Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Érsek nechce meniť obchvat Prešova, hoci mohol ušetriť stovky miliónov eur

Obchvat Prešova bude stáť takmer 900 miliónov eur, hoci pravdepodobne existuje rovnako užitočné, no výrazne lacnejšie riešenie. Vyplýva to z reakcie ministra dopravy Árpáda Érseka na kritiku plánov, ktorá dorazila k prezidentovi Andrejovi Kiskovi od ministra financií Petra Kažimíra.

Kiska sa totiž Kažimíra pýtal, čo si myslia jeho analytici o pláne obchvatu krajského mesta. Tí odpísali, že existujú aj iné možnosti, ktoré pomôžu Prešov podobne odbremeniť od áut, ibaže stoja možno až o 400 miliónov eur menej.

Napríklad sa dá postaviť časť obchvatu na východe (o 255 mil. lacnejšie ako aktuálna severná verzia diaľnice), štát môže pomôcť novou štvorprúdovou cestou prvej triedy a oplatí sa zamyslieť aj nad tým, či na juhozápade Prešova musia byť rovno štyri pruhy diaľnice – odkloní tranzit a ten tvorí v krajskom meste menšiu časť dopravy.

Érseka to nevyrušilo a vysvetľuje svoje dôvody: Nie je to jeho plán, zdedil ho po predchodcoch. Iné možnosti by znamenali neskoršiu úľavu pre mesto Prešov a že pripomienky analytického tímu, a tím sám, nie sú relevantné.

„To sú plány, ktoré zostali po predchádzajúcich ministroch – či to bol pán Počiatek, alebo pán Brecely. Na stole mám nielen túto vec, ale viac,“ rečnil minister na tlačovej konferencii, ktorú zorganizoval po zverejnení listu od Kažimíra.

Čas bol aj doteraz

Štát mal aj doteraz čas dobre si rozmyslieť, ako odľahčiť kolónami zahltený Prešov. Minimálne do júna sa ešte bude čakať na definitívne dokumenty, ktoré pýta Brusel. Bez nich na diaľnicu nedá peniaze.

Na druhej strane Érsek hovorí, že sa po analýze našli technické detaily, ktoré keď sa v projekte zmenia, mohlo by sa ušetriť šesť percent z ceny za časť obchvatu. Išlo by o 21 miliónov eur.

Tak to odhadli na Ústave súdneho inžinierstva, kam Érsek poslal na posúdenie cenu za juhozápadnú časť obchvatu Prešova.

Ide o prvých necelých 8 kilometrov diaľnice pri Prešove, ktorá je súčasťou D1 a už prešla súťažou. S najnižšou ponukou sa do nej prihlásilo konzorcium okolo spoločnosti Eurovia. Núka diaľnicu postaviť za 356 miliónov eur. Výsledok ešte nie je potvrdený zmluvou.

V prepočte by tak diaľnica vyšla na 45 miliónov eur za kilometer, čo by bol rekord na celej D1.

Minister dopravy tiež avizuje, že je ochotný škrtnúť z diaľnice betónový povrch, ktorý sa odporúča použiť na najvyťaženejších diaľniciach.

„Ja s tým nesúhlasím,“ rečnil Érsek o betóne.

V liste z ministerstva financií jeho odborníci vysvetľujú, že juhozápadný obchvat Prešova bude druhou najmenej vyťaženou časťou D1 a platiť to bude aj vtedy, keď sa dostavia severná časť obchvatu v odhadovanej cene 535 miliónov eur.

Súťaž o ňu chce ministerstvo dopravy vyhlásiť ešte tento rok. Lacnejšiu východnú verziu obchvatu krajského mesta, ktorú ako ďalšiu z možností spomína ministerstvo financií, u Érseka odmietajú. Nie je vraj pripravená, a teda by sa na diaľnicu muselo dlho čakať.

Plánujú protestnú blokádu

Prečo ani doteraz štát riadne nepreveroval všetky možnosti, nie je známe. Érsek opakuje, že zamýšľať sa nad efektivitou projektov, ktoré sú už naštartované, nedáva zmysel.

Platí, že peniaze na diaľnicu v jednom regióne znamenajú neskoršiu stavbu cesty v inom regióne.

Úspory, ktoré vyčísľujú Kažimírovi analytici v liste prezidentovi, sa líšia podľa toho, o akú verziu diaľnice ide. Napríklad úspora necelých 400 miliónov eur by sedela pre prípad, že by štát zoštíhlil juhozápadnú časť obchvatu a k nemu pristaval obchvat na východe.

V Prešove sa obávajú, že ak sa teraz začnú projekty meniť, diaľnice sa nedočkajú.

„Najviac peňazí sa usporí, keď sa nič nepostaví. Vtedy nezarobíme 400 miliónov eur, ale 900 miliónov eur,“ vyhlásil podľa TASR v pondelok prešovský župan Peter Chudík (Smer). Spoločne s primátorkou Prešova Andreou Turčanovou (KDH) hrozia, že ak do týždňa nepadne želané rozhodnutie, pripoja sa v piatok k aktivite OZ Lepší Prešov. Združenie organizuje v piatok protestnú akciu, v rámci ktorej sa plánuje na polhodinu zablokovať premávku na frekventovanom prešovskom uzle.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať