Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Érsek nechce meniť obchvat Prešova, hoci mohol ušetriť stovky miliónov eur

Aktualizované 15:49 – Minister dopravy plánuje skresať cenu za obchvat Prešova o 20 miliónov eur.

Obchvat Prešova bude stáť takmer 900 miliónov eur, hoci pravdepodobne existuje rovnako užitočné, no výrazne lacnejšie riešenie. Vyplýva to z reakcie ministra dopravy Árpáda Érseka na kritiku plánov, ktorá dorazila k prezidentovi Andrejovi Kiskovi od ministra financií Petra Kažimíra.

Kiska sa totiž Kažimíra pýtal, čo si myslia jeho analytici o pláne obchvatu krajského mesta. Tí odpísali, že existujú aj iné možnosti, ktoré pomôžu Prešov podobne odbremeniť od áut, ibaže stoja možno až o 400 miliónov eur menej.

Napríklad sa dá postaviť časť obchvatu na východe (o 255 mil. lacnejšie ako aktuálna severná verzia diaľnice), štát môže pomôcť novou štvorprúdovou cestou prvej triedy a oplatí sa zamyslieť aj nad tým, či na juhozápade Prešova musia byť rovno štyri pruhy diaľnice – odkloní tranzit a ten tvorí v krajskom meste menšiu časť dopravy.

Érseka to nevyrušilo a vysvetľuje svoje dôvody: Nie je to jeho plán, zdedil ho po predchodcoch. Iné možnosti by znamenali neskoršiu úľavu pre mesto Prešov a že pripomienky analytického tímu, a tím sám, nie sú relevantné.

„To sú plány, ktoré zostali po predchádzajúcich ministroch – či to bol pán Počiatek, alebo pán Brecely. Na stole mám nielen túto vec, ale viac,“ rečnil minister na tlačovej konferencii, ktorú zorganizoval po zverejnení listu od Kažimíra.

Čas bol aj doteraz

Štát mal aj doteraz čas dobre si rozmyslieť, ako odľahčiť kolónami zahltený Prešov. Minimálne do júna sa ešte bude čakať na definitívne dokumenty, ktoré pýta Brusel. Bez nich na diaľnicu nedá peniaze.

Na druhej strane Érsek hovorí, že sa po analýze našli technické detaily, ktoré keď sa v projekte zmenia, mohlo by sa ušetriť šesť percent z ceny za časť obchvatu. Išlo by o 21 miliónov eur.

Tak to odhadli na Ústave súdneho inžinierstva, kam Érsek poslal na posúdenie cenu za juhozápadnú časť obchvatu Prešova.

Ide o prvých necelých 8 kilometrov diaľnice pri Prešove, ktorá je súčasťou D1 a už prešla súťažou. S najnižšou ponukou sa do nej prihlásilo konzorcium okolo spoločnosti Eurovia. Núka diaľnicu postaviť za 356 miliónov eur. Výsledok ešte nie je potvrdený zmluvou.

V prepočte by tak diaľnica vyšla na 45 miliónov eur za kilometer, čo by bol rekord na celej D1.

Minister dopravy tiež avizuje, že je ochotný škrtnúť z diaľnice betónový povrch, ktorý sa odporúča použiť na najvyťaženejších diaľniciach.

„Ja s tým nesúhlasím,“ rečnil Érsek o betóne.

V liste z ministerstva financií jeho odborníci vysvetľujú, že juhozápadný obchvat Prešova bude druhou najmenej vyťaženou časťou D1 a platiť to bude aj vtedy, keď sa dostavia severná časť obchvatu v odhadovanej cene 535 miliónov eur.

Súťaž o ňu chce ministerstvo dopravy vyhlásiť ešte tento rok. Lacnejšiu východnú verziu obchvatu krajského mesta, ktorú ako ďalšiu z možností spomína ministerstvo financií, u Érseka odmietajú. Nie je vraj pripravená, a teda by sa na diaľnicu muselo dlho čakať.

Plánujú protestnú blokádu

Prečo ani doteraz štát riadne nepreveroval všetky možnosti, nie je známe. Érsek opakuje, že zamýšľať sa nad efektivitou projektov, ktoré sú už naštartované, nedáva zmysel.

Platí, že peniaze na diaľnicu v jednom regióne znamenajú neskoršiu stavbu cesty v inom regióne.

Úspory, ktoré vyčísľujú Kažimírovi analytici v liste prezidentovi, sa líšia podľa toho, o akú verziu diaľnice ide. Napríklad úspora necelých 400 miliónov eur by sedela pre prípad, že by štát zoštíhlil juhozápadnú časť obchvatu a k nemu pristaval obchvat na východe.

V Prešove sa obávajú, že ak sa teraz začnú projekty meniť, diaľnice sa nedočkajú.

„Najviac peňazí sa usporí, keď sa nič nepostaví. Vtedy nezarobíme 400 miliónov eur, ale 900 miliónov eur,“ vyhlásil podľa TASR v pondelok prešovský župan Peter Chudík (Smer). Spoločne s primátorkou Prešova Andreou Turčanovou (KDH) hrozia, že ak do týždňa nepadne želané rozhodnutie, pripoja sa v piatok k aktivite OZ Lepší Prešov. Združenie organizuje v piatok protestnú akciu, v rámci ktorej sa plánuje na polhodinu zablokovať premávku na frekventovanom prešovskom uzle.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať