Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

V Prešove sa minie pol miliardy eur a väčšina kamiónov ostane v meste

Ján Kovalčík. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ján Kovalčík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na ministerstve dopravy za Jána Figeľa bol šéfom inštitútu stratégie, pri troch diaľničných tendroch bol JÁN KOVALČÍK aj v hodnotiacej komisii. Hovorí, že keď sa na pomoc šoférom v Prešove minie prvá polmiliarda, v meste stále zostane väčšina nákladiakov. 

Analytika inštitútu INEKO sme sa pýtali aj na to: 

  • kedy bude hotový obchvat Prešova,
  • ako uľahčí život v meste,
  • či sa vláda rozhodla správne, keď po tlaku uznala, že 900 miliónov na obchvat Prešova je priveľa a jeho severnú časť treba prekresliť. 

Ministri Árpád Érsek (doprava) a Peter Kažimír (financie) sa dohodli, že obchvat Prešova nebude stáť takmer 900 miliónov eur, ako sa plánovalo, pretože jeho severnú časť okrešú. Dobrý nápad? 

Obávam sa, že to je zatiaľ iba nápad. Možno dobre mienené želanie. Ale bez reálnej predstavy o tom, čo všetko bude v severnej trase limitovať možné úspory. Ja som túto možnosť s odborníkmi diskutoval už dávnejšie. Žiaľ, iba zúženie na dvojpruh v ťažkom teréne s tunelmi očakávanú výraznú úsporu neprinesie. Ak by sa modifikovala trasa a vypustil dlhší tunel, je možná úspora väčšia. Lenže proces prípravy by sa vrátil takmer na začiatok. Ministri buď ešte netušia, aké zdržanie prípravy to spôsobí, alebo o tom zámerne radšej pomlčali. Zlá správa je, že sa naďalej nepripúšťa opakovanie predraženého tendra na juhozápadnú časť obchvatu Prešova, úsek D1 Prešov, západ – juh. Odhadujem, že tu by sa dalo ušetriť najmenej 15 % – čiže viac ako 50 miliónov eur – aj pri ponechaní 4-pruhu, teda diaľnice v plnom profile.

obchvatpresov

Pôvodný tender mal znaky kartelu a priniesol cenu 45 miliónov eur na kilometer, čo je rekord na celej D1. Keby sa štát rozhodol tento tender zopakovať, stihlo by sa všetko tak, aby sme na túto diaľnicu stihli čerpať eurofondy?

Určite áno. Platí to, samozrejme, ak sa nová súťaž nebude odkladať ďalší polrok. A namiesto užšej súťaže s kvalifikáciou, ktorá je zdĺhavá a ešte aj pomáha kartelu, diaľničiari konečne využijú klasickú verejnú súťaž. Takzvanú jednoobálkovú reverznú, pri ktorej sa nestráca čas kvalifikáciou ani dvojkolovým vyhodnocovaním ponúk. Splnenie všetkých podmienok sa posudzuje naraz, až po predložení ponúk. Takáto „klasika“ výrazne zmenší riziko kartelu a navyše nie je dôvod, aby súťaž trvala rok či dokonca dlhšie. Ak by ju vyhlásili v marci či apríli, pri hladkom priebehu môže byť vyhodnotená koncom leta, v prípade námietok uchádzačov sa môže natiahnuť do jesene, nanajvýš do zimy. Aj bez novej súťaže sa najmenej do leta bude čakať na nové posúdenie vplyvov na životné prostredie, stavať sa začne až potom. Lehota výstavby je 49 mesiacov, diaľnica teda nebude hotová skôr ako na jeseň 2021. S novou súťažou by sa aj v prípade početných námietok oneskorila najviac o pol roka. Eurofondy aktuálneho obdobia môžeme čerpať do konca roku 2022.

Érsek s Kažimírom sa rozhodli, že juhozápadný obchvat bude mať štyri pruhy, pretože je už vysúťažený a je neskoro ho meniť, ale severný obchvat sa bude okresávať na dva pruhy. Kde je takýto polovičný profil priliehavejší?

Na severe, ale mám obavu, že okresanie sa nebude týkať celého severného obchvatu.

Čítam informáciu od Kažimíra tak, že plánovaná diaľnica na severe sa zredukuje na polovičný profil a namiesto dvoch tunelov na nej vyhĺbia jeden (vypadne tunel Okruhliak dlhý 1,9 kilometra).

To znamená, že prvý tunel (Bikoš – 1,15 kilometra) zostane, a teda je pravdepodobné, že sa prvá časť od D1 na západe Prešova po Sabinovskú cestu nebude redukovať na polovičný profil. Keby aj, tak úspora nebude až taká významná. Optimalizáciou zvyšnej dlhšej časti severného obchvatu a vypustením tunela sa dá ušetriť viac, ale vráti to rýchlocestu takmer na začiatok procesu prípravy. Strašenie ľudí tvrdením, že výrazne lacnejší východný obchvat by znamenal výrazné zdržanie, teda hodne kríva. Lebo aj horizont dokončenia preferovaného severného variantu sa zrejme posunie až k roku 2025.

Čo všetko musí Národná diaľničná (NDS) urobiť znova, aby bol modifikovaný severný obchvat pripravený do súťaže celý?

Skoro všetko – nový proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), novú dokumentáciu pre územné rozhodnutie, nové územné konanie, novú dokumentáciu na stavebné povolenie.

Keby sa menil iba počet pruhov, tak by to diaľničiari nemuseli robiť?

Tak by to nemuseli robiť, ale neušetrili by nič významné.

Najdrahšia položka sú tunely. 

Áno. Je tam aj komplikovaná a drahá križovatka Dúbrava, ale to je daň za zvolené trasovanie i ambíciu rozšíriť súčasnú cestu I/68 (od Sabinova) v okolí križovatky na 4-pruh. Riešenie, s ktorým prišli, umožňuje schladiť vášne v Prešove a vytvoriť ilúziu, že severný obchvat sa začne stavať niekedy na budúci rok, a teda že celý obchvat už je hotová vec. Skutočnosť je však taká, že sa začne stavať predražene vysúťažená D1 na juhozápade a niekedy najskôr koncom tohto roka sa začne tendrovať prvý úsek severného obchvatu.

presov

Platí to, aj keby sa aj pre prvú časť severného obchvatu museli robiť dokumenty a posudky jej vplyvu na prírodu? 

Nie, ale predpokladám, že prvú etapu nebudú modifikovať, teda že tam tunel zostane.

Kedy budú hotové prvé časti obchvatu? 

Najskôr v druhom polroku 2021 môže byť hotový úsek D1 na juhozápade. Ak zohľadním fakt, že členovia zatiaľ víťazného konzorcia (Eurovia) so svojimi stavbami diaľnic bežne meškajú, reálnejší bude rok 2022. Asi o rok neskôr by mohla byť hotová prvá etapa severného obchvatu, čiže niekedy v roku 2023 môžeme mať celý západný obchvat. Totižto prvá etapa severného obchvatu spoločne s juhozápadnou D1 tvoria západný obchvat.  Na tieto dve stavby sa vynaloží viac ako 500 miliónov eur a stále bude vyriešený tranzit iba na západe Prešova.

To znamená, že o koľko percent sa ľuďom v Prešove uľaví od prehustenej dopravy? 

To závisí od toho, nakoľko obchvat využijú aj vodiči, ktorí smerujú do Prešova. S istotou vieme len to,  že z tranzitu, ktorý cez Prešov iba prechádza, mesto vďaka obchvatu úplne obíde sotva polovica. Z ťažkých kamiónov dokonca len tretina. Aj po vynaložení vyše 500 miliónov eur na D1 a prvú etapu R4 bude polovica tranzitu ďalej prechádzať cez Prešov. Dokonca z ťažkého kamiónového tranzitu by zostali v Prešove dve tretiny.

Prečo?

Pretože najsilnejší kamiónový tranzit je na spojnici Kapušany – Košice, to je ťah z Poľska na Maďarsko, ktorý prechádza cez Prešov zo severovýchodu na juh. Až keď bude obchvat celý po Kapušany, tak sa presunie mimo mesta aj väčšina ťažkého tranzitu.

To je tých 25 percent dopravy z Prešova, o ktorých hovorí minister financií, že tranzituje cez Prešov?

Nie. Okolo 25 % je podiel tranzitu zo všetkej dopravy, ktorá zvonku vchádza do Prešova. Z juhu je podiel tranzitu najvyšší, až tretinový, naopak, zo severu (od Sabinova), kde sa končí prvá etapa severného obchvatu, je to iba 13 percent. V absolútnych číslach je to len niekoľko tisíc áut, čo je málo na to, aby to odôvodnilo štyri pruhy diaľnice. No obchvat má potenciál stiahnuť na seba aj časť dopravy, ktorá má cieľ cesty v Prešove alebo odtiaľ vychádza.

A tej je koľko?

To nikto nevie. Chcelo by to prieskum mobility, ktorý by ukázal, do ktorých častí mesta sa z regiónu denne presúvajú významné prúdy ľudí. Dopravný model sa mal urobiť už dávno na základe napočítaných, nielen odhadovaných údajov o smerovaní dopravy. To doteraz neurobili. Aktualizácia dopravného modelu sa začala robiť na jeseň a teraz niekedy z nej má byť výstup. Pritom je dôležité, aby sa posúdilo celkové využitie obchvatu korektne a zverejnili sa aj vstupy a predpoklady, z ktorých prognóza vychádza. Verejnosť má právo vedieť, koľko vozidiel spoplatnených mýtom dnes cez Prešov tranzituje v rôznych smeroch. A najmä ako odhadnú využívanie častí obchvatu vozidlami, ktoré mieria do Prešova. Ak by sa napríklad počítalo s tým, že 90 či až 100 % vodičov bude voliť najrýchlejšiu trasu, aj keď by najazdili výrazne viac kilometrov a ušetrili iba minimálny čas, prognózu dopravy na obchvate to zvýši. No realita môže byť potom iná.

Ministerstvo financií spomína 17 percent ako percento áut, o ktoré sa po dostavaní obchvatu odľahčí Prešov. Máme to chápať ako hrubé odhady v debate o stovkách miliónov eur?

Ministerstvo financií citovalo zo štúdie uskutočniteľnosti, ktorú si dala spracovať Národná diaľničná spoločnosť. To bolo v roku 2015, a je to prvá štúdia, ktorá porovnala náklady a dopravné prínosy rôznych alternatív doplnenia kapacitných ciest v Prešove. Inak sa tu dlhé roky len tlačilo to, čo bolo preferované – severný obchvat. Štúdiu si pýtal Jaspers (konzultanti EÚ posudzujúci projekty na financovanie, pozn. red.), žiadal posúdenie variantov, aby bolo zjavné, či bolo vybrané správne riešenie pre Prešov, na ktoré žiadame eurofondy. V tejto štúdii, ktorá sa začala robiť, až keď bola príprava diaľnice i severného obchvatu v pokročilom štádiu, sa naozaj uvádza, že spolu odľahčia súčasné cesty v Prešove iba o 17 % vozidiel. A napríklad kombinácia juhozápadného (D1) a východného obchvatu (odhadom za 280 mil. eur), doplnená o preložku cesty I/68 (Sabinovskej, odhadom za najviac 150 mil. eur) cez mesto, by stála menej a pomohla viac.

Čo s tým?

NDS a ministerstvo dopravy sa tým mali seriózne zaoberať. Ak obchvat zďaleka neprinesie toľko, čo sa očakáva, sú iné riešenia, ktoré môžu Prešovu pomôcť oveľa skôr a ktoré zjavne budú potrebné, aj keď sa raz dostavia obchvat. Kto chce doprave v Prešove naozaj pomôcť, mal by ich využiť čím skôr.

Myslíte také opatrenia, aby vlaky medzi Lipanmi a Sabinovom chodili aj v takom čase, aby nimi mohli ľudia dochádzať do práce? 

Lepšia ponuka vlakov, žiadne dvojhodinové okno v rannej špičke, zrýchlené vlaky z Lipian a Sabinova cez Prešov až do Košíc, nové alebo aspoň čistejšie súpravy. Ale aj skapacitnenie križovatky Levočská a dostavba chýbajúceho štvorpruhu na 400-metrovom zúženom úseku Levočskej ulice cez Torysu. Aj zabezpečenie priecestia dôležitej cestnej tepny so železnicou sa dá upraviť tak, aby červená neblokovala autá až 4 minúty, (ŽSR píšu, že zdržanie je tu od 2,3 do 3,49 min, nie je možné ho skresať a v smere na juh je zdržanie minimálne, doplnená pozn. red. o 18:07) ale iba minútu. Je toho viac, čo môže výrazne pomôcť, a to podstatne skôr, ako môže byť hotová D1 Prešov, západ – juh. Keby sa aj teraz hneď podpísala zmluva so stavebným konzorciom, tak môže byť diaľnica hotová najskôr v roku 2021, treba na to 4 roky výstavby.

Politici hovoria o roku 2020.

Ak politici hovoria o roku 2020, tak vedome klamú. Stále nie je hotové nové posúdenie vplyvov diaľnice na životné prostredie, nezačali ani plynúť lehoty na verejné pripomienkovanie posúdenia. Pritom v lete minulého roka na naše výzvy, aby zopakovali tú súťaž, reagovali z ministerstva dopravy tým spôsobom, že na to nie je čas, lebo v novembri sa ide podpisovať zmluva a ide sa stavať. V októbri už nový minister dopravy priznal, že chýba posúdenie vplyvov. Aj vtedy hovorili, že nie je čas opakovať tender. Vždy sa prezentuje taký termín, aby sa to javilo tak, že zopakovanie súťaže znamená výrazné zdržanie, ale v skutočnosti sa všetky tieto termíny posúvajú. Keby sa už súťažilo, tak dovtedy, kým bude urobená nová EIA, by mohol byť znova vysúťažený zhotoviteľ s výrazne lepšou cenou.  Keby sa súťaž spustila teraz, došlo by k oneskoreniu, ale počítalo by sa v mesiacoch.

Na piatok zorganizovalo OZ Lepší Prešov blokádu mestskej križovatky. Obávajú sa, aby nezišlo z plánov stavať obchvat krajského mesta tak, ako bol pôvodne nakreslený. Vy hovoríte, že drahé nakreslené riešenia nie sú to, čo Prešovu pomôže tak výrazne, aby to stálo za avizované stovky miliónov eur. Keď obchvat postavia, tak títo ľudia budú sklamaní z efektu diaľnice?

Treba si uvedomiť, že tá veľmi zlá situácia, ktorá je v Prešove dnes, sa zlepší už onedlho. Dokončenie Nábrežnej komunikácie spôsobí, že kolóny aj zdržania budú už v druhej polovici tohto roka podstatne menšie. Tým problémy z Prešova nezmiznú, ale budú citeľne menšie.

Je dôležité, ako to dopadne s prešovským obchvatom aj pre ľudí, ktorí sú z iných kútov Slovenska?

Celé Slovensko trpí tým, že vláda nerozumne rozdeľuje zdroje určené na dopravu. Až absurdne chce ušetriť na údržbe ciest prvej triedy, tie sa dostávajú do tragického stavu na celom Slovensku. Robí to aj preto, lebo veľké diaľničné stavby navrhuje zbytočne veľkoryso a preferuje riešenia, ktoré sú navrhnuté bez toho, aby sa posúdili menej nákladné variantné riešenia. Niektoré dopravné problémy rieši stavbami, ktoré sú o stovky miliónov eur drahšie, ako by boli náklady na iné alternatívy s podobne veľkým prínosom pre riešenie dopravných problémov. Máme viacero pripravovaných úsekov, ktoré naliehavo treba riešiť v najbližších rokoch. Každá jedna stavba, ktorú riešime zbytočne predražene, nám ukrajuje zo zdrojov, ktoré budú k dispozícii na ďalšie riešenia. Drahé projekty znamenajú, že vláda vyrieši menej dopravných problémov a viac potrebných úsekov zostane len na papieri, v rovine opakovaných a neustále posúvaných sľubov.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Nízke úroky zvýšia príjmovú nerovnosť a narušia sociálny zmier, myslí si analytik Finstat.sk Pavol Suďa. “V prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk
Príklad japonskej centrálnej banky ukazuje, že politika extrémne nízkych úrokov môže trvať desaťročia (viď. obrázok). Bank of Japan sa k nej uchýlila, keď začiatkom 90. rokov prepukla v krajine kríza sprevádzaná nevídaným prepadom cien nehnuteľností. V tamojšej ekonomike však jej „inovatívny“ prístup k menovej politike viedol k ére pomalšieho rastu alebo dokonca stagnácie. Ére, ktorá sa zvykne označovať ako stratené dekády.

Západné centrálne banky (hlavne americký Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka) sa dlhoročnou politikou extrémne nízkych úrokových sadzieb dostali do podobnej pasce.

Odviazané rozpočtové politiky v časoch hojnosti nevytvárali rezervy, ktoré by národné vlády mohli využívať v recesii na kompenzáciu poklesu podnikových investícií a spotreby domácností. Naopak, viedli k prudkému nárastu verejných dlhov, ktorý by zvyšovanie základných úrokových sadzieb centrálnych bánk ešte viac zhoršilo.

Menové autority sa tak ocitli v akejsi úrokovej pasci, ktorá limituje ich úrokový arzenál v boji s ekonomickými cyklami a núti ich využívať iné nástroje, ako sú napríklad priamy nákup aktív (takzvané kvantitatívne uvoľňovanie) alebo administratívne regulácie (napríklad v oblasti poskytovania hypoték).

Keďže väčšina národných vlád svoje rozšafné rozpočtové správanie zásadne nemení, je vysoko pravdepodobné, že extrémne nízke úroky budú vo svetovej ekonomike pretrvávať. Zrejme aj celé desaťročia. To však prináša mnohé negatívne dopady. Nízke úroky síce stimulujú dnešnú spotrebu, no zároveň znižujú atraktivitu sporenia a v dôsledku slabých výnosov podkopávajú budúcu spotrebu (dôchodcov).

Ukazuje sa, že v prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy. To prehlbuje príjmovú nerovnosť a narúša sociálny zmier.

Politika dlhodobo nízkych úrokov však podkopáva aj rast produktivity a zvyšuje koncentráciu trhu. Upozorňuje na to napríklad aktuálna analýza amerických ekonómov pod názvom Nízke úroky, trhová sila a rast produktivity. Podľa nich „nízke úroky motivujú trhových lídrov k agresívnejšej investičnej aktivite, ktorá však odrádza od investovania menších konkurentov. To vedie k oslabovaniu trhovej súťaže a následne i k znižovaniu ekonomického rastu.“

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: 5-tisíc eur za štvorcový meter v mrakodrape? Záujemcov je dosť +

  • Pellegrini sa vyhráža poslancom vetom vlastného rozpočtu
  • VW pre vojnu s Kurdmi stopol investíciu v Turecku
  • Svetová ekonomika je najpomalšia od veľkej krízy
Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Indikátor ekonomického sentimentu ZEW pre Nemecko v októbri v porovnaní so septembrom nepatrne klesol o 0,3 bodu (na -22,8 bodu). Zostáva tak výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,4 bodu), informuje Národná banka Slovenska.

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa opäť zhoršilo (o 5,4 bodu na -25,3 bodu) a už piaty mesiac za sebou klesá (kumulovane za 5 mesiacov o 33,5 bodu).

Úroveň hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie je najnižšia úroveň za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

MMF očakáva najslabší rast ekonomiky od globálnej finančnej krízy

Rast svetovej ekonomiky sa v tomto roku zvoľní na 3 percentá, čo bude najslabšie tempo od globálnej finančnej krízy spred 10 rokov, uvádza v jesennom výhľade Medzinárodný menový fond. V júli ešte počítal s rastom o 3,2 %.

MMF skresal aj prognózu rastu globálneho hospodárstva na rok 2020 na 3,4 percenta z júlového odhadu 3,5 percenta, píše Bloomberg.

Budúcoročná akcelerácia ale nebude mať široké základy, fond ich hodnotí ako neisté.

Vlani svetové hospodárstvo vzrástlo o 3,6 percenta.

Čo vidí MMF za spomalením hospodárstva:

  • rastúce obchodné bariéry;
  • zvýšená geopolitická neistota;
  • štrukturálne faktory, napríklad nízky rast produktivity a starnutie populácie vo vyspelých krajinách.

MMF upozornil, že negatívne vplyvy obchodného napätia medzi USA a Čínou na svetové hospodárstvo pomohli zmierniť stimulačné opatrenia centrálnych bánk.

Spor dvoch mocností môže podľa odhadov odkrojiť z globálneho HDP 0,8 percenta.

MMF vydáva výhľad svetovej ekonomiky dvakrát ročne, na jar a na jeseň. V júli aktualizuje jarnú prognózu, v januári jesennú.

Zdieľať

Guvernér NBS Peter Kažimír radí nebáť sa éry nízkych úrokov: „Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.“ Nízke sadzby podľa neho ostanú, kým sa ceny nezačnú hýbať smerom k dvojpercentnej inflácii.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:

Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.

To, ako dlho ostanú sadzby takto nízko alebo ešte nižšie, záleží od toho, ako sa budú hýbať ceny na úrovni celej eurozóny. Kým neuvidíme ich stabilizovaný rast smerom k nášmu cieľu (blízko, ale o niečo nižšie než 2 percentá), ostane nastavenie menovej politiky v tzv. podpornom móde.

Naše najaktuálnejšie analýzy nám vzhľadom na pretrvávajúce riziká a neistotu indikujú, že k zmene nastavenia tak skoro nedôjde a sadzby ostanú skutočne nízko dlhý čas.

Zároveň ale prostredie nízkych úrokových sadzieb otvára priestor investovať do budúceho rastu. Súčasné nastavenie menovej politiky ECB praje a nahráva modernizácii a inovácii európskej ekonomiky.

Je na vládach, aby sa toho zhostili, a na bankách, aby využili prístup k lacným peniazom a pomohli podnikateľom investovať do rozvoja, inovácií. Tie pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta a posilnia konkurencieschopnosť.

Áno, ľuďom sporiacim si peniaze v banke aktuálna situácia nepraje a nevyhovuje.

Otvára to ale možnosť pre banky a klientov zamyslieť sa nad novými modernými investičnými možnosťami. Dopracovať sa k novým produktom, ktoré umožnia bežným klientom zhodnocovať svoje úspory aj inak ako napríklad len cez termínované vklady.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzska poisťovňa Axa zvažuje odchod zo Slovenska, Česka a Poľska. Úvahy o predaji stredoeurópskych aktív sú súčasťou reštrukturalizačného plánu, v rámci ktorého firma opúšťa trhy, kde nemá významnejší podiel.

Podľa zdrojov agentúry Reuters by hodnota prípadného obchodu mohla dosiahnuť 400 až 800 miliónov eur.

Axa prechádza reštrukturalizáciou, ktorá jej má pomôcť vyrovnať sa so zápornými úrokovými sadzbami a viac sa sústrediť na poistenie zdravia, majetku a škôd.

Z regionálneho hľadiska sa orientuje na expanziu v Ázii.

Podľa Reuters Axa už rozoslala ponuky prípadným záujemcom. Mali ju dostať najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska Generali a nemecká Allianz.

Axa ponúka klientom na Slovensku životné i neživotné poistenie. Od roku 2004 prevádzkuje tiež dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorá je súčasťou takzvaného druhého penzijného piliera.

 

 

Zdieľať

Nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne, konštatuje Ján Tóth, bývalý viceguvernér NBS. No nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti. 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS:
Prostredie ultra nízkych úrokov nie je ideálnym dlhodobým prostredím pre ekonomiku. Neumožňujú centrálnej banke dostatočne silne reagovať na krízu a stabilizovať ekonomiku. Veľmi nízke úroky sú následkom veľmi nízkej inflácie. Takáto inflácia sťažuje ekonomike vyrovnať sa so zmenami, ktoré časom prirodzene prichádzajú, nakoľko v reálnom svete máme tzv. nominálne rigidity. Zoberme si príklad ekonomiky, ktorá utrpela negatívny šok a potrebuje zvýšiť cenovú konkurenciaschopnosť, aby sa vyhla poklesu zamestnanosti.

Nakoľko je pomerne komplikované siahnuť ľuďom na plat, rieši sa to tým, že rast platov zaostáva za rastom cien. Ak je však rast cien blízky nule, pre zabránenie prepúšťania by bolo potrebné znižovať mzdy, čo zamestnávatelia ani zamestnanci neradi robia. Zväčša sa rovnováha potom nastolí cez zbytočne vysokú nezamestnanosť.

Inou komplikáciou je tzv. finančný cyklus, keď nízke úroky môžu rozprúdiť vysoký nárast cien nehnuteľností. Alebo kvôli tlaku dosahovať výnosy financovanie príliš rizikových investícií. Takisto v ekonomike môžu dlhšie prežívať zombie firmy, ktoré znižujú celkovú produktivitu. A môže hroziť tzv. japonský scenár.

Treba však uviesť, že súčasne nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti.

Čo sa týka menšej chuti si požičať a investovať, pri znižujúcej sa produktivite sú budúce investície menej ziskové. Klesajúca  populácia znamená menší zástup budúcich klientov.

Čo sa týka šetrenia, dožívanie dlhšieho veku znamená, že si potrebujeme viac našetriť. Demograficky silné ročníky vstupujú do „stredného“ kariérneho veku, kedy je šetrenie prirodzene najvyššie.

Na trhoch sa zjavila Čína, ktorá zaplavila svet svojim šetrením cez nakupovanie amerických dlhopisov. To znamená, že tzv. rovnovážne úroky (teda úroky, keby neexistovala centrálna banka) v eurozóne poklesli z úrovne okolo 4,5 % pred krízou na zhruba 2 % (pre viac info pozri tu). A nakoľko inflácia je stále nízka, centrálna banka tieto rovnovážne úroky okolo 2 % ešte umelo stlačila na súčasných -0,5 %.

Suma sumárom, nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne. Lepšie by bolo naštartovať cez štrukturálne reformy produktivitu, odstrániť politickú neistotu ohľadne brexitu a obchodnej vojny a takto zlepšiť očakávania do budúcnosti. To by mohlo vytiahnuť vyššie aj rovnovážne úrokové sadzby.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E

Zdieľať

Podľa Machunku z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení premiér Pellegrini povedal, že ak poslanci začnú rozoberať rozpočet, vláda je pripravená stiahnuť rozpočet z rokovania. Ak by parlament rozpočet na rok 2020 neschválil, mali by sme rozpočtové provizórium.

Rozpočtové provizórium znamená, že výdavky štátu by zostali zmrazené na úrovni predchádzajúceho roka. Výnimkou sú dôchodky a sociálne dávky, nezmrazili by sa ani príjmy samospráv.

Zdieľať

Hyundai plánuje do roku 2025 vložiť zhruba 35 miliárd dolárov do technológií mobility a strategických investícií. Cieľom je dohnať konkurenciu vo vývoji samojazdiacich vozidiel.

Plán spoločnosti Hyundai zahŕňa vývoj autonómnych a elektrických áut i vozidiel prepojených s internetom, uvádza Reuters.

Automobilka dostane finančnú podporu od kórejskej vlády, ktorá v rokoch 2021 až 2027 podporí technológiu autonómnych vozidiel sumou 1,3 miliardy dolárov.

Koncom septembra Hyundai oznámil investíciu 1,6 miliardy dolárov do spoločného podniku na vývoj technológií pre samojazdiace autá s firmou Aptiv.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať