Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nové ceny elektriny platia až od marca (všetko o nových cenníkoch podľa krajov)

Foto – TASR
Foto – TASR

Prečo si väčšina domácností nevšimla, že zdražela elektrina, aj keď vláda hasí škandál s vysokými faktúrami? Koľko zaplatíte za elektrinu a plyn? Prinášame otázky a odpovede.

Aktualizované o 16:30 „Nebudeme rozdeľovať,“ rečnil premiér Robert Fico 6. februára o cenách energií. Oznámil, že sa kompletne prepracujú ceny elektriny pre celé Slovensko a nová vyhláška „pre celé územie Slovenska vráti podmienky do roku 2016“. Výsledok je, že v januári a februári pôjdu jednotlivé regióny podľa rozdielnych princípov, priblížia sa k sebe až od marca.

Vláda totiž prinútila regulátora meniť ceny až dvakrát.

Neplatí ani sľub, že nikomu nepôjdu ceny hore.

Vysvetlenie, kde a kedy ktoré ceny platia, prinášame v otázkach a odpovediach.

Odkedy budú platiť nové ceny, ktoré avizoval Fico?

„Od 1. marca 2017,“ vysvetlil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zodpovedný na ceny energií. „Cenové konania úrad ukončí do konca februára 2017,“ povedal hovorca úradu Radoslav Igaz.

Koľko sa bude účtovať za elektrinu za január a február? 

Na východnom a západnom Slovensku sa bude účtovať prvé dva mesiace podľa pôvodného cenového rozhodnutia regulačného úradu na tento rok. Pre stredné Slovensko sa tento rok už raz upravovali ceny pre elektrinu a pre celé Slovensko zasa ceny plynu, platiť bude v januári aj februári prvý opravený cenník.

„V prípade spoločností SSE-D a SPP-D, ktorým bolo dňa 25. 01. 2017 zmenené cenové rozhodnutie v niektorých častiach, platia ceny schválené prvým cenovým rozhodnutím spolu s jeho zmenou,“ píše regulačný úrad. Ceny z roka 2016 môžu podľa jeho slov uplatniť iba takí dodávatelia, ktorí vôbec nemajú vydané cenové rozhodnutie pre rok 2017.

Čo to znamená v praxi, sme sa spytovali odborníkov z energetických firiem, ktorí si neprajú byť menovaní.

Čo to znamená v praxi pre východné Slovensko? 

Cena za garáž s malým ističom sa zdvihne počas prvých dvoch mesiacov z minuloročných 38 eur na 80 eur ročne. Pri väčšom ističi môže ísť o skok z 25 eur na takmer 180 eur. Mesačne to vychádza na nárast z 3,1 na 6,6 eura pri menšom ističi a z 2 na vyše 14 eur pri väčšom ističi mesačne.

Malá východoslovenská domácnosť s podpriemernou spotrebou, napríklad v 1-izbovom byte, platila za elektrinu minulý rok 150 eur, teda 12,5 eura za mesiac. Prvé dva mesiace tohto roka sa jej bude účtovať 20,8 eura, ročne by išlo o 250 eur.

Na východnom Slovensku stúpla distribučná tarifa za blokovanie kapacity elektrických vedení tam, kde majú domácnosti väčší istič, než reálne spotrebujú energie.

Ide hlavne o záhradky, chaty či spomínané garáže.

Čo to znamená v praxi pre západné Slovensko? 

Za garáž na západnom Slovensku sa účtovalo minulý rok 43 eur, prvé dva mesiace tohto roka bude platný cenník, podľa ktorého by garáž vyšla na 83 eur ročne. Mesačne je to zdraženie z 3,6 eura na necelých 7 eur.

Bežná paneláková domácnosť na západe zaplatila v roku 2016 dokopy 360 eur, teda 30 eur mesačne za elektrinu. Prvé dva mesiace tohto roka sa bude účtovať 31,6 eura mesačne, čo by ročne vyšlo na 380 eur.

Na západnom Slovensku vzrástli sadzby za reálne odobratú elektrinu a nie poplatky za jej distribúciu. Príplatky to znamená pre klientov, ktorí si elektrinou kúria.

Čo to znamená v praxi pre stredné Slovensko? 

Bežnú panelákovú domácnosť na strednom Slovensku stála elektrina minulý rok 406 eur. Regulačný úrad takejto domácnosti pôvodne vyrubil ročnú platbu na 392 eur, čiže 32 eur mesačne, toto rozhodnutie však neplatí. Opravené rozhodnutie určilo cenu pre prvé dva mesiace roka na 36,5 eura mesačne, čo by bolo 438 eur ročne.

Pri priamovýhrevnom kúrení môžu prísť odberatelia na strednom Slovensku pre zmenu cenníka o úsporu takmer 20 eur počas prvých dvoch tohtoročných mesiacov.

Aj keď niektorí prídu o úsporu, pre iných znamená oprava aj počas prvých dvoch mesiacov zlepšenie. Pôvodné tarify navýšili faktúry najmä firmám a samosprávam desať- aj viacnásobne. Platí, že pôvodné rozhodnutie malo výrazný vplyv často na tých, ktorí sa snažili šetriť elektrickou energiou.

Koľko a prečo sa bude platiť za elektrinu od marca? 

Ako presne budú vyzerať nové cenníky, závisí od cenových rozhodnutí. Na úroveň minulého roku by sa mala vrátiť tarifa, ktorú ľudia platia za problematickú distribúciu elektriny v kábloch. Tretinu z ceny platia domácnosti a firmy za elektrinu samotnú ako komoditu a tá na burze zlacnela. Pri distribučných tarifách z minulého roka by tak elektrina mohla oproti minulému roku všetkým zlacnieť. Malo by však ísť iba o kozmetickú záležitosť.

Ako to, že veľa ľudí si nevšimlo, že by mali platiť za energie viac? 

Účty domácnostiam a firmám či samosprávam fungujú v inom režime. Napríklad firmy dostávajú faktúry spravidla raz mesačne, a keď sa zmení cena za elektrinu, dostanú sa k nim relatívne rýchlo aj nové rozpisy zálohových platieb.

Domácnosť dostáva spravidla raz za rok vyúčtovaciu faktúru za minuloročné obdobie a spolu s ňou aj rozpis preddavkových platieb. Účtovacie obdobie je pre niekoho od januára do januára, pre iného od februára do februára a podobne.

„Stredoslovenská energetika má vo svojom zákazníckom portfóliu približne 600-tisíc domácností. Fakturačný cyklus domácností je rozdelený na 11 mesiacov. To znamená, že mesačne spoločnosť odošle približne 55-tisíc preddavkových faktúr, platných na najbližších 12 mesiacov,“ ilustruje na príklade Stredoslovenská energetika.

Jednotliví dodávatelia sa v postupoch, kedy a ako prenášajú do zálohových platieb zmeny v cenách, môžu líšiť. Zhodnú sa však na tom, že na konci ročného zúčtovacieho obdobia sa všetko zráta a zostane buď preplatok, alebo nedoplatok. Vyzývajú ľudí, že nemusia do spoločností telefonovať, aby sa dozvedeli, ako je to s ich faktúrami – všetko sa vraj včas dozvedia. Niektorí sa ospravedlňujú za preťažené linky.

Výrazné nedoplatky z titulu rôznych sadzieb počas roka sa neočakávajú. Napríklad Západoslovenská energetika, čakajúc na nové ceny, predbežne účtuje minuloročné zálohy. Odvoláva sa na usmernenie regulačného úradu.

Regulačný úrad vo svojich usmerneniach tiež vyzýva dodávateľov energií, aby až do stanovenia nových cien neposielali rozpisy preddavkov podľa pôvodných rozhodnutí.

„Do vyhlásenia novej cenovej vyhlášky v Zbierke zákonov vyzývame dodávateľov elektriny aby v rámci vyúčtovania združenej dodávky elektriny nezasielali odberateľom elektriny preddavkové platby pre nadchádzajúce zúčtovacie obdobie vo výške podľa v súčasnosti platných taríf,“ píše sa v usmernení. Nové pravidlá majú určovať, ako sa majú distribuovať zálohové platby.

V utorok poobede otočil úrad úplne: „Všetky cenové rozhodnutia, ktoré úrad vydá (…) regulované subjekty uplatňujú od 1. januára 2017,“ napísal regulačný úrad.

Koľko sa bude platiť za plyn? 

Tohtoročné ceny plynu už raz regulátor opravoval. Bolo to v januári a tieto by mali platiť celý rok.

V praxi to znamená, že ten, kto na plyne iba varí, zaň za minulý rok zaplatil pri celkom minimálnej spotrebe 28 eur, tento rok ho to vyjde rovnako. Keby sa cena neopravovala, plyn na varenie by bol pre túto kategóriu drahší o 5 eur.

Pri ohreve vody regulátor pôvodne určil pre plyn zlacnenie v modelovom príklade o 50 eur ročne menej. Podľa platného upraveného rozhodnutia bude ročný účet za plyn nižší iba o 43 eur.

Problém s plynom sa týka najmä bytoviek. Štandardná 8-poschodová bytovka na východe Slovenska s 32 bytmi s vlastným kotlom a ročnou spotrebou plynu 320-tisíc kWh mala zaplatiť podľa pôvodného rozhodnutia na tento rok na fixnej zložke 10-krát viac než v roku 2016, vypočítal portál energia.sk. To je príplatok 40 eur na byt. Bytovkovú tarifu nechal regulátor v zatiaľ opravenom rozhodnutí nedotknutú, upozorňuje energia.sk.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Testovanie: Spoločnosť OFZ mala v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Doprava: Ryanair začína lietať na linke Košice – Liverpool, lety bude prevádzkovať dvakrát týždenne v stredu a v nedeľu
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zoznámte sa s hybridnými trolejbusmi. Prvý z nich testuje aj Bratislava

Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto - DPB
Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto – DPB

Bratislava testuje možnú budúcnosť MHD: trolejbus, ktorý dokáže jazdiť ako autobus. S týmito hybridmi experimentujú aj ďalšie slovenské mestá. Bratislava by ich mohla nasadzovať napríklad v linke na letisko.

Minúta po minúte

Spoločnosť OFZ má v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov. V noci zo soboty na nedeľu nenastúpilo do práce 60 % pracovníkov kritických stredísk.

Uviedol to výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok.

Spoločnosť výpadok pracovnej sily očakávala, snažila sa naň vopred pripraviť preventívnym znížením výroby. „Postupne, ako nám začali ľudia vypadávať, sme boli nútení výrobu znížiť až o 40 %, niekedy aj viac – podľa toho, koľko ľudí sme mali k dispozícii na obsluhu pecí,“ priblížil Klocok.

Tesne pred začiatkom testovania mala spoločnosť výpadok zamestnancov kritických stredísk na úrovni 20 %. „Keďže vypadávali postupne, dalo sa to zvládnuť. Dnes v noci sme však mali situáciu, keď do práce nenastúpila viac ako polovica zamestnancov. Na jednej zmene ich máme 19, do práce prišlo 10 ľudí. Snažíme sa to vykryť v medziach toho, čo nám dovoľuje Zákonník práce, i keď to nie je jednoduché,“ povedal.

Veľká väčšina zamestnancov spoločnosti a ich rodín je podľa Klocoka už pretestovaná. Zatiaľ však nemá presné informácie o tom, koľko z nich bolo pozitívnych, prípadne koľko ich neprišlo do práce z iného dôvodu. (tasr)

V Nemecku dosiahli dohodu o zvýšení miezd pracovníkov vo verejnom sektore o 3,2 až 4,5 %. Týka sa zhruba 2,3 milióna zamestnancov spolkovej vlády a miestnych samospráv, pokrýva obdobie do 31. decembra 2022.

Zamestnancom s najnižšími príjmami podľa dohody vzrastú mzdy o 4,5 %, tí s najvyššími príjmami si polepšia o 3,2 %.

K dohode došlo v čase, keď Nemecko zápasí s negatívnymi hospodárskymi následkami koronavírusu. Rozpočtový deficit Nemecka by mal v tomto roku dosiahnuť 217,8 miliardy eur; v budúcom roku vláda počíta so schodkom 96,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Regulačné úrady by mali predĺžiť obmedzenia na rozdelenie kapitálu bánk, aby pomohli ochrániť finančný systém v prípade, že celosvetové ekonomické oživenie bude pomalé. Uviedol to Medzinárodný menový fond.

Svoje odporúčanie zverejnil práve v čase, keď sa niektoré veľké banky  snažia o obnovenie spätného nákupu akcií a vyplatenie dividend.

MMF vo svojej polročnej správe o celosvetovej finančnej stabilite ďalej uviedol, že regulačné úrady by mali rýchlo zasiahnuť pri rušení dočasných opatrení alebo predĺžiť celosvetové kapitálové pravidlá, aj keď zostanú v platnosti ďalšie opatrenia podporujúce finančný systém. Vedúci pracovníci popredných amerických a európskych bánk totiž v uplynulých týždňoch vyhlásili, že očakávajú skoré zrušenie pandemických obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania kapitálu. Tvrdia, že si vytvorili dosť rezerv na riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli byť spôsobené pomalým zotavovaním.

Podľa odhadu MMF pri nepriaznivom ekonomickom scenári by kapitálové rezervy bánk vo svete klesli o 420 miliárd dolárov (354,25 miliardy eur) pod kapitálové požiadavky regulátorov. Vďaka dočasným opatreniam, ktoré zaviedli regulačné úrady a vlády na ochranu bankového systému vrátane obmedzení pri distribúcii kapitálu, by tento schodok mohol dosiahnuť 110 miliárd dolárov, poznamenal fond.

„Keď si ponecháte príjmy ako kapitál, nie sú stratené. Banky ich môžu vyplatiť akcionárom po konci pandémie. Takže aj keď si tvorcovia politiky nie sú istí, kedy to môže byť, je lepšie byť opatrný a udržať si zisky,“ poznamenal Tobias Adrian, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF.

Európske regulačné úrady pozastavili vyplácanie dividend bánk v marci. V USA, kde sa prostredníctvom spätného odkúpenia akcií distribuuje viac kapitálu, regulačné úrady zastavili iba spätné výkupy, pričom obmedzili zvyšovanie dividend a zviazali ich so súčasnou úrovňou zisku. Platnosť týchto obmedzení spravidla vyprší na konci roka, regulačné úrady by ich však mohli predĺžiť.

Americký Federálny rezervný systém práve uskutočňuje druhý tohtoročný záťažový test, aby zistil, či najväčšie banky v krajine vydržia ďalšie ekonomické tlaky v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. MMF skonštatoval, že takéto záťažové testy sú užitočné a mali by sa využívať v ešte širšej miere, v snahe zistiť krehkosť finančných inštitúcií v čase bezprecedentných výziev, ktoré prináša pandémia.

Fond však kritizoval dočasné zmiernenie opatrení, ktoré porušuje zavedené kapitálové a účtovné pravidlá. Okrem uvoľnenia kapitálových rezerv totiž regulačné úrady pozastavili aj niektoré pravidlá účtovania nedobytných pohľadávok a upravili spôsob výpočtu kapitálových pomerov, aby sa zmiernil vplyv pandémie na súvahy bánk.

„V účtovníctve a kapitálových pravidlách je už zabudovaná veľká flexibilita,“ uviedol Adrian. „Ich použitie počas pandémie má veľký zmysel. Nato sú tzv. nárazníky určené. Uvoľnenie samotných pravidiel – napríklad zmenou definícií kapitálu – však môže oslabiť dôveru vo finančný systém,“ dodal. (tasr)

Minister práce navrhne predĺženie rodičovskej dovolenky. Dôvodom má byť pandémia, pre ktorú mnohé deti nemôžu nastúpiť do škôlky a pre rodičov nie je ľahké nájsť si teraz prácu. Milan Krajniak (Sme rodina) to povedal v relácii RTVS O 5 minút 12.

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať