Denník N

Žitňanská dá preveriť znalcov, ktorí pracovali pre Holjenčíka

Jozef Holjenčík (ÚRSO). Foto – energia.dennikn.sk
Jozef Holjenčík (ÚRSO). Foto – energia.dennikn.sk

Sumy za rýchlo robené znalecké posudky majetku energetických firiem nezodpovedajú cenníkom. Posudky písali aj členovia orgánov týchto podnikov. Aj preto chce znalcov spätne skontrolovať ministerstvo spravodlivosti.

Len veľmi všeobecne naformulované zmluvy pre znalcov a tvorcov podkladov pre znalecké posudky, z ktorých nie je zrejmé, čo presne mali ich autori robiť. K tomu vysoké fakturované sumy, ktoré nemali znalci pri bežných hodinových cenách kedy odrobiť. Spolupráca na znaleckých posudkoch s firmami, ktoré nie sú zapísané v registri znalcov. Zmluva na vyše 155-tisíc eur s firmou bez zamestnancov, s ktorou sa nedá skontaktovať. Tak vyzerala spolupráca medzi Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na analýzach a posudkoch k distribučným firmám v energetike, ktoré potom ovplyvnili tvorbu regulovaných cien.

Šlo pritom o ostro sledovanú akciu dohodnutú s vládou. Regulačný úrad na ňu pri tvorbe rozpočtu dostal navyše 1,8 milióna eur oproti bežnému roku.

Výsledkom mali byť nové ceny energií. Tie napokon stáli šéfa úradu Jozefa Holjenčíka miesto. Teraz sú zdá sa na rade aj znalci. Na ich prácu v súvislosti so zmluvami pre regulačný úrad si chce posvietiť ministerstvo spravodlivosti. „Ministerstvo vykoná dohľad, ktorým bude zistené, či zo strany znalcov došlo k porušeniu ich povinností vyplývajúcich zo zákona o znalcoch,“ reagoval hovorca rezortu Peter Bubla.

Deväť hodín posudzovania popri šéfovaniu policajtom

Znalcov vyberalo vedenie úradu, zmluvy s nimi podpisoval Holjenčík, ktorý je aj prezidentom Slovenskej komory znalcov. Hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz potvrdil, že vedenie úradu zodpovedalo za výber znalcov „podľa potreby“, ako aj za vyfakturované sumy. Mnohé bili do očí.

Pri niektorých by napríklad museli pracovať 15 hodín denne vrátane víkendov a sviatkov. Znalecká činnosť pritom nie je ich hlavnou pracovnou náplňou. Napríklad znalec v odbore kriminalistika Aurel Gonščák si za posudok naúčtoval vyše 9-tisíc eur. Podľa prepočtu na znalečné ho písal 9 hodín denne. Popri tom však musel stíhať aj šéfovať policajtom v Martine. Je totiž okresným riaditeľom. Gonščák mobil zdvihol, no povedal, že je na pohrebe. Na druhý deň už nedvíhal, nereagoval na sms ani na otázky preposlané cez policajnú hovorkyňu.

ÚRSO najskôr povedal, že znalecký posudok od Aurela Gonščáka neeviduje. Neskôr Igaz doplnil odpoveď, že Gonščák pracoval za podmienok ustanovených zákonom o znalcoch a že jeho „úkony odbornej činnosti sú súčasťou iných znaleckých posudkov a sú riadne zadokumentované“. Prečo potreboval úrad posudok kriminalistu k distribučným spoločnostiam, neodpovedal.

Krajský policajný riaditeľ v Žiline Ivan Špánik po zverejnení článku reagoval, že zákon o príslušníkoch Policajného zboru nezakazuje policajtom vykonávať znaleckú činnosť. Ako priamy nadriadený Gonščáka však „zaslal podnet na vykonanie kontroly, či túto znaleckú činnosť vykonával počas pracovnej doby“, dodala hovorkyňa Jana Balogová.

Privysoké sumy nemusia byť nadhodnotené

Hoci niektoré sumy sa na prvý pohľad zdajú privysoké, ministerstvo spravodlivosti si netrúflo hneď povedať, že sú nadhodnotené. Na takéto konštatovanie by potrebovali úradníci z ministerstva poznať presnú úlohu znalca, vedieť, kedy presne posudky vypracovali, a mať aj presné vyúčtovanie, kde sú špecifikované jednotné zložky znaleckého. Napríklad aj výdavky za vypracovanie posudku.

Znalec si podľa vyhlášky môže vyúčtovať okrem 13,28 eura na hodinu aj navýšenie tejto sumy. O 50 percent si môže túto sumu navýšiť, ak konal bezodkladne, o 30 percent, ak išlo o mimoriadne náročný znalecký úkon. Ak v prípade spolupráce s ÚRSO konali znalci bezodkladne, tak je otázne, prečo ich Regulačný úrad vyberal na poslednú chvíľu. O náročnosti úkonu je ťažké hovoriť, pretože zverejnené zmluvy o výkone znaleckej činnosti sú veľmi všeobecné.

Znalcom do reči nebolo

Denník N sa pokúsil skontaktovať s vybranými znalcami, pri ktorých sa môžu zdať vyfakturované sumy privysoké. No na túto tému sa baviť nechceli. Igor Niko z JHS napríklad posudzoval od marca do septembra Východoslovenskú distribučnú. Posudok stál necelých 22-tisíc eur. Pri prepočte podľa vyššie uvedeného znalečného by na ňom pracoval 9 hodín denne vrátane víkendov aj sviatkov. Svoj mobil síce zdvihol, ale po predstavení sa redakcie ostalo v telefóne ticho a nakoniec ho bez slova zložil.

Jaroslav Páleš, ktorý si za dva posudky vyfakturoval takmer 31-tisíc eur, povedal, že sumy účtoval riadne podľa vyhlášky. Povedal, že úrad ho oslovil na spoluprácu štandardným postupom. „Nehnevajte sa, ale vzhľadom na to, čo sa deje, sa mi nechce moc do takýchto vecí. Nepotrebujem takúto publicitu,“ reagoval na ďalšie otázky. Ak na posudkoch pracoval súbežne, tak by musel istý čas pracovať aj 15 hodín denne.

Pri posudzovaní schopnosti znalca stíhať jeho prácu treba pripomenúť, že znalci sa musia venovať aj inej činnosti. Musia zároveň pracovať aj v odbore, ktorému sa znalecky venujú. Zákon o znalcoch totiž hovorí aj to, že ak viac ako jeden rok nevykonáva prax v odbore, tak mu ministerstvo dočasne pozastaví činnosť. Ak sa tejto praxi nezačne venovať do dvoch rokov, tak ho ministerstvo vyčiarkne. „Praxou v odbore nie je myslený výkon znaleckej činnosti,“ zdôraznilo ministerstvo spravodlivosti.

Desiati zo sedemnástich znalcov boli z Holjenčíkovej firmy

Niko aj Páleš pôsobia zároveň v znaleckej spoločnosti JHS, ktorú v minulosti zakladal Holjenčík. Aj ako šéf ÚRSO  používal mobil, ktorý si uvádzala JHS v registri znalcov. Holjenčík to vysvetlil tým, že ho mal požičaný. Celkovo zazmluvnil úrad sedemnásť znalcov, desať z nich bolo z JHS. Po spočítaní súm, ktoré regulačnému úradu vyfakturovali, vyšlo, že na posudkoch k distribučným spoločnostiam zarobili vyše 135-tisíc eur. K tejto sume treba pripočítať ďalšie tisícky eur za podklady na spracovanie posudkov, ktoré často vypracovávali ľudia blízki JHS. Napríklad Erika Berešíková, ktorá už v minulosti oficiálne za JHS vystupovala.

Jediným spoločníkom pôvodne Holjenčíkovej firmy je znalec Štefan Varga. On si vyfakturoval za dva posudky zhruba 12-tisíc eur. Je aj členom Dozornej rady ZSE Energia. Varga telefón zdvihol, ale povedal, že nemá čas sa s nami rozprávať. „Ja stále pracujem,“ reagoval na otázku, či nemôžeme zavolať neskôr.

Sedeli v dozornej rade, či predstavenstve a písali posudok

Rovnako bez odpovedí ostali aj otázky o možných konfliktoch záujmov znalca Jána Ňuňuka, ktorý bol v minulosti členom Dozornej rady Stredoslovenskej energetiky – distribúcie. Bol v nej v rokoch 2012 až 2014. Teraz vypracovával pre úrad posudok k spoločnosti. S Ňuňukom sa nám nepodarilo skontaktovať. „Ide o znalca s dlhoročnou profesionálnou praxou v oblasti energetiky,“ reagoval Igaz a zdôraznil, že znalec konal v súlade so zákonom.

Rovnaká odpoveď prišla aj pri znalcovi Jánovi Rusnákovi, ktorý v čase písania posudku bol členom Predstavenstva Západoslovenskej energetiky a v súčasnosti je v dozornej rade spoločnosti. Pracoval na dvoch posudkoch k trafostaniciam a elektrickým staniciam. Vyfakturoval si vyše 26-tisíc eur. Rusnák telefón zodvihol a namiesto vysvetlenia sa pýtal: „Prečo sa o to zaujímate?“ Odmietol sa baviť, pretože má negatívnu skúsenosť s novinármi.

Zákon o znalcoch hovorí, že podobne ako pri sudcoch, tak aj pri znalcoch platí, že ak je pochybnosť o ich nezaujatosti, tak by mali byť z konania vylúčení. „Členstvo v dozornej rade alebo predstavenstve posudzovanej obchodnej spoločnosti predstavuje dôvod vylúčenia,“ reagoval hovorca ministerstva spravodlivosti. Ak znalec túto skutočnosť neoznámil zadávateľovi a vypracoval znalecký úkon, je to možné považovať za porušenie povinnosti znalca a v prípade preukázania takéhoto konania je to dôvodom na vyvodenie zodpovednosti zo strany ministerstva.

Vysoké odmeny pre firmy bez zamestnancov

Okrem čiastkových zmlúv podpísal ÚRSO aj štyri veľké zmluvy, a to s firmami ÚEOS – Komercia, Regotrans-Rittmayer, IDJ a SOZE. Rozdelili si 630-tisíc eur. Prvé tri spoločnosti mali podľa zmlúv vypracovávať aj znalecké posudky. Okrem ÚEOS – Komercia nie je však v registri znalcov medzi organizáciami zapísaná ani jedna. Mali písať posudky k SPP-distribúcii, Východoslovenskej distribučnej a Stredoslovenskej energetike – distribúcii. K týmto firmám sú aj čiastkové posudky, vyplýva zo zmlúv a faktúr. Hovorca Igaz povedal, že firmy vybrali na úrade na základe súťaže.

Štatutárom IDJ je znalec Igor Slemenský, ktorý spolupracuje oficiálne aj s JHS. Ten povedal, že ÚRSO ho oslovil. „Priamo regulačný úrad,“ vysvetľoval. S Holjenčíkom sa vraj pozná „normálne ako každý bežný občan“. Odmietol, že by táto ich normálna známosť ovplyvnila výber jeho firmy na spoluprácu s ÚRSO. Na zmluve sa hovorí o odmene takmer 160-tisíc eur. Mal dostať najviac spomedzi uvedenej štvorice firiem.

Slemenský pritom musel robiť všetky posudky sám. Firma nemá žiadneho iného zamestnanca. Slemenský nesúhlasí ani s tým, že je problém, ak jeho spoločnosť nie je zapísaná v registri znalcov. Stačí podľa neho to, že má oprávnenie podnikať v oblasti znalectva. Ministerstvo spravodlivosti to považuje za neprípustné.

Bez zamestnanca je podľa dostupných informácií aj firma SOZE. Tá nerobila znalecké posudky, ale analýzu k Západoslovenskej distribučnej. Sídlo firmy je v Šoporni, telefonický kontakt nie je nikde uvedený. Ešte v roku 2015 mala zisk necelých 2000 eur a tržby okolo 56-tisíc eur. Zmluva s ÚRSO bola na vyše 155-tisíc eur. Jediný kontakt, ktorý sa nám podarilo získať, je na majiteľa domu, kde SOZE sídli. Mobil bol funkčný, no jeho majiteľ ho skladal. Na SMS, že sa potrebujeme skontaktovať s niekým z firmy, nereagoval.

Zo štyroch menovaných firiem je v zozname znalcov zapísaná len spoločnosť ÚEOS – Komercia. S ňou mal regulačný úrad skúsenosť už v roku 2012, keď sa podieľala na posudkoch k vodným a malým vodným elektrárňam za 153-tisíc eur.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie