Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf útvaru Hodnota za peniaze: Videli ste, že nás Kažimír podržal

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V lete minulého roka bol riaditeľ útvaru Hodnota za peniaze Štefan Kišš kritizovaný za súhlas s tým, že jeho tím sa nebude vyjadrovať k aktuálnym diaľničným projektom za približne 2 miliardy eur. Koncom roka však prezident Andrej Kiska požiadal ministerstvo financií o názor na plány s obchvatom Prešova, ktorý tvorí najväčšiu časť práve chystaných diaľnic. Minister Peter Kažimír poslal prezidentovi list s názormi jeho analytikov, ktorý vyprovokoval nové rokovanie o obchvate a jeho zlacnenie odhadom o vyše 200 miliónov eur. Prvé oficiálne posudzovania veľkých vládnych investícií však tím vedený Kiššom ešte len čaká.     

Zrejme vás na ministerstve financií neprekvapilo, že sa vás prezident pýtal na prešovský obchvat. Aj vás to potešilo?

Dostali sme od prezidenta otázku, na ktorú sme radi odpovedali.

Dostali ste od prezidenta nejakú reakciu? Viete, či je spokojný s vašou  odpoveďou?

Zatiaľ nie.

Ako by ste stručne vysvetlili, čo ste vlastne prezidentovi povedali?

Prezident sa pýtal na hodnotu za peniaze pri projekte prešovského obchvatu. My sme povedali, že v ideálnom svete, ktorý už vzhľadom na pokročilosť príprav projektu nenastane, sa treba rozprávať o skutočných riešeniach pre dopravnú situáciu v Prešove. Lebo obchvat je len jedným z nich. Doprava v Prešove je extrémne komplikovaná a preťažená. Prešov potrebuje obchvat okolo celého mesta. To je bez debaty. Mne však v tej diskusii chýbajú aj ďalšie argumenty, diskusia o ďalších riešeniach najmä vo vnútri mesta, a nielen o cestných projektoch, ktoré by v konečnom dôsledku mali výraznejšie pomôcť doprave v meste oproti situácii len s obchvatom.

Bola správna interpretácia vášho listu, že v Prešove sa dalo ušetriť 400 miliónov eur bez zníženia efektu na dopravnú situáciu?

S dôvetkom, že by došlo aj k malému zníženiu prínosov, pretože na polovičnom profile autá nemôžu jazdiť až stotridsiatkou. Náklady by však boli výrazne menšie, čím by sa otvorila možnosť využiť časť ušetrených peňazí na ďalšie dopravné riešenia v Prešove. V ideálnom – dnes už teoretickom – svete by sa obchvat Prešova postavil v polovičnom profile východnou trasou, približne o 450 miliónov eur lacnejšie. Prešovčania by však museli čakať na zmenu projektu a prípravu novej dokumentácie východnej trasy. V neprospech tejto možnosti hovoria aj preinvestované peniaze na dokumentáciu a výkupy pozemkov severnou trasou.

Normálny človek nemôže pochopiť, prečo si o tom má písať prezident s ministerstvom financií. Vy sa predsa stretávate s ministerstvom dopravy, ktoré je za to zodpovedné.

S ministerstvom dopravy sa o tom rozprávame na pracovnej úrovni.

Pracovnej úrovni?

To znamená, že prebehlo niekoľko stretnutí s ministerstvom dopravy, kde sme si jasne povedali názory. Zároveň však platí dohoda, že náš útvar sa formálne nevyjadruje k projektom, ktoré sú už v obstarávaní alebo inej pokročilej fáze.

Áno, vy a minister Kažimír na jednej strane a bývalý minister dopravy Brecely a štátny tajomník Stromček ste v lete minulého roka uzatvorili dohodu, že sa nebudete starať do aktuálnych diaľničných projektov. No potom prišiel list od prezidenta, a vy ste sa potom začali do debaty montovať a naraz bolo ušetrených 200 miliónov eur. To ukazuje, že tá dohoda o vašom nestaraní sa do aktuálnych diaľničných projektov nebola pre verejné financie dobrá.

Môžem len povedať, že dohodu s ministerstvom dopravy ctíme. Prezident nám dal otázku, tak sme na ňu odpovedali. Zvyšok bola záležitosť politikov.

Prečo ste vlastne súhlasili s tým, že váš útvar nebude vstupovať do šiestich diaľničných projektov za dve miliardy eur, kde už začalo obstarávanie alebo boli vykúpené pozemky?

Bola to politická dohoda.

Bola to len politická dohoda, alebo v tom bolo aj nejaké rácio?

Sú dva racionálne dôvody, prečo je neskoro niečo posudzovať. Lebo sme už niečo investovali na dokumentáciu a výkupy pozemkov a  zmena projektu by navyše priniesla zdržanie. Z ekonomického pohľadu, už investované peniaze sú utopené náklady, ak by sa zmenila trasa alebo bolo treba zopakovať prípravu dokumentácie. Zdržanie projektu spôsobuje stratu prínosov v danom regióne. Zároveň však treba myslieť na to, že prínosy by za ten čas mohol mať z vládnej investície iný región. Z celoslovenského pohľadu by tak meškanie na jednom mieste nemuselo znamenať stratu pre celú krajinu. Aby sme sa však v tom vedeli rozhodovať, treba  mať jasne pomenované investičné priority. Na tom momentálne pracujeme.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo vlastne brať vážne názor ľudí z ministerstva financií, keď vy tu nemáte dopravných špecialistov?

Áno, nie sme stavební inžinieri, ani projektanti, sme hlavne ekonómovia. A tak sa pozeráme na každý problém, ktorý dostaneme na stôl. My posudzujeme väčšinou štúdiu, či už hotový projekt, ktorých súčasťou by mala byť štúdia uskutočniteľnosti. V nej by mali byť ekonomické argumenty, ktoré projekt podporujú. Určite by tam mala byť analýza nákladov a prínosov. V prípade Prešova sme v skutočnosti takmer nič nepočítali sami, len sme do prehľadnej podoby zhrnuli údaje a argumenty, ktoré už  v štúdii boli alebo vzišli z prieskumu dopravy z roku 2015.

Tak napríklad zo štúdie o D1 v Prešove ste vy vyčítali, že tam stačí dvojpruh, ministerstvo dopravy objednalo štvorpruh za 350 miliónov eur.  Ak hovoríte o interpretácii tých istých dát, tak potom buď vy niečomu nerozumiete, napríklad preto, lebo myslíte len na šetrenie, alebo sú ľudia z ministerstva dopravy nekompetentní a objednávajú, čo sa im zachce, nie čo je potrebné.

Po prvé, rozhodovanie o tom, či treba na nejakej ceste polprofil alebo plný profil, závisí od toho, koľko bude asi po tej ceste o desať, dvadsať, tridsať rokov jazdiť áut. Ukázalo sa, že vstupné dáta, s ktorými sa pri tejto projekcii počítalo, neboli úplne v poriadku. Bola to aj jedna z dvoch výčitiek Európskej komisie, respektíve jej agentúry Jaspers. A keďže tie dáta boli nedokonalé, v skutočnosti nevieme, koľko bude po D1 pri Prešove jazdiť áut v budúcnosti. NDS, respektíve ministerstvo preto robí nový dopravný model pre Prešov, ktorý vychádza z nových dát z prieskumu mobility. Po druhé, v pôvodnej štúdii uskutočniteľnosti sa o polprofile vôbec neuvažovalo. Môžeme špekulovať prečo, ale pre dnešné rozhodovanie je to irelevantné. My sme zobrali všetky dostupné štúdie o iných trasách, kde sa o polprofile uvažuje, a z toho sme urobili odhad nákladov, ktoré by sa dali stavbou dvojpruhu ušetriť. Vychádza to v priemere zhruba na 30 percent oproti cene za štvorpruh, bez ohľadu na to, či ide o cestu, tunel alebo most.

Ak ste čísla o odhadovaných intenzitách dopravy označili za nedôveryhodné, tak potom nemôžeme vedieť, či by stačil dvojpruh?

Vieme, koľko áut už nedokáže dvojpruh denne obslúžiť. Je to okolo 15- až 30-tisíc áut denne, v závislosti od počtu pomalých vozidiel a krivoľakosti cesty.  Projekcia v štúdii realizovateľnosti posielala na D1 desaťtisíc vozidiel za deň, na sever 11- až 14-tisíc. Nový prieskum však hovorí o menšom tranzite, čo znamená nižší potenciál ochvatu prilákať dopravu. Viac nám povie aj nová projekcia dopravy pre Prešov, ktorá sa teraz modeluje.

Ak to neviete isto, nie je lepšie rozmýšľať ako ľudia v NDS, ktorí vlastne hovoria, že radšej hneď postavme štvorpruh a budeme mať istotu?

Pretože verejné financie nie sú neobmedzené. Rozdeľujeme obmedzené zdroje. Ak minieme niekde miliardu eur, získame síce totálnu istotu a budeme mať luxusné riešenie, ale peniaze nám budú chýbať inde. Nebude na iné riešenia, ktoré by napríklad v Prešove doniesli väčší úžitok, čiže väčšie zníženie dopravy v meste.

Keď sa stalo verejne známe, že minister financií písal prezidentovi o prešovskom obchvate,  stretli ste sa s ministrom dopravy. O čom bolo to rokovanie?

O tom, čo je politicky realistické. O tom, ako dosiahnuť nejaký kompromis. Výsledok poznáte.

Čiže vlastne hovoríte, že rozumné by bolo znova tendrovať D1 a urobiť ho ako polprofil, ale to už nie je politicky priechodné.

Na konci dňa musia vždy rozhodnúť politici, ktorí sa zodpovedajú voličom. To je aj prípad úseku D1, ktorý je súčasť akejsi hlavnej dopravnej tepny. Pre mňa je prípad prešovského obchvatu zároveň spôsob, ako ukázať, ktoré chyby by sme nemali v budúcnosti opakovať pri dopravnom plánovaní. Po prvé, férová diskusia s Prešovčanmi, aké sú rôzne možnosti riešenia a čo prinesú, sa neudiala. Po druhé, o stavbách sa rozhodujeme podľa toho, kde máme hotovú projektovú prípravu, nie podľa toho, kde na Slovensku by bolo teraz efektívnejšie niečo stavať alebo opravovať.

Tvrdíte, že zvyčajne sa nestavia tam, kde je to najviac potrebné, ale tam, kde vieme čo najskôr začať?

Respektíve v skutočnosti nevieme, ktorá ďalšia stavba by mala najväčšie prínosy. Lebo takto sa nad tým u nás zatiaľ nerozmýšľa.

Vy vlastne hovoríte, že to, čo robí NDS a ministerstvo dopravy, je celé zle.

Nehovorím, že to je celé zle, len že tam chýba pohľad ekonomického analytika. Ten by mal byť v každom sektore pri každom väčšom projekte alebo rozhodovaní. My samozrejme nerozumieme rezortom tak ako jednotliví ministri a ich ľudia. Preto hovoríme,  že treba budovať analytické kapacity aspoň na najdôležitejších ministerstvách, aby nevznikala potreba na to dohliadať z ministerstva financií. Ak by sme mali dostatočné analytické kapacity v štáte, potom by sa neviedli také kontroverzné diskusie, ako to bolo napríklad pri obchvate Prešova.

Štefan Kišš je riaditeľ Útvaru Hodnoty za peniaze na ministerstve financií. Pre štát pracuje od roku 2005, keď nastúpil do Inštitútu finančnej politiky, od roku 2007 viedol jeho odbor štrukturálnych a výdavkových politík. V rokoch 2014 – 2015 pracoval ako zástupca ministerstva financií v Stálom zastúpení pri EÚ v Bruseli. Začiatkom roku 2016 sa vrátil späť na Slovensko kvôli projektu Hodnota za peniaze. S Martinom Filkom a Ľudovítom Ódorom napísali štúdiu, ktorá sa stala základom programu Hodnota za peniaze.
Kišš je absolventom medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave a medzinárodnej ekonómie na Erazmovej univerzite v Rotterdame. 

V akom stave sú dáta štátu?

Politicky korektne: existuje priestor, aby sme viac dát dokázali zhromaždiť tak, aby sme s nimi mohli pracovať. Veľká časť z nich by sa dala aj zverejniť, aby s nimi mohla pracovať verejnosť. Na to potrebujeme nielen technickú kapacitu, ale aj vôľu tie dáta posunúť ďalej. Príklad je ministerstvo dopravy, kde veľa dát niekde leží, ale nie sú v podobe, aby sa dali použiť a pomáhať debate a rozhodovaniu. Problém je, že na Slovensku existuje silná predstava, že dáta sú majetkom konkrétneho ministerstva, konkrétnej inštitúcie a tie sa nerady o ne delia nielen s verejnosťou, ale aj s inými úradmi. My si myslíme, že verejné má byť všetko okrem osobných údajov a obchodného tajomstva.

Čo hovoria ministerstvá, keď vám nechcú dať dáta?

Nevravím, že sa to deje stále, máme veľa dobrých príkladov, ale stáva sa aj to. Vtedy najprv tvrdia, že sú to osobné údaje, alebo že ide o tajné veci. Nie vždy to tak však naozaj je. Potom nasleduje vysvetlenie, že je veľmi ťažké dáta spracovať tak, aby nám ich mohli dať. Naša skúsenosť je, že sa to napokon dá, ale ide to postupne. Platí, že väčšinou je to technicky náročné.

Zodpovedá kvalita dát, s ktorou pracujú na ministerstve dopravy, tomu, že rozhodujú ročne o investíciách za približne trištvrte miliardy eur?

Povedzme, že by malo byť výzvou na tom pracovať.

Kde ste narazili na najlepšie pripravené dáta, respektíve na najväčšiu ochotu spolupracovať?

V zdravotníctve.

Hovoríme o ministrovi zdravotníctva alebo o analytikoch, ktorých tam vedie Martina Smatana?

Aj, aj.

Vašu prácu o zdravotníctve vidíme ako pomoc pri pláne na šetrenie za 150 miliónov eur. Ale to je len menej alebo viac sofisitikované šetrenie. Nevidíme, ako to prispeje k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti.

Áno, tam vyzeráme len ako tí, ktorí škrtajú výdavky. Ale projekt Hodnota za peniaze je koncipovaný širšie. Mali by sme sa už aj v zdravotníctve viac venovať tomu, ako vytvárať „hodnotu“ , aby to čo najefektívnejšie pomáhalo napríklad znižovať odvrátiteľné úmrtia.

Čo je vlastne útvar Hodnota za peniaze?

Sme klon Inštitútu finančnej politiky, rozdelili sme si úlohy. IFP robí najmä prognózy, my sa viac pozeráme na efektívnosť výdavkov. Rozhodovacie právomoci nemáme žiadne. Ako technokrati dávame odporúčania politikom, ktorí sa tak podľa nás môžu lepšie rozhodnúť. Uznesenie vlády už na jeseň aj formalizovalo, že ministerstvo financií naším prostredníctvom bude dávať posudok na každú veľkú investíciu. Netvoríme projekty, nerozhodujeme o nich, ale dávame na ne názor. Prvé také posudky budú v IT, kde sa chystajú nové obstarávania. Budeme ich zverejňovať na našej stránke ešte pred začatím obstarávania. To je náš formálny mandát.

No keď sa vláda rozhodne napríklad nakúpiť akcie nejakej firmy, budete k tomu dávať stanovisko?

Mandát je na rozhodovanie o investičných výdavkoch z rozpočtu verejnej sféry. V konkrétnej situácii by sme posudzovali, či to tam patrí alebo nie.

A čo daňové výdavky a iná štátna pomoc?

My by sme sa chceli vyjadriť ku každému väčšiemu výdavku. Je to však vec politického mandátu a reálnej kapacity nášho útvaru.

Podržal vás Peter Kažimír, keď na vás tlačili iné rezorty?

Áno. Videli ste výsledok. Bez ministrovej podpory by to nešlo.

Nad IFP a útvarom Hodnota za peniaze mal byť ako hlavný ekonóm ministerstva financií Martin Filko. Po jeho smrti však táto pozícia nebola obsadená. Nechýba vám to?

Martin Filko mi chýba. Fungujeme dobre, ale s ním by projekt bol už dnes ďalej. A či potrebujeme pozíciu hlavného ekonóma? Opakujem, fungujeme dobre, ale ďalšia seniorská pozícia, či už ako poradca ministra, alebo exekutívne zodpovedný človek za IFP alebo Hodnotu za peniaze, by nám pomohol.

Autormi štúdie o Hodnote za peniaze ste boli vy s Martinom Filkom a Ľudovítom Ódorom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Čo vám Ódor hovorí na vaše fungovanie v praxi?

Hovorí nám: dobre to robíte, ale nepoľavujte.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Vplyv poľnohospodárstva je v debate o klíme nespravodlivo v závetrí, hovorí ekonóm Andrej Svorenčík.  „Tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry: 

Globálny pohľad

Poľnohospodárstvo síce tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami. Napriek tomu je akosi v závetrí, veď ani najnovšia otázka pre panelistov nespomína explicitne poľnohospodárstvo, ale len priemysel a dopravu.

Globálne otepľovanie má negatívny spätný vplyv na poľnohospodárstvo, ktoré tak musí okrem iného zápasiť s častejším výskytom extrémnych udalostí, výkyvmi počasia a problémami spojenými so znečistením pôdy a ovzdušia.

Poľnohospodárstvo prispieva ku globálnemu otepľovaniu emisiami skleníkových plynov aj premenou lesov na poľnohospodársku pôdu. Najväčší negatívny príspevok ku klimatickej kríze majú odlesňovanie, pestovanie ryže, chov hovädzieho dobytka a využívanie hnojív.

Samotná živočíšna výroba je zodpovedná najmä za produkciu oxidu uhličitého a metánu, znižovanie úrodnosti pôdy, stratu miesta na život pre rastliny a živočíchy a následný pokles ich rôznorodosti. Rastlinná výroba má výrazne nižšie externality, aj keď problematické sú rozsiahle monokultúry.

Sen a skutočnosť

V zelenej politike sú plány často na míle vzdialené od reality. Koniec fosílnych palív je stále v nedohľadne. Z globálneho pohľadu sa o osude planéty nerozhodne u nás na Slovensku. O jej osude sa predovšetkým rozhodne v nenasýtených, populačne obrovských hospodárstvach (India a Čína) a v plytvajúcich USA.

Napriek tomu je značný priestor na osobnej úrovni, ale aj na našej národnej.

Menej mäsa

Priemerná ročná CO2 bilancia ľudí na Zemi je v súčasnosti takmer 5 ton. Hodnoty sa značne líšia od toho, kde človek žije. Kým na Slovensku je to 5,7 tony a priemer EÚ je 6,4 tony, tak v USA je to až 16,5 t, v Číne 7,5 t. V najchudobnejších krajinách, ktoré sú často najohrozenejšie a najmenej pripravené na dôsledky klimatickej krízy, je to len 0,3 t.

Na dosiahnutie dvojstupňového cieľa Parížskej dohody je potrebné znížiť tento priemer na nie viac ako 2,1 tony ročne a trvalo neprekročiť túto úroveň do roku 2050. Jonathan Safran Foer, autor knihy We are the Climate: Saving the Planet Begins at Breakfast (2019)a Eating Animals (2010), tvrdí v tohtotýždňovom rozhovore v časopise Stern, že už prechod na vegánsku stravu na raňajky a na obed (večera môže byť mäsitá), ročne ušetrí až 1,3 tony CO2 ročne, čo je viac ako 40 percent toho, čo je potrebné v globále na jednu osobu ušetriť.

Carbon tax

Osobné stravovacie rozhodnutia sa dajú podporiť cez postihovanie producentov negatívnych klimatických externalít. Medzi ekonómami je široký konsenzus, že cenový signál prostredníctvom zdaňovania CO2 producentov je najefektívnejší spôsob, ako ľudí motivovať ku klímu menej zaťažujúcej spotrebe.

Okrem efektívnosti netreba zabúdať aj na distribučné efekty. V štúdii z roku 2017 v prestížnom časopise Environmental Research Letters sa autori pozreli na dosah uhlíkovej dane na ceny potravín a potravinovú infláciu. Z komodít by si to neprekvapivo najviac odniesli hovädzie mäso, ryža a mlieko. Oveľa vážnejším záverom je, ktoré krajiny by zažili najväčší nárast cien — krajiny Oceánie, južnej a juhovýhodnej Ázie a subsaharskej Afriky.

To by so sebou nieslo pravdepodobne značné politické a migračné riziká. A ukazuje tiež, že riešenie klimatickej krízy musí byť nielen globálne, ale aj spravodlivé.

Zdroj: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/aa8c83

Slovenský kontext

Slovenské poľnohospodárstvo má nižší negatívny vplyv na životné prostredie ako poľnohospodárstvo väčšiny krajín EÚ. Na globálne otepľovanie vplývame menšou mierou ako priemer EÚ. Navyše Slovensko zaznamenalo jeden z najmenších poklesov biodiverzity v EÚ. Napriek tomu má slovenské pôdohospodárstvo mnohé problémy.

Čelíme vysokému ohrozeniu pôdy eróziou, nedostatočnému zalesňovaniu a zatrávňovaniu, nízkou informovanosťou medzi poľnohospodármi o postupoch znižujúcich únik skleníkových plynov z pôdy a veľmi nízkou kvalitou a finančnou poddimenzovanosťou slovenského poľnohospodárskeho výskumu.

Čo plánuje robiť EÚ?

Poľnohospodárska politika v EÚ sa riadi spoločnými pravidlami, ktoré sa v sedemročných cykloch vždy pripravujú nanovo. Návrh Európskej komisie týkajúci sa novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zvyšuje od roku 2021 ambície v oblasti životného prostredia a tlak na dosahovanie merateľných výsledkov.

Zároveň bude poskytovať väčšiu voľnosť pre členské štáty, čo sa týka jej implementácie. Slovensko bude mať možnosť do väčšej miery zohľadniť environmentálny aspekt, nemusí sa spoliehať len na minimálne nároky EÚ. Na environmentálnu oblasť by členské štáty mali vyčleniť aspoň 40 % zdrojov.

Jedným z hlavných prvkov budú nové podmienky vyplácania (na Slovensku neslávne známych) priamych platieb, ktoré majú byť podmienené prísnejším uplatňovaním postupov šetrných k životnému prostrediu a klíme. Ďalším systémovým krokom majú byť agro-environmentálne klimatické opatrenia. Ich cieľom je obnova, ochrana a podpora ekosystémov, efektívne využívanie vstupov a prechod na nízko uhlíkovú produkciu.

Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo

Počas posledného roka a pol sme sa v Inštitúte pôdohospodárskej politiky spolu s kolegami z Útvaru hodnoty za peniaze venovali revízii výdavkov na pôdohospodárstvo vrátane súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na Slovensku a odporúčaní pre budúcu SPP.

Revízia identifikovala viacero opatrení s vplyvom na životné prostredie a klimatickú krízu. Rozvediem len dve.

Odporúčame napríklad zaviesť schémy, v ktorých beneficienti prijmú sériu záväzkov s vopred stanovenými cieľovými hodnotami environmentálnych indikátorov. Uvedený prístup implementujú už viaceré členské štáty v súčasnej SPP.

V jednej schéme sa tak budú spájať viaceré prvky, ako napríklad obmedzenie použitia priemyselných hnojív, obmedzenie použitia rizikových prípravkov na ochranu rastlín alebo vykonávanie protieróznych opatrení. Subjekty by mali voľnosť pri výbere jednotlivých záväzkov. Poskytnutá flexibilita by však ovplyvňovala výšku kompenzačnej platby.

Revízia tiež odporúča zaviesť cieľovo orientovanú podporu na ochranu a zlepšenie kvality pôdy, vody a biotopov. Z hľadiska kvality pôdy na Slovensku prevládajú problémy ohrozenia veľkej časti pôdneho fondu vodnou a veternou eróziou (43 % pôdy), zvýšenou acidifikáciou (47 %), zhutnením (33 %) a zníženým obsahom humusu v pôde (30 % deficit). Deficit organického uhlíka je problémom najmä v podnikoch bez živočíšnej výroby a s nízkou diverzifikáciou plodín.

Na záver len dodám, že sme len na začiatku komplexného chápania a prepojenia do verejných politík vzájomných a početných vplyvov klimatickej krízy, poľnohospodárstva, lesníctva, znečisťovanie vody, ovzdušia a pôdy, poklesu biodiverzity, kvality potravín, ľudského zdravia, ale aj zdravia zvierat.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dosahy na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dosahy produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka, ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečiť udržateľný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu ovzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnanosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú skleníkové plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. „zelenú“ energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšiť náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný. Dosahy na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dosahy na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz asi len tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. „Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,“ zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v „blízkej budúcnosti“. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr, či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory
Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.