Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Východniari ukázali Bratislave, ako na to: zakázali hazard a vytlačili ho z mesta

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ani Bratislava, ani Košice, ani Banská Bystrica, ale východ. Sabinov bolo aj zostane prvým mestom na Slovensku, kde zakázali hracie automaty.

Keď prišli úradníci a podnikatelia z partnerského tureckého Čubuku na návštevu do Sabinova, museli ísť hrať do Prešova. Prehrali všetko, čo mali.

Organizátor petície za zákaz hracích automatov, dnes viceprimátor Sabinova Ján Fekiač (KDH), chodí spokojne po námestí v Sabinove a ukazuje. „Tu sú kostoly katolícke, tu evanjelické, tu socha Oscara. Tu boli automaty, aj tu, tam, skoro všade – už nie sú nikde,“ hovorí.

Nebolo to jednoduché

Rok 2011. Pri páde lietadla zahynul takmer kompletný tím hokejového tímu Lokomotiv Jaroslavľ vrátane Pavla Demitru, v súvislosti s eurovalom padla vláda Ivety Radičovej, na internete zverejnili prepisy nahrávok Slovenskej informačnej služby, známe ako kauza Gorila…

Nečudo, že v tom istom roku akosi zanikla správa o tom, že prvé mesto na Slovensku – vyše dvanásťtisícový Sabinov, kdesi na východe štyristo kilometrov od Bratislavy – zakázalo výherné hracie automaty.

Ján Fekiač vystúpil prvý raz s návrhom zákazu hazardu v Sabinove ešte ako poslanec v mestskom zastupiteľstve niekedy medzi rokmi 2009 a 2010. Keď novela zákona o hazardných hrách umožnila o rok neskôr obciam obmedziť hazard, predložil návrh všeobecne záväzného nariadenia. Po búrlivej diskusii poslanci schválili zákaz jednohlasne.

„Sabinov bol prvý, ale nebolo to také jednoduché, ako to vyzerá. Musel som presviedčať ľudí aj poslancov, že je to krok správnym smerom pre mesto. Stotisíc eur z hazardu, o ktoré mesto malo prísť každoročne, a aj prišlo, nebolo málo,“ rozpráva v reštaurácii, kde niekde nad hlavou na poschodí pred rokmi fungovala jedna z herní.

Dnešný Obchod na korze v Sabinove a zábery z filmu na jeho fasáde. foto N - Daniel Vražda
Dnešný Obchod na korze v Sabinove a zábery z filmu na jeho fasáde. Foto N – Daniel Vražda

Oscarové mesto

Cesta do Sabinova nie je až taká strašná, keď si odmyslíte Donovaly a niekoľko kilometrov treťotriednych ciest pomedzi prevažne rómske osady. Miestami sa vám zdá, že ste v inom svete, a miestami strácate nádej, že rozbitá zablatená cesta pomedzi polia niekam povedie, ale viedla.

Potom míňate tabuľu s nápisom Víta vás oscarové mesto. Oscarové mesto môže byť Hollywood, ale na Slovensku len Sabinov.

Slávny oscarový film Obchod na korze (1965) s Idou Kamińskou a Jozefom Kronerom alias Tónom Brtkom nakrútili Ján Kadár a Elmar Klos priamo na námestí v Sabinove. Vlastne ho vyfúkli Humennému, pretože tamojšie korzo vylepšené hromadou socialistickej architektúry bolo nepoužiteľné.

Približne štyridsať rokov po vzniku filmu pribudla na námestí neďaleko kostola aj kovová socha Oscara. Dve tony a dva a pol metra železa by ocenení, ale ani zberači železa určite neodniesli.

Arizovaný obchodík s galantériou H. Lautmann – vdova zostal v Sabinove. Neďaleko je na drogérii s názvom Marilyn veľká fotografia Marilyn Monroe, informačné centrum je už však potom plné fotografií z nakrúcania Obchodu na korze.

Automaty pre samovrahov

Pokus zahrať si niekde na automatoch odkladáme o niekoľko hodín, lebo prišiel viceprimátor na dvadsaťpercentný úväzok a poslanec (dvadsať rokov) Ján Fekiač. Sprevádzal nás po centre mestečka a rozprával o hazarde. Na zákaze v Sabinove začal aktívne pracovať po tragédiách dvoch priateľov.

„Prehrali peniaze, zadlžili sa… Jeden sa otrávil plynom v aute a druhý sa zastrelil,“ hovorí.

Keď sa na chvíľu odmlčal, napadli mi príbehy dvoch abstinujúcich gamblerov, ktorých som osobne spoznal. Michal z Bratislavy mal v tom čase takmer štyridsať rokov. Po pokuse o samovraždu mu z končatín zostala len pravá ruka.

Stál na protézach a ochotne rozprával. Nepamätal si presne, koľko prehral v pokri, ale na dom a slušný život by to určite stačilo. Začal v devätnástich raz za mesiac, neskôr trávil v herni aj 24 hodín. Za štyri a pol roka závislosti stratil blízkych, stal sa bezdomovcom a nakoniec sa pokúsil o samovraždu.

„Myslel som si, že vlak je istota, ale, našťastie, nebola. Ľahol som si na koľajnice a po niekoľkých dňoch som sa zobudil v nemocnici. Pravú ruku mi zachránili, o ľavú a o nohy som prišiel,“ spomínal.

Pred štrnástimi rokmi ho dali dokopy v Kováčovej a na psychiatrii v Banskej Bystrici. Abstinujúci gambler si myslel, že je vyliečený – o osem rokov sa však k automatom vrátil. Za mesiac prehral 11-tisíc eur. Odvtedy znovu abstinoval.
Róbert z Banskej Bystrice prehral desaťtisíc eur, a tiež sa pokúsil o samovraždu. Abstinuje a k automatom sa už nevrátil.

Socha Oscara v Sabinove. foto N - Daniel Vražda
Socha Oscara v Sabinove. Foto N – Daniel Vražda

Rómske Jarovnice už nehrajú

Sabinov má jednu svetelnú križovatku, najslávnejší obchod na Slovensku, prvenstvo v zákaze hazardu, ale aj vyše dvadsaťpercentnú nezamestnanosť. Politicky patria parlamentné voľby Smeru, komunálne nezávislým a KDH. V prezidentských dali Sabinovčania prednosť Andrejovi Kiskovi pred Robertom Ficom.

Ešte pred stretnutím s viceprimátorom Fekiačom sme si prešli mesto a urobili malý prieskum v uliciach. Prvá otázka znela, kde by sme si tu mohli zahrať na automatoch; druhá, ak nie tu, tak kde inde?

Odpovede na prvú otázku sú rovnaké. Mladý muž, pravdepodobne stredoškolák, hovorí, že v meste nikde. „Myslím, že ich zrušili, ale to už dávno.“ Ani netuší, kde inde by sme si mohli zahrať.

Muž okolo päťdesiatky prišiel z neďalekých Jarovníc. Vystúpil z oktávie a odporúčal najbližší Prešov. Vraj mu tam chodí hrať dcéra. „Ja ju len odveziem a čakám,“ vraví.

Pointu sme sa dozvedeli až neskôr od starostu Jarovníc Floriána Giňu. Od prvého januára aj oni zakázali hazard. Starosta odhaduje, že v obci s takmer stopercentnou nezamestnanosťou, kde žije 6500 ľudí, mohlo byť štyridsať automatov.

„Tam končili všetky sociálne dávky,“ hovorí starosta.

Žena s malou školáčkou nás tiež smeruje do Prešova. Hracie automaty sú vraj na stanici a v nejakom Maxe. Pre istotu povie, že tam hráva tiež. „Občas vyhrám, ale viac prehrám,“ smeje sa. Zaželá ešte šťastie v hre a odkráča.

Hodinársky majster na veži v Sabinove. foto - tasr
Hodinársky majster na veži v Sabinove. Foto – TASR

Menej škôl ako automatov

Viceprimátor Fekiač rozpráva o tom, ako to vyzeralo v Sabinove pred rokom 2011. „Vyzeralo to tu hrozne. Pomaly v každom výklade svietili pútače na hracie automaty. Neviete si to predstaviť. Tu pri kostole stávali desiatky detí pred herňami a čakali na rodičov, ktorí prehrávali sociálne dávky,“ hovorí a ukazuje postupne na obchodíky. „Tu, aj tu, tam, všade boli.“

Asi sa mu zazdalo, že si to nevieme predstaviť, tak počítal. Šesťdesiatjeden hracích automatov a tridsaťštyri výherných videohier. Jeden prístroj na každého stého voliča v Sabinove. Všetkých základných škôl v piatich okresoch kraja Sabinov, Stropkov, Snina, Medzilaborce a Levoča je menej.

Spokojnosť so zákazom hazardu v Sabinove netrvala tak dlho. Najprv lobisti vypočítavali, koľko ľudí z herní príde o prácu, a pripomenuli aj stratené milióny pre obecné kasy. V roku 2013 Smer novelizoval zákon, ktorý ohrozil platnosť sabinovského nariadenia.

„Novela stanovila, že ak zákaz, tak oň musí požiadať petíciou minimálne tridsať percent oprávnených voličov. Viete, čo je to pozháňať 30 percent? Prišiel som za poslancami Smeru a povedal som im, že je to aj v ich záujme. Zbierali aj oni,“ spomína iniciátor petície Fekiač.

Tridsať percent v Sabinove znamená vyše tritisíc podpisov. Petíciu podpísalo 3500 ľudí, platných bolo vyše 3300 podpisov, čo je takmer toľko ľudí, koľko hlasovalo v komunálnych voľbách.

Zbierali všade. Pred kostolom po bohoslužbách, v školách, stánkoch a obchodoch. Len Ján Fekiač vyzbieral – odhaduje – päťsto, možno tisíc podpisov.

Sedí nad fasciklom s kópiami hárkov a ukazuje, kde si postupne zapisoval počty, ako pribúdali.

„Aha, 3170, tu 3300… Bol to boj s časom, ale stihli sme to. Nakoniec sme mali asi dvesto platných podpisov navyše.“

Sabinov využíva informátorov

Dnes nenájdete ani jeden hrací automat, skonštatoval spokojne viceprimátor a okamžite telefonoval šéfovi mestskej polície Martinovi Jurkovi, ktorý to potvrdil.

Tak sa náčelníka pýtame, kde sú hráči, či sa nepresunuli do čiernych herní. Martin Jurko s takmer absolútnou istotou tvrdí, že nie.

„Nevieme o čiernych herniach. Keby boli, zistili by sme to.“

Čierne herne by mali byť utajené, tak ako?

„Aj my máme svojich tajných informátorov, a keď ani oni, tak konkurencia by ich určite oznámila,“ odpovedal s rovnakou istotou, ako keď povedal nie.

Niektorí majitelia dnes už neexistujúcich herní skončili, iní si otvorili stávkové kancelárie alebo obchodujú s niečím iným.

V jednej zo stávkových kancelárií sa pýtame, čo sa stalo s hráčmi po zákaze hazardu. Mladý muž vychádza z údajov kancelárie. Tvrdí, že offline stávky poklesli o 50 percent a online stúpli o sto.

„Neskončili, presunuli sa,“ odpovedá na otázku.

Presunuli sa, a nielen na internet. Tí najchudobnejší plnia automaty a mestské kasy v okolí Sabinova. Do Prešova majú asi pätnásť kilometrov, donedávna chodili hrať aj do Jarovníc, blízko sú aj Lipany.

Päť eur za „paru sekúnd“

Záverečný pokus. Keďže sme nikdy nehrali na automatoch, otázka, ktorú sme si položili, bola, za aký čas človek vyhrá alebo prehrá päť eur.

Desať kilometrov, niekoľko minút a boli sme v Lipanoch. Herňu sme našli po približne dvoch opýtaniach a piatich minútach. Tma, dve miestnosti, asi desať automatov, možno aj viac, ale nedalo sa to zistiť presne, lebo sa odrážali v zrkadlách. V priestore boli štyria hráči, vedľa ďalší.

Usmievavej slečne, ktorá to tam mala pod palcom, sme povedali, že hrať nevieme, aby nám odporučila niečo jednoduché. Tri rovnaké obrázky v jednom rade mali stačiť na výhru. To nevyzeralo vôbec zložito, až na to, že na vašej šikovnosti čí rýchlosti nezáleží – všetko za vás urobí prístroj. Hovoriť o múdrosti pri téme hracích automatov by bolo nenáležité.

Po krátkej inštruktáži vkladáme päťeurovku do stroja a volíme počet centov, ktoré odráta za jedno stlačenie. Šťuk, šťuk, šťuk… žiadne rovnaké obrázky, koniec hry. Tak jednoducho, ako to vyzeralo, také to aj bolo.

Vonku na popoludňajšom slnku sa dá už len sumarizovať. Slečna v herni sa počas celej hry neprestala usmievať. Päť eur sú minimálne dve hodiny práce priemerného Slováka. Hra trvala kratučko, podľa slečny z východu „paru sekúnd“. V obidvoch prípadoch to znamenalo čistú stratu päť eur.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Väčšina malých a stredných firiem vo Francúzsku, ktoré obchodujú s Britániou, je na brexit slabo pripravená. Vyše polovica z nich ešte neposúdila, do akej miery ich odchod Británie z EÚ ovplyvní. Ukázal to prieskum francúzskeho ministerstva hospodárstva. (tasr)

Francúzska vláda už skôr upozornila firmy, ktoré budú po brexite vyvážať do a dovážať tovar z Británie, aby si dovtedy dali do poriadku potrebné papiere. Uviedla to pre agentúru Reuters štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva a financií Agnés Pannierová-Runacherová.

Ako však ukázal októbrový prieskum ministerstva v Journal du Dimanche, ktorý sa uskutočnil na vzorke približne 3000 malých a stredných podnikov, zhruba 54 % z nich uviedlo, že nevedia, ako brexit ovplyvní ich biznis. Ďalších približne 40 % skúmalo možné dôsledky a iba 6 % z oslovených podnikov urobilo presné výpočty.

Navyše podľa prieskumu až 53 % podnikov uviedlo, že sú na odchod Británie z EÚ slabo pripravené.

„Určite nemôžem byť spokojná s tým, že 54 % firiem deklarovalo, že neskúmalo, ako brexit ovplyvní ich biznis, ich klientov a dodávateľov,“ povedala Pannierová-Runacherová pre Journal du Dimanche. Dodala však, že čo sa týka príprav, vláda urobila, čo mohla. Ďalšie kroky už budú závisieť od samotných firiem. (tasr)

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla cena z 1 671 až na 1 800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1 850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2 386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1 687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1 617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1 276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3 067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať