Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Fíni, ktorí testujú základný príjem: Mali sme to vyskúšať už pred rokmi

Mari Saarenpää (30) žije s partnerom a 10-ročným synom v meste Paltamona v strednom Fínsku. Foto – archív M. S.
Mari Saarenpää (30) žije s partnerom a 10-ročným synom v meste Paltamona v strednom Fínsku. Foto – archív M. S.

Mari Saarenpää dostala vlani neskorý vianočný darček. Od fínskej sociálnej poisťovne jej prišiel list. Oznámili jej, že ju vybrali do skupiny, ktorá bude najbližšie dva roky testovať univerzálny základný príjem.

„Bola som prekvapená, aj keď tajne som dúfala, že by ma mohli vybrať,“ hovorí pre Denník N 30-ročná Fínka. Šanca bola jedna ku sto.

Mari od januára dostáva mesačne 560 eur bez ohľadu na to, či má prácu. Matka desaťročného syna z mesta Paltamo bola nezamestnaná niekoľko mesiacov. Dostávala podporu, no o tú by prišla, ak by si pomimo zarobila za mesiac viac ako 300 eur.

„Dúfala som, že budem súčasťou projektu, pretože by som si ľahšie dokázala nájsť prácu na čiastočný úväzok,“ hovorí.

Od februára sa to Mari skutočne podarilo, pracuje dva, tri dni v týždni pre miestne vydavateľstvo. Základný príjem 560 eur jej chodí aj naďalej.

Sleduje to celý svet

Vo Fínsku od januára do konca roku 2018 prebieha sociálny experiment, ktorý s napätím sleduje celý svet. Univerzálny základný príjem, teda dávanie peňazí ľuďom bez ohľadu na to, či sú nezamestnaní, alebo nie, je podľa niektorých riešením nedostatku pracovných miest, ktoré v mnohých profesiách nahradia roboty.

Podporujú ho napríklad Elon Musk či Bill Gates, hoci ten tvrdí, že svet naň ešte nie je pripravený. Fínsko sa na tento experiment odhodlalo ako prvá krajina na svete, podobný test už dávnejšie prebehol v jednom kanadskom meste.

„Keď som dostal list od poisťovne, bol som super šťastný,“ hovorí aj 38-ročný otec piatich detí Juha Järvinen. Je jedným z dvoch Fínov zapojených do experimentu, ktorých Denník N oslovil.

Järvinen žije v malom mestečku Kurikka. S rodinou býva v budove bývalej školy, jeho manželka pracuje ako zdravotná sestra. Nezamestnaný je päť rokov. „Pred siedmimi rokmi som mal firmu, vyrábal som dekoratívne okenné rámy. Bol som jediný vo Fínsku a možno aj v Európe. Bol to dobrý obchodný nápad, no ja som nebol dobrý biznismen,“ dodáva.

Mal veľa práce, psychicky vyhorel a firma skrachovala. Odvtedy je na podpore.

Práca odchádza

Nájsť si prácu v tomto regióne nie je ľahké, podľa neho je na jedno miesto sto žiadateľov. Pracovné miesta z regiónu odchádzajú, tvrdí. „Zmena za posledných 10 až 15 rokov bola obrovská. A za ďalších 10 rokov tu bude ešte menej pozícií,“ vraví Juha. Odsťahovať sa za prácou do Helsínk či iného veľkého mesta však nechcel, rodine sa tu páči.

Juha Järvinen (38) žije s manželkou a piatimi deťmi na západe Fínska v meste Kurikka. Foto - archív J. J.
Juha Järvinen (38) žije s manželkou a piatimi deťmi na západe Fínska v meste Kurikka. Foto – archív J. J.

Järvinen sám seba opisuje ako kreatívnu osobu: fotí, natáča videá, je sochárom, programuje webové stránky, opravuje počítače.

„Každý deň som sníval o tom, že si znova otvorím biznis. Nechcel som však riskovať. S novou firmou nikdy neviete, či bude fungovať, a trvá pár mesiacov, kým začnete zarábať. Ak to znova nevyjde a budete musieť prestať, trvá pár mesiacov, kým znova nabehnete na sociálny systém. Je to hlúpe,“ vysvetľuje, prečo napokon zostal nezamestnaný.

Keď niečo robil v posledných rokoch, bolo to buď zadarmo, alebo „za hotovosť“. Ak by totiž zarobil viac peňazí, mohli by mu znížiť alebo zrušiť podporu v nezamestnanosti. Odborníci to volajú príjmová pasca.

„Teraz môžem ísť a napríklad opraviť počítač, zarobiť 50 eur, zaplatiť dane bez ďalších hlúpych vecí. Základný príjem je pre mňa super,“ vraví.

Celkovo je 560 eur menej ako 640 eur, ktoré dostával ako podporu. Ak však nič nezarobí, štát mu sumu dorovná na predchádzajúcu výšku. Keď však začne znovu zarábať, bude dostávať od štátu už základný príjem 560 eur.

„Môj plán je založiť si čoskoro novú firmu. Čo presne budem robiť, však ešte nie je jasné,“ vraví Järvinen.

Rovnako ho teší aj to, že nemusí dokazovať úradom, že si aktívne hľadá prácu. Väčšinou išlo len o divadlo. „Nezamestnaní ľudia boli ako herci v hlúpej šou. Plytvali svojím časom na niečo, čo nemalo význam,“ hovorí.

Nemusí sa odsťahovať

Vyššia nezamestnanosť – takmer 16 percent – je aj v regióne, kde s partnerom a synom žije aj Mari. „Väčšinou sú voľné iba miesta na čiastočný úväzok a je ťažšie skombinovať to tak, aby sa vám to oplatilo,“ hovorí žena, ktorá do tohto regiónu prišla pred troma rokmi pre štúdiá. Základný príjem jej pomohol v tom, že sa odtiaľto nemusí odsťahovať.

Mari so svojím psom Oivom. Foto - archív M. S.
Mari so svojím psom Oivom. Foto – archív M. S.

Mari hovorí, že v základnom príjme istú budúcnosť vidí. „Záleží však na tom, ako budú limitovať ľudí, ktorí ho dostanú. Nie každý potrebuje dávku popri príjme. Určite sa budú musieť aj zvyšovať dane,“ myslí si.

Ešte väčší fanúšik je Juha, ktorý sa o základný príjem zaujímal už predtým, ako ho vybrali do testovacej vzorky. „Je to krok do budúcnosti, ktorý sme mali urobiť už pred rokmi. Krajiny, ktoré to zavedú ako prvé, budú víťazi,“ vraví.

Piť vodku ľudí nenapĺňa

Kritici základného príjmu sa obávajú, že časť ľudí môže stratiť motiváciu pracovať a bude im stačiť poberať dávku. Mari a Juha si to nemyslia. „Cítila by som sa osamelo, keby som celé dni bola sama doma,“ vraví Mari.

„Tí, čo to tvrdia, nerozumejú ľudskosti. Ľudia chcú robiť niečo, čo zvýši ich sociálny status. A na Západe to nedosiahnete sedením na gauči a pitím vodky,“ tvrdí aj Juha. Navyše, iba z 560 eur sa vo Fínsku nedá vyžiť, vravia obaja. Bežný Fín zarobí mesačne necelých tritisíc eur (medián mzdy).

Viaceré štúdie odhadujú, že roboty v blízkej budúcnosti pripravia o miesta milióny ľudí. Zatiaľ nie je isté, čo títo ľudia budú robiť. Ako Musk či Gates, aj Juha Järvinen si myslí, že základný príjem môže byť odpoveďou.

Järvinen s rodinou býva v budove bývalej školy. Foto - archív J. J.
Järvinen s rodinou býva v budove starej školy. Foto – archív J. J.

„Myslím si, že technologická zmena je dobrá. Jediný problém je, že zmena je rýchla a nové, budúce pracovné miesta neprichádzajú tak rýchlo, ako by mali. Ľudia sa preto boja, cítia neistotu. To je veľký dôvod, prečo sa krajiny otáčajú ku konzervatívcom (Trump, brexit), pretože sľubujú, že tieto pracovné miesta vrátia. To sa však nestane,“ hovorí Juha.

Často používa prirovnanie s vodovodom. „Vyzeralo to, že ľudia budú leniví, keď už nebudú musieť nosiť vodu domov. Pravdou je, že ľudia budú mať oveľa viac času na dôležitejšie veci, a napokon vytvoria nové kreatívne odvetvia,“ myslí si 38-ročný Fín.

„Ak necháte tisíce ľudí slobodne myslieť, dovolíte im tvoriť a naplánovať niečo nové, v budúcnosti budete mať nové pracovné miesta,“ dodáva.

Univerzálny základný príjem testuje Fínsko dva roky na vzorke 2000 ľudí vo veku 25 až 58 rokov. Vláda dúfa, že vďaka nemu klesne byrokracia, chudoba a stúpne zamestnanosť.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Indikátor ekonomického sentimentu ZEW pre Nemecko v októbri v porovnaní so septembrom nepatrne klesol o 0,3 bodu (na -22,8 bodu). Zostáva tak výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,4 bodu), informuje Národná banka Slovenska.

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa opäť zhoršilo (o 5,4 bodu na -25,3 bodu) a už piaty mesiac za sebou klesá (kumulovane za 5 mesiacov o 33,5 bodu).

Úroveň hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie je najnižšia úroveň za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

MMF očakáva najslabší rast ekonomiky od globálnej finančnej krízy

Rast svetovej ekonomiky sa v tomto roku zvoľní na 3 percentá, čo bude najslabšie tempo od globálnej finančnej krízy spred 10 rokov, uvádza v jesennom výhľade Medzinárodný menový fond. V júli ešte počítal s rastom o 3,2 %.

MMF skresal aj prognózu rastu globálneho hospodárstva na rok 2020 na 3,4 percenta z júlového odhadu 3,5 percenta, píše Bloomberg.

Budúcoročná akcelerácia ale nebude mať široké základy, fond ich hodnotí ako neisté.

Vlani svetové hospodárstvo vzrástlo o 3,6 percenta.

Čo vidí MMF za spomalením hospodárstva:

  • rastúce obchodné bariéry;
  • zvýšená geopolitická neistota;
  • štrukturálne faktory, napríklad nízky rast produktivity a starnutie populácie vo vyspelých krajinách.

MMF upozornil, že negatívne vplyvy obchodného napätia medzi USA a Čínou na svetové hospodárstvo pomohli zmierniť stimulačné opatrenia centrálnych bánk.

Spor dvoch mocností môže podľa odhadov odkrojiť z globálneho HDP 0,8 percenta.

MMF vydáva výhľad svetovej ekonomiky dvakrát ročne, na jar a na jeseň. V júli aktualizuje jarnú prognózu, v januári jesennú.

Zdieľať

Guvernér NBS Peter Kažimír radí nebáť sa éry nízkych úrokov: „Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.“ Nízke sadzby podľa neho ostanú, kým sa ceny nezačnú hýbať smerom k dvojpercentnej inflácii.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:

Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.

To, ako dlho ostanú sadzby takto nízko alebo ešte nižšie, záleží od toho, ako sa budú hýbať ceny na úrovni celej eurozóny. Kým neuvidíme ich stabilizovaný rast smerom k nášmu cieľu (blízko, ale o niečo nižšie než 2 percentá), ostane nastavenie menovej politiky v tzv. podpornom móde.

Naše najaktuálnejšie analýzy nám vzhľadom na pretrvávajúce riziká a neistotu indikujú, že k zmene nastavenia tak skoro nedôjde a sadzby ostanú skutočne nízko dlhý čas.

Zároveň ale prostredie nízkych úrokových sadzieb otvára priestor investovať do budúceho rastu. Súčasné nastavenie menovej politiky ECB praje a nahráva modernizácii a inovácii európskej ekonomiky.

Je na vládach, aby sa toho zhostili, a na bankách, aby využili prístup k lacným peniazom a pomohli podnikateľom investovať do rozvoja, inovácií. Tie pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta a posilnia konkurencieschopnosť.

Áno, ľuďom sporiacim si peniaze v banke aktuálna situácia nepraje a nevyhovuje.

Otvára to ale možnosť pre banky a klientov zamyslieť sa nad novými modernými investičnými možnosťami. Dopracovať sa k novým produktom, ktoré umožnia bežným klientom zhodnocovať svoje úspory aj inak ako napríklad len cez termínované vklady.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzska poisťovňa Axa zvažuje odchod zo Slovenska, Česka a Poľska. Úvahy o predaji stredoeurópskych aktív sú súčasťou reštrukturalizačného plánu, v rámci ktorého firma opúšťa trhy, kde nemá významnejší podiel.

Podľa zdrojov agentúry Reuters by hodnota prípadného obchodu mohla dosiahnuť 400 až 800 miliónov eur.

Axa prechádza reštrukturalizáciou, ktorá jej má pomôcť vyrovnať sa so zápornými úrokovými sadzbami a viac sa sústrediť na poistenie zdravia, majetku a škôd.

Z regionálneho hľadiska sa orientuje na expanziu v Ázii.

Podľa Reuters Axa už rozoslala ponuky prípadným záujemcom. Mali ju dostať najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska Generali a nemecká Allianz.

Axa ponúka klientom na Slovensku životné i neživotné poistenie. Od roku 2004 prevádzkuje tiež dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorá je súčasťou takzvaného druhého penzijného piliera.

 

 

Zdieľať

Nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne, konštatuje Ján Tóth, bývalý viceguvernér NBS. No nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti. 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS:
Prostredie ultra nízkych úrokov nie je ideálnym dlhodobým prostredím pre ekonomiku. Neumožňujú centrálnej banke dostatočne silne reagovať na krízu a stabilizovať ekonomiku. Veľmi nízke úroky sú následkom veľmi nízkej inflácie. Takáto inflácia sťažuje ekonomike vyrovnať sa so zmenami, ktoré časom prirodzene prichádzajú, nakoľko v reálnom svete máme tzv. nominálne rigidity. Zoberme si príklad ekonomiky, ktorá utrpela negatívny šok a potrebuje zvýšiť cenovú konkurenciaschopnosť, aby sa vyhla poklesu zamestnanosti.

Nakoľko je pomerne komplikované siahnuť ľuďom na plat, rieši sa to tým, že rast platov zaostáva za rastom cien. Ak je však rast cien blízky nule, pre zabránenie prepúšťania by bolo potrebné znižovať mzdy, čo zamestnávatelia ani zamestnanci neradi robia. Zväčša sa rovnováha potom nastolí cez zbytočne vysokú nezamestnanosť.

Inou komplikáciou je tzv. finančný cyklus, keď nízke úroky môžu rozprúdiť vysoký nárast cien nehnuteľností. Alebo kvôli tlaku dosahovať výnosy financovanie príliš rizikových investícií. Takisto v ekonomike môžu dlhšie prežívať zombie firmy, ktoré znižujú celkovú produktivitu. A môže hroziť tzv. japonský scenár.

Treba však uviesť, že súčasne nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti.

Čo sa týka menšej chuti si požičať a investovať, pri znižujúcej sa produktivite sú budúce investície menej ziskové. Klesajúca  populácia znamená menší zástup budúcich klientov.

Čo sa týka šetrenia, dožívanie dlhšieho veku znamená, že si potrebujeme viac našetriť. Demograficky silné ročníky vstupujú do „stredného“ kariérneho veku, kedy je šetrenie prirodzene najvyššie.

Na trhoch sa zjavila Čína, ktorá zaplavila svet svojim šetrením cez nakupovanie amerických dlhopisov. To znamená, že tzv. rovnovážne úroky (teda úroky, keby neexistovala centrálna banka) v eurozóne poklesli z úrovne okolo 4,5 % pred krízou na zhruba 2 % (pre viac info pozri tu). A nakoľko inflácia je stále nízka, centrálna banka tieto rovnovážne úroky okolo 2 % ešte umelo stlačila na súčasných -0,5 %.

Suma sumárom, nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne. Lepšie by bolo naštartovať cez štrukturálne reformy produktivitu, odstrániť politickú neistotu ohľadne brexitu a obchodnej vojny a takto zlepšiť očakávania do budúcnosti. To by mohlo vytiahnuť vyššie aj rovnovážne úrokové sadzby.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E

Zdieľať

Podľa Machunku z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení premiér Pellegrini povedal, že ak poslanci začnú rozoberať rozpočet, vláda je pripravená stiahnuť rozpočet z rokovania. Ak by parlament rozpočet na rok 2020 neschválil, mali by sme rozpočtové provizórium.

Rozpočtové provizórium znamená, že výdavky štátu by zostali zmrazené na úrovni predchádzajúceho roka. Výnimkou sú dôchodky a sociálne dávky, nezmrazili by sa ani príjmy samospráv.

Zdieľať

Hyundai plánuje do roku 2025 vložiť zhruba 35 miliárd dolárov do technológií mobility a strategických investícií. Cieľom je dohnať konkurenciu vo vývoji samojazdiacich vozidiel.

Plán spoločnosti Hyundai zahŕňa vývoj autonómnych a elektrických áut i vozidiel prepojených s internetom, uvádza Reuters.

Automobilka dostane finančnú podporu od kórejskej vlády, ktorá v rokoch 2021 až 2027 podporí technológiu autonómnych vozidiel sumou 1,3 miliardy dolárov.

Koncom septembra Hyundai oznámil investíciu 1,6 miliardy dolárov do spoločného podniku na vývoj technológií pre samojazdiace autá s firmou Aptiv.

Zdieľať

V parlamente zasadá koaličná rada, hovoriť by mali aj o reforme nemocníc. Premiér na koaličnej rade nie je, je v Košiciach.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať