Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf Agrokomplexu z SNS chystá miliónové zákazky, slávne výstavisko môže skončiť v dlhoch

Štyridsaťšesťročný Mário Dinga vlani neúspešne kandidoval za SNS do parlamentu. Po voľbách sa napriek tomu dostal na dôležitú funkciu riaditeľa štátneho podniku. Foto – SNS
Štyridsaťšesťročný Mário Dinga vlani neúspešne kandidoval za SNS do parlamentu. Po voľbách sa napriek tomu dostal na dôležitú funkciu riaditeľa štátneho podniku. Foto – SNS

Moderný amfiteáter, prestavané pavilóny aj reštaurácia s terasou pre 200 ľudí. Nový riaditeľ štátnej firmy začal podpisovať stavebné zákazky bez toho, aby povedal, kde na ne zoberie peniaze.

Riaditeľ štátneho podniku Agrokomplex Mário Dinga nemal donedávna k výstavníctvu príliš blízko. Pred vlaňajšími voľbami, v ktorých kandidoval za SNS, sa viac venoval podnikaniu v stavebných firmách než organizovaniu veľtrhov.

Záľuba v stavebníctve mu zostala aj po tom, ako ho SNS v lete poverila, aby viedol najväčšie štátne výstavisko. Dinga naštartoval veľké projekty, ktoré môžu výstavisko zveľadiť, ale aj priviesť do dlhov.

„Plány na zlepšenie nášho areálu môžeme pokojne nazvať ako veľkolepé,“ povedal nedávno novinárom.

Agrokomplex ovláda rozsiahle priestory v širšom centre Nitry. Riaditeľ tam plánuje vybudovať napríklad novú vstupnú bránu, rekonštruovať viaceré pavilóny i postaviť reštauráciu s terasou pre 200 ľudí. To všetko môže vyjsť na milióny eur.

Vedenie Agrokomplexu počíta napríklad s prestavbou zanedbaného amfiteátru v areáli výstaviska. Na jeho opravu už zadalo zákazku za 368-tisíc. Vizualizácia - Agrokomplex/
Vedenie Agrokomplexu počíta napríklad s prestavbou zanedbaného amfiteátra v areáli výstaviska. Na jeho opravu už zadalo zákazku za 368-tisíc eur. Vizualizácia – Agrokomplex/Haršáni

Len na prípravu stavebných projektov už Dinga podpísal zmluvy za takmer 450-tisíc eur. Rozhodol sa totiž, že všetko sa musí urobiť nanovo. Jeho predchodcovia si napríklad objednali menší projekt na vstupnú bránu, ktorého vypracovanie stálo 20-tisíc eur.

Dinga ho založil do zásuvky a objednal vlastný projekt. Nový projektant má vstupnú bránu nakresliť veľkorysejšie a vykonávať aj technický dozor. Jeho služby majú stáť 131-tisíc eur.

Je takéto skokové navýšenie opodstatnené? „Naše zámery sa nepodobajú na žiadne plány z minulosti. Projekty sme riadne obstarali a sú v obvyklých cenách,“ odpovedal riaditeľ bez ďalších podrobností.

Vo výsledku môže ísť o miliónové sumy. „Ten podnik neutiahne niekoľkomiliónové úvery. Buď mu začne hroziť zánik, alebo ho bude musieť štát zachraňovať mimoriadnymi dotáciami,“ varuje bývalý riaditeľ Eduard Krcho.

Svojrázny riaditeľ

Človek, ktorý šéfuje nitrianskemu výstavisku, obvykle nie je verejnosti príliš známy. V najsledovanejších televíziách sa mihne nanajvýš v auguste, keď prebieha známy veľtrh Agrokomplex, na ktorý prichádzajú ministri, premiér aj prezident.

Štyridsaťšesťročný Mário Dinga sa však stihol uviesť tak ako máloktorý z jeho predchodcov. Nedlho po svojom príchode firmu oficiálne premenoval v duchu politiky SNS na „Agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO“. „Nový názov vyjadruje našu pravú podstatu a výnimočnosť,“ vysvetlil.

V podniku zamestnal dcéru poslankyne Evy Antošovej, ktorá je predsedkyňou okresnej organizácie SNS v Nitre, kam patrí aj Dinga.

Vlaňajší Agrosalón slávnostne otvorili predseda Zväzu automobilového priemyslu Juraj Sinay, poslankyňa Antošová a riaditeľ Agrokomplexu Dinga. Foto - SNS
Dinga (vpravo) má politicky blízko k poslankyni SNS Eve Antošovej (v strede). Na jeseň ju pozval, aby spolu s ním a predsedom Zväzu automobilového priemyslu Jurajom Sinayom slávnostne otvorila nitriansky autosalón. Foto – SNS

Popri tom sa pohádal s 50 firmami, ktoré obchodujú s poľnohospodárskymi strojmi. Tie sa následne rozhodli bojkotovať dôležitý veľtrh Agrosalón, ktorý bude na budúci týždeň.

„Jednostranne s nami ukončil rokovanie, obviňoval nás zo šírenia nepravdivých informácií a predovšetkým ukázal, že tomuto odboru vôbec nerozumie,“ sťažoval sa Peter Matejovič z firmy Ematech, ktorá obchoduje s nemeckými traktormi Deutz-Fahr.

Ministerka o Agrokomplexe nevie

Nad Dingom existuje iba slabá kontrola. Agrokomplex sa pri zadávaní zákaziek nemusí držať pravidiel podľa zákona o verejnom obstarávaní. Nemá predstavenstvo či dozornú radu, ktoré by schvaľovali dôležité rozhodnutia. „Za štátny podnik koná riaditeľ vo všetkých veciach samostatne,“ píše sa v obchodnom registri.

Za Agrokomplex síce zodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré by malo kontrolovať jeho hospodárenie, ministerka Gabriela Matečná (nominantka SNS) však tamojšie pomery príliš nesleduje.

Keď sa jej Denník N spýtal, čo hovorí na to, že Dinga zamestnal dcéru poslankyne a pohádal sa s 50 vystavovateľmi, nevedela, o čom je reč.

„Ja som v takom v behu, že skoro ani nečítam správy. Čítam iba to, čo mi moji tlačoví úradníci povedia, že je dôležité,“ odpovedala Matečná.

Štátna firma Agrokomplex, po novom premenovaná na "Národné výstavisko Agrokomplex" ovláda rozsiahly areál v širšom centre Nitry. Foto - Agrokomplex
Štátny podnik Agrokomplex, po novom premenovaný na „Agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO“, ovláda rozsiahly areál v širšom centre Nitry. Súčasný riaditeľ by ho najradšej celý prestaval. Foto – Agrokomplex

Cesta do miliónových dlhov

Dinga aj úradníci ministerstva zhodne tvrdia, že stavebné zákazky sú nevyhnutné. „Dôvodom je nevyhovujúci a v niektorých prípadoch dokonca havarijný stav priestorov výstaviska,“ argumentuje hovorca ministerstva Vladimír Machalík.

Faktom je, že niektoré projekty pripravovali aj pred Dingovým nástupom, boli však výrazne skromnejšie. Bývalý riaditeľ Eduard Krcho tvrdí, že za jeho éry počítali s investíciami za necelých 700-tisíc eur.

„V priestoroch vstupnej brány mali pribudnúť šatne, turnikety, či toalety, popri tom sme sa chystali areál priebežne opravovať. Všetko sme chceli pokryť z peňazí, ktoré sme mali na účtoch,“ hovorí Krcho.

Po nástupe Dingu sa už v zákulisí hovorí o investíciách za minimálne päť miliónov eur. Tomu by zodpovedali aj náklady na prípravu stavebných projektov, ktoré už dosiahli spomínaných 450-tisíc eur.

V Agrokomplexe sa dlhodobo uvažuj o prestavbe vstupnej brány. Pôvodne sa počítalo s tým, že by tu pribudli šatne alebo toalety. Nový riaditeľ sa rozhodol všetko zmeniť a dokresliť aj veľkú reštauráciu pre 200 ľudí. Foto - Google
V Agrokomplexe dlhodobo uvažujú o prestavbe vstupnej brány. Pôvodne tam počítali s tým, že by pribudli šatne alebo toalety. Nový riaditeľ sa rozhodol všetko zmeniť a dokresliť aj veľkú reštauráciu pre 200 ľudí. Foto – Google

Ministerstvo na otázku, prečo sa stavebné plány zrazu znásobili, neodpovedalo. Podrobnosti nechcel uviesť ani riaditeľ. „O všetkom budeme informovať, až dospejeme k finálnemu rozhodnutiu,“ napísal Dinga.

Podnik však na veľkorysé investície vraj nemá dosť peňazí. Podľa Krcha, ktorý vo funkcii skončil pred necelým rokom, malo výstavisko v čase jeho odchodu na účtoch tri milióny eur.

„Väčšinu z týchto peňazí sme držali ako rezervu pre prípad, že môže prísť slabšia sezóna. Len časť z toho mala ísť na stavebné projekty,“ hovorí.

Dinga už aj priznal, že z vlastných zdrojov výstavbu nepokryje. „Pri ďalších investičných akciách budeme potrebovať pomoc ministerstva pôdohospodárstva,“ povedal v januári agentúre SITA.

Či mu ministerstvo prispeje, nie je jasné. Podľa neoficiálnych informácií už Dinga začal rokovať aj s bankami, aby mu poskytli niekoľkomiliónové úvery. Agrokomplex ani ministerstvo to nepopreli. „Aktuálne sa preverujú všetky možné alternatívy,“ odpísalo ministerstvo.

Problém však je, že Agrokomplex dlhodobo negeneruje veľké zisky, ktoré by umožňovali takéto úvery splácať – pred Dingovým nástupom zarábal rádovo desiatky tisíc eur ročne.

Prvý veľtrh Agrokomplex sa konal v roku 1974, jeho iniciátorom bol komunistický minister poľnohospodárstva Ján Janovic (v strede), ktorý chcel z Nitry urobiť centrum československého poľnohospodárstva. Foto - Agrokomplex
Prvý veľtrh Agrokomplex sa konal v roku 1974, jeho iniciátorom bol komunistický minister poľnohospodárstva Ján Janovic (v strede), ktorý chcel z Nitry urobiť centrum československého poľnohospodárstva. Foto – Agrokomplex

 

Ako obchoduje štátny podnik

Obchody Agrokomplexu vzbudzovali podozrenia už aj pred Dingom. Do majetku firmy napríklad patrí aj kaštieľ Dolná Malanta neďaleko Nitry. Za predchádzajúceho riaditeľa Krcha pripravovali jeho predaj, avšak narýchlo a cez vianočné prázdniny.

Novinári vtedy zistili, že počas obhliadkových dní bol dokonca zatvorený, takže prípadní záujemcovia si ho nemohli pozrieť. To vzbudzovalo podozrenie, že o víťazovi je vopred rozhodnuté. Nová ministerka Matečná dala predaj zastaviť.

„Ten kaštieľ nebol nijak rentabilný, ročne sme naň doplácali a jeho predaj mohol priniesť milión eur. Všetko prebiehalo podľa zákona,“ reaguje exriaditeľ Krcho.

Výstavisko Agrokomplex spravuje aj neoklasicistický kaštieľ v Dolnej Malante, podľa exriaditeľa ho podnik nepotrebuje. Foto - Nitrianskehrnciarovce.sk
Výstavisko Agrokomplex spravuje aj neoklasicistický kaštieľ v Dolnej Malante, podľa exriaditeľa ho podnik nepotrebuje. Foto – Nitrianskehrnciarovce.sk

Jeho nástupca Dinga už s predajom kaštieľa nepočíta, namiesto toho venuje energiu stavebným zákazkám. Tento mesiac napríklad s miestnou firmou Dikta Plus podpísal zmluvu za 368-tisíc na opravu chátrajúceho amfiteátra v areáli výstaviska, kde sa za socializmu konali koncerty hudobných skupín.

Ďalšie zákazky môžu prísť čoskoro, Dinga si však detaily necháva pre seba. „Keď dospejeme k rozhodnutiu, budeme o výsledku informovať verejnosť prostredníctvom médií,“ odkázal.

Denník N ho požiadal o informácie k veľkorysému projektu na vstupnú bránu, ktorý má za 131-tisíc nakresliť miestny architekt Peter Haršáni. Akých iných projektantov oslovil a aké boli ich cenové ponuky? Riaditeľ neodpovedal.

Megalomanské plány

Nie je jasné ani to, prečo potrebuje Agrokomplex odrazu reštauráciu pre dvesto ľudí, ktorá má byť súčasťou novej brány. V pavilónoch je už teraz päť reštaurácií, ktoré fungujú počas konania výstav, a niekoľko bufetov.

„Agrokomplex potrebuje reštaurácie iba pre svoje podujatia, celoročná reštaurácia sa tu neuživí. Kúsok od výstaviska je obchodné centrum, kde je viacero reštaurácií, s ktorými by si podnik konkuroval,“ namieta bývalý riaditeľ Krcho.

Výstava Agrosalón sa koná v Nitre každé dva roky, strieda sa s podobne zameranou výstavou v Brne. Určená je hlavne pre dovozcov poľnohospodárskej techniky. Foto - TASR
Každé dva roky začiatkom jari sa koná výstava Agrosalón, určená pre firmy dovážajúce na Slovensko traktory, kombajny či sečky. Na rozdiel od skôr rodinne založeného Agrokomplexu, ktorý prebieha počas žatvy, je viac biznisovo orientovaný. Tento rok ho bojkotuje väčšina z tradičných vystavovateľov. Foto – TASR

Okrem toho bude musieť podnik vyriešiť aj situáciu okolo drevenej koliby v areáli výstaviska, ktorá vyhorela vlani začiatkom leta. Nie je známe, či ju Agrokomplex obnoví, alebo využije tento priestor inak.

Vedenie Agrokomplexu zatiaľ nepovedalo ani to, ako chce prilákať nových vystavovateľov a nové podujatia, ktoré by mohli zvýšiť tržby a obhájiť veľkorysú prestavbu. V tomto odvetví mu totiž konkuruje viacero ďalších firiem, na čele s bratislavskou Inchebou alebo výstaviskom v Brne.

Namiesto toho zatiaľ Dinga zaznamenáva skôr straty, medzi ktoré patrí spomínaný výpadok 50 vystavovateľov poľnohospodárskej techniky, ktorí s ním dočasne prerušili spoluprácu.

„Keď nepríde jeden vystavovateľ, nahradí ho iný. Návštevníci môžu aspoň uvidieť aj niečo iné ako v predošlých ročníkoch,“ povedal k tomu Dinga.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Gastrolístky predsa len nebudú povinné, najnovšie sa zdá, že od marca
  • Ubytovanie: Pád návštevnosti sa v júli zmiernil na 20 % medziročne, zahraničných turistov nahradili čiastočne domáci
  • Personálne: Ministerstvo financií ukončilo spoluprácu s advokátom Miškovičom
  • Firmy: Český fond IFIS žiada trnavský súd vziať dočasnú ochranu Arca Investments
  • Firmy: Whitbread zruší 6-tisíc pracovných miest, čo je 18 % pracovnej sily
  • Nemecko: Inštitút Ifo výrazne zlepšil výhľad tohtoročného poklesu HDP, namiesto -6,7 % počíta s -5,2%
  • Španielsko: Zamestnávatelia majú pracovníkom platiť náklady na home-office, diskutuje sa ako
  • Uniknutý plán reforiem: Prečítajte si náčrt zmien v daniach, dôchodkoch a ďalších oblastiach

Minúta po minúte

Huawei plánuje pokračovať v znižovaní počtu zamestnancov a obmedzovaní investícií v Austrálii. Škrty sú dôsledkom rozhodnutia z roku 2018, ktorým Austrália zakázala čínskej firme podieľať sa na výstavbe 5G sietí.

Vylúčenie Huawei z 5G pripravilo austrálsku ekonomiku o tisíc dobre platených pracovných miest v odvetví špičkových technológií. „Z 1200 zamestnancov sme prešli na menej ako 200 a do budúceho roka to bude ešte menej,“ povedal manažér austrálskej divízie Huawei Jeremy Mitchell.

Huawei po zákaze účasti na výstavbe 5G sietí zrušil investície do výskumu a vývoja v Austrálii v prepočte za 72,3 milióna dolárov. V auguste čínska firma oznámila, že ukončí sponzorovanie jedného z tímov austrálskej rugbyovej ligy.

Austrália zdôvodňuje vyradenie Huawei z budovania 5G sietí podobne ako Spojené štáty rizikami pre národnú bezpečnosť. (čtk, reuters)

Generálnym riaditeľom Národného lesníckeho centra so sídlom vo Zvolene bude Peter Balogh. Rozhodla o tom výberová komisia v druhom kole konkurzu, do ktorého postúpili dvaja uchádzači.

Obaja absolvovali osobný pohovor s výberovou komisiou, ktorá postupovala v zmysle metodiky výberových procesov na manažérske pozície. Podľa rezortu pôdohospodárstva overila odborné znalosti, kompetencie, manažérske schopnosti a zručnosti uchádzačov.

Peter Balogh

  • je absolventom Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene so zameraním na hospodársku úpravu lesov,
  • v Národnom lesníckom centre pôsobil na rôznych pozíciách od roku 2006.
Foto - ministerstvo pôdohospodárstva
Foto – ministerstvo pôdohospodárstva

Poslanci bratislavskej mestskej časti Karlova Ves schválili prijatie bezúročnej pôžičky vo výške 319 890 eur. Rovná sa sume, o ktorú podľa prognózy rezortu financií mestská časť prišla pre výpadok dane z príjmov fyzických osôb.

Rezort financií podľa uznesenia vlády z 12. augusta samosprávam poskytol možnosť využiť návratnú finančnú pomoc na krytie tohto deficitu. Žiadosť o príspevok treba podať do 31. októbra, peniaze musí samospráva minúť do konca aktuálneho roka.

„Úrad mestskej časti v súčasnosti vyhodnocuje investičné aj bežné výdavky, ktoré navrhne na rokovaní miestneho zastupiteľstva ako najvhodnejšie na takéto refinancovanie,“ doplnila samospráva v predloženom materiáli k uzneseniu.

Poslanci mestskej časti schválili aj odpustenie 50 % nájomného pre podnikateľské subjekty využívajúce priestory v majetku mestskej časti. Odpustenie polovice nájomného sa vzťahuje na tie subjekty, ktoré splnili, ale aj tie, ktoré nesplnili podmienky poskytnutia dotácie na úhradu nájomného z rozpočtovej kapitoly  ministerstva hospodárstva. Ide o 23 subjektov, ktoré podmienky splnili, a sedem, ktoré podmienky zákona nesplnili. (tasr)

ZSSK a České dráhy obmedzia ďalšie vlaky po zaradení Česka medzi rizikové krajiny. Nebude jazdiť posilové Pendolino, ktoré premávalo v piatok z Prahy do Košíc, a späť išlo v sobotu. Od piatka nepôjde ani priamy spací vozeň z Prešova do Prahy.

Hlavného páru vlakov Pendolino, ktoré jazdí medzi Prahou a Košicami každý deň, sa obmedzenie netýka, uviedla ZSSK.

Štátne železnice informovali o prvých obmedzeniach minulý týždeň – railjet z Prahy prestal zachádzať do Bratislavy a rovnaké opatrenie sa dotklo aj troch párov expresov z Prahy do Púchova.

Väčšina vlakových spojení ČD a ZSSK však zostáva v prevádzke aj ďalej.

Ministerstvo financií bude mať o 17:00 tlačovku k zverejneniu najnovšej makroprognózy. Informovať budú premiér Matovič, minister financií Heger a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara.

Prezidentka podpísala novelu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorá upraví aj dopredaj vozidiel. Bez prijatia novely by predajcom, ktorí museli mať prevádzky istý čas zatvorené, hrozili škody.

„Na základe prijímaných opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 boli predajne vozidiel zatvorené od 16. marca do 22. apríla 2020, pričom ani v súčasnosti predaje vozidiel nedosahujú hodnoty spred krízy. Ťažké nákladné vozidlá sa predávajú  minimálne a autobusy sa nepredávajú vôbec,“ priblížil rezort dopravy v predkladacej správe.

Predajcom vozidiel tak zostali na skladoch vozidlá, ktoré nebude možné v termíne zaregistrovať. Vozidlá by si teda museli zaregistrovať na seba a predávať ich ako ojazdené alebo vozidlá vyviezť do tretích krajín.

Obidve možnosti by podľa ministerstva spôsobili predajcom vozidiel reálne škody. Predajcom zostanú na skladoch vozidlá, ktoré by nebolo možné dopredať z dôvodu, že v roku 2021 kvantitatívne obmedzenie vychádza z predaných vozidiel v roku 2020.

Novelou sa prijali dve podporné opatrenia pre vozidlá ukončenej série z dôvodu následkov prijatých opatrení proti ochoreniu COVID-19, čo umožní predávať tieto vozidlá dlhšie časové obdobie a v roku 2021 umožní povoliť tzv. dopredaj vozidiel väčšiemu počtu vozidiel.

Platnosť povolení tzv. dopredajov vozidiel vydaných vozidlám ukončenej série, ktoré nemohli byť uvedené na trh, sprístupnené na trhu, evidované ani uvedené do prevádzky v cestnej premávke z dôvodu nadobudnutia platnosti nových technických požiadaviek po 31. auguste 2019, by sa mala predĺžiť o šesť mesiacov.

Povoľovanie dopredajov vozidiel v roku 2021 pri kvantitatívnom obmedzení by malo byť umožnené nielen na základe počtu predaných vozidiel v predošlom roku. Pri výpočte maximálneho počtu povolení vozidiel ukončenej série v roku 2021 by sa malo vychádzať z počtu predaných vozidiel podľa roku 2020 alebo 2019 podľa toho, ktorý počet je vyšší. (tasr)

Prezidentka podpísala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá upravuje pandemickú OČR. Nárok na túto dávku nebude mať rodič, ktorý nedá dieťa do školy pre obavy z nákazy koronavírusom, ak nebude obmedzená prevádzka škôl a predškolských zariadení.

Podľa platnej legislatívy je nárok na dávku pandemické ošetrovné okrem iného podmienený neúčasťou dieťaťa na výchovno-vzdelávacom procese v predškolských a školských zariadeniach, pričom o zaradení dieťaťa do výchovno-vzdelávacieho procesu rozhoduje rodič dieťaťa. Tým de facto rozhoduje aj o svojom nároku na dávku pandemické ošetrovné.

„Cieľom predloženého návrhu je odstrániť prípadné interpretačné nezrovnalosti v súvislosti s nárokom na dávku pandemické ošetrovné v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, teda neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení,“ priblížil rezort práce.

Po novom tak pandemické ošetrovné nepatrí rodičovi v prípadoch, keď neprejaví záujem o účasť dieťaťa na vyučovaní z dôvodu obavy o jeho zdravie. Rodič bude mať naďalej nárok na pandemické ošetrovné v prípadoch, keď počas trvania krízovej situácie budú predškolské zariadenia, školy alebo ich časti, napríklad triedy, uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu. (tasr)

Vlaky RegioJetu do Chorvátska a späť využilo v lete viac ako 60-tisíc cestujúcich z Česka a Slovenska. Priemerná obsadenosť súprav s kapacitou 500 až 560 pasažierov presiahla 90 %.

V júli a auguste premávali vlaky na trase Praha – Bratislava – Ľubľana – Rijeka denne v každom smere, v septembri trikrát za týždeň. Posledný spoj odíde z Rijeky v sobotu.

„Spoje do Chorvátska sa z hľadiska dopytu stali našou najúspešnejšou novou trasou,“ uvádza v tlačovej správe hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj.

Veľká väčšina spojov smerujúcich do Rijeky odišla z Prahy kompletne vypredaná. Približne polovica cestujúcich využila v Rijeke nadväzujúce autobusy, ktoré rozvážali dovolenkárov do tridsiatky destinácií na chorvátskom pobreží.

Vzhľadom na vysoký záujem už RegioJet začal pripravovať vlakové spojenie na budúci rok. S prevádzkou súprav zatiaľ počíta od mája. (čtk)

V najbližšom období bude dôležitá schopnosť bánk pokračovať v úverovaní podnikov aj domácností, povedal guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. V pléne parlamentu predstavil správu o stave a vývoji finančného trhu za minulý rok.

„Budúci vývoj ekonomiky je pre mnohých neznámy, ostávame v mútnych vodách. Za najdôležitejšie považujeme ‚neprestávať veslovať‘. Urobiť radšej viac teraz, ako neskôr banovať, že sa mohlo konať rýchlejšie a razantnejšie. Bude dôležitý monitoring situácie. NBS je pripravená a urobí maximum pre čo najrýchlejšie a najmenej bolestivé zotavovanie ekonomiky,“ vyhlásil Kažimír.

Priblížil, že rast úverov domácnostiam napriek spomaleniu zostáva štvrtý najrýchlejší v EÚ. „Dynamika úverovania podnikového sektora sa napriek koronakríze udržala, v prípade odvetví, ktoré sú vnímané ako rizikové, došlo k obmedzeniu dostupnosti financovania,“ doplnil Kažimír.

Horšiu dostupnosť k úverom môžu mať najmä malé a stredné podniky, hoci predtým žiadny nemali. „Je to práve neistota a hmla, ktoré limitujú dostupnosť úverov. Je pozoruhodné, že dostupnosť financovania pre podniky nebola výrazne zhoršená ani napriek tomu, že spustenie štátnej garančnej schémy výrazne zaostávalo za všetkými krajinami eurozóny a dodnes sme na chvoste,“ podotkol Kažimír.

Nízka miera využívania garančnej schémy je podľa neho spôsobená tým, že je pomalá a administratívne náročná. „Nemáme vyhraté a je nevyhnutné skvalitniť a zjednodušiť tento nástroj. Dôležitý bude monitoring odkladu splátok úverov,“ myslí si Kažimír.

Aktuálne dostupné informácie nasvedčujú podľa Kažimíra tiež tomu, že podniky aj domácnosti sú v lepšej finančnej situácii, než sa očakávalo na začiatku pandémie. „Do veľkej miery k tomu prispela kombinácia opatrení najmä na podporu zamestnanosti či náhradu príjmov, odklady splátok, ale aj platby daní a odvodov. Za dôležité považujeme vyriešenie existujúcich problémov pri schéme garantovaných úverov tak, aby aj tento nástroj bol skutočným pilierom oživenia podnikového sektora, lebo v súčasnosti ním ešte nie je,“ tvrdí Kažimír.

Neistota a riziko budú podľa neho definovať budúci vývoj. „Z dôvodu neistoty týkajúcej sa budúceho ekonomického vývoja bude správanie bánk výrazne opatrnejšie pri poskytovaní úverov, čo môže byť problematické najmä pre podniky. Nie je to len o podnikoch, lebo ani domácnosti nie sú bez rizika. Časť domácností vstupovala do krízy s nízkou mierou úspor a s vysokým podielom splátok k príjmu,“ upozornil.

Ak by chýbali opatrenia zo strany štátu, najmä zavedenie možnosti odkladu splátok úverov, podiel problémových domácností by bol výrazne vyšší. „Ak by sa ich finančná situácia do obnovenia povinnosti pokračovať v splácaní opätovne nezlepšila, môže to mať negatívne dosahy aj pre banky. Schopnosť bánk tvoriť zisk, existencia garančných schém a podporné opatrenia zo strany vlády a centrálnych bánk sú kľúčové pre veľkosť a rýchlosť úverovania ekonomiky,“ dodal Kažimír. (tasr)

Firma Whitbread zruší 6-tisíc pracovných miest, čo zodpovedá 18 % pracovnej sily. Britský prevádzkovateľ hotelov a reštaurácií tak reaguje na negatívne dôsledky pandémie v cestovnom ruchu a pohostinskom priemysle.

Whitbread vlastní napríklad hotely Premier Inn a reštaurácie Beefeater. „Očakávame, že dopyt zostane v blízkom období pod tlakom a že program britskej vlády na podporu dočasne uvoľnených zamestnancov sa v októbri skončí,“ uviedla firma.

Tržby Whitbread za finančný polrok do 27. augusta sa prepadli o vyše tri štvrtiny, pretože musela dočasne zavrieť hotely a reštaurácie v rámci boja proti koronavírusu.

Reštaurácie v Británii sa pripravujú na nové kolo reštrikcií, ktoré majú spomaliť rýchlo sa šíriacu druhú vlnu pandémie v krajine. (čtk, reuters)

Na Slovensku sa rozpadá odpadové hospodárstvo, a preto je dôležité presadiť novelu o odpadoch, tvrdí minister Ján Budaj. Reagoval na Zväz obchodu, ktorý je znepokojený „závažnými problémami“ v legislatívnom procese zákona.

Novela zákona o odpadoch bola podľa Budaja od začiatku zle nastavená. Pandémia zlomila odpadové hospodárstvo, tvrdí minister. Výrobcovia a obchod neplatia do systému odpadového hospodárstva dostatočne toľko, aby prežil. Pripomína, že toto leto nemalo 400 obcí zazmluvnenie odvážania separovaného odpadu.

„My nerobíme pre žiadny lobing ani pre obchodný reťazec. Ak chce mať mimoriadne zisky na úkor odpadového hospodárstva a na úkor čistoty krajiny, nech to povie do očí obyvateľom a svojim spotrebiteľom,“ podotkol Budaj.

Prezident Zväzu obchodu Martin Katriak povedal, že od januára budúceho roka nastane šesťnásobný nárast recyklačných poplatkov. Minister však poznamenal, že cenník pôjde mimo zákona o odpadoch a prejde riadnym legislatívnym procesom, bude mu predchádzať verejná diskusia.

Zväz si myslí, že prijatie takéhoto právneho predpisu bude znamenať mimoriadne náklady pre obchodníkov a ďalších podnikateľov s možnými fatálnymi dosahmi na ich hospodárenie. (tasr)

Zdravotné poisťovne pošlú poistencom za druhý štvrťrok viac ako 5,5 milióna eur v rámci ochranného limitu na doplatky za lieky. Peniaze dostane takmer štvrť milióna poistencov automaticky na účet alebo poukážkou.

V prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne ide o 182 731 poistencov a sumu vyše 3,8 milióna eur, priblížil jej hovorca Matej Neumann. „Z celkového počtu poistencov, ktorí majú na vrátenie doplatku nárok, je 43 384 dôchodcov, 132 247 držiteľov preukazu ŤZP, 6 700 detí do šesť rokov veku a 400 detí do šesť rokov veku so zdravotným postihnutím,“ doplnil. Najvyšší vrátený doplatok je pre 11-ročného poistenca vo výške 9 661 eur.

Zdravotná poisťovňa Dôvera vracia 58 000 poistencom sumu 1,36 milióna eur. „Z celkového počtu poistencov, ktorí majú na vrátenie doplatku nárok, je 13 931 dôchodcov, 37 389 držiteľov preukazu ŤZP, 6 761 detí do šesť rokov veku a 258 detí do šesť rokov veku so zdravotným postihnutím,“ povedal PR špecialista poisťovne Matej Štepianský. Najviac, 5450 eur, sa vracia štvorročnému chlapcovi.

V prípade Union ZP ide o 15 358 poistencov a sumu 373 943 eur, ozrejmila jej hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová. „Z celkového počtu poistencov, ktorí majú na vrátenie doplatku nárok, je 1990 dôchodcov, 6872 držiteľov preukazu ŤZP, 2547 detí do šesť rokov veku a 81 detí do šesť rokov veku so zdravotným postihnutím,“ uviedla. Najvyšší doplatok vyplatia sedemročnému dieťaťu so svalovou dystrofiou, ide o sumu 6117,72 eur.

Ochranný limit sa vzťahuje na všetky lieky, ktorých úhradu čiastočne hradí poisťovňa, do limitu sa však započítava doplatok za najlacnejšiu verziu lieku na trhu. Pokiaľ suma nepresiahne tri eurá, zdravotná poisťovňa ju pripočíta v ďalšom kvartáli.

Ministerstvo zdravotníctva aktuálne navrhuje, aby sa doplatky za lieky pre deti do šesť rokov, dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých zrušili. Vybraným skupinám pacientov by sa tak vracala celá suma doplatkov a nielen do výšky ochranného limitu. (tasr)

Podľa čínskych Global Times Peking pravdepodobne neschváli dohodu týkajúcu sa budúcnosti aplikácie TikTok v USA, ku ktorej dospel jej čínsky majiteľ ByteDance s firmami Oracle a Walmart. Dohodu už podporil prezident Donald Trump.

Podľa dohody zúčastnených spoločností má vzniknúť nová firma s názvom TikTok Global, ktorá bude vlastniť aktivity aplikácie v Spojených štátoch. Má umožniť ich pokračovanie, no jej presné podmienky zostávajú nejasné.

Trump pred časom pohrozil zákazom TikToku v Spojených štátoch. Ťaženie proti aplikácii zdôvodňuje obavami, že čínske vlastníctvo firmy predstavuje riziko pre národnú bezpečnosť, pretože čínska vláda podľa neho môže získavať informácie o amerických občanoch.

Na čom sa dohodli

Firma ByteDance tvrdí, že TikTok Global bude jej americkou divíziou, v ktorej bude vlastniť podiel 80 %. Oracle a Walmart však uvádzajú, že podiel ByteDance bude rozdelený medzi jej jednotlivých investorov, z ktorých mnohí sídlia v USA.

Štyria z piatich členov správnej rady TikTok Global tak podľa nich budú Američania. Oracle by v novovytvorenom podniku mal vlastniť 12,5 % a Walmart 7,5 %.

Čo sa nepozdáva čínskym novinám

Čínske noviny Global Times kritizujú napríklad to, že čínsky zástupca bude mať v správnej rade len jedno miesto a že ByteDance odhalí firme Oracle zdrojový kód TikToku.

„Podľa informácií poskytnutých americkou stranou je dohoda nespravodlivá. Vyhovuje nezmyselným požiadavkám Washingtonu. Je pre nás ťažké uveriť, že Peking takúto dohodu schváli,“ píšu Global Times. (čtk, reuters)

Z fondu vzájomnej pomoci získajú peniaze prvé desiatky žiadateľov, informoval úrad vlády. Jeho šéf Július Jakab povedal, že pomoc bude vo výške od 500 do 1730 eur. Dostane ju každý overený žiadateľ, vo fonde je momentálne 688-tisíc eur.

O pomoc môže požiadať každý, koho ekonomicky zasiahli dôsledky koronakrízy.

Fond však čelí kritike, že spôsob, akým chce ľuďom rozdeľovať peniaze, je ponižujúci. Ľudia na webe musia písať svoje príbehy, prečo potrebujú pomoc.

Minister práce Milan Krajniak navrhol vláde predĺžiť do konca roka prvú pomoc určenú najmä podnikateľom. V súčasnosti je naplánovaná do konca septembra. Minister to odôvodnil aj opätovným zavádzaním opatrení proti koronavírusu.

Vláda bude o návrhu rozhodovať v stredu.

Úrady podľa posledných údajov vyplatili v projekte viac než pol miliardy eur, pomoc je spolufinancovaná z eurofondov. Smeruje napríklad zamestnávateľom na udržanie pracovníkov, ktorých by inak prepustili.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať