Vyhral Fico, keď prevzal Gabčíkovo? Otázky a odpovede

Ako zarába Gabčíkovo?

Gabčíkovské turbíny ročne inkasujú v priemere asi 100 miliónov eur za elektrinu, ktorú vyrobia.

Výnosy závisia najmä od toho, kde sa pohybuje cena elektriny na burze. Pri jej dnešnej výške viac než 30 eur za megawatthodinu elektriny by mohlo vodné dielo utŕžiť vyše 70 miliónov eur pri ročnej výrobe zhruba 2,2 terawatthodiny elektriny. Pre ilustráciu, to je asi 7 percent elektriny, ktorú ročne na Slovensku spotrebujeme.

Ceny elektriny však boli v minulosti aj dvakrát vyššie, a tak aj tržby vodného diela mohli byť aj dvojnásobné.

Komu idú peniaze?

Z výnosov dostával doteraz 65 percent (čiže asi 65 miliónov eur) štátny podnik Vodohospodárska výstavba. Zvyšok ostával Slovenským elektrárňam, ktoré vlastní z dvoch tretín taliansky Enel a tretinu akcií má v nich slovenský štát. Elektrárne tieto peniaze dostávajú za prevádzkovanie Gabčíkova. Dohodlo sa to v čase privatizácie Slovenských elektrární.

Teraz však bratislavský krajský súd rozhodol, že celá zmluva o prevádzke Gabčíkova Slovenskými elektrárňami je neplatná.

Čo sa tým mení?

Premiér Robert Fico tvrdí, že to dovoľuje štátu žalovať Slovenské elektrárne za to, že sa nezákonne obohacovali na Gabčíkove. Avizuje, že si od Talianov bude pýtať 350 miliónov eur.

Neplatnosť zmluvy z roku 2006 však znamená, že sa všetko musí vrátiť na začiatok pred okamih, keď začala platiť.

Inak povedané, Taliani síce môžu vrátiť zisky z vodného diela, tie však nie sú 350 miliónov eur. Číslo, ktoré premiér používa, predstavuje všetky výnosy, čiže náklady plus zisk. Náklady, ktoré Taliani celé roky vrážali do prevádzky elektrárne, by zasa mal štát vrátiť naspäť im.

Kto koľko dostane?

Premiér náklady bagatelizuje. Z výnosov vraj tvorili najviac 9 percent, čiže pri 100-miliónových výnosoch do 10 miliónov eur.

Taliani to však vidia inak. ,,Zisk tvorí iba malú časť 35-percentných výnosov elektrární. Slovenské elektrárne museli platiť kompletné náklady na prevádzku, údržbu, ľudské zdroje, platby za prenájom majetku, poistenie, investície, poplatky za prenos a pripojenie do siete, a ďalšie,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenských elektrární Jana Burdová.

Obe strany môžu teoreticky vo finále zaplatiť druhému zhruba to isté a vzájomné skóre by tak bolo nula.

Môže štát nejako doplatiť na získanie Gabčíkova?

Nie je jedno, kto môže za to, že je nájomná zmluva v očiach súdu neplatná. Ak za to môže štát, nemusia Taliani hneď zabúdať na svoje zisky.

Pritom bratislavský krajský súd označil zmluvu za neplatnú s odkazom, že chybu urobil štát: Keď už hľadal v minulosti pre Gabčíkovo nájomcu, mal vypísať tomu zodpovedajúcu súťaž.

Zaplatíme, naopak, my Talianom milióny?

Táto možnosť tu je. Na jej pochopenie sa treba pozrieť do histórie, keď štát išiel privatizovať elektrárne. V tom čase mali pod kontrolou aj Gabčíkovo. Keďže medzinárodné dohody s Maďarmi vylučujú, aby vodné dielo spadalo pod súkromníka, turbíny sa previedli pod kontrolu štátnej Vodohospodárskej výstavby a následne si ich Taliani prenajali.

Ak neplatí zmluva, ktorá dala Talianom gabčíkovské turbíny do prenájmu, nemusí teoreticky platiť ani to, že sa v minulosti presunuli zo správy elektrární do štátnej Vodohospodárskej výstavby.

,,Gabčíkovo teda opäť patrí podľa privatizačnej zmluvy Slovenským elektrárňam a výnosy z tržieb im patria nielen na 35 percent, ale v plnej výške. Za tých 9 rokov je to teda asi 600 miliónov eur, ktoré by mal štátny podnik Vodohospodárska výstavba vyplatiť Slovenským elektrárňam,“ píše na blogu Karol Galeg z SaS.

Aké veľké je toto riziko?

Všetko záleží na tom, ktoré konkrétne rozhodnutie či zmluva podľa súdov reálne preniesli Gabčíkovo zo správy elektrární pod Vodohospodársku výstavbu. V praxi to často určujú vládne rozhodnutia, a nie následne uzatvárané zmluvy, uvažuje partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev.

Štát zasa tvrdí, že elektráreň môže byť len a len štátna, iná schéma odporuje spomínaným medzivládnym dohodám, a je teda nemožné, aby ju čo len na okamih kontroloval súkromník.

Čakajú nás aj iné komplikácie?

Celú vec okolo Gabčíkova posúvajú do iných rozmerov ďalšie rozhodnutia vlády Roberta Fica. Ešte predtým ako krajský súd uznal nájomnú zmluvu za neplatnú, Talianom vláda zmluvu vypovedala. 

Dôvody štát vo výpovedi neuvádza, a preto majú elektrárne nárok na ušlý zisk za celých 30 rokov, na ktoré bol prenájom pôvodne podpísaný.

Sporný súdny verdikt o neplatnej zmluve prišiel zhodou okolností iba deň pred tým, ako výpoveď mala začať platiť. V deň rozsudku zároveň premiér Robert Fico slávnostne oznámil, že po novom od nájomnej zmluvy s okamžitou platnosťou odstupuje.

Rozdiel oproti výpovedi spočíva v tom, že štát musí vysvetliť, prečo si myslí, že Taliani porušovali nájomnú zmluvu. Ak presvedčí súdy, ušlý zisk si Taliani pýtať nemôžu.

Fico často rozpráva o tom, že Taliani porušujú zmluvu tým, že nenechajú štátnych manažérov nazerať do dôležitých čísiel a zanedbávajú opravy, a údržby turbín. Taliani s tým nesúhlasia.

Čo ešte riskuje štát?

Vládne dokumenty z predprivatizačného roku 2004 napríklad píšu o tom, že kým sa budú o Gabčíkovo starať Slovenské elektrárne, budú môcť na prevádzke ušetriť.

V praxi totiž výrobcovia elektriny platia za to, ak správcovi elektrických vedení nahlásia iný objem výroby elektriny, než v skutočnosti pošlú do siete. Takáto  odchýlka môže nastať jednoducho.

Zatiaľ čo Slovenské elektrárne majú veľa iných zdrojov, ktoré môžu zapnúť alebo vypnúť podľa potreby, týmto poplatkom sa môžu ľahšie vyhnúť než Vodohospodárska výstavba. Tá však tvrdí, že to tak nie je a s odchýlkami si poľahky poradí bez ďalších nákladov.

Čo s istotou získa štát a čo vezme Enelu?

Štát získa možnosť vybrať sám, teda bez Talianov, firmu, ktorá vykoná nadchádzajúcu generálnu opravu gabčíkovských turbín. Čaká sa, že bude stáť okolo 80 miliónov eur. Prvé kroky k rozbehnutiu tendra chcú štátni vodohospodári podniknúť ešte do konca marca.

Enelu zasa strata Gabčíkova berie už tak či tak rozochvenú pôdu pod nohami v obrovskej transakcii, ktorú chystá. Plánuje totiž svoj 66-percentný balík v elektrárňach predať. Záväzné ponuky záujemcov čaká už v apríli. Tí budú situáciu okolo Gabčíkova považovať za riziko, a teda Talianom ponúknu menej.

Lámať hlavu si nad tým budú manažéri z EPH Daniela Křetínského a partnera J&T Patrika Tkáča, ČEZu, fínskeho Fortumu, ako aj zo Slovnaftu, ktorý chce o akcie zabojovať spoločne s maďarskou štátnou MVM (niečo podobné ako tunajšie elektrárne, pozn. redakcie).

O čo ide pri predaji štátu?

Akcie elektrární alebo aspoň silnejší vplyv v elektrárňach chce mať aj vláda. Jej autorita stúpla, keď policajti urobili minulý rok v Slovenských elektrárňach raziu neobvyklých rozmerov. Vyšetrovatelia tam zháňali dokumenty z čias privatizácie, keď Taliani kúpili majoritu vo firme za 840 miliónov eur.

Policajti zatiaľ vedú dve trestné stíhania, z toho jedno voči konkrétnej osobe. Je ňou bývalý šéf Vodohospodárskej výstavby Ladislav Gáll.

Kedy bude jasné, či premiér urobil dobre?

Posledný rok aktuálnej vlády sa tento spor neuzavrie. Žaloba o 350 miliónov eur, ktorú avizuje premiér, ešte nebola ani podaná a ani nemohla byť. Právoplatne doručený všetkým zúčastneným ešte nie je ani verdikt krajského súdu, o ktorý ju chce oprieť. Ten ešte plánujú cez mimoriadne právne kroky napadnúť aj Slovenské elektrárne.

Spory medzi štátom a Enelom sa tak môžu iba posunúť. Je ich pritom množstvo. Dohodnúť sa naši vládni predstavitelia s Talianmi nevedia napríklad ani na tom, či, koľko a kto má komu doplatiť k privatizačnej faktúre z roku 2006.

Druhá vláda Roberta Fica totiž úplne zmenila svoj názor z čias prvého vládnutia. Vtedy si myslela, že Taliani už štátu nič nedlhujú. Teraz od nich čaká doplatok vyše 200 miliónov eur.