Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ďalší účet za vlaky zadarmo: Počiatek zaplatí RegioJetu nové súpravy

RegioJet chce mať v Bratislave vlastné depo. Foto N - Tomáš Benedikovič
RegioJet chce mať v Bratislave vlastné depo. Foto N – Tomáš Benedikovič

Český dopravca RegioJet a slovenská vláda sa v posledných mesiacoch príliš nekamarátili. Majiteľ firmy Radim Jančura označil premiéra Roberta Fica za „korupčníka“, ktorý si kupuje voličov bezplatnými vlakmi.

V jednej veci mu však Ficove stopercentné zľavy pre študentov a dôchodcov pomôžu. Vláda sa rozhodla zaplatiť RegioJetu prenájom dvoch dodatočných súprav, ktoré začal nasadzovať na trati Komárno – Bratislava, aby uľavil preplneným vlakom.

„V záujme skvalitnenia dopravy na tejto trati rokujeme so súkromným dopravcom o tom, že by mu štát preplácal obstarávacie náklady dodatočných súprav,“ potvrdil hovorca ministerstva Martin Kóňa.

Jančurov biznis model je postavený na takzvanom operatívnom lízingu. Od leasingových firiem si dlhodobo prenajíma vlakové súpravy, ktoré následne hradí vopred dohodnutými splátkami.

Akou sumou mu štát na tento účel prispeje, nie je známe. Výšku pomoci nechce priblížiť ministerstvo ani RegioJet. „Výška nákladov bude známa v priebehu augusta,“ tvrdí Jančura. Obe strany sú ochotné prezradiť len toľko, že RegioJet dostane peniaze na dieselové vlaky Talent od kanadsko-nemeckého Bombardiera. Zrejme pôjde o dve staršie súpravy.

V každom prípade sa český dopravca stane prvým súkromným dopravcom na Slovensku, ktorý získa takýto typ pomoci.

Súpravy si RegioJet väčšinou prenajíma od luxemburskej leasingovej firmy Alpha Trains. Foto N - Tomáš Benedikovič
Súpravy si RegioJet väčšinou prenajíma od luxemburskej lízingovej firmy Alpha Trains. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dvojitý vlak vyráža

Dopravu na trati z Komárna do Bratislavy si od RegioJetu už tri roky objednáva ministerstvo dopravy. Vďaka tomu na nej platia aj stopercentné zľavy pre študentov a dôchodcov.

RegioJetu po nich stúpol počet cestujúcich o takmer štvrtinu a jeho vlaky sa v silných časoch začali ešte viac preplňovať. Dopravca reagoval tým, že ranné a poobedňajšie spoje začal zdvojovať.

„Dve súpravy sme spojili do jedného vlaku. Na trať tak vyrážajú ako ucelená jednotka s dvojnásobnou kapacitou,“ približuje PR manažér firmy Tomáš Bořuta.

Od ministerstva, ktoré vedie Ján Počiatek, teraz získal predbežný prísľub, že sa mu obstaranie dvoch súprav preplatí. „Áno, aktuálne rokujeme o tomto riešení,“ potvrdzuje Kóňa.

Ministerstvo odmieta, že by pomoc RegioJetu priamo súvisela so zľavami. „Zavedenie dodatočných súprav súvisí s dlhodobým nárastom cestujúcich na tejto trati,“ tvrdí Kóňa. A odkazuje na to, že RegioJet má na preplatenie časti vlakov nárok už podľa pôvodnej zmluvy, ktorú s ním podpísal vtedajší minister dopravy Ján Figeľ (KDH).

Od decembra 2013 RegioJet začal nasadzovať menšie súpravy Desiro. Foto - Wikipedia
Od decembra 2013 RegioJet začal nasadzovať menšie súpravy Desiro. Foto – Wikipedia

 Prímerie sa nekoná

Faktom je, že v zmluve je takáto možnosť skutočne uvedená. „Ak bude dopyt dlhodobo prevyšovať kapacitu spojov o viac ako pätnásť percent, dopravca sa spolu s ministerstvom zaväzuje upraviť výšku úhrady tak, aby zodpovedala zvýšeným nákladom,“ uvádza zmluva, ktorú Figeľ podpísal tesne pred koncom roku 2010.

Počet cestujúcich RegioJetu stúpa každý rok. Počiatkovo ministerstvo ešte pred zavedením Ficových zliav súhlasilo, že súkromnému dopravcovi povolí vypravovať viac vlakov. Vďaka tomu mohol vlani odviezť viac než dva milióny ľudí, čo je trikrát viac než svojho času vozila na tej istej trati štátna Železničná spoločnosť (ZSSK).

Majiteľ RegioJetu však tvrdí, že nebyť stopercentných zliav, ministerstvo by na dodatočné súpravy nekývlo. „Ficove zľavy na Slovensku spustili neobmedzené financovanie železničnej dopravy, takže došlo aj na nás,“ poznamenal Jančura.

A zdôrazňuje, že preplatenie lízingu v žiadnom prípadne neznamená, že by s vládou uzavrel prímerie.

Jančura sa totiž dlhodobo sťažuje na to, že Ficove zľavy ho poškodzujú. Vláda mu odmietla priznať právo voziť zadarmo študentov a dôchodcov na jeho druhej trati z Bratislavy do Košíc – podľa ministerstva na nej jazdí na vlastné riziko, nie na objednávku štátu. „Pre tieto zľavy sa náš biznis plán rozsypal,“ tvrdí Jančura.

Od ministerstva preto RegioJet žiada, aby mu preplatilo aspoň polovičné zľavy, ktoré poskytuje študentom. „Mesačne to robí okolo štyridsať až päťdesiat tisíc eur,“ hovorí. Okrem toho avizoval, že ďalšie peniaze bude vymáhať od ZSSK, ktorá vraj zneužíva dominantné postavenie.

Radim Jančura rád kritizuje politikov. Foto N - Tomáš Benedikovič
Radim Jančura rád kritizuje politikov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zaslúžená pomoc?

Dopravu na trati z Komárna do Bratislavy má RegioJet dohodnutú do roku 2020. Za jej prevádzkovanie dostáva od štátu dotácie 7,2 milióna eur.

Aj preto najnovší príspevok na prenájom vlakov niektorí odborníci kritizujú. „Môže sa to dokonca posudzovať ako nepovolená štátna pomoc,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej, ktorý má blízko k SDKÚ.

RegioJet má totiž okrem dotácií tržby aj z predaja lístkov platiacim cestujúcim. „RegioJetu sa teraz za štátne peniaze zvýši kapacita a tým aj možnosť prepraviť viac platiacich pasažierov. Je to ďalší výdavok na sociálny nezmysel Roberta Fica s názvom „vlaky zadarmo,“ dodal Matej.

Iní odborníci, naopak, hovoria, že RegioJet si peniaze zaslúži – na trati z Komárna do Bratislavy dokázal výrazne rozhýbať železničnú dopravu. „Tá trať bola predtým na odpis,“ hovorí Desana Mertinková, šéfredaktorka Železničnej revue.

Pred RegioJetom jazdili z Komárna dlhé roky československé motoráky rady 810. Foto - Wikipedia
Pred RegioJetom jazdili z Komárna dlhé roky československé motoráky radu 810. Foto – Wikipédia

A pripomína, že oveľa väčšiu pomoc dnes dostáva štátna ZSSK, ktorej služby si tiež objednáva ministerstvo dopravy. „Štát obstaráva pre ZSSK nové vlaky za stovky miliónov eur z eurofondov, čo je oveľa významnejší príspevok, ako dostane RegioJet,“ dodáva Mertinková.

Podobným spôsobom argumentuje aj exminister Figeľ, ktorý zmluvu s RegioJetom uzavrel. „Možnosť preplatenia nákladov na obstaranie nových súprav bola v zmluve aj preto, aby štát zrovnoprávnil príležitosti jednotlivých dopravcov. Štátna firma mala a má príspevok na nákup nových mobilných jednotiek z eurofondov,“ hovorí šéf KDH.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Maroš Šefčovič vyhlásil, že Rusko a Ukrajina ukázali dobrú vôľu do ďalších rokovaní, ktoré by mohli viesť k uzavretiu novej zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Podpredseda eurokomisie pre energetickú úniu to uviedol po ďalšom kole rokovaní so zástupcami oboch krajín. (čtk)

Zdieľať

Líder strany Za ľudí Andrej Kiska obvinil vládu zo zlyhania v súvislosti s prepúšťaním v košických oceliarňach U. S. Steel. Premiér Peter Pellegrini mu odkázal, že ako prezident mohol pomôcť riešiť situáciu vo fabrike, a vyčítal mu, že počas cesty do USA navštívil centrálu Facebooku namiesto U. S. Steelu.

Čo navrhuje Kiska: Podľa Kisku musí vláda v súvislosti s prepúšťaním v U. S. Steele, ako i v ďalších podnikoch na Slovensku, prijať konkrétne aj legislatívne opatrenia.

„Po prvé, už dnes je potrebné pripraviť legislatívny rámec na prácu v skrátenom pracovnom čase – ‚kurzarbeit‘, ako je to v Nemecku a iných krajinách, aby podniky nemuseli prepúšťať ľudí, ale mohli ich nechať pracovať, a aby štát vykryl prípadné finančné straty,“ uviedol bývalý prezident. V prípade straty práce vzniká podľa neho pre ľudí obrovský problém.

Zároveň je podľa neho potrebné pripraviť prepusteným ľuďom reálnu rekvalifikáciu. Uviedol, že podľa portálu ponúkajúceho voľné miesta bolo v Košiciach tento rok 12-tisíc voľných pracovných miest. Neobsadené miesta zahŕňajú oblasť informačnej techniky, programátorov do výroby či montérov.

„My potrebujeme automaticky, keď človek príde o miesto, pripraviť preňho skutočnú rekvalifikáciu. Nie administratívnu budovu, kde ľudia budú sedieť a niekto im bude hovoriť, ako sa majú motivovať v živote, ale skutočnú fabriku na reálne preškoľovanie podľa požiadaviek praxe,“ konštatoval.

V čom vidí zlyhanie: Kiska uviedol, že v košickom U. S. Steel už prišlo o prácu tento rok 1400 ľudí, pričom plánované zníženie stavu zamestnancov do roku 2021 je o 2500.

„Kríza postihuje nielen U. S. Steel, ale valí sa na celú našu krajinu, no tu už prepukla naplno,“ povedal.

Vládu obvinil, že zlyháva. Konštatoval, že sú aj objektívne dôvody problémov, ako je prepad ceny ocele, americko-čínska obchodná vojna i celkové znižovanie objednávok.

„Na druhej strane treba povedať, že vláda dala tomuto podniku opakovane finančnú podporu. Ak mu dala podporu, tak má právo klásť aj nepríjemné otázky: čo sa stalo, že sa vyviezla viac ako miliarda eur zisku zo Slovenska preč, prečo sa neinvestovalo strategicky do rozvoja fabriky, a prečo fabrika nie je pripravená na takéto obdobie?“ vyhlásil.

Premiérova odpoveď: Pellegrini reagoval, že Kiska mohol vo funkcii prezidenta priložiť ruku k spoločnému dielu a prispieť konkrétnymi činmi k riešeniu situácie v továrni.

„To by však počas svojej návštevy USA musel navštíviť centrálu tejto spoločnosti v Pittsburghu alebo nastoliť tento problém na stretnutiach na najvyššej úrovni, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Pán Kiska totiž pred týmito štátnickými povinnosťami uprednostnil návštevu Facebooku a iné osobné priority, ktorým podriadil aj program cesty v USA,“ vyhlásil premiér. (tasr)

Zdieľať

Premiér Pellegrini sa stretol s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, debatovali o spomalení ekonomického rastu. „Už zajtra zverejní ministerstvo hospodárstva akčný plán na podporu slovenskej ekonomiky a slovenského priemyslu,“ rečnil Pellegrini.

Za jeden z najvážnejších problémov označili na stretnutí slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

„Slovenský legislatívny proces je koncipovaný tak, že nielen vláda, ale aj parlament má svoju legislatívnu právomoc a rokovací poriadok umožňuje prijať zásadné zmeny v zásadných zákonoch tejto krajiny v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal Pellegrini.

Aktuálne sa debatuje napríklad aj o minimálnej mzde.

„Veľkou témou bola síce minimálna mzda, ale ani jeden z predstaviteľov slovenských zamestnávateľov nemal problém s minimálnou mzdou ako takou,“ povedal Pellegrini, podľa ktorého je problém skôr v desiatkach iných zákonov, ktoré sú s minimálnou mzdou previazané.

Zdieľať

Ceny ropy dnes obnovili rast. Obchodníci vyhodnocujú riziká, ktoré prináša výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po víkendovom útoku dronmi na jej ropnú infraštruktúru. Brent pridával pred 17:00 1,5 percenta na 64,14 dolára. (reuters)

Zdieľať

Tender na opravy za 200 miliónov bol nefér, rozhodol ÚVO. Cesty zostanú deravé

Sľubované opravy ciest za 200 miliónov za tejto vlády nebudú, lebo štátni cestári vyberali stavbárov cez diskriminačnú súťaž, ktorú musia zrušiť, informoval Trend.

Širší kontext: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo zvykne odporúčať aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Čo sa stalo:

Minister dopravy Árpád Érsek zabezpečil na opravy ciest peniaze zo štátneho rozpočtu. Súťaž vyhlásila Slovenská správa ciest v máji.

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch.

Počas štyroch rokov po podpise zmluvy štát plánoval opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa chceli pri výbere stavebných firiem vyhnúť nekonečným výberovým konaniam, ktoré stále niekto napáda a brzdí.

Preto plánovali vybrať v jednom veľkom tendri tri firmy a s nimi podpísať rámcové zmluvy na štyri roky.

Potom by im zadávali čiastkové zákazky na konkrétne cestné úseky, o ktoré mali tri firmy medzi sebou súťažiť v elektronickej aukcii.

Argumenty proti:

Takéto podmienky nevyhovovali menším stavebným firmám. Jeden z nich namietal na Úrade pre verejné obstarávanie, že pravidlá súťaže vytvárajú riziko „ťažkého kartelu“ a neodôvodnene diskriminujú väčšinu súťažiteľov.

Nespokojná firma podľa rozhodnutia úradu namietala, že súťaž „fakticky umožňuje splnenie podmienok výlučne rádovo pár hospodárskym subjektom s vysokou ekonomickou silou a vylučuje z hospodárskej súťaže malé a stredné podniky, čo je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní“.

Rozhodnutie o zrušení súťaže je už právoplatné. „Podľa navrhovateľa rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Tržbu v systéme eKasa aktuálne eviduje vyše 124 000 pokladníc z celkového počtu približne 220 000 evidovaných v systéme eKasa. Najviac nepripojených pokladníc je v sektore maloobchodu, tvrdí finančná správa.

Zo štatistík finančnej správy vyplýva, že 28,58 % z nepripojených pokladníc je v sektore maloobchod (potraviny, nápoje, textil, domáce potreby), nasleduje veľkoobchod s 12,89 % a ubytovacie a stravovacie zariadenia s 12 %.

Finančná správa upozorňuje podnikateľov, ktorí evidujú tržby v pokladnici a ešte neprešli na systéme eKasa, aby to urobili čo najskôr. Čas majú len do konca roka.

Počet pokladníc zapojených do systému eKasa stúpa. Aktuálne je v systéme eKasa evidovaných 218 154 pokladníc, z toho 124 204 už aj v systéme eKasa eviduje tržbu, teda vydáva pokladničné doklady.

Zdieľať

Na splatnosti pohľadávok zatiaľ nevidno žiadne problémy, v 3. kvartáli sa splatnosť dokonca skracovala

Platobné termíny v slovenskom strojárstve sú oveľa dlhšie ako pred rokom. Pred rokom si podľa platobného barometra firmy Atradius dovoľovali firmy svojim odberateľom splatiť faktúry do 33 dní, teraz je to až 44 dní. Podniky si tým zrejme chcú udržať konkurencieschopnosť v zahraničí.

Firma Atradius, ktorá sa venuje poisťovaniu pohľadávok, robila prieskum v treťom kvartáli tohto roka v siedmich krajinách na viac ako 1,5 tisícke firiem.

Z jej aktuálneho platobného barometra vyplýva, že firmy ešte stále zažívajú dobré časy, peniaze inkasujú včas častejšie ako pred rokom.

No snažia sa viac zaujať svojich obchodných partnerov tým, že im poskytujú obchodný úver. Jednoducho im dovolia zaplatiť s odloženou splatnosťou. A to nielen v strojárstve, ale celkovo.

Kým vlani podľa prieskumu dávalo obchodný úver svojim odberateľom viac ako 51 percent klientov, tento rok dovolilo platiť neskôr 91,5 percent firiem.

Je to najviac v tomto regióne, kde priemer predajov s úverom presahuje 67 percent.

Hlavné zistenia:

  • Firmy dávajú viac obchodných úverov, aby lepšie obstáli v konkurencii na zahraničných trhoch.
  • Potrebujú však stabilitu platobných podmienok ako kompromis medzi výhodami a nákladmi poskytovania úveru zákazníkom.
  • Preto vo všeobecnosti nie sú naklonení voľnejším platobným podmienkam. Väčšina slovenských podnikov v prieskume (77 %) vyžaduje zaplatenie faktúry od biznis klientov v priemere do 33 dní od fakturácie.
  • Je to síce viac oproti 31 dňom v minulom roku, no stále pod 37-dňovým regionálnym priemerom.
  • Firmy sa starajú o to, aby náklady na rozšírenie úverov neprevážili nad jeho výhodami. Napríklad pri upomienkovaní k neuhradeným faktúram sú oveľa aktívnejšie (57 %) ako ich kolegovia v krajinách strednej a východnej Európy (36%).

V ktorých sektoroch sa ukazuje najviac problémov:

  • Najvyššiu úroveň obchodného úverového rizika na domácom trhu vykazuje podľa prieskumu firmy Atradius slovenské stavebníctvo, kde je štvrtina faktúr po splatnosti.
  • Segmenty s najvyšším podielom pohľadávok odpísaných ako nevymožiteľných sú chémia a strojárstvo, ktoré prichádzajú o približne dve percentá pohľadávok.

Celkový obraz platobného sveta firiem je stále celkom pozitívny a firmy sú optimistické vo svojich očakávaniach.

  • Za posledný rok sa priemerná platobná disciplína biznis zákazníkov zlepšila. Zvýšili sa platby včas z 72,1 % pred rokom na aktuálnych 76,2 % faktúr.
  • Podniky na Slovensku tak zinkasujú oneskorené platby v priemere o tri dni skôr ako minulý rok (41 dní od fakturácie, oproti 45 dňom vlani).
  • Napriek tomu zostalo 22 percent  z celkovej hodnoty faktúr biznis odberateľom ku dňu termínu splatnosti bez úhrady.
  • Ak podnikom vypadnú príjmy pre zlú platobnú morálku, na 54 percent z nich to nemalo žiadne závažné dôsledky. Štvrtina však musela vyplatiť svojich vlastných dodávateľov s oneskorením alebo požiadať o predĺženie kontokorentného úveru.
  • Oveľa viac respondentov (81%) než v krajinách strednej a východnej Európy (60 %) očakáva, že platobná morálka ich biznis zákazníkov zostane počas nasledujúcich mesiacov bez zmeny.