Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Drucker citoval Kennedyho a pýtal sa medikov: Čo urobíte pre to, aby som neodišiel?

Diskutéri v Martine. Foto – Denník N Tomáš Benedikovič, Tasr
Diskutéri v Martine. Foto – Denník N Tomáš Benedikovič, Tasr

Nikto nemá úplne voľné ruky, povedal na diskusii o korupcii so študentmi minister zdravotníctva. Citoval Kennedyho a vyzýval študentov, aby aj oni zlepšovali systém. Študenti ostro kritizovali Pentu, mnohí by pre ňu pracovať nešli.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) v pondelok podvečer pred študentmi Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine bilancoval, ako sa mu odvtedy, čo je vo vláde, skomplikoval život. „Fakt to nie je príjemné, že ma ľudia poznajú. Možno sa zdá, že to je príjemné, ale nie je. Mal som oveľa lepší život aj z pohľadu životného štýlu, možnosti sa realizovať, oddýchnuť si, keď človek chce, zarobiť toľko peňazí, koľko chcem. A to všetko nemám.“

Do Martina prišiel na pozvanie študenta – piataka Michala, ktorý zorganizoval diskusiu o korupcii a o tom, čo urobiť, aby mladí lekári po škole neodchádzali do zahraničia. Diskusia sa konala s podporou Nadácie Zastavme korupciu. Na diskusiu prišiel aj šéf Transparency International Gabriel Šípoš, Ľuboš Lopatka zo siete nemocníc Penty Svet zdravia a dekan fakulty Ján Danko.

Minister citoval Kennedyho

Drucker mladých medikov vyzýval, aby sa snažili zlepšovať systém ako taký. „Keď som bol mladší, nechápal som slová, ktoré povedal Kennedy: Nepýtajte sa, čo pre vás môže urobiť Amerika, ale čo vy môžete urobiť pre krajinu. Dnes sa mi zdá, že to je podstatné, aby sme nerezignovali, že je tu katastrofálna krajina, kde nič nefunguje, a pokúsili sa vo svojom bezprostrednom okolí zlepšovať, aby sme išli príkladom.“

Na otázku, čo urobí pre to, aby lekári neodchádzali do zahraničia povedal: „A čo urobia oni, aby som neodišiel ja?“ A pokračoval, že štát nemá vo veľkom podporovať mladých, má vytvárať príležitosti a podporu by mali dostať tí najslabší. „Nemôžete to postaviť tak, že navarte mi, napečte mi a možno to zjem.“ Treba podľa neho zlepšiť systém, ale mladí by nemali len čakať, čo systém prinesie.

Diskusia v Martine. Foto - Denník N
Diskusia v Martine. Foto – Denník N

Jedna vec je snažiť sa urobiť vo svojom okolí nejaké zlepšenia, ale za systémové zmeny je platený a zodpovedný minister, reagoval na neho Šípoš.

V spolovice zaplnenom hľadisku sedeli najmä študenti, medzi nimi aj vyučujúci z fakulty. Študenti cez  formulár online zaslali počas debaty zhruba 90 otázok. Viaceré nepríjemné dostal najmä Ľuboš Lopatka.

Záznam diskusie: 

Pre Pentu by mnohí robiť nechceli

„Kto by nechcel robiť v zariadení, ktoré patrí Pente?“ spýtal sa študentov moderátor Fero Múčka z internetového denníka Postoj. Študenti sa začali hlásiť, ruku dala hore zhruba tretina. „Je ich dosť. Čo na to hovoríte?“ spýtal sa Lopatku moderátor.

„Nečakal som až takúto autentickosť. Som presvedčený, že tí, čo sa hlásili, vedia veľmi málo, respektíve nič o tom, čo robí Penta a Svet zdravia. Vychádzate z predpokladov a mýtov, ktoré sa na Slovensku šíria,“ reagoval šéf siete nemocníc Penty.

V najväčšej sieti súkromných nemocníc podľa neho nerobia veci, za ktoré by sa mali hanbiť. „Pri všetkej úcte k pánovi ministrovi, ktorý sa naozaj snaží, keby bolo zdravotníctvo spravované ako Svet zdravia, toto sedenie by tu nebolo, lebo korupcia by nebola téma,“ dodal Lopatka.

Ďalšia otázka spochybňujúca najsilnejšieho hráča v zdravotníctve znela takto: Dokedy bude Penta ryžovať v zdravotníctve, dovtedy, kým nekúpi všetky nemocnice, polikliniky, laboratóriá?“

„Som presvedčený, že mnohí z vás majú rodičov, ktorí majú súkromné ambulancie či lekárne, a určite ste sa ich nespýtali, dokedy budú ryžovať. My robíme to isté, len vo veľkom,“ reagoval Lopatka. To, ako pracujú vo Svete zdravia, je podľa neho skôr inšpirácia ako odstrašujúci príklad. „Ak je ryžovanie, že sa snažíme zvyšovať kvalitu v zdravotnej starostlivosti, tak sa o to budeme snažiť asi čo najdlhšie.“

Zastal sa ho aj minister Drucker. Penta má podľa neho sedempercentný podiel v zdravotníctve. „Nie je to číslo, ktoré by nebolo veľké, ale z hľadiska koncentrácie na trhu veľké nie je.“ Nepáči sa mu prístup, keď sa nájde nepriateľ, do „ktorého sa dobre kope a kopme do neho. Na druhú stranu, nebudem obhajovať praktiky, ktoré sa mi nepáčia“.

foto N - Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

Na poisťovni Dôvera, ale aj Union kritizoval ich revíznu činnosť. „Ale paušalizovať, že Penta je len zlá, nebudem.“  Ak by prišla napríklad švédska spoločnosť, ktorá by chcela postaviť nemocnicu, prijal by ju premiér aj minister financií a hovorilo by sa o investičných stimuloch. „Tým, že to je Penta, nemá šancu. Nepožívajú istú mieru dôvery a musia si zlepšovať svoje meno, dlhodobo.“

Prieskumy dlhodobo hovoria, že zdravotníctvo sa považuje za jednu z oblastí, kde je korupcia najrozšírenejšia. „Každý piaty občan hovorí, že nejaký úplatok od neho niekto žiadal,“ povedal Šípoš z Transparency. Polícia a prokuratúra podľa neho riešia najmä menšiu korupciu v ambulanciách, dôležitejšie by bolo zamerať sa najmä na korupciu na vyšších poschodiach.

To, že ľudia korupciu v zdravotníctve vnímajú ako problém, cíti z otázok, ktoré dostáva, aj minister Drucker. Pocit spoločnosti o rozšírenosti korupcie je však podľa neho silnejší ako realita. „Nepovedal som, že v zdravotníctve nie je korupcia, ale otázka je jej rozsah a dopad.“ Otázne podľa neho je, kedy ide o korupciu, kedy o neefektivitu, laxnosť či nedodržiavanie pravidiel. Motívom podľa ministra nemusí byť, že si chce niekto brať peniaze, ale to, že je v systéme nízky stupeň zodpovednosti. Vysvetľoval, že niektorým ľuďom sa tak nechce venovať čas porovnávaniu cien pri nákupoch, a tak nezískajú najlepšiu možnú cenu.

Študentov zaujímalo, či bývalý šéf štátnej poisťovne Marcel Forai príde o majetok za uzatvorenie zmlúv, ktoré podpisoval so svojou tetou Annou Sučkovou.

„Kto z vás podal trestné oznámenie?“ pýtal sa publika minister. Nik nezdvihol ruku, len on. „Ja som ho podal,“ povedal. Ešte v septembri podal trestné oznámenie za škodu zhruba 1,5 milióna v prípade masérskej kliniky Kostku. Za zmluvy s tetou Ankou dostal Forai aj 15-tisícovú pokutu, ktorá bola zosobnená a vymáhaná.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovič sa bojí, že uhlíková neutralita bude drahá. Ale klimatická kríza by už nebola o peniazoch
  • Penzie: Parlament schválil vládne zmeny v 13. dôchodku, podporilo ich 82 zo 129 prítomných poslancov
  • Právo: Ohýbanie práva a prikrmovanie budú trestným činom, zaistenie majetku sa sprísni
  • Pomoc: Vláda schválila koncepciu zavedenia kurzarbeitu do slovenského právneho poriadku
  • Zdravotníctvo: Agel plánuje prebrať od Kmotríka nemocnicu v Skalici
  • Bratislava: Magistrát vyhlásil súťaž na predĺženie električkovej trate v Petržalke
  • Pozemky: NAKA obvinila troch ľudí v reštitučnej kauze na pozemkovom fonde
  • Nemecko: Vládny terminál omeškaného a predraženého nového berlínskeho letiska prijal prvú cestujúcu
  • USA: Purdue Pharma zaplatí 8 miliárd dolárov za opiátovú kauzu
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v rámci druhej vlny pandémie
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Ak nespálime taliansky rádioaktívny odpad, hrozí 10-miliónová pokuta

Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Archívne foto - TASR
Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Archívne foto – TASR

Ak Slovensko nespáli taliansky rádioaktívny odpad, sankcie za porušenie zmluvy môžu byť takmer 10 miliónov, odhadol riaditeľ štátneho Javysu Pavol Štuller. Strany vládnej koalície chceli v minulosti spaľovanie tohto odpadu zakázať zákonom.

Zavreté krčmy a stopnuté festivaly: Urpiner musel vyliať milión pollitrov skazeného piva 

Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó
Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik sa pýta, ako sa vlastne majú využiť výsledky celoštátneho testovania na koronavírus. „Chýba mi, že vláda dopredu nepovie, čo bude nasledovať. Musíme mať scenáre, a nie že až po výsledkoch sa bude dumať, ako ďalej,“ hovorí.

Minúta po minúte

Americké akcie mierne oslabili. Investori s obavami čakajú, ako dopadne rokovanie o stimulačnom balíku americkej ekonomike. Na devízových trhoch oslabil dolár.

Index Dow Jones klesol o 0,35 percenta na 28.210,82 bodu. Širší index Standard & Poor’s 500 sa znížil o 0,22 percenta na 3435,56 bodu.

Index technologického trhu Nasdaq oslabil o 0,28 percenta na 11.484,69 bodu.

Americký prezident Trump napriek postoju svojej Republikánskej strany naznačil, že by mohol pristúpiť na prijatie balíka pomoci americkej ekonomike, ktorý by presahoval 2,2 bilióna dolárov. Demokrati sa ho snažia pretlačiť už niekoľko mesiacov, Biely dom doteraz presadzoval menší balík.

Šéfka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová bude o balíku ďalej rokovať s ministrom financií Stevenom Mnuchinom vo štvrtok.

Na devízovom trhu oslaboval dolár. Niektorí investori začali po Trumpovom náznaku stavovať na riskantnejšie meny.

Krátko po 22:30 SELČ dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára ku košu šiestich popredných svetových mien, klesal o 0,4 percenta na 92,68 bodu.

Euro oproti doláru v rovnakom čase posilňovalo o 0,3 percenta na 1,1856 USD a k jenu o 0,6 percenta na 123,97 JPY. Dolár oproti jenu odpisoval 0,9 percenta na 104,57 JPY. (čtk)

Americká farmaceutická spoločnosť Purdue Pharma, výrobca návykového analgetika OxyContin, zaplatí viac než 8 miliárd dolárov a musí ukončiť svoju činnosť. Firma sa na federálnom súde priznala, že lekárom platila za to, aby vystavovali viac predpisov na lieky obsahujúce opiáty.

Urovnanie sporu je doteraz najväčším úspechom federálnej vlády, ako doviesť farmaceutickú spoločnosť k zodpovednosti za závislosť od opiátov. Na predávkovanie opiátmi zomrelo v USA od roku 2000 viac než 470-tisíc ľudí. Tretina z týchto úmrtí v roku 2018 súvisela s liekmi na predpis. (čtk)

Zníženie 13. dôchodkov ušetrí zhruba 300 miliónov eur, na udržateľné financovanie budúcich dôchodkov však stále chýba 1,7 miliardy eur ročne, upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Poslanci dnes schválili 13. penzie vo výške 50 až 300 eur.

Zmenili tak pôvodne plánovaných 460 eur pre väčšinu dôchodcov, čo tesne pred februárovými voľbami narýchlo odhlasovali poslanci Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodina.

Minister práce Milan Krajniak a jeho stranícky predseda zo Sme rodina Boris Kollár zmenu obhajujú tak, že oproti zrušenému vlaňajšiemu vianočnému príspevku dôchodcovia dostanú viac. Opozičné strany, naopak, okresanie 13. dôchodkov kritizujú.

Na čo upozorňuje rozpočtová rada

  • Finančná stabilita budúcich dôchodkov sa narušila počas uplynulých dvoch rokov. Za kľúčovú považuje chystanú penzijnú reformu a to, ako bude schválená v ústavnom zákone.
  • Pôvodne schválené 13. dôchodky od Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodiny by znamenali zvýšenie nákladov zo 147 na 590 miliónov eur tento rok.
  • Nový 13. dôchodok bude stáť 308 miliónov eur, čo znamená úsporu 282 miliónov eur. (e, tasr)

Slovenská obchodná a priemyselná komora tvrdí, že zámer plošného testovania je nedomyslený a rizikový a navyše chýba informácia, čo by po ňom nasledovalo. Podobne ako ďalšie biznisové organizácie kritizuje, že návrh vláda nekonzultovala s „hospodárskou sférou“.

Čo tvrdí SOPK

  • Testovanie sa pripravovalo bez konzultácie s tými, ktorých sa dotýka.
  • Naďalej nie sú známe viaceré kroky, ako sa uskutoční.
  • Navrhované tresty (karantény, pokuty, pozn. red) sú „s vysokou mierou“ za hranou ústavnosti.
  • Ak by vláda konzultovala testovanie s ľuďmi z hospodárskej sféry, zrejme by testovala len v niektorých regiónoch, čo by zabezpečilo reprezentatívne výsledky a miernejšie dosahy na ekonomiku.
  • Verejnosť nevie, aké závery sa vyvodia podľa výsledkov testov.
  • Pri karanténe netestovaných by mohol vypadnúť 1 milión pracovníkov. (e, tasr)

PayPal umožní svojim klientom kupovať, predávať a držať bitcoiny a ďalšie virtuálne meny. Od budúceho roka budú môcť platiť kryptomenami v 26 miliónoch obchodoch, ktoré prijímajú úhrady prostredníctvom tejto americkej platformy.

PayPal dúfa, že novou službou podporí globálne používanie virtuálnych mien a pripraví svoju sieť na nové digitálne meny, ktoré by mohli vyvíjať centrálne banky a firmy.

Majitelia účtov v USA budú môcť nakupovať, predávať a uchovávať meny vo svojich peňaženkách na platforme PayPal už v nasledujúcich týždňoch. Do ďalších krajín a do svojej aplikácie Venmo plánuje firma expanziu v 1. polroku 2021.

Prečo je to dôležité

Ďalšie popredné finančno-technologické firmy, ako Square či Robinhood Markets, svojim užívateľom tiež umožňujú nakupovať a predávať kryptomeny.

Zapojenie PayPalu je však vzhľadom na jeho dosah významnou udalosťou. Po celom svete má 346 miliónov aktívnych účtov a v 2. štvrťroku spracoval platby za 222 miliárd dolárov.

Viaceré centrálne banky sa už vyjadrili, že chcú vyvinúť digitálne verzie svojich mien. Facebook s podporou ďalších firiem spustil v roku 2019 projekt vlastnej kryptomeny Libra. PayPal bol zakladajúcim členom projektu, po niekoľkých mesiacoch ho však opustil.

Viac o kryptomenách:

  • majú tendenciu byť nestabilné, preto sú atraktívne pre špekulantov, ale menej príťažlivé pre obchodníkov a kupujúcich;
  • transakcie s nimi sú pomalšie a nákladnejšie než v prípade ďalších platobných systémov;
  • platby v kryptomenách na PayPal budú vysporiadané prostredníctvom oficiálnych mien, ako je dolár. To znamená, že obchodníci nedostanú platby vo virtuálnych menách, aj keď za ich tovar bude zaplatené v kryptomene.

Bitcoin sa v reakcii na správu o PayPale posilňuje a blíži sa k tohtoročnému maximu. V auguste jeho cena stúpla na 12 473 dolárov, od začiatku októbra si pripísal 15 %. (čtk, reuters)

Koľko najmenej musí zarobiť zamestnanec v roku 2021 a koľko to bude stáť zamestnávateľa

Foto - TASR
Foto – TASR

Zamestnanec musí dostať od januára 2021 najmenej 623 eur v hrubom. Oproti súčasnej minimálnej mzde si prilepší o 43 eur, v čistom uvidí o 31,70 eura viac. Zamestnávateľovi sa zvýšia náklady na zamestnanca odmeňovaného minimálkou o vyše 58 eur mesačne.

Ericsson v 3. štvrťroku hospodáril s čistým ziskom v prepočte 540 miliónov eur, pred rokom bol v strate. Firma uviedla, že ťažila z budovania mobilných 5G sietí v Číne a zo silného dopytu v USA. Jej akcie stúpli na 5-ročné maximum.

Kvartálne tržby Ericssonu sa medziročne zvýšili o 1 % na 5,5 miliardy eur. Šéf firmy Börje Ekholm uviedol, že kontrakty na 5G siete v Číne sa vyvíjajú podľa plánu. „Prispeli k ziskom v 3. štvrťroku a očakáva sa, že sa budú ďalej zlepšovať.“

Čo môže byť problém

Vzťahy Ericssonu s Čínou by sa mohli skomplikovať po tom, ako Švédsko z bezpečnostných dôvodov zakázalo používať telekomunikačné zariadenia firiem Huawei a ZTE v 5G sieťach.

Čína vyzvala Švédsko, aby svoje rozhodnutie zmenilo a zabránilo tak negatívnym dôsledkom pre švédske podniky. Ericsson súperí v oblasti 5G sietí najmä s firmami Huawei a Nokia. (čtk, reuters)

Reštaurácie hľadajú spôsoby, ako urobiť z terasy teplé miesto aj v zime. Čo im dovolia hygienici?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Majitelia reštaurácií hľadajú spôsoby, ako vyhriať vonkajšie terasy, na ktorých môžu naďalej podávať jedlo. Niektorí nakupujú plynové lampy na vykurovanie, iní zastrešujú sedenie a zisťujú, čo je ešte podľa hygienikov akceptovateľné.

Vládny terminál nového berlínskeho letiska privítal prvého cestujúceho, nemeckú ministerku poľnohospodárstva Juliu Klöcknerovú. Celé letisko bude uvedené do prevádzky 31. októbra bez ceremoniálov, keďže výstavba sa veľa rokov preťahovala.

Oddnes budú z nového letiska Willyho Brandta lietať spolkový prezident, nemecká kancelárka a jej ministri, lietadlá bundeswehru a prilietať naň budú zahraniční hostia vlády.

Klöcknerová sa dnes vracala z rokovania ministrov poľnohospodárstva EÚ. Lietadlá s vysokopostavenými politikmi a úradníkmi doteraz vzlietali a pristávali v Berlíne na letisku Tegel.

Viac o novom letisku:

  • Začalo sa budovať pred 14 rokmi, uvedenie do prevádzky bolo pôvodne naplánované na rok 2011.
  • Pre problémy s včasným dokončením sa stalo symbolom neschopnosti politikov doťahovať veľké stavebné projekty.
  • V budúcnosti má postupne nahradiť dve berlínske letiská Tegel a Schönefeld.

Šéf nového letiska Engelbert Lütke Daldrup už skôr priznal, že Berlínu a celému Nemecku sa za projekt všetci smejú. „My nemeckí inžinieri sme sa hanbili,“ povedal Daldrup. (čtk, spiegel)

Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto - TASR/AP
Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto – TASR/AP

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať