Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako som uveril, že sme našli technológiu pravdy (prečo potrebujete vedieť o blockchaine)

Napriek tomu, že ešte len prichádzame na spôsob využitia blockchainu, vidím v tom prevratnú vec, najväčšiu od vzniku internetu.

Naša dôvera v informačné technológie spravila od zrodu internetu úplný čelom vzad a ja som za to v našich končinách dokonca trochu spoluzodpovedný. V dobe príchodu internetu, začiatkom 90. rokov, bola naša viera v počítače absolútna. Vychádzalo to azda z vedeckých či matematických koreňov informatiky. Čo povedal počítač, bola pravda.

Ako mladý študent som vtedy vyvádzal po cudzích počítačoch, dával som si hrdo nálepku hacker a dnes sa za to aj hanbím – chceli sme robiť machrov a veľa ľuďom sme študentskými žartmi iste spôsobili vrásky.

Ale práve my, prví počítačoví nezbedníci, sme spravili Česko-Slovensku aj užitočnú službu. Keď sme v roku 1996 pridali na webovú stránku banky holú babu, na titulnú stranu denníka SME vyškereného Mečiara či premenovali Ministerstvo obrany Českej republiky na Ministerstvo obrany Čínskej republiky, okázalo sme demonštrovali verejnosti, že počítačom sa nedá plne veriť. Vždy totiž existujú spôsoby, ako v nich nezbedník vie poobracať jednotky na nuly.

Všetci to pochopili práve včas, keď začal byť internet aj o peniazoch a začali ho brázdiť skutočne zlí gauneri, ktorí nám ukradli a nenávratne pošpinili nálepku „hacker“. Dnes sme v stave, že všetko, čo vylezie z počítača, vítame s menej či viac zdravou mierou pochybnosti. A tak je to dobre, popáliť sa dá ľahko.

Dostávame sa však do doby, keď sú počítače pre náš život veľmi dôležité a hodilo by sa, aby sme im mohli opäť plne veriť. Preto chcem hovoriť o blockchaine. O technológii, o ktorej všetky vedecké kapacity tvrdia, že sa jej dá veriť nielen veľmi, ale úplne. Aj ja som očarený tým, že vo svete internetu máme niečo, čo je definitívne, v čom nemožno nečestne meniť veci.

Zahoďte predsudky voči bitcoinu

Nenechajte sa vystrašiť tým, že blockchain je technológia, ktorú priniesol bitcoin. Toto zvláštne slávne virtuálne platidlo sa medzi ľuďmi naozaj veľmi neujalo, jeho kolísavá hodnota priťahuje burzových špekulantov a jeho anonymita ho predurčuje na obchodovanie s „okrajovými žánrami“. Áno, za bitcoin si dnes môžete kúpiť falošný pas, drogy, na mieru ušitý počítačový vírus, ale už takmer nič viac.

Predsa sa však o bitcoine píše, že predsa len pretvorí celý finančný segment. Dá sa totiž lepšie použiť na všetko, čo dnes robia banky či PayPal – na vklady, prevody, vinkulácie alebo pôžičky.

Nie je to však anonymita, čo robí bitcoin, presnejšie jeho podvozok blockchain zaujímavými pre svet financií a mnoho iných odvetví. Je, naopak, veľmi transparentná technológia, ale predovšetkým zmení to, ako dôverujeme informáciám, a nanovo nastaví naše vnímanie autorít.

Prezýva sa aj „technológia pravdy“ a možno nás vyvedie z tmy tejto „postfaktickej“ doby. Má potenciál zmeniť spôsob, akým žijeme, čomu veríme, narušiť alebo aj vylepšiť úlohu štátu. Aj ja verím, že technologická zmena ním vyvolaná zmení naše životy podobne zásadne ako samotný internet.

Block + chain

Blockchain teda nie je bitcoin, je to technológia v jeho pozadí a bitcoin je len jedno z jeho použití. Blockchain je vo svojej podstate distribuovaná databáza chránená šifrovaním tak, aby sa k jej informáciám dostal len ten správny a aby sa v nej navždy uchovali všetky zmeny.

Funguje to takto: Dáta sa ukladajú do samostatných úložných celkov zvaných „block“. Tieto bloky sa ukladajú do reťazca jeden za druhým, preto „chain“. Vyzerá to ako vláčik, dáta sú rad za radom vo vagónoch. Každý vagón obsahuje nemenný údaj o tom, kto a kedy doň dáta vložil. Vagón je zapečatený voskom šifry.

Informácie sa dajú do vagóna zapísať len raz a potom sa už nedajú meniť. Dáta sú ako vytesané do kameňa. Takže kľúč k vagónu vám vlastne umožní len doň nazerať a vyhlasovať sa za jeho majiteľa.

blockchaine

Ako sa s tým potom dá pracovať, ako s ním „nakladať“? Ak chcete nejakú informáciu vo vagóne zmeniť, musíte do úplne nového vagóna umiestneného na konci vlaku zapísať zmenu oproti pôvodným údajom. Aby ste sa potom dopracovali k aktuálnej informácii, musíte si prečítať ten starý pôvodný vagón a prirátať k nemu zmenu z toho nového vagóna a prípadne ďalších zmenových vagónov a dostanete výsledný aktuálny obraz.

Áno, je to trochu prácne, ale vďaka tomu obsahuje vlak záznam úplne všetkých zmien, čo dáva systému transparentnosť a čosi ako nekonečné tlačidlo „Undo“.

Aby boli vagóny dodatočne chránené pred vylúpením, každý obsahuje kryptografický odtlačok predošlého vagóna. V počítačovej brandži sa to volá haš a je to len stručná informácia, podľa ktorej sa dá jednoznačne určiť, či sa vo vedľajšom vagóne nič nezmenilo.

Je to čosi ako odtlačok prsta, čo je tiež len pár zakrivených čiar, ktoré však dokážu jednoznačne identifikovať veľký zložitý systém – osobu. Tu to navyše funguje tak, že ak by sa vo vagóne niekomu čo i len vlások skrivil, jeho haš v susednom vagóne sa úplne zmení a vlak spustí poplach. Pritom je to všetko vlastne len krásna matematika.

Tento vlak je navyše rozkopírovaný v plnej veľkosti s identickým obsahom na stovkách, tisícoch počítačov po celom svete. Na každej vlakovej stanici je ten istý vlak a stanice medzi sebou komunikujú.

Ak by niekto nasilu prelomil pečať jedného vagóna na jednej stanici a zmenil jeho obsah, čo v súčasnosti pokladáme za výpočtovo nemožné, nedokázal by v jednom okamihu hacknúť všetky vláčiky na všetkých staniciach po celom svete.

Ak by to zvládol len na časti z nich, spustil by sa poplach a ostatné vlaky by zmenu zavrhli. Preto pokladáme blockchain za dokonale chránené úložisko informácií, aké tu ešte nebolo.

Dokonalé kryptovanie nie je všetko. Technológia blockchainu je jedinečná aj tým, že v nej chýba centrálna autorita, ktorá by rozhodovala o čomkoľvek, čo sa okolo vláčikov deje. O všetkom rozhoduje konsenzus zúčastnených strán a tie svoje rozhodnutia robia na základe – matematiky. Nemôžu sa teda nedohodnúť.

Keď sa má rozšíriť vlak o nový vagón, určí sa len jedna stanica, ktorá to vykoná. Ako sa vyberie? Férovo a nepredvídateľne, napríklad v prípade bitcoinu je to tak, že každá stanica dostane rovnakú vymyslenú matematickú hádanku, ktorej riešenie vyžaduje hádanie v štýle „pokus-omyl“, a ktorá stanica ju prvá uhádne, tá dostane právo priraziť nový vagón (plus odmenu v podobe bitcoinu).

Áno, to je to „minovanie“, či dolovanie bitcoinov, ktoré motivuje účastníkov a zaručuje, aby celý systém fungoval.

V kocke: Nikto nedokáže meniť dejiny vláčika. Čo leží, to nebeží. Nikto veľký nerozhoduje o tom, čo a kto do vláčika vkladá. Údaje vo vláčiku, rovnako ako ich vlastníctvo, sú dokonale bezpečné a žiadny jednotlivec či organizácia na tom nič nezmenia. Všetko je zároveň transparentné, lebo práca staníc či pridávanie vagónov sú pod dohľadom všetkých účastníkov. Blockchain je verejná pravda.

Banky blockchain absorbovali

Blockchain sa hodí všade tam, kde viacero strán potrebuje hodnoverne ukladať a vymieňať hodnoty, pričom žiadna zo zúčastnených strán nemá prevahu. Keď ho tajomný jedinec, alebo skupina ľudí pod menom Satoši Nakamoto, v roku 2008 priviedol na svet, vypukla práve finančná kríza, ktorú sme často pripisovali nezodpovednosti či chamtivosti finančného sektora.

Pre mnohých ľudí nebolo toto načasovanie náhodné – videli v blockchaine možnosť, ako položiť banky na lopatky. Bitcoin totiž rozlúskol dovtedy nevyriešený problém digitálnych peňazí – neschopnosť obmedziť ich viacnásobné použitie.

Ak mám napríklad na svojom počítači elektronickú JPEG fotku a pošlem vám ju, aj vy ju už budete mať na počítači, ale aj mne ostane na počítači. Toto je v prípade prevodu peňazí zjavný problém, ktorý v praxi riešia len dôveryhodné autority – centrálne a súkromné banky –, ktoré pri elektronickom prevode presunutú cifru zodpovedne odčítajú z pôvodnej kôpky. Ich autorita nie je postavená na jedinečnej technológii, ale na stáročiach budovania reputácie finančného sektora.

Spočiatku naozaj vyzeral vzťah finančného sektora a bitcoinu konfliktne – táto virtuálna mena je v podstate stále zakázaná v mnohých krajinách vrátane Bangladéša, Thajska či Islandu. Naša Národná banka Slovenska napríklad o bitcoine povedala, že nespĺňa právne atribúty meny, a preto nespadá pod jej kontrolu a podobne sa k tomu stavia aj EÚ a zvyšné členské krajiny. Súčasne však banky, burzy a poisťovne rozbehli silné investície do výskumu a vývoja využitia blockchainu vo svoj prospech.

V roku 2016 investovali do blockchainu len venture capital firmy pol miliardy eur. Už sa vlastne nedá hovoriť o blockchaine ako o technológii, ktorá má povaliť banky. Situácia sa skôr preklopila do stavu, že finančné inštitúcie túto technológiu absorbujú a využijú v prospech svojich služieb. Ako presne, ešte nie je plne známe, ale štúdií je nespočetne a väčšinou sa zameriavajú na oblasť zúčtovania finančných aj nefinančných transakcií, v ktorých blockchain láka na nižšie náklady a odstránenie súvisiacich rizík. Deutsche Bank, HSBC, UniCredit a UBS sú len jedny z najspomínanejších bánk, ktoré verejne uvádzajú silné plány s blockchain technológiou.

Technológia dôvery

Situácia s pozornosťou okolo blockchainu je už zo dva roky mnohými opisovaná ako „vyhajpovaná bublina“, o čom svedčí aj nespočet nepochybne marketingovo ladených projektov motivovaných len snahou vyzerať „inovatívne“. Do tejto kategórie spadá aj hrsť slovenských podnikateľov vrátane kiosku so sendvičmi či fototlačiarňou, ktorí akceptujú platby bitcoinom, len aby sa dostali do riedkeho hľadáčika nadšencov kryptoanarchie.

Dôležité je niečo iné. Blockchain je len matematika a tej sa dá veriť dokonale. Jednoducho dva plus dva rovná sa štyri a nikto s tým nič nespraví. Väčšina informácií je však dnes uložená v počítačoch a tie sú poľahky manipulovateľné. Zotierajú sa tak rozdiely medzi faktmi a tvrdeniami, informatika vlastne už od zrodu internetu zažíva „postfaktickú“ dobu.

Napríklad v prípade údajného hacknutia mailového servera Hillary Clintonovej ruskými hackermi máme na jednej strane tony počítačových stôp zozbieraných agentmi FBI, ktoré vedú viditeľne do Ruska, a na druhej strane je faktmi nepotvrdené tvrdenie Donalda Trumpa o tom, že je to hlúposť.

Kritizujeme, že ľudia dávajú obom tvrdeniam rovnakú váhu, aj keď ide v jednom prípade o fakty a v druhom o tvrdenie, ale z čisto počítačového hľadiska musím, žiaľ, súhlasiť, že ten rozdiel sa naozaj zotiera.

Totiž: hacknúť mailový server Clintonovej z Kórey a narafičiť to na Rusov vôbec nie je neuskutočniteľné, rovnako ako vytvoriť falošné stopy na serveri, ktorý hacknutý nebol vôbec.

Ako vtedajší technický šéf internetového providera Websupport som sám vyšetroval mediálne známe hacknutie nami hostovanej stránky Roberta Fica počas prezidentskej kampane v roku 2014 a prišiel som k osobnému presvedčeniu, že išlo práve o akýsi „samohack“. Ale, nuž, ktovie.

Dnes pracujem ako expert na cloudové technológie v Slovak Telekome a vidím, že je to práve nedôvera v (cudzie) informačné systémy, čo brzdí rozvoj cloudových služieb. Podľa prieskumu The Economist verí cloudu len 16 percent respondentov a ja sa im vlastne nedivím. Ale práve môj akýsi dvojitý život – jednou nohou vo svete alternatívnych komunít a druhou vo svete korporátu – mi umožňuje pochopiť vplyv blockchainu na to, ako veríme počítačom a čo to s nami spraví.

Príklady uplatnenia blockchainu v slovenských firmách, nad ktorými už teraz uvažujeme, sa týkajú situácií, keď si niekoľko entít potrebuje ukladať a vymieňať dôležité informácie, pri ktorých záleží na ich integrite a nikto zo zúčastnených strán nemá „navrch“. Napríklad istá energetická firma s viacerými zahraničnými majiteľmi už takto na Slovensku zapisuje údaje o tokoch elektrickej energie.

Veľa pozornosti sa tiež venuje oblasti zapisovania pohybu tovarov v dodávateľských reťazcoch. Blockchain môže zaručiť, že diamanty pochádzajú z etického zdroja, či šampanské zo Champagne. V Bratislave v Mlynskej doline sídli startup Decent, ktorý blockchain využíva v oblasti ochrany autorských práv a šírenia digitálneho obsahu.

Sen libertariánov či praktický nástroj štátnej správy?

Decentralizovaný model správy informácií v blockchaine naháňa vodu na mlyn libertariánskym rojkom, ktorí v ňom vidia náhradu mnohých funkcií štátu. Píše sa o využitiach blockchainu na elektronické voľby, hodnoverné ukladanie katastrálnych a matričných informácií, na registráciu vozidiel a podobne, ale čítal som aj o ideách decentralizovaných súdov či polície.

Nahradí blockchain katastrálny úrad a matriku? Skôr nie a reálnejší je scenár, v ktorom štátna správa túto technológiu bude jednoducho využívať a zvýši tak hodnovernosť svojich záznamov.

Sú napríklad krajiny s režimami, kde sú pomerne reálne scenáre katastrálnych podvodov krytých skorumpovanými úradníkmi. Tie by blockchain odstránil.

Aj v krajinách, kde majú úrady vysokú integritu, dnes môžu vyvolávať prípady s vysokou sledovanosťou rôzne otázniky. Keď Barack Obama čelil obvineniam, že sa nenarodil v USA, v istom momente predložil rodný list, ale keď už sa hrá takáto vysoká hra, aké ťažké je v tejto lige sfalšovať kus papiera či zápis v matričnej knihe?

Estónsko pred rokom začalo zapisovať matričné údaje do blockchainu. Ak sa dnes v Estónsku narodí budúci prezidentský kandidát, bude raz možné overiť fakty okolo jeho narodenia s úplnou istotou. Teda ak boli správne zapísané.

Lebo ak pani matrikárka spraví pri zápise preklep, zapíše sa do blockchainu s preklepom, to treba chápať aj v kontexte iných uplatnení. Ale bude jednoznačne známe, kedy a kto ten zápis vykonal, či a kto ho následne menil a o aké zmeny išlo.

Mečiarovo „cédečko“ s menami klientov BMG, prepis audia z „Gorila bytu“ či výpis z Kaliňákovho účtu v Tatra banke sú príklady elektronických záznamov, ktoré pohli slovenskou politikou, ale z dôvodu priľahkej manipulácie s čímkoľvek elektronickým môžu navždy niesť istú pečať pochybností, ktorú môže blockchain nadobro odstrániť.

Jeden z dôvodov, prečo máme v parlamente fašistov, je aj ten, že strácame schopnosť odlišovať fakty od lží a informatika nám v tom vôbec nepomáha, skôr naopak.

Predstavte si však, len si predstavte, že by všetky, naozaj všetky dôležité informácie boli ukladané a manipulované decentralizovaným a hodnoverným spôsobom v počítačoch po celom svete. Aké ťažké by bolo mať napríklad nespochybniteľný záznam všetkých finančných transakcií okolo toho slávneho bytu v komplexe Bonaparte?

Takto: 2 + 2 = 4

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať