Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako som uveril, že sme našli technológiu pravdy (prečo potrebujete vedieť o blockchaine)

Naša dôvera v informačné technológie spravila od zrodu internetu úplný čelom vzad a ja som za to v našich končinách dokonca trochu spoluzodpovedný. V dobe príchodu internetu, začiatkom 90. rokov, bola naša viera v počítače absolútna. Vychádzalo to azda z vedeckých či matematických koreňov informatiky. Čo povedal počítač, bola pravda.

Ako mladý študent som vtedy vyvádzal po cudzích počítačoch, dával som si hrdo nálepku hacker a dnes sa za to aj hanbím – chceli sme robiť machrov a veľa ľuďom sme študentskými žartmi iste spôsobili vrásky.

Ale práve my, prví počítačoví nezbedníci, sme spravili Česko-Slovensku aj užitočnú službu. Keď sme v roku 1996 pridali na webovú stránku banky holú babu, na titulnú stranu denníka SME vyškereného Mečiara či premenovali Ministerstvo obrany Českej republiky na Ministerstvo obrany Čínskej republiky, okázalo sme demonštrovali verejnosti, že počítačom sa nedá plne veriť. Vždy totiž existujú spôsoby, ako v nich nezbedník vie poobracať jednotky na nuly.

Všetci to pochopili práve včas, keď začal byť internet aj o peniazoch a začali ho brázdiť skutočne zlí gauneri, ktorí nám ukradli a nenávratne pošpinili nálepku „hacker“. Dnes sme v stave, že všetko, čo vylezie z počítača, vítame s menej či viac zdravou mierou pochybnosti. A tak je to dobre, popáliť sa dá ľahko.

Dostávame sa však do doby, keď sú počítače pre náš život veľmi dôležité a hodilo by sa, aby sme im mohli opäť plne veriť. Preto chcem hovoriť o blockchaine. O technológii, o ktorej všetky vedecké kapacity tvrdia, že sa jej dá veriť nielen veľmi, ale úplne. Aj ja som očarený tým, že vo svete internetu máme niečo, čo je definitívne, v čom nemožno nečestne meniť veci.

Zahoďte predsudky voči bitcoinu

Nenechajte sa vystrašiť tým, že blockchain je technológia, ktorú priniesol bitcoin. Toto zvláštne slávne virtuálne platidlo sa medzi ľuďmi naozaj veľmi neujalo, jeho kolísavá hodnota priťahuje burzových špekulantov a jeho anonymita ho predurčuje na obchodovanie s „okrajovými žánrami“. Áno, za bitcoin si dnes môžete kúpiť falošný pas, drogy, na mieru ušitý počítačový vírus, ale už takmer nič viac.

Predsa sa však o bitcoine píše, že predsa len pretvorí celý finančný segment. Dá sa totiž lepšie použiť na všetko, čo dnes robia banky či PayPal – na vklady, prevody, vinkulácie alebo pôžičky.

Nie je to však anonymita, čo robí bitcoin, presnejšie jeho podvozok blockchain zaujímavými pre svet financií a mnoho iných odvetví. Je, naopak, veľmi transparentná technológia, ale predovšetkým zmení to, ako dôverujeme informáciám, a nanovo nastaví naše vnímanie autorít.

Prezýva sa aj „technológia pravdy“ a možno nás vyvedie z tmy tejto „postfaktickej“ doby. Má potenciál zmeniť spôsob, akým žijeme, čomu veríme, narušiť alebo aj vylepšiť úlohu štátu. Aj ja verím, že technologická zmena ním vyvolaná zmení naše životy podobne zásadne ako samotný internet.

Block + chain

Blockchain teda nie je bitcoin, je to technológia v jeho pozadí a bitcoin je len jedno z jeho použití. Blockchain je vo svojej podstate distribuovaná databáza chránená šifrovaním tak, aby sa k jej informáciám dostal len ten správny a aby sa v nej navždy uchovali všetky zmeny.

Funguje to takto: Dáta sa ukladajú do samostatných úložných celkov zvaných „block“. Tieto bloky sa ukladajú do reťazca jeden za druhým, preto „chain“. Vyzerá to ako vláčik, dáta sú rad za radom vo vagónoch. Každý vagón obsahuje nemenný údaj o tom, kto a kedy doň dáta vložil. Vagón je zapečatený voskom šifry.

Informácie sa dajú do vagóna zapísať len raz a potom sa už nedajú meniť. Dáta sú ako vytesané do kameňa. Takže kľúč k vagónu vám vlastne umožní len doň nazerať a vyhlasovať sa za jeho majiteľa.

blockchaine

Ako sa s tým potom dá pracovať, ako s ním „nakladať“? Ak chcete nejakú informáciu vo vagóne zmeniť, musíte do úplne nového vagóna umiestneného na konci vlaku zapísať zmenu oproti pôvodným údajom. Aby ste sa potom dopracovali k aktuálnej informácii, musíte si prečítať ten starý pôvodný vagón a prirátať k nemu zmenu z toho nového vagóna a prípadne ďalších zmenových vagónov a dostanete výsledný aktuálny obraz.

Áno, je to trochu prácne, ale vďaka tomu obsahuje vlak záznam úplne všetkých zmien, čo dáva systému transparentnosť a čosi ako nekonečné tlačidlo „Undo“.

Aby boli vagóny dodatočne chránené pred vylúpením, každý obsahuje kryptografický odtlačok predošlého vagóna. V počítačovej brandži sa to volá haš a je to len stručná informácia, podľa ktorej sa dá jednoznačne určiť, či sa vo vedľajšom vagóne nič nezmenilo.

Je to čosi ako odtlačok prsta, čo je tiež len pár zakrivených čiar, ktoré však dokážu jednoznačne identifikovať veľký zložitý systém – osobu. Tu to navyše funguje tak, že ak by sa vo vagóne niekomu čo i len vlások skrivil, jeho haš v susednom vagóne sa úplne zmení a vlak spustí poplach. Pritom je to všetko vlastne len krásna matematika.

Tento vlak je navyše rozkopírovaný v plnej veľkosti s identickým obsahom na stovkách, tisícoch počítačov po celom svete. Na každej vlakovej stanici je ten istý vlak a stanice medzi sebou komunikujú.

Ak by niekto nasilu prelomil pečať jedného vagóna na jednej stanici a zmenil jeho obsah, čo v súčasnosti pokladáme za výpočtovo nemožné, nedokázal by v jednom okamihu hacknúť všetky vláčiky na všetkých staniciach po celom svete.

Ak by to zvládol len na časti z nich, spustil by sa poplach a ostatné vlaky by zmenu zavrhli. Preto pokladáme blockchain za dokonale chránené úložisko informácií, aké tu ešte nebolo.

Dokonalé kryptovanie nie je všetko. Technológia blockchainu je jedinečná aj tým, že v nej chýba centrálna autorita, ktorá by rozhodovala o čomkoľvek, čo sa okolo vláčikov deje. O všetkom rozhoduje konsenzus zúčastnených strán a tie svoje rozhodnutia robia na základe – matematiky. Nemôžu sa teda nedohodnúť.

Keď sa má rozšíriť vlak o nový vagón, určí sa len jedna stanica, ktorá to vykoná. Ako sa vyberie? Férovo a nepredvídateľne, napríklad v prípade bitcoinu je to tak, že každá stanica dostane rovnakú vymyslenú matematickú hádanku, ktorej riešenie vyžaduje hádanie v štýle „pokus-omyl“, a ktorá stanica ju prvá uhádne, tá dostane právo priraziť nový vagón (plus odmenu v podobe bitcoinu).

Áno, to je to „minovanie“, či dolovanie bitcoinov, ktoré motivuje účastníkov a zaručuje, aby celý systém fungoval.

V kocke: Nikto nedokáže meniť dejiny vláčika. Čo leží, to nebeží. Nikto veľký nerozhoduje o tom, čo a kto do vláčika vkladá. Údaje vo vláčiku, rovnako ako ich vlastníctvo, sú dokonale bezpečné a žiadny jednotlivec či organizácia na tom nič nezmenia. Všetko je zároveň transparentné, lebo práca staníc či pridávanie vagónov sú pod dohľadom všetkých účastníkov. Blockchain je verejná pravda.

Banky blockchain absorbovali

Blockchain sa hodí všade tam, kde viacero strán potrebuje hodnoverne ukladať a vymieňať hodnoty, pričom žiadna zo zúčastnených strán nemá prevahu. Keď ho tajomný jedinec, alebo skupina ľudí pod menom Satoši Nakamoto, v roku 2008 priviedol na svet, vypukla práve finančná kríza, ktorú sme často pripisovali nezodpovednosti či chamtivosti finančného sektora.

Pre mnohých ľudí nebolo toto načasovanie náhodné – videli v blockchaine možnosť, ako položiť banky na lopatky. Bitcoin totiž rozlúskol dovtedy nevyriešený problém digitálnych peňazí – neschopnosť obmedziť ich viacnásobné použitie.

Ak mám napríklad na svojom počítači elektronickú JPEG fotku a pošlem vám ju, aj vy ju už budete mať na počítači, ale aj mne ostane na počítači. Toto je v prípade prevodu peňazí zjavný problém, ktorý v praxi riešia len dôveryhodné autority – centrálne a súkromné banky –, ktoré pri elektronickom prevode presunutú cifru zodpovedne odčítajú z pôvodnej kôpky. Ich autorita nie je postavená na jedinečnej technológii, ale na stáročiach budovania reputácie finančného sektora.

Spočiatku naozaj vyzeral vzťah finančného sektora a bitcoinu konfliktne – táto virtuálna mena je v podstate stále zakázaná v mnohých krajinách vrátane Bangladéša, Thajska či Islandu. Naša Národná banka Slovenska napríklad o bitcoine povedala, že nespĺňa právne atribúty meny, a preto nespadá pod jej kontrolu a podobne sa k tomu stavia aj EÚ a zvyšné členské krajiny. Súčasne však banky, burzy a poisťovne rozbehli silné investície do výskumu a vývoja využitia blockchainu vo svoj prospech.

V roku 2016 investovali do blockchainu len venture capital firmy pol miliardy eur. Už sa vlastne nedá hovoriť o blockchaine ako o technológii, ktorá má povaliť banky. Situácia sa skôr preklopila do stavu, že finančné inštitúcie túto technológiu absorbujú a využijú v prospech svojich služieb. Ako presne, ešte nie je plne známe, ale štúdií je nespočetne a väčšinou sa zameriavajú na oblasť zúčtovania finančných aj nefinančných transakcií, v ktorých blockchain láka na nižšie náklady a odstránenie súvisiacich rizík. Deutsche Bank, HSBC, UniCredit a UBS sú len jedny z najspomínanejších bánk, ktoré verejne uvádzajú silné plány s blockchain technológiou.

Technológia dôvery

Situácia s pozornosťou okolo blockchainu je už zo dva roky mnohými opisovaná ako „vyhajpovaná bublina“, o čom svedčí aj nespočet nepochybne marketingovo ladených projektov motivovaných len snahou vyzerať „inovatívne“. Do tejto kategórie spadá aj hrsť slovenských podnikateľov vrátane kiosku so sendvičmi či fototlačiarňou, ktorí akceptujú platby bitcoinom, len aby sa dostali do riedkeho hľadáčika nadšencov kryptoanarchie.

Dôležité je niečo iné. Blockchain je len matematika a tej sa dá veriť dokonale. Jednoducho dva plus dva rovná sa štyri a nikto s tým nič nespraví. Väčšina informácií je však dnes uložená v počítačoch a tie sú poľahky manipulovateľné. Zotierajú sa tak rozdiely medzi faktmi a tvrdeniami, informatika vlastne už od zrodu internetu zažíva „postfaktickú“ dobu.

Napríklad v prípade údajného hacknutia mailového servera Hillary Clintonovej ruskými hackermi máme na jednej strane tony počítačových stôp zozbieraných agentmi FBI, ktoré vedú viditeľne do Ruska, a na druhej strane je faktmi nepotvrdené tvrdenie Donalda Trumpa o tom, že je to hlúposť.

Kritizujeme, že ľudia dávajú obom tvrdeniam rovnakú váhu, aj keď ide v jednom prípade o fakty a v druhom o tvrdenie, ale z čisto počítačového hľadiska musím, žiaľ, súhlasiť, že ten rozdiel sa naozaj zotiera.

Totiž: hacknúť mailový server Clintonovej z Kórey a narafičiť to na Rusov vôbec nie je neuskutočniteľné, rovnako ako vytvoriť falošné stopy na serveri, ktorý hacknutý nebol vôbec.

Ako vtedajší technický šéf internetového providera Websupport som sám vyšetroval mediálne známe hacknutie nami hostovanej stránky Roberta Fica počas prezidentskej kampane v roku 2014 a prišiel som k osobnému presvedčeniu, že išlo práve o akýsi „samohack“. Ale, nuž, ktovie.

Dnes pracujem ako expert na cloudové technológie v Slovak Telekome a vidím, že je to práve nedôvera v (cudzie) informačné systémy, čo brzdí rozvoj cloudových služieb. Podľa prieskumu The Economist verí cloudu len 16 percent respondentov a ja sa im vlastne nedivím. Ale práve môj akýsi dvojitý život – jednou nohou vo svete alternatívnych komunít a druhou vo svete korporátu – mi umožňuje pochopiť vplyv blockchainu na to, ako veríme počítačom a čo to s nami spraví.

Príklady uplatnenia blockchainu v slovenských firmách, nad ktorými už teraz uvažujeme, sa týkajú situácií, keď si niekoľko entít potrebuje ukladať a vymieňať dôležité informácie, pri ktorých záleží na ich integrite a nikto zo zúčastnených strán nemá „navrch“. Napríklad istá energetická firma s viacerými zahraničnými majiteľmi už takto na Slovensku zapisuje údaje o tokoch elektrickej energie.

Veľa pozornosti sa tiež venuje oblasti zapisovania pohybu tovarov v dodávateľských reťazcoch. Blockchain môže zaručiť, že diamanty pochádzajú z etického zdroja, či šampanské zo Champagne. V Bratislave v Mlynskej doline sídli startup Decent, ktorý blockchain využíva v oblasti ochrany autorských práv a šírenia digitálneho obsahu.

Sen libertariánov či praktický nástroj štátnej správy?

Decentralizovaný model správy informácií v blockchaine naháňa vodu na mlyn libertariánskym rojkom, ktorí v ňom vidia náhradu mnohých funkcií štátu. Píše sa o využitiach blockchainu na elektronické voľby, hodnoverné ukladanie katastrálnych a matričných informácií, na registráciu vozidiel a podobne, ale čítal som aj o ideách decentralizovaných súdov či polície.

Nahradí blockchain katastrálny úrad a matriku? Skôr nie a reálnejší je scenár, v ktorom štátna správa túto technológiu bude jednoducho využívať a zvýši tak hodnovernosť svojich záznamov.

Sú napríklad krajiny s režimami, kde sú pomerne reálne scenáre katastrálnych podvodov krytých skorumpovanými úradníkmi. Tie by blockchain odstránil.

Aj v krajinách, kde majú úrady vysokú integritu, dnes môžu vyvolávať prípady s vysokou sledovanosťou rôzne otázniky. Keď Barack Obama čelil obvineniam, že sa nenarodil v USA, v istom momente predložil rodný list, ale keď už sa hrá takáto vysoká hra, aké ťažké je v tejto lige sfalšovať kus papiera či zápis v matričnej knihe?

Estónsko pred rokom začalo zapisovať matričné údaje do blockchainu. Ak sa dnes v Estónsku narodí budúci prezidentský kandidát, bude raz možné overiť fakty okolo jeho narodenia s úplnou istotou. Teda ak boli správne zapísané.

Lebo ak pani matrikárka spraví pri zápise preklep, zapíše sa do blockchainu s preklepom, to treba chápať aj v kontexte iných uplatnení. Ale bude jednoznačne známe, kedy a kto ten zápis vykonal, či a kto ho následne menil a o aké zmeny išlo.

Mečiarovo „cédečko“ s menami klientov BMG, prepis audia z „Gorila bytu“ či výpis z Kaliňákovho účtu v Tatra banke sú príklady elektronických záznamov, ktoré pohli slovenskou politikou, ale z dôvodu priľahkej manipulácie s čímkoľvek elektronickým môžu navždy niesť istú pečať pochybností, ktorú môže blockchain nadobro odstrániť.

Jeden z dôvodov, prečo máme v parlamente fašistov, je aj ten, že strácame schopnosť odlišovať fakty od lží a informatika nám v tom vôbec nepomáha, skôr naopak.

Predstavte si však, len si predstavte, že by všetky, naozaj všetky dôležité informácie boli ukladané a manipulované decentralizovaným a hodnoverným spôsobom v počítačoch po celom svete. Aké ťažké by bolo mať napríklad nespochybniteľný záznam všetkých finančných transakcií okolo toho slávneho bytu v komplexe Bonaparte?

Takto: 2 + 2 = 4

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Odvolaný šéf ŽSR: Odnášam si dobrý pocit, žiadne zbohatnutie ani kšefty

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraja Tkáča v októbri odvolal minister dopravy Árpád Érsek z pozície šéfa ŽSR bez riadneho vysvetlenia. Dôvody si nevie vysvetliť ani sám Tkáč. „To, čo sa udialo, je pre mňa celkom málo pochopiteľné,“ vysvetľuje Tkáč v rozhovore.

Minúta po minúte

Zdieľať

Podcast z diskusie Denníka N o ľuďoch bez domova. Diskutovala riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z bratislavského magistrátu Martin Freund a Ján Dráb, spoluautor novej analýzy o bezdomovectve.

Diskusiu moderovala novinárka Denníka N Lucia Osvaldová. Diskusiu si môžete vypočuť tu.

Jedno euro investované do práce s ľuďmi bez domova vie ušetriť verejným financiám až 12 eur a to najmä v prípade zdravotnej prevencie a intervencie u mladých ľudí. Aj keď náklady spojené so životom bez domova predstavujú rádovo tisíce eur ročne, pre štát sú takmer neviditeľné, lebo ich znášajú rôzne inštitúcie verejnej správy. Celá nová štúdia o bezdomovectve tu.

Novinka: Spúšťame nové podcasty. Na ich odber sa môžete prihlásiť tu:

Zdieľať

Trump opäť kritizoval obchodnú politiku EÚ. Počas prejavu v Hospodárskom klube v New Yorku hovoril o „hrozných“ obchodných bariérach v EÚ, ktoré sú podľa neho v mnohých smeroch horšie ako v prípade Číny. (čtk)

Zdieľať

O online nákupoch budú daniari vedieť viac, môžu odhaliť podvody s DPH

Banky a platobné služby ako PayPal či Amazon Payment budú musieť po roku 2024 daniarom poskytovať dáta o platbách v e-commerce s DPH. V únii by sa tak malo predchádzať online daňovým podvodom.

Rada Európskej únie sa predbežne dohodla na nových pravidlách výmeny údajov o platbách DPH koncom minulého týždňa, čaká ich už len formálne prijatie.

„Vlani vlády EU prišli na online podvodoch s DPH v príjmoch o päť miliárd eur,“ povedal európsky komisár pre dane Pierre Moscovicsi počas ministerských debát.

  • Nové pravidlá majú uľahčiť odhaľovanie daňových podvodov pri cezhraničných transakciách elektronického obchodu.
  • Umožnia členským štátom harmonizovaným spôsobom zhromažďovať záznamy, ktoré v elektronickej podobe sprístupňujú poskytovatelia platobných služieb, napríklad banky.
  • Vznikne nový centrálny elektronický systém na uchovávanie informácií o platbách a na ďalšie spracúvanie v boji proti podvodom.

Poskytovatelia platobných služieb sú podľa fínskeho ministra financií Mika Lintilä kľúčovým článkom reťazca online nákupov. „So svojimi informáciami môžu pomáhať vnútroštátnym daňovým orgánom odhaľovať podvody v oblasti DPH a bojovať proti nim,“ hovorí. Keď sa zjednotí zhromažďovanie týchto informácií a prístup k nim získajú členské štáty, budú efektívnejší.

Tieto novinky doplnia pravidlá pre DPH v elektronickom obchode, ktorý nadobudne účinnosť v januári 2021. Vtedy sa zavedú nové povinnosti týkajúce sa DPH pre elektronické trhoviská a zjednodušené pravidlá dodržiavania predpisov v oblasti DPH pre online podniky.

Zdieľať

Malí podnikatelia sú menší pesimisti

Nálada slovenských podnikateľov už najmenej rok a pol klesá, ukazuje prieskum na reprezentatívnej vzorke 617 podnikateľov pre ČSOB. Padá aj predpoklad objemu nových investícií, aj rozširovania podnikania, aj nových zákaziek.

Ďalšie zistenia:

  • Čím menší majú firmy či živnostníci obrat, tým sú optimistickejší.
  • Nedostatok pracovnej sily sa medzi rizikami podnikania v malých a stredných firmách dostal až na tretie miesto po vývoji ekonomického prostredia a legislatívnom vývoji.
  • Naopak, najmenší strach majú slovenské podniky z potreby technologických inovácií a obchodných vojen.

Výsledky priskumu medzi vyše 600 podnikateľmi  podľa analytika banky Mareka Gábriša kopíruje vývoj iných predstihových ukazovateľov, ktoré hovoria o postupnom spomaľovaní ekonomickej aktivity na Slovensku aj v eurozóne. Aj keď Slovensko má v európskom kontexte stále solídny rast. I keď dynamika sa viditeľne zvoľnila.

V rámci indexu klesli všetky jeho čiastkové subindexy, najvýraznejšie v oblasti očakávaného dopytu, až o 19,2 bodu. Zvýšenie dopytu očakáva 32 % zástupcov živnostníkov a malých alebo stredne veľkých firiem. Ide o zatiaľ najnižšiu zistenú hodnotu. Naopak, menší dopyt predpokladá 27% firiem.

„Najpesimistickejšie sa javia firmy s obratom nad dvestotisíc eur, kde očakáva nižší dopyt až polovica opýtaných. Z osobného kontaktu s klientmi evidujeme obavy z poklesu objednávok napríklad v sektore automotive alebo logistika, našťastie sa klientom zatiaľ darí nahrádzať výpadky v objednávkach “ hovorí Koloman Buzgó z banky.

Zdieľať

Zakladateľ Exisportu Bél sa vracia do veľkého biznisu. Bude rozdeľovať eurofondy pre startupy

Jeden zo zakladateľov Exisportu Tomáš Bél sa po čase vracia do veľkého biznisu. Firma Vision Ventures, v ktorej je spolumajiteľom, získala zákazku na správu eurofondov na financovanie startupov.

Vision Ventures má v nasledujúcich 5 rokoch investovať do perspektívnych začínajúcich firiem a projektov 22,7 milióna eur z verejných zdrojov, píše portál Index.

Rovnakú sumu majú k dispozícii aj ďalší dvaja správcovia, Limerock Advisory a Crowdberry, ktorí uspeli v tendri Slovak Investments Holdingu (SIH) zo štruktúr štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Do súťaže o rozdeľovanie celkovo 68 miliónov eur pre startupy sa zapojilo 9 záujemcov. Neuspeli v nej zabehnuté investičné firmy, ako sú Neulogy Ventures, IPM či Wood & Company.

Námietky voči víťazovi:

Neulogy Ventures upozorňovala na potenciálny konflikt záujmov Gabriela Horvátha, jedného zo zakladateľov Vision Ventures, keďže v minulosti pracoval pre SIH, a tak mohol mať prístup k informáciám z predchádzajúcich startupových eurofondov.

Úrad pre verejné obstarávanie námietku neuznal a výsledky tendra potvrdil.

Niektorí neúspešní uchádzači spochybňovali kredibilitu Béla. Pod jeho vedením Exisport spadol v roku 2013 do reštrukturalizácie po problémovej expanzii v Poľsku.

Vision Ventures plánujú oznámiť prvé investície nového investičného fondu do konca tohto roka.

Zdieľať

Babišovi schválila Únia výnimku, Česko bude pri veľkých platbách vyberať DPH až na konci

Českému premiérovi Andrejovi Babišovi sa po päťročnom vyjednávaní podarilo v EÚ presadiť výnimku, ktorá mu má pomôcť ďalej eliminovať úniky na DPH. Česko ako jediná krajina EÚ zavedie tzv. plošnú reverse charge. Všetci platcovia DPH budú vystavovať faktúry nad 17 500 eur bez tejto dane, vyberie ju nakoniec až posledná firma v reťazci.

Zmena začne platiť po schválení príslušnej legislatívy v ČR, čo by podľa ihned.cz mohlo byť v polovici budúceho roka. Česko dostalo výnimku do roku 2022, pretože v tom čase sa v EÚ má zaviesť nový režim DPH.

Ako to má fungovať:

Systém má zabrániť karuselovým podvodom s DPH vo vysokých čiastkach. Bude sa preto týkať všetkých firiem, ak ich faktúra presiahne 17 500 eur.
V súčasnosti je platenie DPH v dodávateľskom reťazci nastavené tak, že odberateľ platí svojmu dodávateľovi cenu vrátane DPH. Dodávateľ túto daň odvádza finančnému úradu. DPH si firmy zúčtovávajú, a ak za príslušné obdobie zaplatia viac, ako prijali od svojich dodávateľov, požiadajú o tzv. vratku.

Ako sa robia podvody:

Karuselové podvody spočívajú v tom, že firma si uplatní vratku, ale sama daň neodvedie a majitelia, často nastrčené biele kone, z trhu zmiznú.
V režime reverse charge si firmy vystavujú faktúry bez DPH, takže túto daň neposielajú štátu a nemôžu si od neho pýtať vratky. DPH zaplatí vždy až posledná firma v reťazci.

V čom je český experiment nový:

  • V Česku, a podobne aj vo viacerých štátoch vrátane Slovenska, takýto systém funguje pre firmy z rezortu stavebníctva a takisto pri obchodoch s určitými komoditami, napríklad so zlatom.
  • Žiadna krajina ho však neuplatňuje vo veľkom, pretože je to v rozpore s harmonizovanými pravidlami pre DPH.
  • Babiš je presvedčený, že práve tento systém môže výrazne eliminovať karuselové podvody, a o výnimku bojoval 5 rokov.
  • Musel pritom presvedčiť každý štát Únie, pretože v oblasti daní sa Únia rozhoduje jednomyseľne.

Babiš tvrdí, že reverse charge Česku ušetrí ročne 5 mld. Kč (zhruba 200 mil. eur). Dotknúť sa má dovedna pol milióna firiem.

Oponenti tohto návrhu na druhej strane tvrdia, že pôjde o zbytočný experiment a ďalšie administratívne komplikácie pre firmy. Nižšie platby pôjdu naďalej po starom a onedlho sa systém aj tak znova zmení.

Zdieľať

Disney spustila očakávanú streamovaciu službu, do Európy príde vo veľkom až na jar

Disney spustila streamovaciu službu Disney+ s bohatým obsahom, na začiatok ju ponúka v Spojených štátoch, Kanade a Holandsku. Mesačné predplatné na americkom trhu stojí 6,99 dolára, lacnejší je len streaming videa Apple TV+.

Cieľom Disney je presvedčiť ľudí, že jej streaming nie je iba pre detského diváka, ale aj pre dospelých, píše Reuters.

Disney+ bude do konca roka dostupná len v niekoľkých krajinách, na viaceré západoeurópske trhy by mala doraziť na jar 2020.

Do piatich rokov Disney plánuje nazbierať 90 miliónov predplatiteľov, najväčšia streamovacia služba Netflix ich má v súčanosti zhruba 160 miliónov.

Čo ponúka Disney+:

  • nielen klasické rozprávky typu Popoluška či Mary Poppinsová, ale aj tituly Star Wars, Iron Man, Hulk, Toy Story, filmy s marvelovskými hrdinami či prírodopisný program National Geographic;
  • staršie filmy a seriály, ako sú napríklad Simpsonovci;
  • chýbať bude obsah, ktorý je „príliš“ pre dospelých, v ponuke napríklad nebude snímka Deadpool. Tento typ programov Disney zaraďuje pod platformu Hulu, ktorú vlastní tiež;
  • spája do jedného balíka služby Disney+, Hulu a ESPN+ (športový obsah) za zvýhodnených 12,99 dolára, samostatne by stáli o 5 dolárov viac.

Zákazníci si budú môcť uložiť heslo k Disney+ na 10 zariadeniach a súčasne sledovať program na štyroch zariadeniach, uvádza Bloomberg.

Výskumná spoločnosť MoffettNathanson odhaduje, že streaming Disney bude stratový najbližších päť rokov. V roku 2024 by mohol priniesť tržby 23 miliárd dolárov, čo bude približne polovica celkového obratu Disney.

Cenové vojny:

Disney nastupuje streamovacou službou do vlaku, v ktorom sa tiesni čoraz viac poskytovateľov video obsahu. Konkurencia sa zostruje, firmy platia za výrobu originálnych programov stále vyššie sumy.

Éru cenových vojen odštartoval v roku 2013 Netflix, ktorý preplatil HBO, aby mohol ponúknuť divákom politickú drámu House of Cards.

Konkurenti naskočili na rovnakú stratégiu, čo vyústilo do ostrých cenových súbojov. Súperi už bežne porážajú Netflix, napríklad WarnerMedia (vlastní AT&T) mu uchmatla streamovacie práva na seriál Priatelia, píšu FT.

Vedenie Netflixu tvrdí, že ceny najatraktívnejšieho obsahu stúpli za uplynulý rok o tretinu.

Koľko dávajú na streaming:

  • Netflix plánuje v tomto roku minúť na obsah 15 miliárd dolárov;
  • Disney a HBO Max (plánovaný štart na jar 2020) počítajú každá s rozpočtom na tento rok vo výške 11 miliárd dolárov;
  • Apple by mal do nedávno spustenej služby Apple TV+ investovať viac ako 6 miliárd dolárov.

Investori vítajú preteky v utrácaní peňazí. Akcie Disney sa napríklad v tomto roku vyšvihli na historické maximá, hoci jej zisky budú v najbližších rokoch pod tlakom vysokých výdavkov na streaming.

Morgan Stanley odhaduje, že počet Američanov, ktorí platia za video streamingové služby, o päť rokov stúpne na 305 miliónov zo súčasných zhruba 180 miliónov.

Koho to nakoniec vyjde draho:

Disney aj Apple tlačia ceny streamingu nadol, obe služby výrazne podliezajú Netflix. Apple TV+ je za necelých 5 dolárov mesačne. AT&T  zasa zdvojnásobuje množstvo obsahu, ktorý pripravuje pre službu HBO Max, za nezmenenú cenu 15 dolárov za mesiac.

Sú to skvelé správy pre konzumentov obsahu, no zároveň diskutabilné finančné stratégie pre jeho poskytovateľov.

„Môžeme byť svedkami multimiliardovej autonehody, financovanej americkými kapitálovými trhmi,“ varuje Claire Enders zo spoločnosti Enders Analysis.

V hollywoodskej manažérskej komunite sa už skloňuje vlna konsolidácie. Na strane kupujúcich by mali byť úspešní poskytovatelia streamingu či veľkí technologickí hráči, ako je Apple, ktorí pohltia menšie mediálne skupiny a filmové štúdiá.

„Keď sa prach usadí, na trhu môžu zostať štyria, piati veľkí hráči,“ cituje FT nemenovaného manažéra z Hollywoodu.

Zdieľať

Nemecká prokuratúra obvinila štyroch súčasných a bývalých vysokých predstaviteľov Volkswagenu z porušenia dôvery v súvislosti s neprimerane vysokými odmenami pre členov odborov.

Manažéri zodpovední za personálne záležitosti podľa obvinení neprimerane zvýšili členom vplyvnej závodnej rady mzdy a odmeny v rokoch 2011 až 2016 a spôsobili firme škodu 5,05 milióna eur.

Vyplýva to z vyhlásenia štátneho zastupiteľstva v Braunschweigu. (čtk)

Zdieľať

Chorvátsko chce zaviesť euro do začiatku roka 2024. Povedal to premiér Andrej Plenković. Za prínosy členstva v eurozóne považuje odstránenie kurzového rizika, nižšie náklady na pôžičky a silnejšiu konkurencieschopnosť ekonomiky. (čtk)

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v novembri v porovnaní s októbrom výrazne vzrástol (o 20,7 bodu na -2,1 bodu). Naďalej však zostáva značne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,3 bodu), uviedla Národná banka Slovenska.

„Výrazné zlepšenie v očakávaniach finančných expertov na nasledujúcich 6 mesiacov vyplýva z ich rastúcej nádeje, že v blízkej budúcnosti sa zlepší medzinárodné ekonomické prostredie,“ uviedla NBS.

Tu sú dôvody:

  • Rastie predpoklad, že dôjde k dohode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a tým k riadenému brexitu.
  • Je menej pravdepodobné ako pred niekoľkými týždňami, že USA zavedú sankčné clá na autá dovážané z EÚ.
  • Zároveň je aj väčšia nádej na obchodnú dohodu medzi USA a Čínou.

Zlepšilo sa aj hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie (o 0,6 bodu na -24,7 bodu), keď po piatich mesiacoch vzrástlo. Napriek tomu zotrváva na jednej z najnižších úrovní za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

Tesla vyrobila prvé elektromobily Model 3 vo svojom novom závode v Číne. Ide o prvú automobilovú fabriku, ktorú v krajine celú vlastní zahraničná firma. Do konca roka v nej Tesla plánuje vyrábať 1000 áut týždenne.

Spustenie výroby elektromobilov v Číne je míľnikom pre spoločnosť vedenú Elonom Muskom, píše Bloomberg.

Ide o prvú fabriku Tesly mimo Spojených štátov, zatiaľ vyrába len v malom množstve a čaká na potrebné výrobné certifikáty.

Elektrické sedany Model 3 zo závodu v Šanghaji sa majú predávať len na čínskom trhu. Cenovka sa začína pod hranicou 50-tisíc dolárov.

Musk sa spolieha na čínsky trh napriek obchodnej vojne, ktorú s krajinou vedú USA. Čína je najväčším automobilovým trhom na svete, pre odbyt Tesly je číslom dva.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať