Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Hazard v Bratislave končí, mestskí poslanci schválili jeho plošný zákaz

Hazard v Bratislave končí, poslanci zastupiteľstva schválili jeho plošný zákaz 27 hlasmi až na druhý pokus. Dav aktivistov za boj proti hazardu jasal, primátor Ivo Nesrovnal spolu s nimi oslavoval koniec herní.

„Je to nesmierne dôležitý výsledok pre Bratislavu aj celé Slovensko. Konečne máme páku na vytlačenie hazardu z mesta a som presvedčený, že to ľudia ocenia,“ povedal po schválení zákazu Nesrovnal.

Nariadenie je účinné od 1. mája, no herne z hlavného mesta hneď nezmiznú a viacerým ešte budú dobiehať licencie.

Môže sa však teoreticky stať aj to, že hazard v meste zostane. Zástupcovia herní ešte niekoľko dní pred hlasovaním mestu odkázali, že zákaz napadnú na súde a trvajú na tom aj po schválení nariadenia.

„Čo majú robiť? Celý čas sa vyhrážali, budú sa vyhrážať ďalej,“ reagoval na hrozbu súdom primátor. Argument o vzniku nelegálnych herní je podľa neho strašenie a je na štáte, aby tomu zabránil.

Nesrovnal sa neobáva ani výpadku peňazí z hazardu, čo sú ročne asi tri milióny eur. Zatiaľ nevedel povedať, ako ich nahradia. „Nejaké peniaze budú chýbať, ale určite ich niekde nájdeme.“

Napokon predsa úplný zákaz

Zdĺhavá debata poslancov sa od februárového hlasovania veľmi neposunula. Na jednej strane bola snaha presadiť plošný zákaz hazardu, na druhej iba čiastočný, ktorý by nechal herne v hoteloch, moteloch a penziónoch. Poslanci nakoniec hlasovali o zákaze v jednom balíku, skupina niekoľkých poslancov okolo Martina Borguľu (Smer) na protest tesne pred hlasovaním zo sály odišla.

Za plošný zákaz hazardu bolo aj 136-tisíc obyvateľov, ktorí sa podpísali pod petíciu.

„Nedá sa to. Povolíme penzióny a všade, kde bude päť izieb, vznikne herňa,“ vysvetľoval poslanec Jozef Uhler, ktorý na minulom hlasovaní zo zdravotných dôvodov chýbal. Úplný zákaz podľa neho nie je najlepšia možnosť, no chce, aby sa vytvoril tlak a potom sa prípadne upravil zákon a povolili ďalšie prevádzky.

Ako by to malo teraz po zákaze vyzerať? Herne majú miznúť už v tomto roku.

Banco Casino v centre mesta v hoteli Crowne Plaza má od ministerstva financií licenciu až do konca roku 2021, čo je zároveň najdlhšia licencia z bratislavských kasín. Ďalšie štyri majú povolenie minimálne do konca roka 2018.

Varujú pred nelegálnymi herňami

Poslanci okolo Borguľu a Martina Chrena (Skok) opakovali, že sú za prísnu reguláciu, no nie za úplný zákaz hazardu. Varovali pred vznikom nelegálnych herní.

Poslanec Martin Kuruc hovorí, že herne nenahradia kaviarne, ale erotické služby a predíde tomu iba tvrdá regulácia a zachovanie kasín v hoteloch.

Príklad z Brna, kde komunálni politici hazard zakázali už pred vyše dvomi rokmi, ukazuje, že to tak celkom nie je. Čierne herne síce vznikli, no desiatky prevádzok skončili a nahradili ich nové pohostinstvá a služby bez automatov.

Niektorí poslanci sa pri zákaze boja o výpadok v rozpočte. „Bratislava bude mať o päť miliónov eur menej. Rovno choďte obyvateľom povedať, že v roku 2019 budeme zvyšovať dane,“ hovorí poslanec Milan Černý.

Hazardný priemysel chce ísť na súd

Asociácia zábavy a hier ešte pred schválením zákazu hovorila, že bude protestovať a chce na súde napríklad namietať, že o petícii poslanci hlasovali dvakrát.

Prekáža jej aj to, že sa zmenil zákon a pre hazardné hry platia nové pravidlá a zákaz by bol retroaktívny. „Keď zistili, že nemajú dostatok podpisov, tlačili na vládu, aby znížila kvórum,“ hovorila pred hlasovaním Dominika Lukáčová, hovorkyňa asociácie.

Poslanci pri prvom hlasovaní odmietli absolútny zákaz, v druhom návrh prešiel. „Primátor si ako záväzný výsledok vybral hlasovanie, ktoré dopadlo podľa jeho predstáv. Našťastie žijeme v právnom štáte a veríme, že súdy uznajú, že tento jeho postup nemá s demokraciou nič spoločné,“ povedala Lukáčová.

Tvrdí, že  že poslanci, ktorí chceli iba reguláciu, boli vystavení silnému nátlaku zo strany aktivistov na sociálnych sieťach a tiež vedenia mesta na čele s primátorom.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú, a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

NDS hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou elektronických diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Vyplýva to z oznámenia o vyhlásení súťaže, ktoré bolo zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.