Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Hazard v Bratislave končí, mestskí poslanci schválili jeho plošný zákaz

Plošný zákaz schválili 27 hlasmi až na druhý pokus. Zástupcovia herní mestu odkázali, že zákaz napadnú na súde.

Hazard v Bratislave končí, poslanci zastupiteľstva schválili jeho plošný zákaz 27 hlasmi až na druhý pokus. Dav aktivistov za boj proti hazardu jasal, primátor Ivo Nesrovnal spolu s nimi oslavoval koniec herní.

„Je to nesmierne dôležitý výsledok pre Bratislavu aj celé Slovensko. Konečne máme páku na vytlačenie hazardu z mesta a som presvedčený, že to ľudia ocenia,“ povedal po schválení zákazu Nesrovnal.

Nariadenie je účinné od 1. mája, no herne z hlavného mesta hneď nezmiznú a viacerým ešte budú dobiehať licencie.

Môže sa však teoreticky stať aj to, že hazard v meste zostane. Zástupcovia herní ešte niekoľko dní pred hlasovaním mestu odkázali, že zákaz napadnú na súde a trvajú na tom aj po schválení nariadenia.

„Čo majú robiť? Celý čas sa vyhrážali, budú sa vyhrážať ďalej,“ reagoval na hrozbu súdom primátor. Argument o vzniku nelegálnych herní je podľa neho strašenie a je na štáte, aby tomu zabránil.

Nesrovnal sa neobáva ani výpadku peňazí z hazardu, čo sú ročne asi tri milióny eur. Zatiaľ nevedel povedať, ako ich nahradia. „Nejaké peniaze budú chýbať, ale určite ich niekde nájdeme.“

Napokon predsa úplný zákaz

Zdĺhavá debata poslancov sa od februárového hlasovania veľmi neposunula. Na jednej strane bola snaha presadiť plošný zákaz hazardu, na druhej iba čiastočný, ktorý by nechal herne v hoteloch, moteloch a penziónoch. Poslanci nakoniec hlasovali o zákaze v jednom balíku, skupina niekoľkých poslancov okolo Martina Borguľu (Smer) na protest tesne pred hlasovaním zo sály odišla.

Za plošný zákaz hazardu bolo aj 136-tisíc obyvateľov, ktorí sa podpísali pod petíciu.

„Nedá sa to. Povolíme penzióny a všade, kde bude päť izieb, vznikne herňa,“ vysvetľoval poslanec Jozef Uhler, ktorý na minulom hlasovaní zo zdravotných dôvodov chýbal. Úplný zákaz podľa neho nie je najlepšia možnosť, no chce, aby sa vytvoril tlak a potom sa prípadne upravil zákon a povolili ďalšie prevádzky.

Ako by to malo teraz po zákaze vyzerať? Herne majú miznúť už v tomto roku.

Banco Casino v centre mesta v hoteli Crowne Plaza má od ministerstva financií licenciu až do konca roku 2021, čo je zároveň najdlhšia licencia z bratislavských kasín. Ďalšie štyri majú povolenie minimálne do konca roka 2018.

Varujú pred nelegálnymi herňami

Poslanci okolo Borguľu a Martina Chrena (Skok) opakovali, že sú za prísnu reguláciu, no nie za úplný zákaz hazardu. Varovali pred vznikom nelegálnych herní.

Poslanec Martin Kuruc hovorí, že herne nenahradia kaviarne, ale erotické služby a predíde tomu iba tvrdá regulácia a zachovanie kasín v hoteloch.

Príklad z Brna, kde komunálni politici hazard zakázali už pred vyše dvomi rokmi, ukazuje, že to tak celkom nie je. Čierne herne síce vznikli, no desiatky prevádzok skončili a nahradili ich nové pohostinstvá a služby bez automatov.

Niektorí poslanci sa pri zákaze boja o výpadok v rozpočte. „Bratislava bude mať o päť miliónov eur menej. Rovno choďte obyvateľom povedať, že v roku 2019 budeme zvyšovať dane,“ hovorí poslanec Milan Černý.

Hazardný priemysel chce ísť na súd

Asociácia zábavy a hier ešte pred schválením zákazu hovorila, že bude protestovať a chce na súde napríklad namietať, že o petícii poslanci hlasovali dvakrát.

Prekáža jej aj to, že sa zmenil zákon a pre hazardné hry platia nové pravidlá a zákaz by bol retroaktívny. „Keď zistili, že nemajú dostatok podpisov, tlačili na vládu, aby znížila kvórum,“ hovorila pred hlasovaním Dominika Lukáčová, hovorkyňa asociácie.

Poslanci pri prvom hlasovaní odmietli absolútny zákaz, v druhom návrh prešiel. „Primátor si ako záväzný výsledok vybral hlasovanie, ktoré dopadlo podľa jeho predstáv. Našťastie žijeme v právnom štáte a veríme, že súdy uznajú, že tento jeho postup nemá s demokraciou nič spoločné,“ povedala Lukáčová.

Tvrdí, že  že poslanci, ktorí chceli iba reguláciu, boli vystavení silnému nátlaku zo strany aktivistov na sociálnych sieťach a tiež vedenia mesta na čele s primátorom.

Dnes na DennikE.sk

Zástupca podnikov Machunka: Nezatvárajme firmy, radšej v nich testujme každý deň

Rastislav Machunka. Foto - TASR
Rastislav Machunka. Foto – TASR

Ak by boli slovenské firmy dva týždne zavreté, strácali by dôveru svojich partnerov, hovorí viceprezident asociácie zamestnávateľov Rastislav Machunka. „Lebo v biznise je to tak – proste ste to nedodali. A že ste tam mali covid, to je váš problém, nedodržiavali ste opatrenia, tak vás zavreli a hotovo.“

Minúta po minúte

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Čína má šancu do roku 2035 zdvojnásobiť veľkosť svojej ekonomiky a vymeniť na vedúcej pozícii USA, tvrdí analytička Bank of America Global Research Helen Čchiaová. O dosiahnutí tejto méty vlani hovoril čínsky prezident Si Ťin-Pching.

Ak má Čína zdvojnásobiť objem HDP, musela by ďalších 15 rokov rásť priemerným tempom 4,7 % ročne. Časť pozorovateľov to považuje za ťažko dosiahnuteľné, Čchiaová však tvrdí, že pri zabezpečení reforiem Peking môže cieľ splniť.

„Myslíme si, že Čína bude schopná to dosiahnuť,“ uviedla Čchiaová v programe CNBC Street Signs Asia. Keď všetko pôjde podľa predpokladov Bank of America, mohla by Čína vystriedať USA na poste najväčšej ekonomiky sveta okolo roku 2027 alebo 2028.

Aké sú ďalšie prognózy

Čína je jednou z mála krajín, ktoré vlani napriek pandémii pokračovali v raste. Oficiálne dáta ukazujú, že jej HDP stúpol o 2,3 %, a MMF predpovedá, že tento rok sa rast môže zrýchliť na 8,1 %.

Americká ekonomika vlani klesla o 3,5 %, na tento rok jej menový fond predpovedá rast o 5,1 %.

Kritici poukazujú na riziká, pre ktoré Čína nesplní cieľ zdvojnásobenia ekonomiky do roku 2035. Patria k nim starnúca populácia, vysoké zadlženie v pomere k HDP a zvolený rastový model, ktorý počíta s investíciami a je neudržateľný, pretože nemôže dlhodobo zabezpečiť hospodársky rast. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať