Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Prešovčania opäť blokovali dopravu, Kysučania a Bratislavčania chcú štrajkovať v utorok

Foto – TASR
Foto – TASR

Zapchaté cesty, kolóny áut – to je bežná situácia v prešovskej doprave, no v piatok vyzerala ešte o čosi horšie. Občianske združenie (OZ) Lepší Prešov organizovalo poobede ďalší protest za výstavbu severného a juhozápadného obchvatu pre krajské mesto.

Prešovčania protestovali na troch miestach. „Na troch miestach bolo okolo 500 ľudí,“ povedal predseda OZ Lepší Prešov Jozef Baran.

Podľa jeho slov sa niektorí snažili vyhnúť dôsledkom hodinovej akcie, preto sa snažili úsekmi, na ktorých bol avizovaný protest, prejsť v predstihu. Sčasti preto v predstihu vznikali aj zápchy.

Občianske združenie pôvodne plánovalo protest aj v Bratislave. Avizovanú blokádu na priechode pri autobusovej stanici Mlynské nivy však nakoniec zakázala mestská časť Ružinov.

Budú spolupracovať?

Povolenie protestovať na utorok dostali od Ivanky pri Dunaji obyvatelia Bratislavy a priľahlých obcí z Občianskeho združenia Triblavina. Protestom chcú upozorniť na nezákonne prekreslený projekt rozšírenia D1 na Trnavu.

Utorňajšiu protestnú akciu plánujú na Seneckej ceste. Stretávajú sa o 16. hodine pri budúcom logistickom centre Farná.

„Budeme pokojne prechádzať cez priechod pre chodcov,“ priblížila detaily Mária Kisková z OZ Triblavina.

Utorňajší protest plánovali Bratislavčania koordinovať aj s Prešovčanmi. Nateraz sa aktivisti z bratislavského regiónu stihli skoordinovať iba s aktivistami z Kysúc, ktorí blokádami tlačia na rýchlu dostavbu diaľnice od Žiliny na Poľsko. Najbližšiu naplánovali tiež na utorok, začína sa o 13.00 h.

Chystajú Kysuce, Prešov a Bratislava spoločnú protestnú akciu? „Nechajte sa prekvapiť,“ povedala Kisková s tým, že je to v pláne.

„Zatiaľ sme sa nedohodli na stratégii, lebo nie sme stotožnení s požiadavkami OZ Triblavina. S Kysucami súhlasíme,“ skonštatoval Baran.

Takéto blokády neboli, nebol dôvod

Ministerstvo dopravy konštatuje, že  množiace sa dopravné blokády sú prirodzeným pokračovaním doterajších občianskych iniciatív v regiónoch.

„Predtým nebývali takéto blokády,“ hodnotí bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej Juraj Čermák. Spomína si, že aj v minulosti boli podobné iniciatívy, ale organizátorom rýchlo dohovorili, že blokáda nie je riešenie.

Zmenu pripisuje tomu, že zatiaľ čo v minulosti diaľniční manažéri argumentovali tým, že blokádami nič nedosiahnu, pretože projekty neboli pripravené na stavbu, dnes to tak celkom nie je. Napríklad projekt rozšírenia Bratislavy už bol v zásade hotový, keď prekreslili v tom čase už rozostavanú kľúčovú križovatku Triblavina, ktorá určuje budúcu kapacitu a tvar diaľnice D1 od Bratislavy na Trnavu.

Z projektov sa vyškrtali takzvané kolektory, ktoré mali slúžiť ako pohodlná prípojka na rozšírenú diaľnicu pre šoférov z priľahlého okolia. Po úpravách sa na ňu bez problémov dostane len budúce osadenstvo developerského projektu bezprostredne pri diaľnici, kritizuje Občianske združenie Triblavina. Tamojší projekt vlastní firma Starland, podľa obchodného registra jej jediný akcionár sídli na Cypre.

Občianskemu združeniu Triblavina dal naposledy za pravdu Najvyšší kontrolný úrad. Píše, že z projektu sa prekreslením stala čierna stavba a že štát pristúpil k takejto zmene na základe nedostatočných dát o dopravných prúdoch.

Na východe sa má doprava zlepšiť v lete

V Prešove štát pôvodne nakreslil dva diaľničné obchvaty (severný a juhozápadný) v celkovej odhadovanej hodnote takmer 900 miliónov eur. Analytici z analytického útvaru ministerstva financií Hodnota za peniaze upozorňujú, že takéto riešenie neprináša najvyššiu hodnotu za peniaze – odľahčí dopravu v Prešove o 17 percent.

Ministerstvo dopravy teraz prekresľuje severný obchvat Prešova, ktorý bol ďalej od realizácie. Zúžením severného obchvatu sa môže ušetriť vyše 200 miliónov eur a z nich by sa mohla postaviť ďalšia tepna cez mesto, ktorá spoločne s obchvatom prinesie mestu úľavu o približne 30 percent.

Juhozápadný obchvat ministerstvo plánuje ponechať v pôvodnom stave, pretože ho už vysúťažili. Ministerstvo chce, aby diaľnicu postavil víťaz tendra s cenou 45 miliónov eur za kilometer.

To je cena, na ktorú siahajú tunelové úseky, a tie tvoria na juhozápade Prešova štvrtinu. V prepočte na kilometer pôjde o najdrahšiu časť D1 v histórii s najnižšou intenzitou dopravy.

Emóciu v Prešove vyhrocujú dennodenné zápchy – v meste stále nie je dostavaný takzvaný vnútromestský obchvat, ktorý kopíruje budúci juhozápadný obchvat približne o kilometer bližšie k mestu. Podľa posledných informácií by mala byť cesta dostavaná v júni.

Pre šoférov v Prešove by to mala byť citeľná zmena. Problematická stavba má vyjsť na vyše 40 miliónov eur, prinesie významne plynulejšiu dopravu, neodkloní kamióny zo sídlisk.

„Keby tá cesta už bola teraz hotová, tak možnože by tie blokády neboli,“ zhodnotil Čermák efekty oneskorenia vnútorného obchvatu.

Kysučania zasa upozorňujú, že veľká časť D3 na Poľsko je z malej časti rozostavaná, pritom na D3 sa očakávajú vysoké intenzity dopravy.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Mochoviec sa (už) nemusíme báť, ale okolo ropy pokoja nepribúda +

  • Do výroby batérií na Slovensku sa tlačia silní hráči, najnovšie Rosinov Matador
  • Reforma nemocníc nemá šancu, začína sa psychologická vojna o ľudí
  • 101 drahých kostlivcov v skrini Úradu pre verejné obstarávanie
Výstavba Mochoviec. Foto N - Vladimír Šimíček
Výstavba Mochoviec. Foto N – Vladimír Šimíček
Zdieľať

Johnson v rozhovore pre BBC vyhlásil, že EÚ má brexitu plné zuby a chce dohodu. Úniu už podľa neho unavujú „nekonečné odklady“ a bola by rada, aby nastala ďalšia fáza brexitového procesu, rokovania o budúcich obchodných vzťahoch.

Britský premiér zopakoval, že Spojené kráľovstvo z bloku odíde 31. októbra. Stane sa tak podľa neho napriek novému zákonu proti nekontrolovanému brexitu, ktorý ho núti požiadať Brusel o odklad, ak nebude uzavretá nová dohoda.

Ako sa mieni zákonom riadiť a pritom vyviesť krajinu z EÚ aj bez dohody o podmienkach tohto kroku, však nespresnil. Dodal len, že bude ctiť ústavu.

Johnson s BBC hovoril po návšteve Luxemburska, kde rokoval so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a hlavným vyjednávačom Únie Michelom Barnierom. Povedal, že ho povzbudila ochota EÚ rokovať s Londýnom o tom, ako sa vyhnúť brexitu bez dohody. Pripustil však, že zásadný prelom nenastal. (bbc, čtk)

Zdieľať

Frankfurt plánuje projekt podzemnej železničnej stanice s tunelom pre rýchlovlaky, ktoré majú odľahčiť najdôležitejší železničný uzol Nemecka. Vláda chce nechať vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti z hľadiska nákladov a následkov pre diaľkovú železničnú dopravu. 

Štátny tajomník ministerstva Enak Ferlemann uviedol, že s predložením hotovej štúdie sa počíta na jar 2021, niekoľko kilometrov dlhý tunel a podzemná stanica majú byť dokončené najskôr v roku 2035 alebo 2036. Ministerstvo odhaduje náklady na 3,56 miliardy eur.

Koncept predpokladá výstavbu nového tunela pre diaľkové vlaky, ktorý bude viesť popod nadzemnú stanicu v smere východ – západ. Podzemná stanica by mala mať štyri koľaje. Štúdia má zistiť, či tento projekt je vôbec realizovateľný.

Súčasná stanica je pre rýchlovlaky nevhodná, pretože vlaky musia po zastavení meniť smer.

Frankfurtská stanica je natoľko dôležitá, že akékoľvek omeškanie na nej rozbije cestovný poriadok v celom Nemecku. Podľa Deutsche Bahn totiž až dve tretiny všetkých diaľkových vlakov prechádzajú práve frankfurtskou stanicou. (tasr)

Zdieľať

Nemecký minister financií povedal, že nemecké banky by nemali zaviesť záporné úrokové sadzby na vklady drobných sporiteľov. Vyjadrenie Olafa Scholza nasledovalo krátko po tom, ako ECB stlačila depozitnú úrokovú sadzbu hlbšie do negatívneho teritória.

Do septembrového zasadnutia ECB bola depozitná sadzba na úrovni –0,40 %, vo štvrtok však Rada guvernérov rozhodla o jej znížení na úroveň –0,50 %.

Nemecké banky už dlhšie dávajú najavo nespokojnosť s politikou ECB v tomto smere. Tá má podľa nich podiel na ich klesajúcich ziskoch.

„Povedal som jasne predstaviteľom bánk, že záporné úrokové sadzby pre milióny sporiteľov by boli veľmi zlý nápad,“ uviedol Scholz pre denník Bild. „Som presvedčený, že všetkým by nám malo záležať na tom, aby sa voči sporiteľom postupovalo férovo,“ dodal. (reuters, čtk)

Zdieľať

USA pravdepodobne čoskoro uvalia nové clá na tovar z EÚ pre dlhotrvajúci spor o subvencovanie výroby lietadiel. Uviedla to eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová. EÚ podľa nej v takomto prípade odpovie novými clami na americký tovar.

Spojené štáty a Európska únia sa od roku 2004 u Svetovej obchodnej organizácie (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Boeing a Airbus.

U oboch strán sa zistilo, že v rozpore s pravidlami WTO svojich výrobcov lietadiel finančne podporovali, aby im zabezpečili výhodnejšiu pozíciu na trhu.

Podľa zdrojov agentúry Reuters, oboznámených s touto kauzou, už WTO schválila žiadosť USA o súhlas s uvalením ciel na niektoré európske tovary. Koncom septembra by WTO mala oznámiť, aký veľký rozsah toto opatrenie bude mať.

WTO v súčasnosti tiež posudzuje plány EÚ na clá na americký tovar, rozhodnutie sa očakáva na prelome rokov. (dpa, reuters, čtk)

Zdieľať

Grécko chce predčasne splatiť 2,9 miliardy eur z 9-miliardovej pôžičky od MMF. Táto časť pôžičky má splatnosť do roku 2021, Grécko dúfa, že vďaka predčasnému splateniu ušetrí na úrokoch ročne 70 miliónov eur. (čtk)