Denník N

Bratislavský obchvat objednali pred desiatimi mesiacmi, pozemky ešte nevykúpili

Základný kameň D4 a R7 poklopali už v októbri 2016, na kľúčových miestach sa stále nestavia. Foto N - Tomáš Benedikovič.
Základný kameň D4 a R7 poklopali už v októbri 2016, na kľúčových miestach sa stále nestavia. Foto N – Tomáš Benedikovič.

Skúsenosť železničiarov ukazuje, ako spor o pozemky môže spomaliť IC-čka. Podobný problém môže mať aj obchvat Bratislavy za 1,9 miliardy eur.

V máji to bude rok od podpisu najväčšej zákazky druhej vlády Roberta Fica. Vláda vtedy objednala bratislavský obchvat takmer za 2 miliardy eur. V októbri kompetentní poklopali jeho základný kameň. „Dnes to môžeme odklepnúť, od jari ideme naplno,“ rečnil pri tej príležitosti minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd)

Je apríl, no  pozemky pod stavbu ešte nevykúpili.

„Celý proces vyrovnania je na viac ako 99,5 percenta,“ povedal šéf investícií Národnej diaľničnej spoločnosti Ladislav Dudáš.

Chýbajúce pozemky znamenajú problémy – jednak hrozia štátu pokuty od koncesionára, ktorému v zmluve sľúbil všetko odovzdať ešte minulý rok, a jednak sa môže stavba skomplikovať.

„V najbližších dňoch, týždňoch tieto problémy určite vyriešime, pretože ich musíme vyriešiť a sme fakt na dobrej ceste,“  sľubuje Dudáš.

Nechýba vykúpiť veľa – celá transakcia si dosiaľ vyžiadala viac než 5-tisíc kúpno-predajných zmlúv. No ak sa vec nevyrieši, môže to byť aj celkom vážny problém.  Štát má tak zjavne problém prinajhoršom s niekoľkými desiatkami majiteľov parciel.

Problematické sú podľa Trendu aj pozemky na časti trasy, bez ktorej zvyšok diaľnice so stavebným povolením až do Dunajskej Stredy či v bratislavskej Rači nedáva veľmi zmysel. Mohlo by sa tak stať, že v roku 2020 bude hotová komfortná autostráda od Dunajskej Stredy po Dunajskú Lúžnu, ale v husto osídlenom bratislavskom regióne nebude nič.

Zmluvné termíny na dostavbu diaľnice v roku 2020 sa zatiaľ nemenia. 

„Koncesionár postupne rozbieha práce, na jednotlivých objektoch na trase budúcej diaľnice sa pracuje. Aj na úsekoch D4 (pri Bratislave) je dnes možné robiť výruby stromov, archeologický výskum alebo prípravné práce, ktoré by sa aj tak v tomto čase robili, preto dnes nie je možné hovoriť o meškaní v procese výstavby. Štát aj koncesionár robia všetko pre to, aby sa termín výstavby dodržal,“ píše ministerstvo dopravy.

Jednoduchšie a rýchlejšie na výstavbu sú južné úseky autostrády na Dunajskú Stredu bez vážnejších pozemkových sporov.

Spor o pozemok môže zmenšiť efekt investície

Skúsenosti ukazujú, že rozbehnuté spory vedia narobiť v štátnych stavbách veľké problémy. Na ilustráciu: Keď začali prestavovať železničnú trať pri Trenčíne na vyššiu, 160-kilometrovú, rýchlosť, ozval sa jeden z dotknutých vlastníkov. Výsledok: Spomínaný pozemok museli železničiari obísť.

Vlaky tadiaľ nebudú jazdiť 160, ale 100. Nič vážne sa podľa železničiarov nedeje, pretože sporný úsek je hneď pri trenčianskej železničnej stanici, a v 55-tisícovom Trenčíne vlaky aj tak zvyknú zastavovať. Výnimkou sú niektoré IC. „V stanici Trenčín predstavuje brzdenie a rozbiehanie sa vlaku z a na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu časovú stratu 30 sekúnd,“ povedala hovorkyňa železničiarov Martina Pavliková k modernizácii za viac než 200 miliónov eur.

Ľudia chcú predávať viac než štát kupovať

V čom bol problém? Vlastník pozemku chcel, aby od neho železničiari kúpili viac štvorcových metrov než mali železničiari v pláne.

Toto ako dôvod sporov počuť aj z úst manažérov štátnej diaľničnej akciovky, keď príde reč na parcely pod obchvatom.

Vlastníci argumentujú, že diaľnica znehodnotí alebo znemožní riadne používanie pozemku napríklad aj na území ďalej od diaľnice.

Diaľničiari zasa tvrdia, že zákon im neumožňuje vykupovať vysoko nad rámec verejného záujmu.

Transakcie s pôdou pod obchvat sú pritom mimoriadne lukratívne. Z ornej pôdy robí diaľnica stavebné parcely, a tie sú najdrahšie pri Bratislave.

Predaj štátu sa oplatí

Trend píše, že spory s NDS má 68 majiteľov, ktorých štát vyvlastnil, ale oni sa odvolali. Ak opäť prehrajú, môžu ešte podať žalobu na súde. Zatiaľ tak spravili len štyria, no pravdepodobne pribudnú ďalší. Stále je totiž otvorených 54 odvolacích konaní.

Zistiť, kto sa so štátom nepohodol pre pozemky pod diaľnicu, je problém. Diaľničiari nehovoria ani mená tých, s ktorými už podpísali zmluvu. Zmluvy, ktoré zverejňujú, obsahujú iba iniciály, chýbajú aj kľúčové údaje o parcelách, a to napriek tomu, že cez kataster a za poplatky sa mená predávajúcich zistiť dajú.

Transparency International preto Národnú diaľničnú žaluje.

Spomedzi tých, ktorí na parcelách zarobili, sú verejne známi napríklad Béla Bugár s pozemkovým ziskom pol milióna eur, sám o ňom informoval. Cez kúpu v dobrej lokalite pri diaľnici zarobili aj bývalí nominanti v Slovenskom pozemkovom fonde.

Utajené zostávajú transakcie predvídavých podnikateľov okolo Mareka Nogu, ktorí vo veľkom skupovali pozemky pod diaľnicou.

Partia okolo Nogu, ktorá sa blysla už v pozemkovej kauze okolo Jaguaru, teoreticky tiež môže byť medzi vlastníkmi, ktorí sa s NDS sporia.

Keby štát pozemky vykupoval ako bežnú ornú pôdu, vyšla by transakcia pod obchvatom na približne 4 milióny eur. Takto sa rozpočet na výkup pohybuje niekde pri úrovni 400 miliónov eur.

Projekt bol aj doteraz terčom kritiky pretože ani tak ako bol nakreslený neprináša v pomere k cene dostatočný efekt. Naopak, hrozí, že sa doprava v Bratislave ešte viac zahustí pretože sa zrýchli prítok áut do mesta, zatiaľ čo v ňom sa dopravné opatrenia zatiaľ nechystajú.

obchvat

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Obchvat Bratislavy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie