Riaditeľ Poórovej vagónky v Srbsku: Nevyplácame štvrtinu mzdy, ale doteraz sa nesťažovali

Ivan Heimschild šiesty rok šéfuje vagónke Goša, ktorú vlastní slovenská firma ŽOS Trnava. V Srbsku zamestnáva 370 ľudí, viac než polovica z nich v súčasnosti štrajkuje. Riaditeľ vidí iba dve možnosti: buď predaj, alebo konkurz. 

Prečo je vaša vagónka v problémoch?

Goša bola dlhodobo dotovaná svojimi akcionármi, teda spoločnosťou ŽOS Trnava. Žiaľ, s robotou, ktorú sme od nej dostávali, sme si nevedeli poradiť, nedodržiavali sme termíny, prácu sme odvádzali nekvalitne. Zákaziek na Balkáne je veľmi málo na to, aby sme dokázali pokryť náklady na zamestnancov.

Srbskí robotníci hovoria, že nedostali mzdu rok a pol. Tvrdia, že im neplatíte ani zdravotné poistenie, robia iba za teplé jedlo.

Mám k dispozícii presný údaj. Za posledných šesť rokov sme v priemere vyplácali mzdy na 77,5 percenta. Vo vedení firmy je prevažne srbský manažment a doteraz nikdy nikto nepovedal, že je s tým nespokojný.

Robotníci boli spokojní, že dostávajú iba tri štvrtiny mzdy?

Ako hovorím, dotovali nás ŽOS Trnava, dotovali nám aj straty, ale donekonečna sa to ťahať nedá. Teraz to naplno prepuklo a robotníci začali štrajkovať.

Prečítajte si

V Poórovej vagónke v Srbsku štrajkuje 200 robotníkov, slovenský riaditeľ musel ujsť

Dokonca sa vo fabrike jeden robotník obesil.

Táto vec s tým nesúvisí. Prípad vyšetruje polícia a zatiaľ to neuzavrela.

Koľko u vás bola priemerná mzda?

Priemerná mzda v celom srbskom hospodárstve je dnes okolo 300 eur. My sme boli mierne nad týmto priemerom.

Teraz za marec dostanú robotníci výplaty?

Oni teraz štrajkujú a nerobí sa. Vedenie firmy to hodnotí ako najhorší možný krok.

Ale neštrajkujú celý mesiac, takže za marec dostanú výplatu?

Robotníci nám teraz zadržiavajú výrobky. Je to jedenásť hotových vagónov, ktoré sme robili pre ŽOS Trnava. My sme boli pripravení situáciu riešiť, dokonca aj ŽOS Trnava poskytli peniaze na doplatok januárových výplat, ale vagóny nám nechcú vydať. Vydierať sa nechceme nechať, ani ja, ani akcionári.

To je otázka, či je to vydieranie.

Vydierajú nás. Hovoria, že vagóny vydajú, až keď im dáme to a to.

Sám predsa hovoríte, že im nevyplácate v priemere štvrtinu mzdy. Tak čo majú robiť?

Možno som použil zlý výraz, ale ich požiadavky sú neadekvátne tomu, čo sme tam doteraz urobili, a neadekvátne tomu, že ten podnik dlhodobo dotujú ŽOS Trnava.

Aké vagóny vám zadržiavajú? Sú to vagóny, ktoré ŽOS Trnava opravujú pre slovenské železnice?

Nie, ide o vagóny pre zahraničného zákazníka, o ktorom by som nerád hovoril.

Srbské médiá píšu, že ste ako riaditeľ z vagónky minulý týždeň ušli.

Oni vtrhli k nám na poschodie a vyhrážali sa. Môj referát bezpečnosti musel volať políciu, ktorá potom robotníkov utíšila. Povedal som si, že sa takto ohrozovať nenechám.

Teraz ste kde?

Posledné dni som strávil v Bratislave a vraciam sa znovu do Belehradu.

Ako si poradíte s touto situáciou?

Jediné riešenie je konkurz alebo predaj, tie straty sa donekonečna dotovať nedajú.

Okrem vás je vo vedení podniku ešte nejaký Slovák?

Iba Srbi, som tam sám Slovák. Neviem, či o tom chcem hovoriť, ale došlo tam aj k tomu, že na mňa útočili práve cez to, že som Slovák.

Donedávna ten príbeh vyzeral úplne inak. V roku 2008 bol v Srbsku premiér Fico otvárať opravárenskú linku, ešte v septembri 2014 chválil ŽOS Trnava, že vďaka srbskej vagónke sú najväčšou dielňou na opravy vozňov v strednej Európe.

Všetko sa to začalo v roku 2013. Vtedy sme za štátne peniaze opravili vagóny pre belehradské železnice. Vagóny od nás prevzali, ale nepodpísali nám faktúry. Takže to oficiálne vyzerá, akoby sme prácu neurobili, hoci vagóny sú v prevádzke.

V belehradských železniciach je zložitá situácia, často sa tam mení vedenie. Nám nepodpísanie faktúr prinieslo veľké problémy. Veriteľ nám dal zablokovať účty, čo sa následne dozvedeli aj naši zákazníci a niektorí odmietli s nami spolupracovať.

Ako ste to riešili?

Rokoval som o tom na všetkých úrovniach, vrátane ministerskej. Dokonca bol so mnou aj vtedajší podpredseda slovenskej vlády Ľubomír Vážny (Smer), stretli sme sa so srbskou podpredsedníčkou vlády. Dali nám však iba prísľuby a nič sa nevyriešilo. Je to veľmi ťažký biznis, na Balkáne je zákaziek málo.

Prečo tam teda ŽOS Trnava vôbec investovali? To si tieto veci nevedeli spočítať?

Za majiteľa sa vyjadrovať nebudem, ja robím riaditeľa šiesty rok.

A teraz prišiel masový štrajk?

Ten štrajk prišiel v najhoršej možnej chvíli. Mali sme niektoré zákazky pred podpisom, už to vyzeralo, že sa konečne pohneme z miesta, na tento rok sme mali veľmi optimistický plán. Mohli sme dosahovať výkony, vďaka ktorým sme mohli začať splácať aj výkony z minulosti. Toto si zrejme štrajkový výbor neuvedomil. Stačilo, keby vydržali už len dva-tri dni, a mohlo to vyzerať inak.

Aký bol váš plán, z čoho ste chceli žiť?

Stálo to na zákazkách od rôznych klientov, od európskych aj domácich. Niektoré veci robíme aj pre Irán, dodávame im dvere pre osobné vozne.

Teraz sa vraciate do Belehradu. Čo bude nasledovať? S policajnou asistenciou pôjdete späť do vagónky?

Skontaktujem sa tam s mojimi ľuďmi a uvidíme, čo sa dá robiť. Ako som však povedal: jediné riešenie pre túto firmu je konkurz alebo iný investor.

Vagónka Goša zamestnáva viac než tristo ľudí, v Srbsku je vysoká nezamestnanosť. Konkurz by asi dosť výrazne zasiahol do života v regióne.

Aktuálne máme 370 zamestnancov, pôsobíme v meste Smederevska Palanka, ktoré má okolo 25-tisíc ľudí. V našom regióne je skutočne veľká nezamestnanosť. Ja som však ten štrajk nezvolal, takže tieto súvislosti si musia uvedomiť organizátori.