O Grošafta sa bude zaujímať aj tím vyšetrujúci Gorilu

„Rok 1999 bude aj rokom neúprosného zápasu s kriminálnymi živlami, výpalníkmi a podsvetím.“

Na Nový rok 1999 to v televíznom prejave sľuboval zastupujúci prezident a vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda. Dzurinda veľmi dobre vedel, že „spoločnosť čaká, ako sa vysporiadame s mnohými pre štát nevýhodnými hospodárskymi zmluvami, ako sa vysporiadame s rozkrádaním nášho spoločného majetku“. Sľuboval konať rýchlo. „Dostať sa z problémov môžeme iba vtedy, keď budú platiť zákony a budú platiť pre všetkých rovnako.“

V tom čase už bol podnikateľ Igor Grošaft na návrh SDK zvolený vládou za člena prezídia Fondu národného majetku. Vo funkcii zostal až do konca druhej Dzurindovej vlády v roku 2006.

Dzurinda čítal svoj prejav presvedčivo. Bolo to po tom, čo porazil Mečiara, a ľudia začali chápať, čo vlastne inštitúcia s komplikovaným názvom – Fond národného majetku – znamená. Nominanti politických strán v orgánoch FNM rozhodovali, komu, aký podnik a za akú cenu odhlasujú. Dzurinda sľuboval koniec tejto rozkrádačky. No ešte stále bolo čo predávať – plynárne, elektrárne, vodárne alebo paroplynový cyklus.

Čítajte aj: Polícia preverí Slovákov so švajčiarskym účtom,
aj bývalého štátneho tajomníka Sabola

Občiansky je nakoniec jeho

Grošaft má byť jedným z 25 ľudí na zozname vlastníkov účtov HSBC, ktorý slovenskej polícii odovzdali Francúzi. Podnikateľ popiera, že by mal k akémukoľvek účtu v HSBC čo i len dispozičné právo. Na to, za akého bystrého a inteligentného finančníka ho označujú ľudia v jeho okolí, sa však vo svojich vyjadreniach trochu zamotal.

Vedľa jeho mena je v zozname, ktorý polícia dostala, aj číslo občianskeho preukazu. Keď Denník N Grošafta oslovil, či ide o jeho číslo, napísal: „Mám odvtedy už ikstý pas a tretí občiansky, ale takéto zapamätateľné číslo som nemal.“ Ani nie o trištvrte hodinu sa opravil: „Písal mi práve môj právnik, tak vraj je to moje číslo z občianskeho z toho obdobia.“

Číslo občianskeho preukazu nemusí byť posledný údaj, ktorý policajti ku Grošaftovi dostali. Súbor ďalších dát ešte analyzujú. Nie je ani zrejmé, či polícia dostala údaje o sume, ktorú mal mať podnikateľ na účte, ako sa to stalo napríklad v prípade iných vlastníkov.

Začínal v KDMS

Grošaft prišiel do politiky z KDMS – mládežníckej odrody KDH. Veľmi rýchlo pochopil, že chce robiť biznis. Známy je hlavne ako spolumajiteľ tlačovej agentúry SITA, ktorú pomohol financovať pri jej vzniku. Sita vznikla ako dôsledok mečiarizmu, keď štátna TASR nezaručovala objektívne spravodajstvo. Grošaft neskôr pre Trend povedal, že o pomoc pri financovaní Sity ho požiadal niekto z vtedajšej opozície.

Ešte predtým pomáhal cirkvi spravovať niektoré jej budovy. V 90. rokoch ich cirkev získala veľa, mnohé v hroznom stave a nevedela, čo s nimi. Grošaft sa ponúkol, že sa o ne postará. Naozajstný podnikateľ sa z neho stal, keď prijal ponuku Ľudovíta Černáka a vybudoval firmu Vulkan na dodávku gumenej obuvy. Dnes je jednou z najvýznamnejších v tomto segmente na svete.

Politiku Grošaft nikdy neopustil, aj keď chcel zostať len v pozadí. S Dzurindom a hlavne s pokladníkom SDKÚ Gabrielom Palackom si boli blízki a stal sa nominantom strany vo všetkých dôležitých inštitúciách – vo FNM, v elektrárňach alebo v SEPS. Do poslednej firmy ho z SDKÚ zavolali aj za vlády Ivety Radičovej.

Doteraz sa jeho meno v médiách spomínalo len zriedka – podozrenia okolo predaja hotela Fórum, kde zastupoval privatizačného poradcu, alebo účasť v jednej firme s členom podsvetia Ľubomírom Kudličkom.

„Z obchodu nič nebolo,“ hovoril vtedy Grošaft s tým, že vtedy nevedel, kto je Kudlička, ktorý sa neskôr objavil v mafiánskych zoznamoch. „Osudy ľudí sú rôzne,“ komentoval to vtedy.

No potom prišla kauza Gorila.

Komentár Juraja Javorského:
V britskej banke už toľkokrát našli špinavé peniaze, že to vyzerá, akoby ani nemohla mať čistých klientov.

Mal hranice

Keď Dzurinda v januári 1999 občanom sľuboval koniec kradnutia a rovnosť všetkých pred zákonom, nemohol tušiť, že príde Gorila. Príslušník SIS Peter Holúbek si v roku 2005 všimol, že do susedného bytu až príliš často chodí šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák a predstavitelia FNM alebo ministri. Cez špeciálne odpočúvacie zariadenie navŕtané do steny nahral Haščákove rozhovory.

Šéf Penty podľa údajného spisu zverejneného na internete hovoril aj o tom, ako uplácal Grošafta (vtedy člena prezídia FNM), s ktorým „dobre vychádza“, je „nekonfliktný“.

Čítajte tiež:
Čo sa píše o Grošaftovi v Gorile

Práve z obdobia odpočúvania gorilieho bytu majú pochádzať údaje o švajčiarskom účte. „Viem, čo si myslíte, tá skratka sa ponúka, ale nie je to tak,“ povedal Denníku N Grošaft ešte vo štvrtok večer. „Žiadne úplatky som od pána Haščáka nedostal,“ napísal aj neskôr do e-mailu podnikateľ, ktorý nedávno pre Pentu kúpil 45-percentný podiel v spoločnosti Petit Press vydávajúcej Denník SME. Z redaktorov, ktorí preto dali výpoveď, vznikol Denník N.

Že Grošaft nie je z tých, čo by si nechali hlasovanie na schôdzach vedenia FNM hlúpo vyúčtovať v hotovosti, potvrdzujú aj ľudia z jeho okolia. „Igor mal vždy hranice a radšej vždy urobil dobrý obchod. Ale nie tak, že by nezarobila aj druhá strana, hoci to bol aj štát,“ povedal človek, ktorý ho pozná 25 rokov.

Grošaft hovorí, že z vyšetrovania nemá mať prečo obavy, keďže nikdy žiadny prístup k akémukoľvek účtu v HSBC nemal.

To, že sa nemá čoho báť, zrejme vyhodnocuje správne. Hoci sa podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara na údaje od Francúzov logicky pozrie aj tím Gorila, ktorý Grošafta už aj doteraz preveroval, nemusí to nič znamenať.

A to napriek tomu, že tak blízko k dôkazom o korupcii v privatizácii za Dzurindu ako po Gorile ešte bezpečnostné zložky nikdy neboli.

Médiá síce v roku 2003 zverejnili prepis odposluchov Jána Badžgoňa, kde sa spomína Palacka aj švajčiarska banka, ale stále to bola len indícia a vyšetrovanie nikam neviedlo. Rovnako bez dôkazu zostalo tvrdenie Roberta Fica, že Palacka mal dispozičné právo k účtom vo Švajčiarsku, kde si nechali úplatky posielať manažéri Slovenskej správy ciest pri výstavbe tunela Branisko.

Príslušník SIS Holúbek síce v roku 2005 urobil, čo mal, ale jeho nadriadení už postupovali tak, aby Grošaft naozaj nemusel mať obavy.

SIS na základe odpočúvania bytu na Vazovovej polícii oznámila, že finančné skupiny chcú podozrivo privatizovať a uplatiť členov orgánov FNM, ale, ako povedal aj bývalý policajný prezident, v čase Gorily prvý viceprezident Jaroslav Spišiak, „to tu každý vedel“.

Dôležité bolo iné – odposluchy, ktoré urobí SIS, neobstoja ako dôkaz pred súdom, na rozdiel od odposluchov, ktoré so súhlasom súdu v oficiálnom trestnom konaní urobí polícia. „Keby povedali, ako blízko sú pri zdroji, a umožnili polícii prevziať operáciu, nahrávky by boli zadokumentované ako riadny dôkaz,“ hovorí Spišiak. Vtedy, so zvukom Haščákovho hlasu a obsahom toho, čo hovorí, by už nešlo tak ľahko Gorilu spochybniť.

Údaje o Grošaftovom švajčiarskom účte, ak naozaj existoval, môžu byť znovu len ďalšou indíciou. No dôležitou pre možné vyšetrovanie.