Polícia preverí Slovákov so švajčiarskym účtom, aj bývalého štátneho tajomníka Sabola
Finančná správa i daňová kobra budú preverovať pôvod peňazí na zozname švajčiarských účtov HSBC. Niekdajší štátny tajomník Ján Sabol a jeho traja spoločníci nevylučujú, že niektorá z ich firiem mala účet v HSBC.
Spomedzi 25 mien na slovenskom zozname „SwissLeaks” je človekom s najväčším vplyvom Ján Sabol. V minulosti bol za SOP štátnym tajomníkom v Dzurindovej vláde. Jeho meno je v zozname uvedené s ďalšími tromi jeho spoločníkmi.
Podľa týždenníka Trend spolu podnikajú v liehovarníctve, v minulosti kúpili od štátu výrobcu liehovín St. Nicolaus, podnikajú tiež s biopalivami a s minerálkami.
Do ich portfólia patria napríklad aj Slovenské liečebné kúpele v Turčianskych Tepliciach. V minulosti skupina pôsobila aj v zdravotníctve, vlastnili podiel v združení súkromných lekárov Medifera.
Nemôžeme vylúčiť
V stanovisku pre SME a Pravdu všetci štyria uviedli: „Nemôžeme vylúčiť, že niektorá zo zahraničných spoločností, ktorej sme alebo sme boli akcionármi, mala v tejto banke otvorený účet, všetky naše príjmy sú zdanené, prípadne v súlade s platnými predpismi boli od dane oslobodené.“
Na zozname je aj bývalý policajt Martin Lieskovský, ktorý bol podľa obžaloby Krajskej prokuratúry v Bratislave jedným z únoscov Michala Kováča mladšieho do cudziny. Neskôr podnikal s Michalom Hrbáčkom, ten bol podľa obžaloby spoluorganizátor únosu a dnes stojí pred súdom pre kauzu bytovej mafie.
Majiteľov účtov začala preverovať polícia spolu s Finančnou správou. Zisťujú, aký je pôvod peňazí na jednotlivých účtoch, či trebárs nepochádzajú z nelegálnej činnosti, alebo či pri nich nešlo o daňové úniky na dani z príjmov, podvody s DPH, o korupciu a podobne.
„Až podrobnejšie preskúmanie zoznamu umožní určiť, aký bude ďalší postup. Ten budeme koordinovať spoločne v rámci daňovej kobry,“ povedala hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková. Informácie chcú preveriť aj v spolupráci so zahraničnými orgánmi.
O existencii a obsahu zoznamu je informovaná aj Generálna prokuratúra.
Aj desať rokov dozadu
Dá sa predpokladať, že daniari budú zisťovať aj to, kedy sa peniaze pripísali na konkrétne účty. Ak tam totiž poslal niekto nezdanené peniaze, skutok môže byť už premlčaný. Ale nemusí. „Pri utajovaných zahraničných kontách je možné daň dorubiť až za desať rokov dozadu, aj to za to, že kapitálové príjmy plynúce každý rok sa zdanili len v zahraničí a na zdanenie na Slovensku sa ‚pozabudlo‘,“ hovorí právnik a daňový expert spoločnosti BMB Leitner Martin Jakubec.
Ak by sa aj zistilo, že niekto daň nezaplatil, no po výzve daniarov ju doplatí a k tomu aj sankciu 5 percent, zbavil by sa tým viny. Berie sa to tak, že prejavil takzvanú účinnú ľútosť, ktorou trestnosť zaniká. „Zbaviť viny sa dá zaplatením dane až do záverečného štádia vyšetrovania,“ povedal Jakubec.
Francúzi žiadajú súd
Francúzska prokuratúra požaduje, aby banka HSBC šla pred súd pre podozrenie, že vytvorila režim, vďaka ktorému sa bohatší klienti banky mohli vyhýbať plateniu daní. Odporúčaniu predchádzalo zdĺhavé vyšetrovanie, ktoré sa týkalo 3000 francúzskych daňovníkov, ktorí mali v banke účet.
„Je to normálny postup v právnom konaní a výsledok veci nie je podmienený dnešnou situáciou,“ povedala podľa The Guardian materská spoločnosť HSBC. Banka má teraz mesiac na to, aby reagovala, a to rozhodne o tom, či sa postaví pred francúzsky súd.
Le Monde informoval, že banka už odmietla mimosúdnu dohodu, ktorou by sa vyhla súdu. Musela by však zaplatiť 1,4 miliardy eur.
HSBC už vyšetrujú v USA aj vo Veľkej Británii.
Údaje o účtoch v HSBC z tohto obdobia mapuje zoznam, ktorý v roku 2007 ukradol zamestnanec banky. Pred švajčiarskou políciou ušiel do Francúzska a odovzdal ho francúzskej vláde a novinárom. HSBC teraz vyšetrujú vo Francúzsku aj vo Veľkej Británii.
Účet v banke HSBC ešte neznamená, že jeho majiteľ sa dopustil daňového podvodu. Slovenskí občania si môžu otvoriť účet v zahraničnej banke úplne legálne. Navyše HSBC nielen dnes, ale aj v minulosti patrila medzi najznámejšie banky na svete.
Väčšina účtov, ktoré sú spájané so slovenskými občanmi, vznikla v druhej polovici 90- rokov. „Každý prípad treba posudzovať individuálne. V 90. rokoch tu bol fenomén, keď ľudia neverili bankám na Slovensku, že ochránia dôvernosť bankových informácií,“ povedal Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c. Boli obavy, že bankoví pracovníci s týmito informáciami obchodujú, dostanú sa do rúk mafie a niekto bude klientov vydierať alebo sa stanú cieľom inej kriminálnej aktivity.
Účet nevedomky? Iba podvodne
Bánk sme sa pýtali, či je možné, aby mal niekto otvorený v banke účet bez toho, aby o tom vedel. “Pokiaľ nebola zneužitá identita tejto osoby, tak nie,” hovorí Ján Vittek, vedúci oddelenia, ktoré analyzuje neobvyklé obchodné operácie v Tatra banke.
Ak si zakladá bankový účet firma, teda právnická osoba, účet je vedený na meno firmy. Ale okrem zistenia údajov o firme banka identifikuje aj osoby oprávnené za spoločnosť konať. “Banka je zároveň povinná zisťovať aj takzvaného konečného užívateľa výhod, teda fyzickú osobu, ktorá na viac ako 25 percent benefituje z existencie firmy,“ povedal Vittek. Nie vždy musí ísť o osobu, ktorá je uvedená ako vlastník firmy alebo ako osoba oprávnená konať za firmu.
Britská banka HSBC (Hongkong and Shanghai Banking Corporation) je druhou najväčšou bankou na svete. Jej bilančná suma bola vlani 2,758 bilióna dolárov.
Prvé pobočky HSBC otvorili ešte v roku 1865 v Šanghaji a v Hongkongu. Banka v tom čase zarábala najmä na obchode s Čínou a aj na obchode s ópiom.
Dnes má okolo 6600 pobočiek v osemdesiatich krajinách sveta a približne 60 miliónov klientov. Sídlo má v Londýne, no za domáci trh označuje aj Hongkong.
Banka mala svoju pobočku aj v Bratislave, no v septembri 2012 ju zrušila. Klientov presunula do Prahy.
HSBC mala dlho povesť konzervatívnej finančnej inštitúcie. Po kauze Swiss leaks to už platí ťažko. „HSBC bola komplicom v jasných daňových únikoch a porušovala zákon,” povedal nedávno pre New York Times Crawford Spende, profesor na britskej univerzite vo Warwicku.
Začiatok kauzy Swiss leaks sa datuje do roku 2007. Vtedy ukradol zamestnanec švajčiarskej pobočky HSBC Herve Falciani zoznam s informáciami o účtoch prevažne privátnych, teda tých najlepších klientov banky.
Pred švajčiarskou políciou ušiel do Francúzska. Dokumenty posunul francúzskej vláde, aj novinárom z Le Monde.
Zoznam mapuje údaje o účtoch 106-tisíc klientov z 203 krajín v rokoch 2005 až 2007. Dokopy bolo na nich v tom čase uložených 118 miliárd eur. Na zozname sú aj klienti zo Slovenska.
Kauza sa prevalila vo februári tohto roku. Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov zverejnilo v tom čase dokumenty, ktoré dokazujú, že banka nemala problém otvárať účty diktátorom, celebritám, športovcom či spevákom a pomáhala im vylepšovať spôsoby, ako neplatiť dane. Alebo im pomáhala pred daniarmi utajiť neohlásené účty.
Na podozrivých účtoch, ktoré mali napojenie na Slovensko, bolo podľa uniknutých dokumentov 48,7 milióna dolárov. Má ísť o 147 účtov šesťdesiatich klientov, z ktorých však len desatina má slovenský pas. Táto informácia nemusí celkom sedieť, daniari majú na zozname 25 ľudí.
Slováci si v HSBC otvárali kontá najmä v druhej polovici 90. rokov, teda za Mečiarovej vlády.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
