Kaliňákova nemocnica si žije vlastným životom, o jej rozširovaní nevie ani ministerstvo zdravotníctva
Drucker pripravil plán, ako vyrieši nemocnice v Bratislave, s rozširovaním najmladšieho špitála, ktorý patrí pod Kaliňáka, však nepočítal.
V centre Bratislavy stojí najmladšia nemocnica na Slovensku. Otvorili ju pred dvomi rokmi a patrí pod ministerstvo vnútra. Aj keď ju nevlastní ministerstvo zdravotníctva, poskytuje zdravotnú starostlivosť, a to nielen policajtom a vojakom, ale aj bežným pacientom. Aj napriek tomu funguje samostatne a ministerstvo zdravotníctva o nej zjavne nemá veľa informácií.
Vidieť to napríklad na plánovanom rozšírení nemocnice. Ministerstvo vnútra ohlásilo, že keď predá pozemok na Patrónke, kde vojenská nemocnica pôvodne stála, chce peniaze použiť na rozšírenie svojej novej nemocnice sv. Michala v Starom Meste. Kde ju chcú rozšíriť – či sa bude napríklad robiť prístavba, alebo sa bude rozširovať inak –, nemocnica ani ministerstvo nepovedali.
Chcú sa zdvojnásobiť
Už dnes však avizuje, že plánujú „do budúcnosti rozšíriť ambulantnú aj lôžkovú časť minimálne o 100 až 120 lôžok“. Dnes má nemocnica 120 lôžok, ak by pribudlo ďalších 100 až 120 lôžok, zdvojnásobila by sa. Na porovnanie, nová nemocnica na Rázsochách má mať 578 lôžok. Takže nemocnica sv. Michala by mala po rozšírení tretinu z lôžok, ktoré má mať nová nemocnica.
Ministerstvo zdravotníctva, ktoré má pod sebou takmer všetky veľké nemocnice, o tomto zámere nevie. „Ministerstvo zdravotníctva nedisponuje informáciami o využití finančných prostriedkov získaných z prípadného predaja pozemku na Patrónke,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Ako to dnes funguje? Máme viaceré typy nemocníc. Univerzitné a fakultné nemocnice sú najväčšie, poskytujú najkomplikovanejšiu zdravotnú starostlivosť a patria pod ministerstvo zdravotníctva. Potom fungujú menšie regionálne nemocnice, ktoré patria pod župy či mestá. Mnohé z nich už župy predali alebo dlhodobo prenajali napríklad Pente alebo Agelu. Tieto nemocnice spravidla poskytujú menej zložitú starostlivosť, a ak sa o pacienta nevedia postarať, pošlú ho do fakultnej či univerzitnej nemocnice.
A potom je tu ešte nemocnica pod ministerstvom obrany – Ústredná nemocnica v Ružomberku – a nemocnica ministerstva vnútra, ktorá má nemocnicu sv. Michala.
Ministerstvo zdravotníctva pritom pripravilo koncepciu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Tam hovorí, kde by mala nová nemocnica stáť aj ako sa budú meniť ostatné nemocnice v Bratislave. Napríklad, že by sa mali zatvoriť Kramáre, rekonštruovať Ružinov, nemocnica v Petržalke by sa zas mala odčleniť a byť regionálna nemocnica a Staré Mesto by sa malo špecializovať na seniorov, neurologických a psychiatrických pacientov.
O nemocnici sv. Michala tam však nie je nič. Ministerstvo zdravotníctva nebralo túto nemocnicu do úvahy ani pri analýze toho, koľko lôžok by vlastne mala mať nová nemocnica v Bratislave, ktorú štát plánuje postaviť na Rázsochách.
„Zdravotnícke zariadenia na Slovensku sú v zriaďovateľskej pôsobnosti nielen ministerstva zdravotníctva, ale napríklad aj VÚC či ministerstva vnútra alebo obrany. Spomínaná Nemocnica sv. Michala je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra, táto téma je teda v ich kompetencii. Ministerstvo zdravotníctva rešpektuje súčasný model fungovania zriaďovateľských kompetencií zdravotníckych zariadení,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová na otázku, ako rozšírenie nemocnice zohľadnia pri stavbe novej nemocnice na Rázsochách.
Rozdiel je však v tom, že kým regionálne nemocnice často neposkytujú najšpičkovejšiu starostlivosť a najťažšie prípady posielajú do nemocníc ministerstva, tu je to inak. Nemocnica sv. Michala má dnes najmodernejšie vybavenie zo všetkých nemocníc, má dokonca kvalitnejšie prístroje ako univerzitné nemocnice, ktoré sa majú starať o najkomplikovanejšie prípady. Mohla by tak o pacientov súťažiť aj s novou Univerzitnou nemocnicou.
Kišš: Mali by s ňou počítať
Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií, ktorý koncept novej nemocnice v Bratislave posudzoval, však hovorí, že by ministerstvo zdravotníctva malo brať do úvahy aj nemocnicu sv. Michala. „Pri konečnom posúdení a rozhodnutí o kapacitách UNB by mala byť vzatá do úvahy aj nemocnica sv. Michala,“ povedal šéf útvaru Hodnoty za peniaze Štefan Kišš. Podobne, ako im odporučili, aby pri výpočte počtu lôžok brali do úvahy aj súkromnú nemocnicu, ktorú v Boroch plánuje postaviť Penta.
Súhlasí aj analytik INEKO Dušan Zachar. „Určite by mala nemocnica koordinovať svoj postup so zámermi ministerstva zdravotníctva, aby sa náhodou nestalo, že tu budeme mať taký počet akútnych lôžok, ktoré si nebudeme môcť dovoliť financovať,“ hovorí Zachar. Alebo sa môže stať, že peniaze na fungovanie bratislavských nemocníc bude musieť štát vziať v iných nemocniciach iných regiónov alebo lekárom, dodáva Zachar.
Pri nemocnici sv. Michala však podľa Kišša treba brať do úvahy aj to, že predmetom činnosti je poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zákona o štátnej službe príslušníkom policajného zboru, SIS, vojakom a ďalším policajným zložkám plus verejnosti. „Preto treba poznať, aká časť súčasných a rozšírených kapacít by sa mala týkať týchto skupín a aká časť verejnosti,“ povedal Kišš.
Na otázku, akú starostlivosť nemocnica poskytuje naviac oproti bežným nemocniciam v Bratislave, nemocnica ani ministerstvo vnútra konkrétne neodpovedali. Minister vnútra Robert Kaliňák však už v minulosti tvrdil, že väčšinu pacientov nebudú tvoriť policajti, vojaci či iné ozbrojené zložky. Ešte pri otváraní nemocnice hovoril, že asi 80 percent ľudí, ktorých ošetria, sú bežní pacienti. Očakával, že po spustení novej nemocnice to bude 90 percent.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
