Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Železnice chcú posielať vlaky do Petržalky, na sídlisku zvažujú aj novú zastávku

V Petržalke by mohla byť zastávka podobného typu, ako chystajú železnice vo Vrakuni. Ide iba o jednoduchý perón so zastrešením a informačnými panelmi. Vizualizácia – Reming

Pokiaľ sa železničiarom podarí splniť ich najnovší cieľ, z vlaku by sa už čoskoro mohla stať reálna súčasť bratislavskej MHD. Štátna Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) urobila vo štvrtok pokusné jazdy po takmer nevyužívaných bratislavských tratiach.

Jednou z nich bola aj trať zo stanice Bratislava-Nové Mesto cez Prístavný most do Petržalky. Železnice po ich absolvovaní oznámili, že úsek je z technickej stránky v poriadku. „S touto traťou do budúcna počítame,“ povedal generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký.

Posledné osobné vlaky do Petržalky jazdili v roku 2011, odvtedy úsek slúži iba na nákladnú dopravu. ZSSK teraz oznámila, že už čoskoro by na najväčšie slovenské sídlisko mohli jazdiť niektoré osobné vlaky zo Senca a z Trnavy.

„Radi by sme odľahčili bratislavské mosty a využili koľaje vedúce na stanicu Petržalka,“ dodáva Hlubocký.

Využitie opustenej stanice

Pre cestujúcich, ktorí každý deň dochádzajú z týchto smerov do Bratislavy, by to znamenalo podstatnú zmenu. Niektoré z ich vlakov by totiž už nepokračovali na Hlavnú stanicu, ale odbočili by smerom na juh.

Miesto Vinohradov by zastavili na doteraz takmer nevyužitej stanici Bratislava-Predmestie a následne aj na stanici Bratislava-Nové Mesto. Tu by vystúpili cestujúci, ktorí by sa potrebovali dostať do centra alebo do priľahlých častí.

Vlak by ďalej pokračoval na konečnú, ktorou by bola železničná stanica Petržalka, odkiaľ dnes jazdia iba osobné vlaky do Viedne.

Železničná sieť na území hlavného mesta (v roku 2007). Zdroj - vlaky.net
Železničná sieť na území hlavného mesta. Zdroj – vlaky.net

„Naša predstava je, aby osobné vlaky v tomto smere jazdili každú polhodinu. Niektoré vlaky zo smeru Senec alebo Trnava by tak stále končili na Hlavnej stanici, ďalšie by však po novom končili v Petržalke,“ hovorí riaditeľ obchodného úseku Karol Martinček.

Či sa takýto plán naplní, však už nezáleží na železničiaroch. Vlaky by si totiž najprv muselo objednať ministerstvo dopravy – reč je totiž o vlakoch, ktoré objednáva a dotuje štát.

Ministerstvo pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) vo všeobecnosti tvrdí, že sa im nápad páči, pretože by mohol dostať do vlakov viac ľudí, ktorí dnes dochádzajú autami.

„Tieto aktivity plne podporujeme, keďže na cestách v Bratislave a v jej okolí sú časté zápchy a kolóny,“ uvádza hovorkyňa Karolína Ducká.

V Petržalke stojí jedna z najmodernejších staníc na Slovensku, cestujúci ju však môžu využiť len na dopravu do Viedne. Nejazdí sem žiadny vnútroštátny vlak. Foto – Wikipedia
V Petržalke je jedna z najmodernejších staníc na Slovensku, cestujúci ju však môžu využiť len na dopravu do Viedne. Nejazdí sem žiadny vnútroštátny vlak. Foto – Wikipedia

Úradníci však dodávajú, že celá vec nie je taká jednoduchá. Napríklad na stanicu Bratislava-Nové Mesto by sa muselo najprv posilniť spojenie s bratislavskou MHD, čo znamená, že by sem dopravný podnik musel presmerovať viac električiek a autobusov.

„Pre cestujúcich je dôležité, aby sa mohli dostať z vlaku pomocou MHD presne tam, kam potrebujú, a to za kratší čas ako v súčasnosti. V opačnom prípade by to neprinášalo žiadaný efekt,“ dodáva hovorkyňa.

Sľuby primátora mesta

Železničiari tvrdia, že o tejto možnosti už s dopravným podnikom rokujú, kľúčový však bude postoj magistrátu vedeného primátorom Ivom Nesrovnalom, ktorý za podnik zodpovedá.

Ani Nesrovnal posilnenie mestskej dopravy nevylučuje. No podľa neho sa musí počkať na veľkú štúdiu dopravného uzla Bratislava. Tú robia Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré majú na starosti koľajnice.

„Primátora Nesrovnala potešil zámer otestovať technickú použiteľnosť trasy do Petržalky. Využiteľnosť tejto trasy je preverovaná v spomínanej štúdii, ktorá ma byť hotová tento rok. Musíme počkať na jej výsledok,“ vysvetľuje magistrát.

Zhrnuté: na to, aby vlaky znovu jazdili do Petržalky, sa musia dohodnúť železničiari s úradníkmi ministerstva dopravy a úradníci magistrátu.

Očakávať, že by to dokázali v priebehu niekoľkých mesiacov, by bolo optimistické, a to vzhľadom na bežnú slovenskú prax, keď je problém často vyriešiť aj úplne banálne záležitosti.

Do Petržalky by mohli jazdiť dvojposchodové elektrické jednotky 671 vyrábané v českej Vagónke Studénka, ktoré železnice nakupovali v uplynulých rokoch za eurofondy. Foto - TASR
Do Petržalky by mohli jazdiť dvojposchodové elektrické jednotky z českej Vagónky Studénka (dnes Škoda Transportation), ktoré železnice nakupovali v uplynulých rokoch za eurofondy. Foto – TASR

Na druhej strane, aj Nesrovnal je motivovaný k tomu, aby takúto iniciatívu podporil. Pred voľbami v roku 2014 sľuboval, že sa postará o to, aby sa železnica zapojila do mestskej dopravy.

„Bratislava má osemdesiat kilometrov železničných tratí, ktoré zostávajú nevyužité. To je trestuhodná nedbalosť,“ hovoril počas volebnej kampane Nesrovnal.

Dnes hovorí, že na tieto sľuby nezabudol. „Ak bude trať z Petržalky vyhodnotená ako opodstatnená, urobíme všetko pre to, aby k jej využívaniu prišlo čo najskôr,“ odkázal cez hovorkyňu.

Najhustejší pohyb zo sídliska

Presmerovanie vlakov do Petržalky by mohlo byť prvým príkladom toho, keď by vlak v Bratislave reálne jazdil aj ako súčasť bratislavskej MHD.

Vlaky zo Senca a Trnavy by totiž nielenže do Petržalky prichádzali, ale zároveň sa tu aj otáčali a jazdili v opačnom smere.

Čo to znamená v praxi? Vlak by mohli využiť aj cestujúci, ktorí by sa potrebovali dopraviť z Petržalky na Nové Mesto, alebo do oblasti Vinohradov (kde sa nachádza stanica Predmestie), alebo do Rače (kde stoja osobné vlaky idúce do Trnavy).

Na tejto trase navyše železnice počítajú aj s minimálne jednou novou zastávkou, ktorá by bola v Ružinove, kúsok od konečnej električiek na Ružinovskej ulici.

Dokonca aj štúdia bratislavskej dopravy (takzvaný generel), ktorú si zaplatil bratislavský magistrát, vlani ukázala, že najviac ľudí z Petržalky cestuje práve do oblasti Nového Mesta, kam vedie aj železnica.

„Dopravný prúd z Petržalky na východné časti mesta patrí medzi najsilnejšie v meste. Železničná trať v tomto smere má preto obrovský potenciál,“ povedal pred rokom Martin Kugla z iniciatívy Za efektívnu a ekologickú dopravu.

Nákres, ako jazdia ľudia v Bratislave. Zdroj - generel/Bratislava
Územný generel dopravy je veľkou štúdiou, ktorú si objednal bratislavský magistrát. Pre to, že bol zle zadaný, sa musel rôzne doplňovať. Podľa generelu smerujú najväčšie toky z Petržalky do oblasti Nového Mesta. Zdroj – generel/Bratislava

Vlak pritom vzdialenosť na Nové Mesto prejde za pätnásť minút, bežnému linkovému autobusu to trvá polhodinu, a aj to za predpokladu, že neuviazne v zápche na niektorom z mostov cez Dunaj.

Pasažier by navyše mohol cestovať na električenku Bratislavskej integrovanej dopravy (BID), v ktorej sú zahrnuté aj vlaky štátneho dopravcu.

Problém je však s nástupom. Na území Petržalky je dnes jediná stanica a tá sa nachádza na jej západnom okraji, ďaleko od najhustejšie obývaných oblastí. ZSSK preto prišla s nápadom vybudovať na sídlisku ďalšiu zastávku, ktorá by bola pre ľudí dostupnejšia.

Podľa predstáv železníc by mohla stáť pri Auparku alebo priamo pod nadjazdom ponad ulicu Einsteinova, kade jazdí nová električka do Petržalky. „Takúto možnosť teraz analyzujeme s ministerstvom dopravy,“ hovorí generálny riaditeľ Hlubocký.

Zastávka by nemusela byť príliš veľkorysá, môže vyjsť nanajvýš na stovky tisíc eur – stačil by perón, zastrešenie, či informačné tabule. Postaviť by ju museli ŽSR.

„Ak sa ukáže, že takýto projekt má zmysel, radi ho podporíme, zatiaľ sme však v rovine teórie,“ hovorí k tomu generálny riaditeľ ŽSR Martin Erdössy.

V blízkosti frekventovanej Eisteinovej ulice pretína železnica novú električkovú trať, novú zastávku tu však nevybudovali. Električky budú stáť až na zastávke Farského, ktorá je vzdialená desiatky metrov.
zastavla-bosakova
V blízkosti frekventovanej Einsteinovej ulice pretína železnica novú električkovú trať, novú zastávku tu však nevybudovali. Nová železničná zastávka by teoreticky mohla stáť tu. Reprofoto – Google

Starý známy problém

Je tu však niekoľko problémov. Pri Auparku sú súkromné pozemky a ŽSR by ich museli najprv vykúpiť, čo by celý projekt predražilo.

Iný nedostatok má zase druhý variant – železničná zastávka pod traťou električky. Na to, aby mala zmysel, musel by byť v jej blízkosti prestup na bratislavskú MHD.

Avšak najbližšie zastávky sú ďaleko. Projektanti magistrátu totiž pri príprave prvej fázy električky do Petržalky, za ktorú zodpovedal exprimátor Milan Ftáčnik, nenakreslili žiadnu zastávku nad železničnou traťou – najbližšia zastávka Farského je tak vzdialená desiatky metrov.

Takže je tu opäť známy problém. Na to, aby tu železnice postavili perón, museli by sa dohodnúť s magistrátom, aby ten nad ním postavil prestup na električku.

„Za súčasných okolností by bola železničná zastávka ďaleko od električky aj od obydlí, čo by bol, samozrejme, veľký nedostatok,“ dodáva Erdössy.

Štátny dopravca napriek tomu chce, aby sa vlaky do Petržalky vrátili čo najskôr, ideálne už budúci rok. „Máme tu postavenú trať, čo je základ. Chceme preto obnoviť prevádzku čo najskôr, aby sme videli, aký bude reálny záujem, a podľa toho spojenie následne vylepšovali,“ dodáva Martinček.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Čiernej fabrike na asfalt ešte viac hrozí, že ju zatvoria

Pravdepodobnosť zatvorenia fabriky, ktorá pod Tatrami bez povolenia vyrába asfalt, sa zvýšila. Továreň mala získať dodatočný súhlas na prevádzku, ale úradníci sa stiahli z konania, lebo ich podozrievajú z korupcie.

Čo sa udialo doteraz:

Obaľovačku asfaltových zmesí v Liptovskom Mikuláši prevádzkuje stavebná firma Cesty SK od roku 2017. Vtedy získala povolenie na dočasnú a skúšobnú prevádzku.

Povolenie jej vypršalo po šiestich mesiacoch, no firma vyrábala ďalej. Požiadala o povolenie na trvalú prevádzku, ktoré však doteraz nezískala, a zároveň si vybavila povolenie na spracovanie stavebného odpadu, na základe ktorého vyrábala ďalej.

Povolenie na recykláciu ale na výrobu asfaltu nestačí. Preto dal Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši firme dva pokuty za prevádzku bez povolenia. Druhá ešte nie je právoplatná, lebo firma sa voči nej odvolala.

Nadradený úrad v Žiline zároveň začal konanie o zastavení prevádzky.

Ukončenie výroby presadzuje spoločnosť Cestné stavby, ktorá je konkurentom Ciest SK.

Lídri Cestných stavieb mali mali pred pár dňami podozrenie, že úrad v Liptovskom Mikuláši vydá Cestám SK ďalší dočasný súhlas.

Úradníkom preto zaslali  „Výzvu na bezpodmienečné dodržiavanie zákonnosti a upovedomenie o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní k postupu Okresného úradu vo veci prevádzky Obaľovne asfatlových zmesí v k.ú. Okoličné“.

V tejto výzve „vyslovujú podozrenie na trestný čin prijímania úplatku, či inej výhody a zároveň obviňujú Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie z nezákonnej spolupráce s prevádzkovateľom CESTY SK,“ napísal Denníku E úrad.

Ten požiadal o vylúčenie z konania „vzhľadom k závažnosti prezentovaných tvrdení a pre budúce zachovanie objektívnosti správneho konania voči uvedenému prevádzkovateľovi, ako aj v záujme správneho rozhodnutia v predmetnej veci o udelenie súhlasu na trvalú prevádzku obaľovne.“

Zdôvodňuje to aj tým, že zástupcovia Cestných stavieb úrad opakovane kontaktujú, sťažujú sa na jeho nečinnosť a postupujú veci polícii a prokuratúre.

Momentálne prebiehajú dve samostatné konania s opačným cieľom: Cieľom jedného je zastaviť prevádzku fabriky, na ktorú firma nemá povolenie. Cieľom druhého je získať súhlas na trvalú prevádzku.

Zdieľať

Nórska IT firma žiada od vlády investičnú pomoc. Ministerstvo navrhuje 3,8 mil. eur

Nórska IT firma Visma Labs žiada od slovenskej vlády stimuly vo výške 3,8 milióna eur. Investičná pomoc má podporiť vybudovanie jej nového centra podnikových služieb v Košiciach, v ktorom chce vytvoriť zhruba 200 pracovných miest.

Návrh na poskytnutie investičnej pomoci predložilo ministerstvo hospodárstva na medzirezortné pripomienkovanie.

Nórsky investor pôvodne pýtal od vlády 5,2 milióna eur, rezort navrhuje zníženie sumy na zhruba 3,8 milióna eur.

Štyri pätiny z toho majú mať formu príspevku na vytvorené pracovné miesta, zvyšok sú daňové úľavy.

Investor požiadal o stimuly ešte v októbri 2018, žiadosť bola naposledy upravená v septembri 2019.

Podľa skorších plánov sa malo vývojové centrum otvárať už začiatkom tohto roka, píše Sme.

Aké sú parametre investície:

  • Počiatočných minimálne 466-tisíc eur tvoria náklady na obstaranie majetku (stroje, prístroje, zariadenia). Firma plánuje sumu minúť do konca roka 2021.
  • Oprávnené mzdové náklady najmenej 15 miliónov eur (plán vynaložiť do konca 2025).
  • V priamej súvislosti s investíciou má vzniknúť 196 nových pracovných miest do konca roka 2021.

Čo plánujú robiť:

Činnosť informačno-technologického centra bude zameraná najmä na inovatívne riešenia v oblasti cloudových a mobilných technológií, algoritmov, automatizácie a umelej inteligencie.

Z hľadiska produktu sa má podieľať na riešeniach budúcej generácie. Sú tým myslené napríklad systémy v oblasti ľudských zdrojov, riadenia pracovnej sily a ľudského potenciálu, v oblasti obstarávania a IT systémy riadenia pre školy či nemocnice.

Havnými odberateľmi majú byť podniky v skupine v Nórsku, Švédsku, Dánsku a Holandsku. Od nich sa riešenia následne dostanú ku konečným užívateľom.

Nórska skupina Visma vznikla v roku 1996. Patrí k najväčším európskym softvérovým firmám s približne 8 200 zamestnancami a ročným obratom 1,5 miliardy eur.

Zdieľať

Až polovicu ceny práce zamestnanec nevidí, upozorňujú analytici a zamestnávatelia

Nový portál cenazamestnanca.sk so mzdovou kalkulačkou spustil inštitút INESS. Počíta náklady na zamestnanca, náklady na stravné lístky, rekreačné a športové poukazy, príplatky za prácu, 13. alebo 14. plat.

Kalkulačka vypočíta hrubú mzdu po zarátaní benefitov, čistú mzdu, náklad na reálne odpracovaný mesiac a hodinovú mzdu.

Inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy INESS kalkulačkou reaguje na diskusiu o vplyve zvyšovania miezd na zamestnávateľov. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského je reakciou na pokusy „vraziť klin medzi zamestnancov a zamestnávateľov a rozdúchať nenávisť vytváraním mýtu o lakomých podnikateľoch“.

Podľa INESS totiž polovica ceny zamestnanca zostáva skrytá pred očami zamestnanca aj pred verejnosťou. Ku skrytým nákladom, o ktoré sa mzda zvyšuje, patria stravné lístky, rozširovanie voľna pre zamestnancov, rekreačné či športové poukazy. Kalkulačka bude slúžiť aj na porovnanie zamestnaneckých nákladov s ostatnými krajinami EÚ.
Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku sa na Slovensku robí predvolebná kampaň na náklady zamestnávateľov. Machunka kritizoval zvyšovanie minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy bez toho, aby boli príplatky od minimálnej mzdy odpojené.

Nejasné vyčíslenie ceny práce kritizoval aj viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Ján Oravec. Údaje o hrubej mzde, ktoré sa používajú, nie sú podľa neho relevantné ani pre zamestnanca, ktorý dostane podstatne menej, ani pre zamestnávateľa, ktorý platí výrazne viac, ako je deklarovaná hrubá mzda.

Zdieľať

Startupové investície v Európe sú na rekorde. Lídrom je Londýn, skokanom Paríž

Startupové investície v Európe stúpli v 1. polroku na rekordných 16,9 miliardy eur, medziročne sa zvýšili o 62 percent. Vyplýva to zo štúdie poradcu EY. Podľa nej je na trhu veľké množstvo kapitálu, pre ktorý investori hľadajú uplatnenie.

V rebríčku miest vedie s náskokom Londýn, ktorý zostáva mekkou startupov navzdory brexitu.

Na druhé miesto sa prebojoval Paríž, ktorý predstihol Berlín.

Dominancia Londýna je veľká, začínajúci podnikatelia v ňom získavali viac peňazí než podobné firmy v Paríži a Berlíne dohromady.

„Každé tretie euro rizikového kapitálu investovaného v prvej polovici roka 2019 odišlo do londýnskeho startupu,“ približuje analytik rakúskej divízie EY Thomas Gabriel.

Francúzsky startupový ťah:

Vzostup Paríža súvisí so snahou prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý pred dvoma rokmi prišiel so zámerom vytvoriť z Francúzov „startupový národ“.

Francúzska vláda odstraňuje mladým podnikateľom úradné prekážky, sprostredkúva im kontakty na investorov a Macron pre nich hľadá podporu u veľkých francúzskych firiem.

Ako Paríž poráža Berlín:

Francúzska metropola ešte v roku 2017 výrazne zaostávala za Berlínom. Vlani sa rozdiel značne znížil, keď investície do startupov v Paríži  (2,5 mld. eur) zaostali za berlínskymi o 100 miliónov eur.

V prvom polroku 2019 sa už garde obrátilo. Začínajúce firmy v Paríži získali od investorov 2,2 miliardy eur, v Berlíne o 200 miliónov eur menej.

V počte uzatvorených obchodov je rozdiel medzi nimi ešte väčší. Vo francúzskom hlavnom meste ich bolo 230, zatiaľ čo v nemeckom iba 129, konštatuje EY. (čtk, apa)

Zdieľať

Vláda minie na vodovody a kanalizácie stovky miliónov eur, aj tak to nie je dosť

Na výstavbu a zveľaďovanie vodovodov a kanalizácií štát každoročne vynaloží 50 miliónov, píše sa v pláne na roky 2020 – 2030. Doteraz sa na ne takmer výlučne využívali len eurofondy. Plán by mala v stredu schváliť vláda.

O čo v návrhu ide:

Ak návrh prejde, štát by mal na seba zobrať väčšiu časť zodpovednosti za čistotu potokov a riek a za dostupnosť vodovodov. Vďaka tomu získa viac obyvateľov prístup k pitnej vode, a zároveň sa obmedzí vypúšťanie škodlivín do potokov a riek.

Nový investičný plán na vládu predložil minister životného prostredia László Sólymos. Podľa plánu má štátny Environmentálny fond minúť každoročne 50 miliónov na budovanie, rozširovanie a modernizáciu kanalizácií, čističiek a vodovodov.

V posledných rokoch bol štát oveľa pasívnejši. V období 2014 – 2019 fond na tieto účely minul 80 miliónov eur, čo vychádza na 13 miliónov ročne.

Doteraz najmä z eurofondov

Vďaka členstvu v Európskej únii Slovensko dosiahlo pokrok najmä v čistení odpadových vôd. V roku 2003 bolo ku kanalizácii pripojených 55 percent obyvateľov, vlani to bolo už 68 percent.

Dominantným zdrojom financovania boli eurofondy. V programovom období 2007 – 2013 šla najmä na kanalizácie a čističky odpadových vôd a čiastočne aj na vodovody 1 miliarda eur.

V aktuálnom období 2014 – 2020 sa zatiaľ minulo 400 miliónov, ale čerpať z tohto balíka sa bude dať až do konca roka 2023.

Doteraz boli prioritou väčšie sídla, keďže Slovensko prijalo záväzok odkanalizovať do roku 2015 všetky aglomerácie nad 2-tisíc obyvateľov.

Tento cieľ nesplnilo. Z 356 veľkých aglomerácií, ktoré zahŕňajú 662 obcí, splnilo európske smernice 312. Zostáva teda 44 celkov, z ktorých 17 má pripravené projekty. Odkanalizovanie väčších obcí sa má naďalej financovať z eurofondov. V rokoch 2021 – 2027 má ísť o 580 miliónov eur.

Kto na tom najviac získa

Dotácie z Environmentálneho fondu budú môcť na kanalizácie a čističky využiť predovšetkým menšie obce – aglomerácie do 2-tisíc obyvateľov.

Peniaze sa budú dať použiť na budovanie, rozšírenie a posilnenie čističiek odpadových vôd a kanalizácií. Väčšina priorít je určená na rozšírenie existujúcich projektov. Podobne je to aj pri vodovodoch – väčšina prioritných oblastí sa viaže na systémy, ktoré sú rozostavané aspoň na 60 percent. Podpora sa bude dať získať na vodovodné siete v obciach aj na nové vodárenské zdroje. Plán počíta s tým, že prístup k verejnému vodovodu získa ďalších 200 – 250-tisíc obyvateľov.

Podľa ministerstva treba nájsť na vodovody 830 miliónov eur a niektoré siete si vyžadujú neodkladnú investíciu, aby neprestali fungovať.

Ministerstvo navyše odporúča vybudovať novú vodnú nádrž Tichý Potok v Prešovskom kraji s orientačnými nákladmi 328 miliónov.

Zatiaľ nie je zoznam obcí, ktoré získajú z envirofondu podporu. Jej prideľovanie má závisieť od stupňa rozostavanosti, naliehavosti a lokality stavby. Obce a združenia obcí budú o dotácie žiadať. Vtedy už musia mať pripravenú projektovú dokumentáciu.

Zatiaľ neznámy je aj počet podporených obcí. Náklady na vybudovanie kanalizácie sa pohybujú v jednotkách miliónov eur. Napríklad obec Moravské Lieskové s počtom obyvateľov 2,6 tisíca si pred pár dňami objednala kanalizáciu a čističku odpadových vôd za 10 miliónov eur bez DPH. Menšej obci Beňuš s 1200 obyvateľmi na to postačuje 7 miliónov eur.

Ak by boli priemerné náklady na jeden projekt také ako v Beňuši, z 50-miliónového ročného rozpočtu by podporu mohlo získať do desať prijímateľov.

Zdieľať

Bundesbank pripúšťa, že nemecký HDP sa v 3. kvartáli opäť znížil. Znamenalo by to, že najväčšia európska ekonomika sa dostala technicky do recesie po tom, ako v 2. štvrťroku klesla medzikvartálne o 0,1 percenta.

Komentár k vývoju hospodárstva vydala nemecká centrálna banka v mesačnej správe.

Podľa nej hrozí, že spomaľovanie vývozu ovplyvňuje aj domácu ekonomiku, píše Reuters.

Rast najväčšej ekonomiky eurozóny sa vlani prudko spomalil na 1,5 percenta. Jej silný exportný motor trpel dosahmi globálnej obchodnej vojny.

Zdieľať

Slovensko malo vlani deficit 1,1 %, 14 krajín EÚ malo prebytok

Eurostat potvrdil, že Slovensko malo vlani deficit verejných financií 1,1 %. Rozpočtový schodok teda neklesal, bol vyšší ako v roku 2017 (1 %) a takisto vyšší, ako bol rozpočtový plán na rok 2018 (0,8 %).

Úradníci z Eurostatu nás upozornili ešte na jar, že podľa všetkého Slovensko nemalo vlani deficit verejných financií 0,8 percenta, ale o 0,3 percenta vyšší pre zlé zaznamenanie miezd na samostatných účtoch.

Eurostat nám mierne zvýšil deficity aj v rokoch 2015 až 2017.

Slovensko vlani hospodárilo horšie, ako bol priemer eurozóny (-0,5 %) aj priemer EÚ (-0,7 %). Prebytok malo vlani 9 členských krajín eurozóny a 14 krajín EÚ.

Lepšie ako Slovensko v regióne vlani hospodárilo Česko, Poľsko aj Rakúsko, horšie iba Maďarsko.

Česká republika mala v roku 2018 prebytok verejných financií vo výške 1,1 % HDP, prebytok mala už tretí rok po sebe. Nemecko malo vlani prebytok až 1,9 %, krajina je v pluse už niekoľko rokov po sebe.

Eurostat zároveň potvrdil, že hrubý dlh Slovenska bol v roku 2018 vyšší ako 49 % HDP (49,4 %), takže predsa len zostal v sankčných pásmach dlhovej brzdy.

Zdieľať

Dohľad nad verejnými peniazmi v zdravotníctve nefunguje, píše špecialistka na zdravotnícku politiku Jana Ježíková v Paneli expertov k téme, ako reagovať na Pentu a Gorilu. „Úlohou štátu je vytvoriť dokonalý dohľad nad všetkými subjektmi, či už štátnymi, alebo súkromnými, ktoré hospodária a žijú z peňazí nás všetkých. A to sú aj peniaze, ktoré idú do zdravotníctva, kde má Penta významné postavenie.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Jana Ježíková, špecialistka na zdravotníctvo, riaditeľka odboru zdravotníctva Bratislavského kraja

To, čo sme si pred rokmi prečítali v Gorile, bol neuveriteľný príbeh, záplava zla, korupcie, arogancie. V týchto dňoch text dostal hlas. Nezatriasol však spoločnosťou tak, ako sme možno očakávali. Tí, čo text čítali pred rokmi, mu verili už vtedy, a tým, ktorým to bolo jedno vtedy, je to jedno i dnes. Väčšinu ľudí to nevyrušilo, za roky nedošlo k masívnemu odlivu poistencov z Dôvery a neskrachoval ani jeden Dr. Max. Ľudia hovoria, že ich bežné životy to neovplyvní, je to hra tých hore, je to tak vždy a bude to tak vždy, všetci kradnú.

Úlohou štátu je vytvoriť dokonalý dohľad nad všetkými subjektmi, či už štátnymi, alebo súkromnými, ktoré hospodária a žijú z peňazí nás všetkých. A to sú aj peniaze, ktoré idú do zdravotníctva, kde má Penta významné postavenie. Takýto dohľad dnes nefunguje a toto by sa malo zmeniť, o to viac, keď Gorila znova ožila.

Penta v zdravotníctve vyrástla, ale jej veľkosť je veľmi závislá od slobodného rozhodnutia ľudí. Nie nad všetkým, čo sa deje v spoločnosti, majú ľudia takú moc ako nad podnikaním Penty. Človek milión tu dokáže veľa. Len obyčajným prepoistením do inej zdravotnej poisťovne zoslabí kohútik peňazí firme, o ktorej konaní číta hrozné veci.

Ľudia, ak sme pohoršení, znechutení a sklamaní, nebuďme apatickí. Uvedomme si svoju silu, ktorú prejavujeme vo voľbách, kde záleží na každom hlase, silu, keď konanie každého z nás cíti príroda, ak sa rozhodneme obmedziť plasty, silu, ktorou vieme vymeniť predsedu vlády len tým, že z tepla a pohodlia domova vyjdeme do ulíc.

Blížia sa voľby, šanca zmeniť veci k lepšiemu. Vnímajme, komu ide o verejné dobro, pozerajme na ľudí, ktorí chcú našu budúcnosť meniť, pozerajme, kto sú, s kým pracujú, koho počúvajú. Veľkou pomocou pre nás všetkých sú a budú seriózne médiá, ktoré to budú sledovať. Neberme menšie zlo, neuspokojme sa s marketingovým divadlom, pozerajme ďalej a len tak nebudeme potom prekvapení.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Kurz britskej libry voči americkému doláru dnes prvýkrát za päť mesiacov prekonal hranicu 1,30 USD. Britská mena ťaží z poklesu obáv z toho, že Británia opustí EÚ bez dohody. (čtk)

Zdieľať

Najviac jednorožcov je z e-commerce, fintechu a cloudu

Čína predbehla Spojené štáty v počte začínajúcich technologických startupov, ktoré investori oceňujú na viac ako 1 miliardu dolárov, vyplýva z prieskumu spoločnosti Hurun Report. Zo 494 firiem pochádza 206 z Číny, čo je o tri viac než z USA.

Najhodnotnejšie startupy, takzvané jednorožce, z Číny a zo Spojených štátov tvoria 80 percent všetkých spoločností tohto typu.

Napriek tomu sa obe krajiny dohromady podieľajú na globálnom HDP iba 50 percentami.

„Zvyšok sveta sa musí zobudiť a vytvoriť prostredie, v ktorom sa budú môcť startupy rozvíjať,“ hovorí šéf spoločnosti Hurun Report Rupert Hoogewerf.

Kto sú čínski draci:

Podľa Hurun Report je Čína domovom troch najcenejších jednorožcov na svete, ktorých celková hodnota sa odhaduje na 280 miliárd dolárov.

Sú nimi Ant Financial (dcéra internetového obchodu Alibaba), tvorca aplikácií ByteDance a gigant Didi Chuxing pre zdieľanú jazdu.

Najviac jednorožcov na svete pôsobí v odvetviach e-commerce a fintech, ďalej cloud computing, umelá inteligencia a logistika.

Na druhej strane, podľa tohtoročnej analýzy kanadskej výskumnej firmy Visual Capitalist majú Spojené štáty v oblasti firiem jednorožcov stále navrch.

Tvrdí, že v USA je 156 najhodnotnejších startupov, zatiaľ čo v Číne len 94.

Zdieľať

Ekonóm Libor Melioris o tom, ako nazerať na Pentu: „Ekonomický historik sa na Pentu pozerá cez prizmu carnegieovcov, rockefellerovcov, morganovcov. Uvažuje, či sa slovenskí plutokrati pokúsia vykúpiť z prvotných hriechov filantropiou, tak ako to urobili ich americkí predchodcovia. Ak nie, bude ich k ‚páchaniu dobra‘ musieť prinútiť štát.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Libor Melioris, ekonóm:

Ekonóm nemoralizuje. Nie je farár ani jeho sekulárna verzia – verejný intelektuál. Na Pentu sa pozerá ako na každú inú firmu. Zaujímajú ho tržby, zisk, investície, pridaná hodnota, mzdové náklady, dodávateľský reťazec, trhová integrácia…

Pri kolónke trhovej integrácie sa ekonóm zarazí a v duchu sa sám seba opýta: „Ako je možné, že v zdravotníctve, neuveriteľne zložitom a extrémne delikátnom sektore ‚výroby‘, štát toleruje existenciu horizontálne integrovaného súkromného impéria (poisťovňa, nemocnice, polikliniky, lekárne)?“

Ekonomický historik sa na Pentu pozerá cez prizmu carnegieovcov, rockefellerovcov, morganovcov. Uvažuje, či sa slovenskí plutokrati pokúsia vykúpiť z prvotných hriechov filantropiou, tak ako to urobili ich americkí predchodcovia. Ak nie, bude ich k „páchaniu dobra“ musieť prinútiť štát.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať