Z kompostéra spravili bytový doplnok, ktorý je pekný a nesmrdí

Na začiatku bol návrh stoličky, až potom ste z neho vytvorili bytový kompostér. Ako sa zo stoličky stane kompostér?

Robili sme súťaž návrhov na stoličku na terasu. Ľudia trávia na terasách čoraz viac času. Keď sme mali víťaza, prepočítali sme si náklady a zisťovali sme, či sa to vyplatí. Zistili sme, že by to bolo veľmi náročné. Ale návrh sa mi páčil a tak sme začali uvažovať, či by sa s tým nedalo niečo urobiť. Vtedy som sa stretla s dievčatami z Kokozy (podnik, ktorý propaguje kompostovanie a pestovanie v meste – pozn. red.), bola som na ich akcii, kde ma nadchli. Vtedy mi napadlo, že môžeme urobiť kompostér aj zo stoličky. Bol to skôr bláznivý nápad, ale často sa tak začínajú dobré veci.

Ako reagovali kolegovia?

Úplne rovnako ako dizajnér Jiří Pelcl, ktorý stoličku navrhol. Vyvalili oči a povedali, že to nebude nikdy fungovať.

Prečo?

Lebo je to príliš bláznivé, aby sme začali robiť kompostéry, keď sme doteraz robili kvetináče. Druhé bláznovstvo bolo, že by kompostér mal vyzerať takto pekne. Prečo by nemal vyzerať tak, ako doteraz – hranaté čierne veci v pivnici.

Čo vás presvedčilo, aby ste do toho šli?

Za 25 rokov, čo vediem vývoj a rozvoj u nás vo firme, mám skúsenosť, že keď mi naskočia zimomriavky na chrbte, tak to bude dobrý produkt. Tu mi naskočili.

Je vôbec dôležité, aby bol kompostér pekný?

Je to vec, ktorú sme zistili až následne. Dnes sa o kompostovanie zaujímajú ľudia, ktorým ide najmä o túto myšlienku a často si robia kompostéry doma – napríklad z veľkých potravinových nádob od majonézy či jogurtov. Ale takto z toho vyradíte ľudí, ktorí sa s tým chcú pochváliť, ukázať, že takto vedia žiť, že to majú ako životný štýl. Najmä mestských nadšencov, ktorých lákajú udržateľné veci.

Takže si to niekto kúpi ako bytový doplnok?

Áno. Vnímajú to ako doplnok. Za to je náš kompostér často oceňovaný aj v zahraničí a vďaka tomu sa o to začali zaujímať aj pražskí intelektuáli. Veľká vlna ekologického dizajnu je však len pred nami. Zatiaľ je to na začiatku rastu, vrchol to bude mať podľa mňa až o päť či šesť rokov.

Kto si kúpi váš kompostér?

Je to skupina ľudí, čo žije pomerne hektickým životom – často pracujú vo veľkých firmách a majú aj vyššie príjmy. Toto vnímajú až filozoficky. Aj v dizajne to začína byť výrazný smer – ide o dizajn, ktorý vás spomaľuje. Donúti vás začať žiť pomalšie. Veľa ľudí hovorí, že ich kompostovanie vracia do reálneho času. Zrazu si uvedomia, že organické zvyšky potrebujú čas, aby sa dostali do štádia, keď ich dážďovka môže zjesť, musí to byť v štádiu, aby to vedela vysať. Nejaký čas trvá, kým sa vytvorí organický materiál, kým vznikne hnojivo. A mladší ľudia si začnú uvedomovať, že nežijú v reálnom čase. IT technológie nás veľmi zrýchlili a toto ich vracia naspäť. Pre ľudí z vidieka, ktorí sú zvyknutí robiť na záhrade, to je až vtipné. Je to skupina, ktorá chce takýmto spôsobom spomaliť svoj život. Ale cieľových skupín je viac.

Aké sú ostatné?

Ľudia, ktorí kompostovali aj predtým a len si na to teraz kúpia peknú nádobu. Alebo je ľuďom ľúto vyhadzovať toľko organického odpadu, lebo ak nie je v meste hnedá nádoba, tak to nemajú kam vyhadzovať. Sú to často ľudia, ktorí triedia. Alebo takí, čo pestujú a takto získajú organické hnojivo. Stačí, ak majú na oknách či na balkóne pár kvetináčov. Motivácie sú veľmi individuálne.

Prevládajú muži alebo ženy?

Prekvapivo je to pol na pol. Veľa sa o to zaujímajú aj muži. Vnímajú to ako výzvu. Dnes im chýba dobrodružstvo a dobíjanie hradov, tak toto je pre nich akoby výzva, že to dokážu.

Majú záujem najmä mladí?

Veľmi často majú do 30 rokov. Sú najmä z mesta. Na dedinách majú často ľudia kompostéry na záhradách.

Nakupujú u vás aj ľudia zo Slovenska?

Teraz sa nám často ozývajú. Myslím, že počet ľudí, ktorí sa zaujímajú o kompostovanie, u nás a na Slovensku je porovnateľný. Aj Slováci sa o to zaujímajú.

Slovensko patrí medzi krajiny s najmenším podielom separovania odpadu, ako ich motivovať?

My sme nikdy nerobili masívnu kampaň. Niektoré mestá chcú teraz obyvateľov motivovať finančne. Platia ľuďom za separovaný odpad. Takže sa môže stať, že si tým dokážu zaplatiť aj vývoz komunálneho odpadu. Veľa robí aj komunitný princíp. Poďme robiť niečo spoločne – pestovať, sadiť. Oslovuje to hlavne mladšiu generáciu. Ale ako motivovať staršiu generáciu, to je ťažšie. Mali sme niekoľko zákazníkov, ktorých presvedčil dizajn a to, že kompostér robil dizajnér Jiří Pelcl. Vedeli sme takto nadchnúť aj organizácie, ktoré si povedali, že keď sa tomu venuje renomovaný dizajnér, tak na tom asi niečo bude.

Prečítajte si

Nekupujte si balené uhorky, radí žena, ktorá nevyhadzuje takmer žiadny odpad

Ako začať s kompostovaním?

Ak chcete začať kompostovať preto, že máte veľa biologického odpadu z kuchyne a nechcete ho vyhadzovať, výsledky uvidíte rýchlo. Ja mám na odpad z kuchyne nádobu s dierkami, vďaka ktorej vidím, koľko odpadu vyrobím. Ak chcete začať, ale nie ste si istí, či to zvládnete, nebudem hneď odporúčať náš kompostér. Skúste si to najskôr s doma vyrobeným. A keď uvidíte, že vás to baví a chceli by ste to robiť, tak prenesiete do nádoby hotový základ s dážďovkami a prostredím. Takto by sa vám začínalo ľahko a pohodlne. Ak by ste si kúpili rovno kompostér, stačí si ho zoskrutkovať a môžete hádzať zvyšky doň. Ešte je dôležité zohnať si dážďovky. Bez tých to nejde.

Dajú sa kúpiť v obchode?

Dajú, ale išla by som komunitnou cestou, popýtala sa známych, išla na nejakú akciu. Už to funguje aj ako spoločenský fenomén. Napríklad teraz s organizáciou Kokoza chceme urobiť dážďovkovú mapu, klikli by ste si na vaše bydlisko a našli by ste hneď kontakt na človeka, ktorý vám to ukáže, bude ochotný vás to naučiť a podelí sa aj o dážďovky.

Vy ste vyskúšali váš kompostér aj doma. Kompostovali ste aj predtým?

Kým sme sa pustili do tohto nášho, tak som si kúpila klasický čierny hranatý. A fungovalo nám to hneď bez problémov. Komplikácie sú mušky, ale je dosť spôsobov, ako ich zvládnuť. Ja to už zvládam celkom dobre.

Ako?

Dajú sa kúpiť prípravky ako mletý vápenec alebo sa to dá riešiť drvenými škrupinkami z vajíčok. Keď ich tam nasypete, zmeníte pH a muškám sa tam už tak nedarí. Pomáha aj usadenina z kávy či už z tureckej, alebo z kávovaru. Alebo dobre funguje miska s octom. Dáte do sklenej misky ocot, zriedite s vodou, dáte kvapku saponátu, prekryjete to fóliou, do nej urobíte dierky vidličkou – je to pasca. Majú svoje periódy, napríklad ich vyhubíte a 14 dní či tri týždne nie sú. V kompostéri, ktorý máme vo firme, sa nám ich podarilo vyhubiť.

Ako sa tam dostávajú?

Vnútri kompostéra vznikne ekosystém, ktorý musíte vyvažovať, lebo keď tam vznikne vychýlenie, sú tam napríklad mušky. Ak je ekosystém v rovnováhe, nemalo by tam byť nič premnožené. Tak ako je to v prírode.

Kde máte kompostér v byte?

Mala som ho v izbe pre hostí, ale teraz ich bolo viac, tak som ho presunula do garáže. Vo firme ho máme v zasadačke a ľudia sú veľmi prekvapení, že ho tu máme a nič tu nie je cítiť. Vo firme ich máme viac, aby sme ich otestovali.

Smrad je prvá reakcia, keď sa povie bytový kompostér.

Áno, to je prvá a najväčšia výhrada. Veľmi ťažko sa to vyvracia, lebo väčšina ľudí netuší, ako fungujú dážďovky. Začnú s konzumáciou vtedy, keď sa potraviny začnú rozkladať a malo by to začať smrdieť. Vtedy to vysajú, a tak tam nemá čo smrdieť.

Ani keď tam dávam potraviny a otvorím kompostér?

Keď ho otvoríte, tak to smrdí. Ale správne vedený kompostér by mal voňať ako lesné podhubie. Cítite, že tam prebiehajú biologické procesy, ale nie je to nepríjemné.

Ako eliminovať zápach? Je lepšie si zbierať odpad z kuchyne do zvláštnej nádoby a potom ho do kompostéra zaniesť naraz, aby sa toľko neotváral?

Ja to tak teraz robím, lebo sa mi nechce chodiť stále do pivnice. Mám pri dreze nádobu, ktorú tam vynesiem raz za deň. Iní to tam vhadzujú aj raz za tri dni, lebo keď to zbierate do nádoby, ktorá má otvory, tak sa tam dostane vzduch a nebude sa to kaziť. Mala som ho aj v kuchyni pri linke a dávala som to tam hneď. Záleží, ako to komu vyhovuje.

Môže byť kompostér aj na balkóne alebo v pivnici?

Pivnica je podľa mňa ideálna. Na balkóne nesmie teplota klesnúť pod nulu, lebo by zmrzli. Ideálne je, aby boli v prostredí, kde je viac ako 5 stupňov, lebo keď je chladnejší, zmierňujú pohyb aj trávenie. A treba dať pozor aj na veľké teplo, mali by byť v prostredí do 28 stupňov, lebo potom sa uvaria. Aj mne sa to vlani stalo, zabudla som ich na terase a keď sa začali horúčavy, tak sa mi doslova uvarili. Keď sa začne tá bielkovina rozkladať, tak to je sila. Potom sa hneď nasťahovali mäsiarky a za 14 dní to vyčistili. Príroda si s tým poradila.

Kompostérom sa dá podľa niektorých údajov znížiť odpad o tretinu, bolo to tak aj u vás?

Zhruba tak. Ja teraz vôbec nedávam bioodpad do komunálneho odpadu, znížila som ho na nulu. Čo sa týka objemu nádoby na smeti, tak sme ju mávali úplne plnú. Teraz je toho omnoho menej.

Kompostovanie je pre mnohých zložité, lebo nevedia, čo do kompostéru dať a čo nie. Ak robíme kuraciu polievku, čo všetko pri jej príprave môžeme odhodiť do kompostu?

Ak je polievka zeleninová, tak všetky šupky. Z cibule dávam aj suchú časť. Nedávala by som tam celú cibuľu, lebo pri rozklade nevonia dobre, ale šupku z nej by som tam dala určite. Nedajú sa tam dať zvyšky uvareného jedla. Ale, keď si varím zázvorový čaj, tak ten zázvor tam dávam tiež. Nesmú sa tam dávať mliečne výrobky, čiže akékoľvek zvyšky syrov či masla, ani žiadne mäso či kosti. To by naozaj smrdelo.

Prečítajte si

Nová doba. Bio už bude aj odpad, triediť musia všetci a zaplatia nám to Coca-Cola a IKEA

A citrusy?

Ja ich tam dávam. Niektorí hovoria, že sa to nemá, ale ja to robím. Mám dosť funkčný kompost a dážďovky to zjedia.

Aj banánové šupky, či zvyšky z exotického ovocia – avokádo, mango?

Všetko, dávam tam aj kôstku z avokáda či škrupinky z orieškov, napríklad pistácií. Aj stonku z hrozna, ktorá je tvrdá. Dávam tam aj kvety, keď ich ostrihám alebo suché listy.

Vajíčkové škrupinky dávate len kvôli muškám alebo hocikedy?

Stačí ich rozdrviť, aby neboli veľké kusy a bez problémov ich tam dávam.

Neprekáža pri ovocí, že je striekané?

Veľa ľudí sa na to pýta. Samotný substrát z kompostu nemá v sebe chemické látky, lebo to ostane v telách dážďoviek. Ostane to tak v kompostéri.

Môže sa do kompostéra dávať ovocie a zelenina, ktorá je plesnivá alebo hnije?

Áno, aj to. Napríklad proces rozloženia citrusov  prebieha tak, že sa najskôr do toho pustia plesne, tie to akoby predpripravia dážďovkám a až potom sa do toho pustia baktérie a samotné dážďovky. Mám známych, ktorí keď je vyššia spotreba ovocia a zeleniny – cez Vianoce či Veľkú noc –  šupky zbalia do vreciek a dajú ich do mrazničky. Do kompostéra ich dajú, keď spotreba klesne, napríklad keď idú na dovolenku, aby mali dážďovky stále prísun stravy.

Ako je to s ohryzkami z jablka?

Určite to tam patrí. Pri jablkách a ovocí všeobecne sa často odporúča opatrnosť, práve ovocie totiž priťahuje mušky. Väčšinou si ich donesiete do bytu s ovocím.

Veľa odpadu vzniká pri varení. Oplatí sa kompostér aj pre ľudí, ktorí nevaria?

Napríklad ja nevarím cez týždeň, najviac cez víkend. Ale aj cez týždeň je odpad zo zeleniny a ovocia. Závisí od ich spotreby, takže to nesúvisí len s varením. Vidíme využitie aj vo firmách, ktoré sa takto snažia odbúravať odpad. Kokoza, s ktorou spolupracujeme, začala pracovať s viacerými kaviarňami, ktoré by o kompostér mali záujem. Ale naráža to na hygienické pravidlá, ktoré sa musia upraviť.

Stúpa záujem o kompostéry?

Stúpa v zahraničí aj u nás. Ale ak začínate s veľmi malými číslami, tak nárast vyzerá veľký.

Koľko kompostérov ste predali od jeho uvedenia?

Na trhu je od roku 2015 a doteraz sme predali stovky kusov v jednotlivých krajinách.

Váš kompostér už okopírovali v Číne. Ako sa o ňom dozvedeli?

Predávame ho aj v Spojených štátoch, a tak sme sa zviditeľnili. Ak začnete predávať online, dá sa nájsť, čo sa predáva a idú do toho. Nevidia za tým myšlienku, ale skôr to, ako na tom zarobiť.

Kde ešte predávate kompostér okrem Slovenska a USA?

Prirodzený záujem je v Škandinávii, majú veľa ekologických projektov.

Čo môže ľudí od kompostovania doma odrádzať?

Zápach. To je prvé, čo im napadne. Keď sa to podarí vysvetliť, alebo vidia, že to tak nie je, príde druhý faktor – je to prácne. Musíte sa tomu venovať. Nie je to zjednodušenie života, ale jeho komplikácia. A ak sú ľudia naučení, že im technológie zjednodušujú život a všetko chcú rýchlo, nechápu, prečo by si ho mali komplikovať.

Koľko času zaberie kompostovanie?

Mne v tejto chvíli už nezaberá takmer žiadny čas. Odčerpávam dážďovkový čaj, hnojím si a raz za pol roka musím prehodiť jednotlivé časti. Vždy sa tomu venujem v sobotu, odčerpám, rozriedim to a zalejem kvetiny. Ale to by som robila tak či tak. Kompost používam na domáce kvetiny. A dá sa to robiť s celou rodinou, deti si to užijú. Teraz pripravujeme projekt, kde chceme dať kompostéry do škôl a škôlok, aby sa deti učili nakladať s odpadom.