Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Personálny šéf VW: Ak nám Jaguar vezme ľudí, budú to homeopatické hodnoty

Eric Reuting, Foto - VW
Eric Reuting, Foto – VW

Je kľúčovým manažérom bratislavského závodu Volkswagen. Personálnu oblasť veľkej fabriky s viac ako 12-tisíc zamestnancami riadi nemecký manažér ERIC REUTING v časoch, keď sa všetky automobilky na Slovensku ponosujú, že majú problém zohnať kvalitných ľudí. V rozhovore hovorí aj o tom:

  • prečo neplánujú zvážať do fabriky v Bratislave ľudí z Ukrajiny či iných krajín mimo EÚ, ani od slovenskej vlády nežiadajú, aby uvoľnila trh pre takýto dovoz ako iné automobilky či strojári,
  • prečo nepriniesli žiadny špeciálny benefit v reakcii na hustnúcu atmosféru na pracovnom trhu,
  • ako to dopadlo, keď chceli nových zamestnancov lákať na autobusy zadarmo, ale kariérne starším ich neponúkli,
  • prečo sa v bratislavskej automobilke neobávajú, že by im ľudí zlákal Jaguar, hoci vo firme pracuje veľa ľudí z južného Slovenska,
  • čo majú jej manažéri proti novému nariadeniu o dani za ubytovanie v Bratislave.

Tento rok je prvý, keď je Volkswagen najväčším privátnym zamestnávateľom na Slovensku?

Áno, to sedí. Minulý rok sme to nevedeli relevantne porovnať, ale teraz to platí na 100 percent.

Platí, že z automobiliek na Slovensku vyplácate najvyššie priemerné platy?

Áno. Priemer bez zarátania manažmentu v roku 2016 stúpol na 1804 eur, ale tento ukazovateľ nemá až takú výpovednú hodnotu.

Prečo?

Pravda je aj to, že noví pracovníci, ktorí k nám nastúpia, zarábajú podľa skúseností a kvalifikácie od 1100 do 1300 eur v hrubom mesačne.

Vrátane všetkých odmien naviazaných aj na výkony spoločnosti?

Áno.

Koľko je to bez nich?

To sa nedá vyčleniť, pretože táto odmena vyplýva z kolektívnej zmluvy, kde je upravený dovolenkový aj vianočný príspevok, odmena za hospodársky výsledok roka a ďalšie mzdové zložky. Približne po piatich rokoch zarábajú pracovníci od 1600 do 1800 eur v hrubom mesačne.

Keď začne pri Nitre vyrábať automobilka Jaguar Land Rover, bude stále platiť, že Volkswagen má najvyššie priemerné platy?

Nevieme, aké mzdy nasadí pri štarte Jaguar Land Rover, určite bude mať tiež svoj biznis model, ktorý nepoznáme, ale vychádzame z toho, že medzi nami zostane dosť veľký rozdiel, a to v prospech Volkswagenu Slovakia.

Jaguar zrejme kalkuluje aj s tým, že ľudia, ktorí cestujú za prácou do Bratislavy z okolia Nitry by mohli uprednostniť prácu v domácom regióne. Koľko zamestnancov by vám mohol Jaguar takto odlákať?

Vieme, koľko pracovníkov dochádza z regiónu Nitry do Bratislavy…

Koľko ich je?

Tieto údaje nezverejňujeme, ale čo sa týka toho, že by sme nejakých pracovníkov stratili, tak to budú minimálne čísla, to budú homeopatické hodnoty. Tým sme si istí.

Prečo ste si tým takí istí?

Samozrejme, máme pred vstupom nového hráča na trh rešpekt. No predtým, ako sa zamestnanec rozhodne pre nového zamestnávateľa, určite si zistí, akú má povesť, aké podmienky bude ponúkať a tu Jaguar Land Rover začne doslova na zelenej lúke, takže v tomto smere nemôže zatiaľ nič ponúknuť. Naši zamestnanci vedia, akú má Volkswagen Slovakia kultúru, poznajú benefity, na ktoré majú nárok, vedia, aké stabilné pracovné miesta ponúkame. To si každý premyslí predtým, ako urobí takýto krok.

Avizovali ste, že aj tento rok budete potrebovať niekoľko stoviek zamestnancov. Koľko?

K tomu by som sa nechcel vyjadriť konkrétnejšie.

Eric Reuting

  • Vyštudoval ekonómiu v rodnom meste Bochume.
  • Titul MBA získal na Univerzite aplikovaných vied – Hogesschool v holandskej provincii Zeeland.
  • V máji roku 1991 začal pracovať na oddelení pracovného manažmentu v spoločnosti Thyssen Guss, kde sa neskôr stal vedúcim oddelenia personálnej správy.
  • Do koncernu Volkswagen nastúpil v roku 2006, keď začal pracovať na vedúcej pozícii oddelenia technického vývoja v Audi Neckarsulm.
  • O tri roky neskôr sa stal vedúcim personálneho oddelenia závodu Volkswagen v meste Kassel.
  • Personálnu oblasť v závode Volkswagen Slovakia začal viesť ako člen predstavenstva 1. októbra 2013.

To je nábor pre nové investície?

Iste ste počuli, že nás čaká niekoľko nových produktov. V dohľadnom čase budeme vyrábať aj Audi Q8, Porsche Cayenne sa tu bude montovať kompletne. Keď štartujete s novými produktmi, môžete rátať s tým, že bude zvýšený dopyt po pracovnej sile, a na to sa pripravujeme aj navyšovaním počtu zamestnancov.

Odkiaľ ich plánujete zobrať? Zo Slovenska, zo zahraničia? Ak zo Slovenska, tak odkiaľ?

Výrazne sa pritom sústredíme na Slovensko. Do budúcej jari u nás ešte bude pracovať 500 maďarských kolegov (z partnerského maďarského závodu Audi, pozn. red.), ktorí sú výraznou pomocou. Možno sa zameriame na Českú republiku, pre jazyk a blízkosť, ale tam je situácia na trhu práce takisto napätá. V najbližších 18 mesiacoch sa však sústredíme na krajiny, ktoré sú v Európskej únii.

Doviezť ľudí zo srbskej Vojvodiny zrejme napadlo aj manažérom Volkswagenu, ale na rozdiel od trnavskej automobilky ste ho v Bratislave nerealizovali. Prečo?

Lebo to v súčasnosti nepovažujeme za potrebné.

Eric Reuting. Foto - VW
Eric Reuting. Foto – VW

 

Automobilky rokujú s našou vládou o uvoľnení legislatívy na trhu práce. Spoločné úsilie je umožniť dovoz ľudí z krajín mimo Únie, napríklad z Ukrajiny. Ako tieto rokovania pokročili?

My sme žiadne rokovania v tomto smere neviedli. My s ministerstvami o takýchto veciach nedebatujeme.

Zväz automobilového priemyslu SR, ktorého ste členom, takúto iniciatívu vyvíja. Chápem správne, že aj Volkswagen by bol rád, keby sa tieto pravidlá na trhu práce uvoľnili?

Nezaoberáme sa touto témou.

Takže je to výhradne iniciatíva ostatných automobiliek, alebo len niektorých u nás?

Nemôžem hovoriť za iných výrobcov automobilov, ale neuvažujeme o dovoze pracovníkov zo Srbska či z Ukrajiny, ak myslíte toto.

Čím si vysvetľujete, že iní autovýrobcovia a strojári žiadajú vládu, aby uvoľnila pravidlá pre pohyb pracovnej sily a Volkswagen nie?

Zatiaľ sme to nepotrebovali. Dôvodom môže byť aj to, že nás verejnosť ocenila ako naj zamestnávateľa. A pre nás je dôležité, aby nás tak vnímali aj naši zamestnanci. Doteraz sme mali dostatočný počet zamestnancov zo Slovenska. Sme optimistickí v tom, že to tak aj zostane.

Je to aj preto, že uvádzate najvyššie priemerné platy v klasickom autopriemysle?

Volkswagen pôsobí na Slovensku 25 rokov a je zamestnávateľom so silným zázemím. Veríme, že kombinácia stabilného pracovného miesta, atraktívnych platových podmienok, širokého portfólia firemných benefitov a možnosti osobného rastu, sú pre mnohých Slovákov dobrým dôvodom rozhodnúť sa pre prácu vo Volkswagen Slovakia.

Na pohovoroch či vo fabrike nepočúvate reči o tom, že keď už tu budú štyri automobilky a málo kvalifikovaných ľudí, mohli by platy aj vo vašej fabrike rásť rapídnejším tempom?

Samozrejme, že mzda určite hrá svoju úlohu. Je to odmena za vykonanú prácu, ale je to len jedna z veličín, ktorá vstupuje do hry. Dôležité je, ako sa pracovník cíti, ako je prijatý v kolektíve, v spoločnosti. To je veľmi dôležité a my s naším bohatým sociálnym programom v tomto smere ponúkame veľa.

Za posledné dva roky ste zaviedli nejaký špeciálny benefit, ktorý reaguje na napätú situáciu na trhu práce?

Nie. Nič také sme nezavádzali, ak vynechám to, že sme rozšírili našu zmluvnú dopravu z 27 liniek na 34 (doprava do vzdialenosti 100 kilometrov od Bratislavy, Volkswagen prepláca zamestnancom časť nákladov na túto zmluvnú autobusovú dopravu).

Do ktorých regiónov ste pridali linky a prečo?

Posilnili sme dopravu do všetkých regiónov, z ktorých ku nám prichádzajú naši zamestnanci. Zjednodušujeme tak našim súčasným aj novým zamestnancom cestu do a z práce.

Minulý rok ste zaviedli na pol roka dopravu pre nových zamestnancov úplne zadarmo. Proti tomu protestovali starší zamestnanci a bol z toho celkom ostrý konflikt. To bolo niečo ojedinelé?

Je pravda, že kariérne starší zamestnanci sa cítili spomenutým opatrením znevýhodnení. Hľadali sme preto zlepšenia v rámci dopravy, dohodli sme sa s novým zmluvným dopravcom, s ktorým sme si dohodli aj lepšie ceny. Tie sme premietli v prospech našich zamestnancov. Takže sme znížili sumu, ktorú platia za dopravu. Táto zľava platí pre všetkých.

V čom sa ešte zmenili požiadavky a ponuka na trhu práce oproti situácii spred dvoch rokov?

Čo sa týka benefitov alebo odmeňovania, tam sa nič výrazne nemenilo. Dôležitú úlohu začína zohrávať doprava z bydliska, tam stúpa záujem, na to sme aj zareagovali.

Stavali či zazmluvňovali ste aj nové ubytovacie kapacity pre zamestnancov?

Ide predovšetkým o zmluvnú dopravu. Ubytovne sa týkajú asi tisícky pracovníkov, ktorí u nás robia, ale máme asi 5-tisíc pracovníkov, ktorí dochádzajú a využívajú zmluvnú dopravu s príspevkom.

Chápem to tak, že je stále problém prilákať ľudí na prácu v závode z väčšej vzdialenosti. Prečo je to tak a kde je príjmová hranica, pri ktorej by sa zväčšila ochota dochádzať zo vzdialenejších regiónov, napríklad viac z východného Slovenska?

V tomto smere je dôležité najmä podporovať mobilitu pracovnej sily na Slovensku. My sa snažíme túto bariéru prekonávať poskytovaním zmluvnej dopravy a ubytovania, na ktoré významnou mierou zamestnancom prispievame. Z tohto pohľadu vnímame veľmi negatívne napríklad nové všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Bratislava o dani za ubytovanie, ktoré znamená významnú prekážku dochádzania za prácou do Bratislavy. Uvítali by sme opatrenia podporujúce ochotu ľudí cestovať za prácou zo vzdialenejších regiónov.

Ak uvoľnenie pracovného trhu nie je pre vás priorita, potom aké zmeny by ste si najviac želali od kompetentných ministrov?

Potešilo by nás, keby sa opatrenia vlády sústredili predovšetkým na kvalifikáciu v povolaniach, kde pociťujeme veľký nedostatok. Chýbajú elektrotechnici, mechatronici, alebo aj nástrojári – tých nepotrebujeme iba my, ale aj iné výrobné závody, aj naši dodávatelia. Používame špičkové technológie, priemyselné inteligentné roboty a na ovládanie takejto technológie potrebujete aj špičkovo kvalifikovaných ľudí.

Máme školy, ktoré majú výbavu potrebnú na takúto kvalifikáciu?

Takých škôl je primálo, a preto sme aj založili spolu s partnermi našu Duálnu akadémiu. Otvorili sme ju pre stredoškolské štvorročné štúdium vlani v septembri. Ale už v roku 2013 sme rozbehli dvojročné rekvalifikácie v konkrétnych profesiách.

Kedy budú pripravení na prácu ľudia, ktorých si takto vyškolíte?

Prví absolventi duálnej akadémie prídu až v roku 2020. Ale máme 111 ľudí v duálnom rekvalifikačnom dvojročnom programe, a to sú absolventi technických škôl, ktorí u nás absolvujú rekvalifikáciu napríklad na mechatronika. Na záver získajú slovenský a nemecký výučný list, tak sme si to nechali akreditovať.

Zjavne to aj tak nepokrýva tohtoročné náborové potreby. Stále nerozumiem, odkiaľ ľudí plánujete zobrať, ak zo zahraničia nie?

Nechceme hľadať ľudí v zahraničí, sme si istí, že ich dokážeme pokryť domácimi zdrojmi. Väčšina našich pracovných miest sa týka montážnych prác na linke, tam stačí štvortýždňové zaškolenie. V tomto roku nastúpi ďalších 85 rekvalifikantov, a to znamená, že v trojročnom období spolu z rekvalifikačných kurzov získame takmer 200 pracovníkov, k tomu treba prirátať v roku 2020 približne 100 absolventov v Duálnej akadémii.

Chápem správne, že zohnať ľudí na linku pri danom plate do vzdialenosti do 100 kilometrov stále nie je na Slovensku až taký problém?

Situácia na pracovnom trhu je pre nás zamestnávateľov čoraz náročnejšia. Nájsť dobrých zamestnancov nás stojí veľmi veľa úsilia. Určite preto netvrdím, že zohnať ľudí nie je problém.

Ako prijali posilu 550 zamestnancov z partnerského závodu Audi v Győri zamestnanci bratislavského závodu?

Vynikajúco, veľa našich pracovníkov pochádza z južného Slovenska, hovoria po maďarsky, a navyše v roku 2014 už 200 našich zamestnancov vypomáhalo našim kolegom v Maďarsku. Boli nadšení, že sem prišli skúsení pracovníci, ktorí vedia vyrábať vozidlá.

Kto je dnes najväčší konkurent Volkswagenu spomedzi automobiliek na pracovnom trhu a kto to bude v roku 2020?

Na základe zemepisnej blízkosti nám zrejme najskôr bude konkurovať Jaguar Land Rover, ale my sme predovšetkým stavili na vlastné vzdelávanie pretože aj naši dodávatelia potrebujú dobre kvalifikovaných ľudí, o ktorých ich nechceme pripraviť. Ponúkame atraktívne mzdy, benefity, ale to nemá slúžiť na to, aby sme pripravili našich dodávateľov o ich kvalitných pracovníkov, lebo našich dodávateľov potrebujeme rovnako, ako oni potrebujú nás, a nechceme, aby sme lovili v rovnakých vodách. Preto sme začali s naším vlastným vzdelávaním, a toho sa aj budeme držať.

O pozíciu hlavného partnera na rokovanie s manažmentom automobilky napríklad o platoch sa sporia dve odborové organizácie. Jedny sú takzvané moderné odbory pod vedením Zoroslava Smolinského a druhé sú tradičné odbory OZ KOVO Emila Machynu. Ktoré z nich vidíte ako skutočného formálneho partnera na rokovanie?

Sme v takej situácii, že v bratislavskom závode vyvíjajú svoju činnosť dvoje odbory. Obidva si nárokovali väčšinu členskej základne (kto má viac členov je v pozícii vyjednávať napríklad o platoch, pozn. red.), a preto sme si  prostredníctvom rozhodcu ministerstva práce túto situáciu nechali vyjasniť. Po dôkladnom preskúmaní nám oznámili, ktorá z nich je väčšinová.

Takže odteraz rokujete s ktorou odborovou organizáciou?

Kolektívne vyjednávanie prebieha s Modernými odbormi Volkswagen. Ale na najrôznejších iných interných rokovaniach sa zúčastňujú obe odborové organizácie.

Prečo ste nechali odborárov rozsúdiť cez ministerstvo práce?

Požiadali sme o určenie rozhodcu aj preto, lebo potrebujeme právnu istotu. Bolo by naozaj fatálne, keby sme rokovali s odbormi, dohodli sa na niečom a potom by sa ukázalo, že nemajú vôbec kompetenciu.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa: kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné.
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, k Česku sa už nepribližujeme.
  • Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín.
Zdieľať

Odborníčka na zdravotníctvo Za ľudí Letanovská: Za desať rokov postavíme desať nemocníc

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za desať rokov postavíme desať nemocníc, hovorí odborníčka na zdravotníctvo zo strany Za ľudí Andrea Letanovská. „Chceme apolitický profesionálny manažment, ktorý bude mať hmotnú zodpovednosť za to, ako manažuje svoje inštitúcie. Zrejme potom o tieto miesta nebude bitka, ale budú to robiť len tí, ktorí na to majú,“ vraví o návrhu, aby nemocnice boli akciovými spoločnosťami.

Minúta po minúte

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie po Novembri bola podľa Ivana Mikloša Klausova ekonomická reforma. „Ekonomika sa vďaka tomu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou cestou.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivan Mikloš, bývalý minister financií

Najlepšie a najdôležitejšie bolo, že sa November 1989 stal. Za najlepšie rozhodnutie po ňom považujem reformu, ktorá sa pripravila v priebehu roka 1990, schválila v parlamentoch (federálnom, slovenskom a českom) na jeseň 1990 a spustila vo vtedajšom Československu od 1.1.1991.

Dokument, podľa ktorého sa postupovalo, sa volal „Scenár ekonomickej reformy“ a pripravil ho tím politikov a odborníkov pod vedením vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa. Tento ucelený a komplexný prístup (ktorý sa veľmi nespravodlivo vžil ako „šoková terapia“) sa totiž ukázal ako správny a efektívny.

Ekonomika sa vďaka nemu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou (tzv. gradualistickou) cestou, alebo v tých, kde zavládol po rozpade komunistického režimu a centrálne plánovanej ekonomiky nekontrolovaný chaos a zmätok. Takže vďaka „šokovej terapii“ ľudia trpeli omnoho menej ako pri iných možných alternatívach.

Za ďalšie kľúčovo dôležité správne rozhodnutie považujem odvrátenie hrozby európskej a euroatlantickej izolácie Slovenska, vstup do EÚ, NATO a eurozóny spolu s druhou vlnou reforiem po roku 1998, najmä však v rokoch 2002 – 2006.

Za najväčšiu chybu považujem, že sa nám nepodarilo dosiahnuť celospoločenský, alebo aspoň väčšinový konsenzus na potrebe neustálej modernizácie krajiny na základe princípov a hodnôt otvorenej spoločnosti, právneho štátu a politickej a ekonomickej slobody.

Výsledkom toho všetkého (aj úspechov, ale aj chýb a zlyhaní) je, že na jednej strane je posledných 30 rokov od Nežnej revolúcie jednoznačne a nespochybniteľne historicky najúspešnejším obdobím v dejinách Slovenska a Slovákov, no na druhej strane je to aj obdobie obrovských premárnených príležitostí. A to sa žiaľ premieta aj do zvýšeného rizika ohrozenia našej úspešnej budúcnosti.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - Archív SNM
Foto – Archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Zdieľať

Lívia Vašáková: Najlepšie rozhodnutie od Novembra bol vstup do EÚ a najväčšia chyba zanedbanie školstva. Vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku odpovedá v Paneli expertov Denníka E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Najlepšie rozhodnutie: vstup do Slovenska do EÚ v roku 2004.

V roku 2004 sa Slovensko spolu s ďalšími 9 krajinami stalo členom Európskej únie. To pre nás znamenalo prístup k 500 miliónovému vnútornému trhu, pritiahnutie zahraničných investícií, EU fondy a stanovenie mantinelov pre domácu politiku.

Stačí pohľad na východ alebo juh od nás na Ukrajinu či Balkán, aby sme si uvedomili, kde sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa do EÚ nedostali.  Slovensko je nielenže krajina, ktorá z členstva výrazne profitovala, ale pomohlo nám aj obdobie pred vstupom, kde sme si museli plniť domáce úlohy spojené s integráciou a realizovali tak viaceré potrebné reformy.

Najväčšia chyba: úpadok školstva, ktoré sme 30 rokov zanedbávali.

Slovensko zaostáva tak v kvalite (pokles v rebríčkoch PISA, žiadna univerzita medzi najlepšími 500 univerzitami sveta, vyše 15% odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké  školy,..) ako aj v inkluzívnosti školstva.

Tento trend je dlhotrvajúci, zodpovedá malému politickému záujmu o tento rezort a zároveň bude mať fatálne dôsledky pre našu budúcnosť, a to nielen v slabej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniaci pracovný trh ale aj v politickej či spoločenskej oblasti (nárast populizmu, pokles dôvery v inštitúcie a naopak podliehanie dezinformáciám).

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Šéf ÚVO Miroslav Hlivák sa bráni pred rastúcou kritikou jeho úradu od politikov. Hovorí, že v lete oslovil všetky ministerstvá, aby predniesli svoje požiadavky, no odpovedali mu len dve.

„Za posledné obdobie cítim a vnímam, že politickí predstavitelia častejšie kritizujú Úrad pre verejné obstarávanie. Pritom úrad je pripravený diskutovať o možnostiach, ktoré skvalitnia verejné nakupovanie na Slovensku. Po nástupe do funkcie som zaviedol aj novú kultúru tvorby legislatívy, do ktorej pravidelne prizývam odbornú aj laickú verejnosť, aj tých, ktorí denne so zákonom robia. Takto sme pripravili aj zmenu zákona, ktorá platí od januára a vďaka ktorej sa už dnes dá nakupovať za verejné peniaze rýchlejšie, jednoduchšie a za dodržania transparentnosti. Sme otvorení vecným návrhom, aby sme skvalitňovali oblasť verejných nákupov a zároveň pokrývali strategický záujem štátu. Preto, ak sa politici sťažujú na znenie zákona, v júni tohto roka som v rámci prípravy druhej novely osobne listom vyzval všetkých členov vlády SR, aby definovali strategické záujmy štátu v oblastiach, ktoré majú z titulu svojej funkcie v kompetencii. Do dnešného dňa mi odpovedali len dva rezorty – ministerstvo dopravy a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nemalo požiadavku na legislatívne zmeny. Rezort dopravy si želal legislatívne pokryť špekulatívne správanie vo verejnom obstarávaní, čo spôsobuje prieťahy vo verejných súťažiach. Rezort dopravy uspokojilo, že na túto situáciu úrad reagoval v druhej novele, v ktorej sme zaviedli viacero opatrení na boj proti nekalým praktikám vo verejných súťažiach. Mrzí ma preto, že novela, ktorá mala opäť veci posunúť vpred, je paralyzovaná škodlivými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, pre ktoré ju pani prezidentka vrátila do parlamentu,” povedal Miroslav Hlivák.

Predseda úradu zároveň pripomenul, že spolu so svojou pracovnou skupinou z úradu chodí priamo do regiónov a vyhlasovateľov súťaží metodicky usmerňujú, aby kompetentní dokázali obstarať rýchlo a bez porušení zákona.

“Úrad je od môjho nástupu otvorený aj všetkým vyhlasovateľom súťaží. S dôverou sa môžu obrátiť na úrad či už v rámci ex ante posúdenia, či majú v poriadku prípravu súťažných podkladov, alebo v rámci metodiky. Dokonca spolu s kolegami chodíme priamo do terénu, teda po prvý raz zástupcovia úradu chodia školiť aj verejných obstarávateľov/obstarávateľov do ich regiónov a vysvetľujeme im zákon.” (tasr)

Zdieľať

Pellegrini si nemyslí, že zvýšenie a predĺženie bankového odvodu „zruinuje“ banky na Slovensku. Hovorí, že sú v dobrej kondícii. „Pán guvernér už musí hovoriť ako guvernér, iné by vám možno odpovedal, keby bol minister,“ reagoval premiér na Petra Kažimíra, ktorý pripustil, že odvod môže narušiť stabilitu sektora.

Hovorí tiež, že by bolo dobré, keby sa o stratifikácii nemocníc hlasovalo a reforma našla širokú podporu.

„Bola by veľká škoda, keby sme načas reformu zbrzdili tým, že nie je ochota sa politicky baviť. Najlepším signálom by bolo, keby sa o nej hlasovalo a našla by podporu,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS.

Zdieľať

Americký Dow Jonesov index prvýkrát prekonal hranicu 28-tisíc bodov. Akcie vďaka optimizmu pre obchodné rozhovory medzi USA a Čínou uzavreli tak obchodovanie na nových maximách. (čtk)

Zdieľať

VW schválil nový investičný plán pre elektromobily. O slovenskom závode sa nezmieňuje

Volkswagen investuje v najbližších piatich rokoch 60 miliárd eur do vývoja elektrických áut a digitálnych technológií. Do roku 2029 chce mať v portfóliu zhruba 75 plne elektrických a 60 hybridných modelov.

Nový investičný plán bol schválený na zasadnutí dozornej rady VW, uvádza automobilka na webovej stránke.

Do roku 2029 plánuje vyrobiť 26 miliónov elektrických vozidiel, z toho 20 miliónov kusov na modulárnej platforme MEB, na ktorej tento mesiac spustil produkciu v Zwickau.

VW potvrdil, že elektrické vozidlá bude vyrábať okrem viacerých nemeckých závodov aj v Česku, USA a Číne. O slovenskej fabrike sa v súvislosti s elektromobilmi nezmieňuje.

O umiestnení nového výrobného závodu, ktorý mal pôvodne postaviť v Turecku, rozhodne do konca roka.

Zdieľať

Veľké „jednorožce“ stratili po vstupe na burzu miliardy hodnoty

Akcie viacerých „jednorožcov“ sa v tomto roku po vstupe na burzu prudko zosunuli. Trhová hodnota firiem Uber, Lyft či Slack klesla za niekoľko mesiacov o miliardy dolárov.

Prepad akcií vybraných jednorožcov (firmy s trhovou hodnotou vyššou než 1 miliarda dolárov) si všíma portál Statista.

Primárna verejná ponuka akcií (IPO) Uberu, Lyftu i Slacku boli očakávanými udalosťami tohto roka na kapitálových trhoch.

Po niekoľkých mesiacoch od vstupu na burzu sa však ich trhová hodnota scvrkla o takmer polovicu.

Na porovnanie, akciový index S&P 500, ktorý zahŕňa najväčšie americké spoločnosti, sa v tomto roku posilnil o zhruba pätinu.

Prečo sa im nedarí:

Podľa Statistu pád akcií veľkých jednorožcov ilustruje rozdielny pohľad privátnych investorov a kapitálových trhov.

Zatiaľ čo privátni investori zvyčajne akceptujú veľké straty, ktoré sú súčasťou prudkého rastu firiem, trhy oveľa viac trápia otázky, či spoločnosti nájdu spôsob, ako zarábať peniaze namiesto toho, aby ich míňali vo veľkom štýle.

Podľa štatistík CB Insights je vo svete viac ako 400 jednorožcov. K najväčším patrí čínska technologická spoločnosť ByteDance (vlastní sociálnu sieť TikTok) či americký portál na sprostredkovanie ubytovania Airbnb.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať