Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Drucker: Neodchádzam, chcel by som tu sedieť aj o rok

Tomáš Drucker. Foto N – Vladimír Šimíček
Tomáš Drucker. Foto N – Vladimír Šimíček

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker chce tento rok rekonštruovať viaceré nemocnice, pripravuje aj ich oddlžovanie.

Posledný mesiac ho kritizoval premiér Robert Fico (Smer), pred pár dňami aj prezident Andrej Kiska. Premiér za to, čo pripravovala štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, prezident za to, že ľudia ešte necítia zmeny v zdravotníctve, aj keď podľa neho už uplynulo dosť času, čo je vo funkcii.

Teraz ohlasuje minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) výrazné zmeny, ktoré by už pacienti pocítiť mali. Chce napríklad zrekonštruovať viaceré nemocnice a nakúpiť do nich prístroje. Má na to pripravených vyše 50 miliónov eur.

„O rok by som tu ešte chcel sedieť,“ povedal Drucker a odmietol tak špekulácie o svojom odchode z ministerstva zdravotníctva. „Neodchádzam,“ povedal. „Teda zatiaľ o tom neviem,“ dodal.

Nové prístroje aj krajšie nemocnice

Podľa Druckerových plánov by tento rok mala prejsť rekonštrukciou Detská fakultná nemocnica v Bratislava. Mal by sa v nej dobudovať urgentný príjem, chirurgicko-intenzívny pavilón, ubytovanie pre rodičov aj centrum jednodňovej chirurgie, ako aj v nej vymeniť okná a výťahy.

Minister by chcel, aby sa rekonštukcia rozbehla v tomto roku a dokončila zrejme na budúci rok alebo až v roku 2019.

Detská fakultná nemocnica by mala dostať aj nové prístroje. Ministerstvo nešpecifikovalo ktoré, dodalo len, že pôjde o „širokú obnovu zdravotnej techniky“.

Kompletnou rekonštrukciou by malo prejsť tepelné hospodárstvo, vnútorné priestory a obvodový plášť Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici. Dokončené by to malo byť podľa ministerstva o dva roky.

Urgentné príjmy by sa mali vybudovať aj v troch bratislavských nemocniciach – na Kramároch, v Petržalke na Antolskej ulici a v Ružinove. Všetky by sa mali rekonštruovať v tomto roku, odovzdať v budúcom.

Rekonštrukciu chce minister Drucker robiť aj napriek tomu, že plánuje výstavbu novej univerzitnej nemocnice na Rázsochách. Tá by však mala byť hotová až o päť rokov.

Nemocnice získajú aj nové prístroje. Národný onkologický ústav by mal dostať nový lineárny urýchľovač aj CT prístroj. Nové CT prístroje majú dostať aj Fakultná nemocnica v Prešove a Žiline. Do Žiliny by mal pribudnúť aj röntgen a operačný mikroskop.

Nové urgenty majú byť z eurofondov

Urgentné príjmy by sa mali rekonštruovať aj z eurofondov. Ministerstvo zdravotníctva vytvorilo sieť 32 nemocníc, ktoré by mali mať nárok na to ich čerpať, prihlásiť sa budú môcť od júna.

Zoznam poskytovateľov všeobecnej ústavnej zdravotnej starostlivosti

tab

Má vzniknúť aj šesť špecializovaných urgentných príjmov, kde budú aj traumacentrá, ktoré dnes na Slovensku nie sú. Majú byť v Univerzitnej nemocnici v Martine, Bratislave a Košiciach a vo fakultných nemocniciach v Nitre, Banskej Bystrici a v Poprade.

Už v máji by malo ministerstvo zdravotníctva prísť s návrhom, ako dofinancovať zdravotníctvo. Tento rok má ísť do zdravotníctva 4,4 miliardy eur, čo je o 220 miliónov viac ako vlani. Z tejto sumy dáva štát 1,2 miliardy eur, čo je o 200 miliónov menej ako vlani.

Niekoľko stoviek miliónov môže stáť aj oddlžovanie nemocníc, o ktorom s ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer) Drucker rokuje. Dlh štátnych nemocníc je dnes viac ako pol miliardy eur.

Oddlžovanie bude dobrovoľné, budú sa doň môcť zapojiť aj neštátne nemocnice, ak splnia určené podmienky. Ak nemocnica bude chcieť byť oddlžená, bude musieť pristúpiť na zmluvu, ktorá definuje povinnosti nemocnice, napríklad bude musieť mať dozorný orgán a ozdravný plán.

„Ten bude kontrolovať ministerstvo bez ohľadu na to, či ide o súkromný subjekt, alebo verejný,“ povedal minister.

Ak nemocnica nebude ozdravný plán dodržiavať, má dostať sankcie. Tie budú podľa Druckera až do výšky oddlženia.

Koľko budú nemocnice na oddlženie potrebovať, minister zdravotníctva nehovorí. K oddlženiu však musí podľa neho prísť, lebo u mnohých dodávateľov už znížili marže a nie sú pri týchto cenách schopní financovať tri roky služby či tovar.

Ani po oddlžení však Drucker negarantuje, že štátne nemocnice nebudú tvoriť nový dlh. Aj tento rok ho ešte tvoriť budú, ale mal by byť podľa Druckera nižší ako vlani, a to o 30 až 35 miliónov eur. Vlani narástol dlh o zhruba sto miliónov eur.

Dnes na DennikE.sk

Nové fakty pre debatu o voľnej nedeli pre rodinu: najviac vtedy pracujú slobodní muži, najmenej vydaté ženy s deťmi

Foto - Škoda Auto
Foto – Škoda Auto

Nové fakty pre debatu o voľnej nedeli pre rodinu: najviac vtedy pracujú slobodní muži, najmenej vydaté ženy s deťmi, ukazuje analýza dvoch ekonómov Národnej banky Slovenska. Potvrdilo sa však, že práca v nedeľu je na Slovensku častejšia ako v priemere krajín EÚ.

Humenskú bitku politici neukončili. Chemes mal Nexisu povoliť vlastnú výrobu energií v októbri, dodnes sa nedohodli

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spor medzi humenskými firmami Nexis a Chemes dodnes sčasti pretrváva. Dohoda, ktorú pomohol vyrokovať šéf parlamentného výboru pre hospodárstvo Peter Kremský, nie je ani po takmer roku celkom naplnená, Nexis si zatiaľ nemôže vyrábať vlastné energie.

Minúta po minúte

Ľudia na Slovensku zrejme počas tohtoročnej Veľkej noci necestovali viac než vlani. Výdavky na pohonné látky podľa Poštovej banky klesli o 3 %, menej než minulý rok minuli aj na potraviny. Banka vychádzala z dát o svojich klientoch.

Cena benzínu bola tento rok oproti vlaňajšku pritom vyššia, ako ukazujú dáta štatistického úradu. Benzín natural 95 stál v týždni končiacom sa Veľkou nocou vlani 1,12 eura za liter, tento rok 1,35 eura.

Banka hovorí, že oproti predpandemickému roku 2019 boli vlani výdavky na pohonné látky nižšie o 30 %, tento rok sa ešte znížili o 3 %. Na potraviny, naopak, stúpli v minulom roku medziročne o 25 %, tento rok však už klesli (oproti roku 2019 boli vyššie len o 14 %). (tasr, e)

Čínsky štátny regulačný úrad udelil internetovému predajcovi Alibaba pokutu v prepočte 2,3 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia. Suma predstavuje zhruba 4 % tržieb za rok 2019. Alibaba je v hľadáčiku pekinských úradov od konca vlaňajška.

O pokute informovala agentúra Reuters s odvolaním na čínske médiá. Alibaba vo vyhlásení na sociálnej sieti Weibo uviedla, že rozhodnutie úradu „akceptovala“ a podriadi sa mu.

Na Alibabu a jej finančnú dcérsku spoločnosť Ant Group sa úrady zameriavajú po tom, čo zakladateľ Jack Ma v prejave ostro kritizoval čínsky regulačný systém. Regulátori už výrazne zakročili proti Ant a prinútili firmu podniknúť zmeny, ktoré vážne ohrozujú jej výhľad.

Čo teraz tvrdia regulátori o Alibabe

  • Štátny úrad konštatoval, že vyšetrovanie spustené v decembri prišlo k záveru, že spoločnosť Alibaba „zneužívala svoje dominantné postavenie na trhu“ od roku 2015.
  • Firmám, ktoré prostredníctvom nej predávali tovar, bránila v používaní iných platforiem.
  • Úrad tiež uviedol, že internetový predajca porušuje protimonopolný zákon tým, že bráni voľnému obehu tovarov a porušuje obchodné záujmy predajcov. (čtk)

Maltská vláda chce prilákať v lete turistov na vreckové. Najväčší príspevok, 200 eur na osobu, dostanú turisti, ktorí si objednajú aspoň trojdenný pobyt v 5-hviezdičkovom hoteli. Cestovný ruch tvoril 27 % výkonu maltskej ekonomiky.

Rozpočet programu je obmedzený. Hotely sa musia do vládneho programu prihlásiť a vreckové budú spolufinancovať. Vláda na program vyhradila zatiaľ 3,5 milióna eur a nie je jasné, či rozpočet po vyčerpaní peňazí zvýši.

  • Program počíta aj s príspevkom 150 eur pre turistov ubytovaných v 4-hviezdičkovom hoteli a 100 eur v 3-hviezdičkovom.
  • Podporu dostanú len návštevníci, ktorí si naplánujú pobyt od 1. júna.
  • 10-percentný bonus vyplatia turistom, ktorí sa rozhodnú ubytovať mimo hlavného ostrova.

V roku 2019 navštívilo súostrovie 2,7 milióna cestujúcich, vlani sa však turizmus prepadol o 80 %. Vláda podobne ako dalšie štáty na juhu Európy podporuje zavedenie očkovacích certifikátov EÚ. Nalákať chce však aj turistov z Británie, ktorí tvoria tretiu najväčšiu skupinu zahraničných návštevníkov.

Úrady poukazujú na to, že vyše 40 % obyvateľov Malty dostalo aspoň jednu dávku vakcíny proti covidu-19, čo je jeden z najvyšších údajov v EÚ. (čtk)

Primátor Matúš Vallo sa pre neochotu štátu finančne pomôcť bratislavskej MHD obráti na Európsku komisiu. Podľa primátora štát diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, ktorým výpadky pre pandémiu vykryje.

Vallo verí, že EÚ potvrdí, že postup vlády je v rozpore so schválenými schémami pomoci.

K plánovanému štrajku odborov dopravného podniku tvrdí, že „nemôže prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu.“

„Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu,“ dodal primátor.

Celé stanovisko primátora Bratislava Matúša Valla k ohlásenému štrajku:

„Odborové organizácie Dopravného podniku Bratislava (DPB) dnes ohlásili štrajk na pondelok 12.4., ktorý na hodinu medzi 8 a 9 hodinou ráno môže de facto vypnúť MHD pre tisíce obyvateľov hlavného mesta. Dôvodom štrajku je, že Vláda SR aj naďalej odmieta poskytnúť bratislavskému DPB finančnú kompenzáciu za výpadky kvôli korone a zamestnanci DPB sa obávajú hromadného prepúšťania. Deje sa tak napriek tomu, že aj podľa schémy schválenej Európskou komisiou by DPB mohol túto pomoc čerpať rovnako, ako ju dnes môžu čerpať súkromní poskytovatelia verejnej dopravy.

Od apríla 2020, kedy sa schválila prvá schéma štátnej pomoci, rokujeme s vládou, aby táto finančná pomoc bola dostupná aj pre bratislavský DPB, ktorý za normálnych okolností denne prepraví 300 tisíc obyvateľov a návštevníkov mesta. Výpadky tržieb v dôsledku krízy sú už pre DPB aj pre mesto Bratislava neúnosné, keďže od marca 2020 dodnes dosahujú sumu 25 miliónov eur. Je mi veľmi ľúto, že napriek doterajšej veľmi korektnej komunikácii s premiérom a bývalým ministrom financií Eduardom Hegerom, ani po dnešných rokovaniach vláda nezmenila postoj. Nemôžem prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu. Mohlo by sa to diať len na úkor iných funkcií a služieb mesta, ktoré poskytuje svojim obyvateľom. Považujeme za nespravodlivé a diskriminačné, že súkromné dopravné firmy v 54 mestách po celom Slovensku túto kompenzáciu čerpať môžu a 4 samosprávne dopravné podniky (v Bratislave, Košiciach, Prešove a Žiline) ju čerpať nemôžu. V tejto situácii považujem obavy zamestnancov DPB z hromadného prepúšťania za oprávnené, i keď sme ich opakovane uistili, že hromadné prepúšťanie nateraz nepripravujeme a stratu ešte stále sanujeme z vlastného rozpočtu mesta.

DPB aj mesto Bratislava sa snažili výpadky kvôli protiepidemiologickým opatreniam a znižovaniu mobility sanovať vo vlastnej réžii. Racionalizačnými opatreniami, vrátane zníženiu počtu administratívnych pracovníkov o 20%, redukciou prevádzkového režimu a úsporami cez verejné obstarávanie znížil DPB svoje náklady o 11 miliónov eur od začiatku pandémie. To na pokrytie výpadkov ale nestačí. Rozumiem, že pracovníci združení v odboroch sa boja o svoje pracovné miesta, a preto po skoro roku rokovaní s vládou teraz pristúpili k štrajku, aby vyvinuli na vládu tlak. V konečnom dôsledku však dopady štrajku najviac pocítia tisíce obyvateľov, pre ktorých počas jednej hodiny v rannej špičke nebude dostupná MHD a to ma veľmi mrzí.

Urobíme všetko preto, aby dôsledky nekonania vlády obyvatelia nášho mesta pocítili čo najmenej. Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu. V konečnom dôsledku to síce bude znamenať upustenie od niektorých iných projektov v meste, ale kvalitná a spoľahlivá verejná doprava je pre nás absolútnou prioritou. S odbormi rokujeme a dúfam, že uistenie, ktoré som im aj dnes dal presvedčí vodičov MHD, aby svojim, i keď oprávneným postojom, nespôsobili komplikácie pre tisícky cestujúcich v pondelok ráno.

Zároveň sa v krátkom čase obrátime na Európsku komisiu aby potvrdila, že postup vlády, kedy diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, je v rozpore so schválenými schémami pomoci. Verím, že nakoniec sa dopracujeme k spravodlivému prístupu vlády k hlavnému mestu našej krajiny.“

Problém s chýbajúcou pomocou pre mestské dopravné podniky bude zrejme riešiť ministerstvo financií. Naznačuje to ministerstvo dopravy, podľa ktorého si ministerstvo financií „po vzájomnej dohode“ vezme problematiku pomoci samosprávam, pod ktoré patria dopravné podniky.

V Bratislave a v Košiciach chystajú zamestnanci dopravných podnikov v pondelok 12. apríla výstražný hodinový štrajk. Sťažujú sa, že počas pandémie dopravným podnikom padli tržby, nezmestili sa však do žiadnej zo štátnych schém pomoci.

Ministrom financií je Igor Matovič (OĽaNO), dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). (tasr, e)

Zamestnanci prešovského dopravného podniku v pondelok nezastavia dopravu, štrajkovať sa bude len v Bratislave a v Košiciach. Autobusy a trolejbusy v Prešove však podľa hovorcu mesta označia stuhami a štrajk kolegov podporia.

V Bratislave a Košiciach štrajk potrvá od 8.00 do 9.00 h. V Prešove budú na vozidlách stuhy a oznamy s vysvetlením.

„Dopravný podnik mesta Prešov a mesto Prešov rešpektujú právo zamestnancov na štrajk. Podľa nášho názoru je však potrebné zvoliť adekvátnu formu štrajku vzhľadom na to, že DPMP nežiadal v súvislosti s pandémiou o žiadnu finančnú kompenzáciu za obdobie roka 2020,“ uviedol hovorca prešovskej radnice Vladimír Tomek.

Dopravné podniky sa sťažujú na pokles tržieb v čase koronkrízy a chýbajúce kompenzácie od štátu. (tasr, e)

Ministerstvo hospodárstva začalo podľa štátneho tajomníka Karola Galeka s reformou úhrad za vyťažené nerasty. Galek tak reagoval na kontrolu NKÚ. Úrad upozorňoval na slabú zákonnú ochranu nerastného bohatstva a vyzval poslancov na zmenu legislatívy.

Štátny tajomník tvrdil, že správa NKÚ poukazuje na aktivity bývalého vedenia ministerstva a banského úradu. Dodal, že podnet podal sám ešte ako opozičný poslanec.

NKÚ uviedol, že ťažobné spoločnosti platia len minimálne úhrady, ktoré sú výrazne nižšie než v Česku. (tasr, e)

Boeing skontroluje niektoré lietadlá 737 Max z dôvodu možného problému s elektrinou. Požiadal preto 16 zákazníkov, aby dočasne odstavili stroje z prevádzky. Firma tvrdí, že porucha sa netýka celej flotily, len konkrétnej skupiny lietadiel.

Porucha prichádza iba niekoľko mesiacov po tom, ako najpredávanejší model Boeingu získal povolenie na návrat do prevádzky po takmer dvojročnej nútenej prestávke.

Stroje 737 Max boli po dvoch nehodách od marca 2019 zhruba dvadsať mesiacov vyradené z prevádzky. Koncom minulého a začiatkom tohto roka získali povolenie na obnovenie letov v USA a ďalších krajinách vrátane štátov EÚ či Kanady.

Podrobnejšie informácie:

  • Hovorkyňa Boeingu Jessica Kowalová uviedla, že súčasný problém nesúvisí s poruchou, pre ktorú mali lietadlá 737 Max nútenú dlhú prestávku.
  • Boeing nespresnil, koľko zo 183 lietadiel, ktoré už boli vrátené do prevádzky, bude nutné skontrolovať. Podľa Bloombergu v súčasnosti zhruba 20 aeroliniek uskutoční so 737 Max okolo 400 letov denne. Sú medzi nimi American Airlines, United Airlines či Southwest.
  • Aerolinky Southwest už oznámili, že stiahli z prevádzky 30 zo svojich 58 lietadiel 737 Max 8. (čtk, bloomberg, reuters)

Facebook zrušil 16-tisíc účtov z dôvodu obchodovania s falošnými recenziami výrobkov a služieb. Podnikol aj zmeny, aby sa dal odhaľovať a odstraňovať platený obsah, ktorý by mohol užívateľa uvádzať do omylu.

Najväčšia sociálna sieť konala na druhý podnet britského úradu na ochranu hospodárskej súťaže CMA, ktorý sa zameral na falošné recenzie od roku 2019.

Vtedy prvý raz požiadal Facebook a internetového predajcu eBay, aby preverili svoje stránky, pretože na nich našiel dôkazy o zavádzajúcich spotrebiteľských recenziách.

Prečo je to dôležité

„Pandémia spôsobila, že čoraz viac ľudí nakupuje online a milióny z nás čítajú recenzie, aby nám umožnili robiť informované rozhodnutia. Preto sú falošné a zavádzajúce recenzie také škodlivé,“ uviedol šéf CMA Andrea Coscelli.

Facebook čelí kritike aj za spôsob, ako zaobchádza s údajmi užívateľov, i za šírenie podvodných informácií a slovných útokov. Minulý týždeň sa na internete objavili už skôr uniknuté osobné údaje vyše pol miliardy užívateľov Facebooku. (čtk, reuters)

Strojárenská spoločnosť Schüle Slovakia plánuje v Levoči výstavbu novej prevádzky na výrobu hliníkových odliatkov. Investícia podľa ministerstva hospodárstva môže dosiahnuť 12,5 milióna eur, ministerstvo navrhuje štátne stimuly 3,9 milióna eur.

Vyplýva to z návrhu, ktorý predložilo ministerstvo do pripomienkového konania. Schüle Slovakia pôsobí v súčasnosti v Poprade, kde podľa materiálu zamestnáva 356 zamestnancov. Ročné tržby má zhruba 20 miliónov eur a vlani a predvlani straty dosiahli do 500-tisíc eur.

Nemecká firma počíta s tým, že do roku 2026 zamestná v Levoči 130 pracovníkov, investičné náklady 12,5 milióna eur sú naplánované do roka 2023.

Odliatky z novej prevádzkarne by mal odoberať najmä automobilový priemysel, výroba bude diverzifikovaná aj na hliníkové odliatky do pneumatických systémov a hliníkové odliatky pre zariadenia na výmenu tepla.

Navrhované štátne stimuly sa skladajú z:

  • daňovej úľavy 1,9 milióna eur,
  • príspevku na nové pracovné miesta 2 milióny eur. (tasr, e)

Prvá veľká fabrika ukázala straty z koronakrízy. Sotákove železiarne prerobili tri milióny, no mohlo byť aj horšie

Foto TASR
Foto TASR

Sotákove železiarne vlani prerobili tri milióny, pričom stratu už znižovali dividendy od zahraničných dcér. Železiarne Podbrezová, ktoré sú s tritisíc ľuďmi najväčším horehronským zamestnávateľom, ako jedna z prvých domácich fabrík zverejnili minuloročné straty.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať