Denník N

Izraelský investor predal firmu za pol miliardy a učí znevýhodnené deti budovať startupy

Rony Zarom v marci 2017 na pozvanie nadácie Pontis zavítal do Bratislavy. Foto – Slovak Business Agency
Rony Zarom v marci 2017 na pozvanie nadácie Pontis zavítal do Bratislavy. Foto – Slovak Business Agency

Rony Zarom v Izraeli už 17 rokov vedie projekt, ktorý podporuje nadanú mládež zo znevýhodnených komunít a pod vedením špičkových manažérov rozvíja jej podnikateľské zručnosti.

Keď firma Ronyho Zaroma zaviedla prvé komerčné internetové pripojenie v krajine, portál Huffington Post ho nazval izraelskou superstar. Dnes sa ako úspešný podnikateľ venuje najmä filantropii a svoj projekt Unistream sa snaží rozšíriť aj za hranice Izraela. V rozhovore okrem iného vraví, v čom sú si podobní beduíni a slovenskí Rómovia a prečo má zo Slovenska dobrý pocit.

Pochádzate z chudobnej časti Izraela a tvrdíte, že mentálna bariéra je väčšia než tých dvadsať kilometrov medzi vaším domovským mestom a Tel Avivom. Ako ste túto prekážku dokázali prekonať?

Ako študent som si hľadal letnú brigádu a uvedomil som si, že v mojom rodnom meste to nepôjde. Odišiel som teda do Tel Avivu a živil sa ako podomový predajca kníh. Očaril ma ten systém. Riaditeľ, manažéri, predajcovia – tí všetci vedeli, čo majú robiť, a zarábali veľké peniaze.

Ďalšie leto som si založil podobnú firmu. Mal som sedemnásť a šťastie, že mi odložili povinnú vojenskú službu. Na rok a pol som dostal príležitosť viesť vlastnú spoločnosť a aj keď som s tým musel napokon kvôli armáde prestať, boli to neoceniteľné skúsenosti. Vyberal som si ľudí do tímu, riadil ich, mal som za nich zodpovednosť. Ľudia do mňa investovali a ja som bol očarený, ako biznis funguje. Mal som nápad, odvahu riskovať a zrazu som bol úspešný. Toto zistenie bolo kľúčovým momentom môjho života.

A práve vtedy ste museli narukovať.

Budete sa čudovať, ale armáda je skvelá vec. V Izraeli nemáte na výber, do armády ísť musíte, muži i ženy. Netreba však trucovať, ale radšej si vziať z toho to najlepšie. Z vojny som sa vrátil so schopnosťami, o ktorých som predtým ani netušil. Služba vlasti robí ľudí disciplinovanejšími. Keď v tom prostredí chcete uspieť, musíte pochopiť, že všetci  sú si rovní. Práve preto je to skvelá príležitosť presadiť sa. Rovnakú šancu majú chlapci z bohatých rodín, i tí zo znevýhodnených oblastí.

Po vojne ste odišli do Spojených štátov študovať informačné technológie.

Áno, získal som tam bakalársky i magisterský titul a pri písaní svojej diplomovej práce som pracoval v tíme, ktorý sa zaoberal počítačovou simuláciou mozgu. Vytvoril som program, ktorý predstavoval miniatúrny mozog, dokázal simulovať množstvo jeho funkcií. To bola v podstate moja magisterská práca. Chcel som pokračovať aj v doktorandskom štúdiu, ale napokon som sa vrátil domov.

Čo ste robili po návrate do Izraela?

Stal som sa súčasťou holdingu Elron, ktorý v roku 1994 v Izraeli ako prvý zaviedol komerčné internetové pripojenie. Aj po toľkých rokoch je z Elronu stále najväčší poskytovateľ internetu v krajine. V roku 2000 som založil ďalšiu firmu, Exalink, a po štrnástich mesiacoch sa mi ju podarilo predať za 550 miliónov dolárov.

Foto – Slovak Business Agency
Unistream

Mimovládna organizácia, ktorá podporuje mladých ľudí zo znevýhodnených komunít Izraela. Stredoškolskí študenti pracujú na vlastných startupoch, získavajú podnikateľské zručnosti a líderské skúsenosti. V Izraeli bolo od roku 2001 vybudovaných 13 komunitných centier. Takmer dve tisícky študentov vedú na dobrovoľnej báze mentori, ktorí majú skúsenosti z IT biznisu a podnikania. V súčasnosti je ich do programu zapojených približne tritisíc. Študenti ročne vytvoria vyše 100 nových startupov. 

Vzápätí ste spustili projekt Unistream.

Povedal som si „hej, máš dosť peňazí, čo keby si spravil niečo pre komunitu?“ Zdalo sa mi, že nemôže byť nič prospešnejšie než ukázať deťom zo znevýhodnených oblastí, ako vybudovať svoj vlastný startupový projekt. Pomáhali im pri tom ľudia, čo v IT sektore už niečo dosiahli. Postavili sme tak imaginárny most medzi touto neprivilegovanou komunitou a centrom diania. Zrazu mali všetci rovnakú príležitosť presadiť sa.

Koľko rokov majú študenti zapojení do projektu?

Našou cieľovou skupinou sú stredoškoláci. Projekt trvá tri roky, takže sa im venujeme vo veku 15 až 18 rokov, teda predtým než vstúpia do armády. Ale zrovna teraz sme spustili aj ďalší projekt nazvaný Start up now, ktorý je zameraný na študentov posledného ročníka základných škôl. Tiež v ňom ide najmä o budovanie startupov. Keď so študentmi začíname, často nemajú ani potuchy, čo ten startup vlastne je. Musíme ich to naučiť od úplných základov, a preto sme sa rozhodli využiť aj tento jeden rok pred nástupom na strednú školu.

Čo musia študenti zvládnuť za tie tri roky v Unistreame?

V úvodnom roku si zadefinujú, ako by mal vyzerať ich projekt. Často využívame brain-storming a snažíme sa spoločne natrafiť na ten správny nápad. Potom študentov učíme základným obchodníckym zručnostiam.

V druhom roku im vysvetlíme, ako si majú pripraviť prezentáciu, nastaviť biznis plán, či analyzovať finančné správy. Všetci spolupracujú v 20-členných skupinách, takže si medzi sebou musia rozdeliť funkcie. Zvolia si generálneho riaditeľa, niekto bude viceprezidentom pre marketing, iný bude mať na starosti financie. Popri tom sa snažia dodržiavať biznis plán a zbierajú peniaze na financovanie projektu.

V poslednom roku už vyrábajú samotný prototyp, zostavujú marketingový plán a snažia sa produkt predať.

Kto im pomáha pri zbieraní peňazí?

V podstate majú na výber dve možnosti – spoľahnú sa na svoju rodinu, kamarátov a drobných investorov alebo svoj plán predstavia investičnej komisii, ktorá sa rozhodne, či do ich projektu vloží peniaze.

Vo svojej prezentácii ste spomínali manažérov z Googlu či Microsoftu. To oni sedia v komisii?

Áno, sú súčasťou komisie a rozhodujú o tom, ktoré startupy si zaslúžia ich podporu. Úprimne, často sú tými deťmi úplne ohromení. Chodia za nimi a hovoria im: „Bože môj, nikdy predtým som nevidel takú prezentáciu.“ V tom je to čaro. Profesionáli z veľkých firiem, ľudia z biznisu, tí všetci sú nadšení z nápadov, ktoré prezentujú obyčajné deti.

Väčšina startupov sa týka mobilných aplikácií. Učíte študentov aj programovať?

Iste, základy programovania sú dôležitou súčasťou výučby. Na technológie kladieme veľký dôraz. Študenti by mali zvládnuť aplikácie sami vytvoriť.

Unistream je rozšírený vo všetkých oblastiach krajiny. V multikultúrnej krajine, akou je Izrael, to musí znamenať, že do programu sú zapojené deti rôznych národností.

To síce sú, ale my na národnosť detí vôbec nehľadíme. Snažíme sa podporovať rôznorodosť, to je základ. Myslím, že aj preto nás Organizácia Spojených národov vlani ocenila ako druhú najvplyvnejšiu inkluzívnu organizáciu na svete. Pre nás je dôležité dávať najavo, že dvere majú otvorené zástupcovia všetkých komunít a náboženstiev.

Kedysi ste povedali, že ortodoxní Židia sú priveľmi zameraní na Tóru a Talmud, a preto majú nedostatky v matematike.

Tento problém sa však netýka len ortodoxných Židov, ale napríklad i beduínov. Majú inak usporiadaný život, chýba im návyk chodiť do školy. Ak s nimi chcete pracovať, musíte v prvom rade zmeniť ich mentálne nastavenie. To si vyžaduje viac úsilia, času, ale i schopností.

Predstava, ako sa o startupoch rozprávate s beduínmi, je pomerne vtipná. Možno je to predsudok, ale používajú vôbec elektrinu?

Väčšina z nich už má prístup k elektrine, i keď je pravda, že si ju často vyrábajú generátormi. Ale to sú len výnimočné prípady, samotný Izrael je moderná krajina, infraštruktúru má na vysokej úrovni.

Ale beduíni sú dobrý príklad, komunikácia s nimi je naozaj špecifická. Oni napokon ani nežijú v domoch, ale v stanoch. Ak ich chcete vzdelávať, musíte ich dostať do blízkosti niektorého z našich centier. Beduíni však chcú, aby sa ich deti zapájali do nášho projektu. Povzbudzujú ich, a tak ako všetci rodičia si želajú, aby o ne bolo dobre postarané. Chápu, že s Unistreamom majú zrazu väčší potenciál zmeniť svoj život.

Vidíte v tom paralelu aj so slovenskými Rómami?

V podstate áno, aj my sa stretávame s komunitami, pri ktorých je štartovací bod o trochu nižšie ako zvyčajne. Ale zastávame teóriu, že s každým sa dajú robiť pokroky. Je ľudskou prirodzenosťou chcieť uspieť, takže ak im dáme príležitosť, dokážu sa pre to správne nadchnúť. Popri tom získavajú množstvo benefitov, vrátane sociálnych. Sú členmi skupiny, nadväzujú priateľstvá. Ak týmto ľuďom ponúkneme lákavý program, skočia po ňom.

Foto – Slovak Business Agency

Kto projekt financuje?

Tretinu platí izraelská vláda, tretinu zasponzorujú rôzne korporácie a zvyšok hradia filantropi.

A vy?

Ja som jedným z individuálnych prispievateľov.

Plánujete do Unistreamu zapojiť aj ďalšie krajiny?

Zatiaľ sme rozšírení iba v Izraeli, ďalej sme ešte neexpandovali. Avšak stretávame sa aj s predstaviteľmi iných krajín, radi by sme im pomohli spustiť projekt. Ak máte príležitosť zmeniť svet, prečo to neskúsiť?

To je zrejme aj dôvod, prečo ste prišli na Slovensko, však?

Presne tak. Chceli by sme sa podeliť o svoje skúsenosti a osloviť miestne orgány po celom svete, ktoré by sa toho chopili. Snáď sa aj na Slovensku nájde niekto, kto pozdvihne našu vlajku.

Aký z toho máte pocit? Existuje šanca, že by sa to mohlo podariť?

Som optimista, cítim veľké odhodlanie. Slovensko vnímam ako krajinu, ktorá sa ľahko adaptuje a dokáže si osvojiť náš prístup. Som presvedčený, že ak všetko dobre dopadne, môžete z tohto projektu ohromne profitovať. Nejde totiž len o vyrovnávanie rozdielov medzi rôznymi vrstvami obyvateľov, ale najmä o povzbudenie k podnikaniu. Vašu krajinu dlho viedli komunisti a stále sa ostýchate kreatívne myslieť a využívať brain-storming. Treba vo vás prebudiť podnikateľského ducha.

Budovanie startupov je u nás na vzostupe, no ľudí odrádza podnikateľské prostredie, ktoré je neraz prelezené korupciou.

Viem si to živo predstaviť. Myslím si, že práve preto potrebujete novú generáciu mladých dychtivých podnikateľov, ktorí nebudú zabúdať na spoločenskú zodpovednosť. Nielen zarábať peniaze, ale urobiť niečo aj pre krajinu.

Unistream asi nemožno vnímať len cez startupy a biznis. Pre mladých zároveň slúži aj ako komunitné centrum.

To rozhodne, dovolím si povedať, že je to ich druhý domov. Naozaj tu trávia množstvo času. Stretávajú sa s kamarátmi, píšu si domáce úlohy, pripravujú sa na skúšky. Nerozvíjame iba ich podnikateľské zručnosti, rovnako dôležitá je aj ich osobnostná stránka.

Aký úspech majú aplikácie vašich študentov? Sú v Izraeli populárne?

Jedna z ich aplikácií bola v AppStore najsťahovanejšou v Izraeli. To študentov mimoriadne povzbudí. Horšie je, keď potom musia svoju prácu prerušiť a nastúpiť do armády. Snažíme sa preto spolupracovať s akcelerátormi, ktorí z ich projektov urobia ozajstné startupy.

Spomínali ste tiež aplikáciu na modlenie. Ako funguje tá?

Má podobu modlitebného koberca, aký používajú moslimovia. Aplikácia vás sprevádza celou modlitbou. Ráta, koľkokrát ste sa v ten deň modlili, ukazuje, akým smerom je Mekka, zobrazuje text modlitby. Je to skvelá vec.

Rony Zarom

Izraelský podnikateľ, investor, zakladateľ startupov a filantrop. Začínal ako podomový predajca kníh, neskôr rozbehol vlastné podnikanie. Po štúdiu počítačovej vedy v USA sa vrátil späť do rodného Izraela. Bol zakladajúcim členom spoločnosti Elron, ktorá zaviedla prvé komerčné internetové pripojenie v krajine, portál Huffington Post ho vtedy označil za izraelskú superstar.

V roku 2000 založil firmu Exalink a po 14 mesiacoch ju predal za viac než pol miliardy dolárov. Od roku 2001 sa naplno venuje projektu Unistream, ktorý pomáha študentom zo znevýhodnených komunít rozvíjať podnikateľské zručnosti a budovať startupy.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie