Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

IT-čkár Milan Kuruc založil združenie Pracujúca chudoba, Beblavému poradil povinné platy v inzerátoch

IT-čkár Milan Kuruc založil vlani v lete občianske združenie Pracujúca chudoba, ktoré chce motivovať zamestnancov, aby si začali pýtať vyššie mzdy a návrhmi provokovať verejnú debatu o platoch. Poslanca Miroslava Beblavého inšpiroval nápadom, aby sa v pracovných inzerátoch povinne zverejňovali platy. Ten má šancu v parlamente prejsť, pretože sa pozdáva aj ministrovi práce Jánovi Richterovi. 

Ako napadne IT-čkárovi riešiť otázku, prečo majú ľudia na Slovensku nízke platy?

Napadlo mi to v roku 2014, keď som ešte nepracoval v IT firme, ale na marketingu v agentúre. Aj vtedy som mal vyššiu ako priemernú mzdu, robil som svoju robotu dobre, zamestnávateľ sa mohol na mňa spoľahnúť, robil som od pondelka do nedele, napriek tomu mzda ani zďaleka nedosahovala úroveň, akú by som si predstavoval. Došlo mi, že sú tu aj iní ľudia, ktorí majú oveľa nižšie mzdy, robia od rána do večera a nič sa s tým nerobí. Tak som si povedal, že sa začnem tomu venovať, a založil som fan stránku na Facebooku Pracujúca chudoba.

Prečo názov Pracujúca chudoba?

Vzniklo to úplne spontánne. Použil som to v zápale rozhovoru. Až potom som zistil, že je to terminus technikus, že sa to normálne používa. Pracujúcou chudobou sa označujú ľudia, ktorí sú napriek príjmu zo zamestnania v riziku chudoby.

Keby ste boli IT-čkár od začiatku, predpokladáte, že by ste tiež dospeli k tomu, že chcete založiť Pracujúcu chudobu?

Obávam sa, že by som k tomu nedospel. Žil by som asi naďalej v takej bubline, lebo teraz je to naozaj lepšie. Mám lepší plat aj s perspektívou rastu a povýšenia na inú pozíciu. Bojím sa, že by mi to nedošlo.

Predpokladám, že keď ste išli na pohovor do IT firmy, nepoznali ste dopredu platovú ponuku. Máte s pohovorom nejakú zlú skúsenosť?

Vyštudoval som účtovníctvo a audítorstvo. Som typický IT používateľ a do IT firmy som šiel na úvodnú pozíciu testera. Tam začínajú ľudia, ktorí niečo z IT vedia, ale nemajú na to ešte vzdelanie, môžu sa postupne vzdelávať a ísť potom vyššie. Tým, že som nemal IT pozadie, nevedel som si vypýtať takú mzdu, akú by som potreboval. Ale ja som ten typ, že nemám problém o mzde diskutovať, rozprávať sa o nej. Rozhovor s človekom, ktorý so mnou viedol pohovor (bol ním riaditeľ firmy), bol otvorený a normálne sme sa o tom bavili. Osobne nemám zlé skúsenosti z vyjednávania o mzde. Ale poznám veľa ľudí, ktorí ich majú a vypýtajú si radšej menej z obavy, aby neprestrelili.

Prečo si myslíte, že sú na Slovensku nízke platy?

Prvá indícia bola, že hoci ľudia pracujú, výdavky pokrývajú s ťažkosťami a stresom. Majú obavu, že sa im pokazí chladnička alebo zuby, alebo niekto ochorie. Potom som to začal ekonomicky analyzovať, hľadať si dáta a začalo sa to tam celé ukazovať. Poviem to na príklade Slovinska. Máme o 2 % vyššiu produktivitu práce ako Slovinsko, o 6 % nižšie HDP na obyvateľa, ale máme oproti nim 70-percentné mzdy. A to hovorím po započítaní cenových hladín. Sme zhruba na úrovni výkonnosti Slovinska, ale máme 70-percentné mzdy.

A kde je podľa vás problém?

Dospel som k tomu, že problém je v zamestnancoch. Nevedia si vypýtať peniaze. Na jednej strane sa hanbia, boja, nepoznajú svoju cenu. Druhá vec je, že sa nevedia odborovo organizovať. Vo výrobnej fabrike, kde je veľa ľudí, si človek niečo individuálne nevyjedná – musia sa odborovo organizovať. A oni to nerobia – nevedia to robiť alebo nemajú dobrého odborového predáka. Cieľom Pracujúcej chudoby je viac tých zamestnancov motivovať, provokovať ich, nech sa naštvú, uvedomia si, že ekonomika už šliape, že je čas, aby sa za seba postavili a začali si mzdy pýtať.

Firmy opakujú, že plat je výsledkom dohody. Je teda problém v tom, že uchádzači nevedia na firmy pritlačiť, alebo aj firmy využívali to, že nezamestnanosť bola ešte nedávno vysoká?

Aj, aj. Keď vás tlačia životné okolnosti, radšej idete pod cenu a nakoniec k rokovaniu o mzde ani nedochádza. Vy si niečo vypýtate, oni si to zapíšu na papier, a keď sa opýtate na ich predstavu, povedia vám len, že sa vám ozvú. A to, že zneužívali nezamestnanosť, je jasné. Personalisti mi to sami potvrdili slovami, že čo si majú uchádzači čo vyskakovať, keď mi tu za rohom čaká 20 ľudí. No aj napriek tomu, že sa nám ekonomika rozbehla, ľudia sa stále boja vypýtať si primeranú mzdu. Aj teraz sa bežne stáva, že si neviete dva-tri mesiace nájsť prácu, je to veľký výpadok príjmu, existenčný stres a idete pod cenu.

Milan Kuruc (32) založil najprv v roku 2014 na Facebooku stránku Pracujúca chudoba a vlani v júli aj občianske združenie s rovnakým názvom. Prvá aktivita združenia bola internetová kampaň www.KoniecNizkymMzdam.sk. Študoval účtovníctvo a audítorstvo na EU v Bratislave.

Čo vám kolegovia IT-čkári hovoria na vašu iniciatívu Pracujúca chudoba?

Niektorí podporujú myšlienku, chápu, že nie každý zarába dosť, že nie každý vyštudoval IT a zaobchádza sa s ním ako vo vatičke, teda nielen finančne, ale aj s úctou. Sú aj takí, ktorí so mnou o tom diskutujú kriticky, analyzujú, čo je dobré, čo je zlé. Skôr mám pocit, že je to každému sympatické.

Ako uvažujú o tom, ako zlepšiť platy na Slovensku? Hovoria vám aj konkrétne nápady?

Skôr reagujú na to, s čím prídem. Napríklad keď som im povedal o platoch v inzerátoch, kolegovi sa to nepáčilo a začal argumentovať tým, že to spôsobí konkurenciu na strane firiem. Ale to je presne to, čo chceme dosiahnuť.

Čo je vaším cieľom – prichádzať s návrhmi a ponúkať ich politikom?

Áno, predkladať to politikom, nech to tlačia do popredia. A provokovať verejnú debatu. Naším cieľom bolo dostať tému nízkych miezd do verejného priestoru. Pred rokom a pol sa o mzdách nehovorilo vôbec, bolo to len samé podnikateľské prostredie a korupcia. O mzdách sa začalo hovoriť až posledný polrok. Mzdy sú podvyživené vzhľadom na kondíciu našej ekonomiky. Dokazujú to všetky makroekonomické čísla.

Čo hovoríte na nápad SNS zaviesť povinné trináste platy?

Všimol som si to, ale mne sa to nepozdáva. Kolega zo združenia podotkol, že aspoň niekomu by to pomohlo. Detaily návrhu nepoznám, ale mňa to neoslovilo. Predpokladám, že firmy by to riešili aj tak, že by tých dvanásť platov rozrátali na trinásť.

V blogoch často píšete aj o minimálnej mzde. Je v poriadku, ako sa rýchlo zvyšuje?

Mne sa rast minimálnej mzdy páči, možno by som bol trochu odvážnejší. V Slovinsku pred pár rokmi skokovo zvýšili minimálnu mzdu a nič hrozné sa tam nestalo. Je to aj o tom, ako chápem ekonomiku. Čím viac peňazí ľudia majú, tým viac zákazníkov majú podnikatelia a najímajú ďalších zamestnancov. Keď sa zvyšuje minimálna mzda, rastú aj ďalšie mzdy, ale minimálna mzda je vždy otázka správnej miery. Som tiež za to, aby nízkopríjmoví mali nižšie odvody, ale nesúhlasím s tým, že budú mať preto nižšie dôchodky. Táto úľava by ich dôchodky nemala ovplyvňovať, inak im síce pomôže teraz, ale poškodí ich v budúcnosti. Zrušil by som aj minimálne odvody pre živnostníkov. Živnostníci sa vždy sťažujú, že keď sa zvýši minimálna mzda, musia platiť vyššie odvody. Stačí zrušiť túto väzbu a je to vybavené.

Ako ste sa dostali k tomu, že Miroslav Beblavý prebral váš nápad s platmi v inzerátoch? Všimol si vašu stránku?

Všimol si moje blogy o odvodovom bonuse. Som bývalý člen SaS, odvodový bonus mi zo začiatku pripadal ako dobrá idea, no potom som si to prerátal a v blogoch argumentujem, prečo to tak nie je. A to si všimol Miro Beblavý. Vlani po voľbách ma kontaktoval jeho asistent, že Beblavý by sa chcel so mnou stretnúť.

Bavili ste sa o povinných platoch v inzerátoch?

Beblavý sa zaujímal, čo som zač a čo robím. Povedal mi, že si všimol moje blogy aj iniciatívu za vyššie mzdy, a spýtal sa ma, čo by sa dalo robiť, aby sa mzdy na Slovensku zvýšili. Hovorili sme o tom z každého možného uhla a zo mňa len tak vyšlo, že napríklad v Rakúsku sa v inzerátoch uvádzajú platy. Povedal som, že také niečo by sa mohlo uzákoniť aj u nás ako prvý krok k vyšším platom. On mi na to povedal, že to bude asi kultúrou spoločnosti. Ale mne sa už vtedy zdalo, že to majú uzákonené, čo som si aj neskôr overil.

Hovorili ste o tom aj s inými politikmi?

Hovoril som o tom aj pánovi Marcinčinovi (splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov – pozn. red.) a šéfovi KOZ. Reagovali na to veľmi pozitívne. V združení sme si povedali, že obeháme všetkých, nech sa všetci postavia za tú tému. Ale Miro Beblavý je šikovný a rýchly, takže on to celé rozbehol.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Šéf žilinskej Kie: Aspoň raz mesačne sa pracuje dlhšie, lebo druhá zmena stojí v zápche

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Chýbajúca diaľnica na Kysuciach pravidelne komplikuje výrobu v žilinskej automobilke Kia. „Len pred dvoma dňami museli operátori zostať v práci dlhšie, pretože ďalšia zmena sedela v autobusoch v dopravnej zápche,“ opisuje v rozhovore šéf závodu Kyong-Jae Lee.

Zdieľať

Farmárska odnož J&T preskočí aj Babiša. Preberá statky, na ktorých zbili farmára Oravca

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Holding Sanagro, ktorý financuje J&T, mieri do prvej trojky najväčších slovenských agrárnych skupín. Pohltí farmy ESIN Group, ktoré sú známe spormi s farmárom Oravcom. Polia a lúky Sanagro sa tým rozšíria z 19- na 31-tisíc hektárov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Slovensko je medzi krajinami, ktoré Európska komisia varuje pred porušením rozpočtových pravidiel. Zásadnejšie námietky má k návrhom rozpočtov Talianska, Francúzska, Španielska a Belgicka, z ktorých je podľa komisie zrejmá nedostatočná snaha obmedziť vysoký verejný dlh.

Celková dlhová situácia eurozóny sa napriek očakávanému spomaleniu rastu zlepší, uviedla komisia v hodnotení rozpočtových plánov. Dlh eurozóny v pomere k hrubému domácemu produktu by mal klesnúť z tohtoročných 86 na 85 %.

V prípade Slovenska, Fínska, Portugalska či Slovinska je síce komisia spokojná s prístupom k znižovaniu dlhu, no upozornila, že tieto krajiny by sa mohli v budúcom roku podstatne odchýliť od strednodobých rozpočtových cieľov.

Návrhy rozpočtov ostatných sú v súlade s paktom rastu a stability, v ktorom sa krajiny EÚ zaviazali udržiavať dlh pod hranicou 60 % HDP či ho znižovať. Rozpočtové deficity zároveň nesmú prekročiť tri percentá.

„Hospodársky rast Európy čelí stále väčším rizikám, a preto je povzbudivé, že krajiny eurozóny ako Nemecko a Holandsko využívajú fiškálny priestor na podporu investícií. Mohli by však vyvinúť ešte väčšie úsilie,“ konštatoval podpredseda komisie Valdis Dombrovskis.

Európska komisia pripomenula, že tento rok prvýkrát od roku 2002 nevedie sa žiadnou krajinou konanie pre nadmerný deficit. (čtk)

Zdieľať

Do projektu ťažby zlata pri Kremnici chcú vstúpiť Austrálčania

Austrálska MetalsTech sa predbežne dohodla na vstupe do projektu ťažby zlata pri Kremnici, z ktorého chce vycúvať spoločnosť Arc Minerals. Cena transakcie má dosiahnuť 462-tisíc eur.

O potenciálnej zmene majiteľa projektu ťažby v lokalite Šturec informuje portál Themarketherald.com.au.

Podľa dohody má MetalsTech 45 dní na dokončenie technickej, právnej a finančnej hĺbkovej kontroly projektu.

Ak dôjde k transakcii, predávajúci získa nad rámec kúpnej ceny licenčný poplatok 2 austrálske doláre (1,23 eura) za každú uncu zlata nad súčasným odhadom zdrojov 1,5 milióna uncí.

Arc Minerals podľa webovej stránky investovala do projektu 30 miliónov amerických dolárov.

Ťažba zlata v Šturci sa začala v 8. storočí. Historická produkcia dosiahla 1,5 milióna uncí zlata a 6,7 milióna uncí striebra, píše ČTK. Ťažilo sa prevažne v podzemí, ale aj z niekoľkých malých otvorených jám.

MetalsTech upozornila, že predchádzajúcemu majiteľovi zabránil v rozvoji projektu zákaz kyanidu na Slovensku v roku 2014. Odvtedy sa zlepšilo používanie technológie bez kyanidu, ktorá je aj nákladovo konkurencieschopná.

Viac k téme: Slovensko je Klondike, povolenie ťažiť zlato stojí toľko ako stánok na vianočných trhoch

Zdieľať

Tesco vo štvrtok spúšťa 7. ročník Potravinovej zbierky, ktorá potrvá do 23. novembra. Môžu sa do nej zapojiť zákazníci v 120 obchodoch, prvý raz aj cez online verziu zbierky v e-shope. Vlani sa vyzbieralo 147 ton trvanlivých potravín a drogérie.

Zdieľať

UniCredit Bank umožnila klientom platiť cez Google Pay. Na Slovensku je tak deväť bánk s touto možnosťou platby. Apple Pay banka zaviedla v októbri .

Zdieľať

Emirates kúpia od Boeingu 30 nových lietadiel 787 Dreamliner

Aerolinky Emirates si objednali od Boeingu 30 lietadiel 787 Dreamliner v katalógovej cene 8,8 miliardy dolárov. Nadviazali tak na predbežnú dohodu spred 2 rokov, ktorá počítala s nákupom štyroch desiatok strojov tohto typu.

Najväčší letecký dopravca na Blízkom východe uzavrel dohodu s americkým výrobcom na medzinárodnom aerosalóne v Dubaji, informuje Bloomberg.

Prvé širokotrupé dreamlinery majú Emirates prevziať v roku 2023, píše portál Zdopravy.cz. Pre dopravcu pôjde o prvé stroje tohto typu vo flotile.

Ďalšia veľká objednávka Emirates na 150 strojov 777X, ktorá mešká, by mala byť zredukovaná na 126 lietadiel s dodávkou v roku 2021. I tak majú byť ich najväčším prevádzkovateľom.

Emirates začiatkom týždňa podpísali tiež dohodu s Airbusom, od ktorého kúpia 50 lietadiel A350-900 v cenníkovej hodnote 16 miliárd dolárov.

Dreamlinery 787 si objednali v Dubaji od Boeingu aj ďalšie spoločnosti. Dve lietadlá „pristanú“ vo flotile Biman Bangladesh Airlines, na dodávke troch strojov sa Boeing predbežne dohodol s leteckou spoločnosťou, ktorú zakladá ghanská vláda.

Zdieľať

Kópia Mony Lisy zo 17. storočia sa predala na aukcii v Paríži za 552 500 eur, čo je násobne viac ako odhadovaná cena 70- až 90-tisíc eur. Originál diela Leonarda da Vinci zo začiatku 16. storočia sa nachádza v parížskom múzeu Louvre.

„Úžasný výsledok [aukcie] svedčí o tom, že tento ikonický obraz ľudí neprestáva fascinovať,“ cituje Reuters Baukje Coenenovú, zástupkyňu aukčnej siene Sotheby’s.

Podobná kópia Mony Lisy sa začiatkom roka predala v aukcii Sotheby’s za približne 1,7 milióna dolárov, dopĺňa ČTK.

Foto - Sotheby's
Foto – Sotheby’s
Zdieľať

Slovensko pri sťažnosti europarlamentu týkajúcej sa umiestnenia Európskej pracovnej agentúry ako vedľajší účastník sporu podporí žalovanú stranu. Ministerstvo práce sa neobáva, že by agentúra v dôsledku sťažnosti nemala sídliť v Bratislave.

„Výber sa uskutočnil od začiatku výhradne na základe práva EÚ,“ uviedlo ministerstvo.

Európskemu parlamentu prekáža, že o sídle nového orgánu rozhodli členské štáty bez súhlasu poslancov. (čtk)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať