Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Fico najprv vyzval mužov, aby pobozkali svoje ženy, potom ľuďom sľúbil viac peňazí

Premiér Fico dnes oslavoval 1. máj najprv v Žiline a potom v Nitre, kde predstavil chystané zmeny v Zákonníku práce. Foto – TASR
Premiér Fico dnes oslavoval 1. máj najprv v Žiline a potom v Nitre, kde predstavil chystané zmeny v Zákonníku práce. Foto – TASR

Fico sľubuje viac peňazí pre zamestnancov, keďže ekonomike sa darí. No platiť viac majú najmä firmy.

Premiér Robert Fico dnes na oslave Sviatku práce v Nitre a pred nastúpenými ministrami Smeru predstavil opatrenia, ktoré majú zamestnancom zvýšiť mzdy.

Fico najprv žoviálne vyzval všetkých mužov, aby schmatli svoje manželky, priateľky a milenky a pobozkali ich pod čerešňou, ak to ešte neurobili. Potom odprezentoval, ako chcú zmeniť Zákonník práce, keďže ekonomike sa darí a ľudia by to mali cítiť aj na svojich platoch. „Keď sa krajine darí, musí sa to prejaviť aj na mzdách a životnej úrovni ľudí,“ povedal Fico.

Premiér začal tým, že do Zákonníka práce dajú zákaz sociálneho dumpingu, aby lacná pracovná sila zo zahraničia nebrala prácu domácim pracovníkom.

Potom zopakoval, že minimálnu mzdu dvihnú tak, aby už v roku 2018 bola blízko sumy 500 eur a v roku 2019 ju aj prekročila. V tomto roku je minimálna mzda 435 eur.

Fico ďalej povedal, že zavedú 10-dňovú platenú materskú dovolenku pre otcov, na ktorú môžu ísť hneď, keď sa mamičky vrátia z pôrodnice.

Príplatok za prácu v noci sa má zvýšiť z 20 na 50 percent minimálnej mzdy, to znamená z dnešných 50 centov na 1,25 eura na hodinu. Za prácu v sobotu a nedeľu má byť príplatok vo výške 100 % minimálnej mzdy (dnes nie je žiadny) a za prácu cez sviatok 100 % z priemerného zárobku zamestnanca (dnes je 50 %). Vláda chce tiež znovu zaviesť príspevok na presťahovanie sa do iného regiónu za prácou.

„Nech žije prvý máj!“ zakričal Fico na záver svojho vystúpenia

Opozičný návrh nepodporili

Príplatky za prácu v sobotu a nedeľu sa zamestnancom vo fabrikách, zdravotníkom alebo trebárs predavačkám v obchodoch dnes automaticky nedávajú. Zamestnávatelia nemajú takú povinnosť.

Firmy priplácajú povinne svojim pracovníkom len za prácu cez sviatky. Príplatok je 50 % priemerného zárobku zamestnanca a je jedno, či sviatok pripadne na pracovný deň, alebo na víkend.

Za prácu v noci je v tomto roku zvýhodnenie najmenej v sume 50 centov za hodinu. „Najmä ženy mi hovoria, že nočná práca je ťažká,“ povedal ešte v piatok Fico.

Fico s Richterom neprichádzajú s nápadom zvýhodniť prácu cez víkend a sviatky ako prví. Pred mesiacom poslanci Smeru, SNS a Mosta-Hídu nepodporili návrh opozičnej OĽaNO, ktorá navrhla vyššie príplatky za prácu v sobotu, nedeľu aj cez sviatky.

„Konečne sa Robert Fico po desiatich rokoch ‚budovania sociálneho štátu‘ zobudil. Mrzí ma len, že keď sme tento návrh 7. apríla predkladali v parlamente my, ani jeden koaličný poslanec náš návrh nepodporil. Napriek tomu sme radi, že sme Smer inšpirovali k dobrej zmene pre ľudí,“ povedal Igor Matovič (OĽaNO).

Zamestnávatelia sú proti

Detaily návrhu tajil Smer až do dneška aj pred asociáciou zamestnávateľov. „Na tripartite nám minister povedal iba okruhy. No zvyšovanie príplatkov jednoznačne odmietame. Vnímame to len ako marketing vlády hradený z našich nákladov,“ hovorí Vladimír Machunka z asociácie zamestnávateľov.

Pýta sa tiež, čo také zásadné sa stalo od zmeny Zákonníka práce za druhej Ficovej vlády, ktorá vtedy hovorila o vyváženom stave medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. „Zmenili sa volebné preferencie, ale čo iné?“ pýta sa Machunka.

Richter na tripartite údajne uvažoval aj o tom, že by firmám navrhli nejaké kompenzácie, no s konkrétnym návrhom zatiaľ neprišiel. Jediné, čo vraj spomenul, je zvýšenie odpočítateľnej položky na daňovníka, čo by zamestnancom znížilo dane.

Otcovskú už propaguje Mihál

Ani otcovská dovolenka nie je nápadom vládnej strany. Podobný návrh, o akom hovorí vládna strana, predložili len pred pár dňami v parlamente opoziční poslanci Jozef Mihál a Simona Petrík.

Smer hovorí, že otcovská dovolenka je požiadavka Bruselu. Preto chce otcom pridať 10 dní platenej dovolenky, na ktorú môžu ísť hneď, keď sa mamičky vrátia z pôrodnice. Vybrať si ju budú môcť hocikedy v priebehu prvého mesiaca od narodenia dieťaťa. Za spomínaných 10 dní budú mať nárok na taký plat, ako keby normálne pracovali.

Už dnes platí, že otcovia môžu ísť na pol roka na rodičovskú dovolenku do troch rokov dieťaťa. Otcovská dovolenka trvá 28 týždňov, je teda o 6 týždňov kratšia, ako majú ženy. No matka aj otec nemôžu byť na rodičovskej dovolenke naraz. Rodičovskú dovolenku pre otcov, ale aj pre adoptívnych rodičov pretlačil Mihál ešte ako minister práce do zákona od roku 2011.

Dá sa predpokladať, že poslanci okolo Beblavého podporia návrh o predĺžení otcovskej dovolenky aj v prípade, ak by v parlamente neprešiel ich vlastný návrh, ale do parlamentu by prišiel podobný vládny návrh. Beblavý s Mihálom okrem toho od poslancov vládnej koalície žiadajú podporu svojho návrhu, aby sa v pracovných inzerátoch povinne zverejňovali minimálne platy.

Richter už povedal, že návrh opozičných poslancov mu je sympatický. Väčšiu transparentnosť v platoch podporuje aj vládny Inštitút finančnej politiky (IFP).

SNS hovorí o 13. platoch

Iný spôsob, ako zvýšiť platy, si vybrala SNS. Jej šéf a predseda parlamentu Andrej Danko hovorí o povinnom trinástom plate. Strana konkrétny návrh zatiaľ nepredložila. Hovorí sa napríklad o tom, že by sa z trinásteho platu neplatili odvody. No časť firiem by sa určite vynašla a dvanásť platov by jednoducho rozrátala na trinásť.

No ak by sa zaviedol povinný trinásty plat, museli by ho vyplácať nielen firmy, ale aj verejná správa svojim zamestnancom. Štátu by sa zvýšili mzdové náklady.

Fico hovorí, že myšlienka trinásteho platu je mu sympatická, ale zatiaľ to nie je aktuálna téma. Najprv chce zaviesť vlastné návrhy; Dankov nápad by mohol byť súčasťou ďalšieho balíka opatrení. Fico však pripúšťa, že by to bol veľký zásah; chce o tom najprv debatu vo vnútri koalície. „Musíme sa o tom dohodnúť s koaličnými partnermi. Ale je mi táto myšlienka veľmi sympatická. Musíme robiť všetko pre to, aby mzdy na Slovensku rástli,“ povedal Fico v rozhlasových Sobotných dialógoch.

Ak vláda bude počúvať odporúčania vládneho Inštitútu finančnej politiky (IFP), trinásty plat firmám neprikáže. „Nie všetky spoločnosti sú v takej ekonomickej situácii, aby boli schopné vyplácať trinásty plat. V konečnom dôsledku by toto opatrenie mohlo viesť k znižovaniu pracovných miest alebo dopytu po práci z dôvodu vysokej ceny pracovnej sily,“ povedala šéfka IFP Lucia Šramková.

Povinný trinásty plat a jeho oslobodenie od odvodov by mal negatívny vplyv aj na príjmy verejnej správy. „Spoločnosti by sa mohli snažiť optimalizovať svoje daňovo-odvodové zaťaženie tým, že by zamestnancom znížili mesačnú mzdu a zníženú sumu by vyrovnali prostredníctvom trinásteho platu, opäť s negatívnym vplyvom na príjmy verejnej správy,“ upozorňuje Šramková.

Posilnia dôležitosť tretieho piliera

Smer navrhuje aj takzvaný inštitút preddôchodku pre ľudí, ktorí sú v treťom pilieri. Inštitút preddôchodku sa má dotýkať ľudí, ktorí prídu o zamestnanie krátko pred dôchodkovým vekom. Ďalej ľudí, ktorí chcú ísť skôr do dôchodku, prípadne pracovníkov, ktorí majú zamestnanie, kde nemôžu pracovať až do 62. roku života.

„Tu chceme v kombinácii s takzvaným tretím pilierom zatraktívniť možnosť takého odchodu. V praxi to bude znamenať, že títo ľudia neprídu o časť dôchodku,“ povedal Fico.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Heger môže toto leto vojsť do dejín ako Mikloš
  • Obchod: Brusel vyzval Slovensko, aby zmenilo zákony v oblasti obchodu s potravinami
  • Firmy: Výrobca vstavaných skríň Hilkovič neustál oddlžovanie, jeho majetok sa rozpredá v konkurze
  • Prieskum: Na letnú dovolenku plánuje tento rok ísť len 39 % Slovákov, dve tretiny z nich chcú oddychovať na Slovensku
  • Sociálne: Nezamestnanosť v eurozóne v máji stúpla na 7,4 % z aprílových 7,3 %, analytici rátali s prudším nárastom
  • Financie: Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022
  • Obchod: Export z USA v máji klesol najnižšie od konca roka 2009, dovoz bol najslabší od leta 2010
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Slovensko sa pripravuje na eurofondy po roku 2020, čaká ho aj boj s byrokraciou

Veronika Remišová a Richard Sulík. Foto - TASR
Veronika Remišová a Richard Sulík. Foto – TASR

Týždeň v európskej ekonomike portálu Euractiv.sk:

  • Slovensko sa pripravuje na čerpanie budúcich eurofondov, veľa otázok je ešte otvorených.
  • Nemecké predsedníctvo čakajú náročné úlohy: rozpočet, brexit, ekonomická suverenita EÚ.
  • Slovenské ministerstvo hospodárstva chce v elektromobilite staviť na vodík.

Minúta po minúte

Zdieľať

Majetok majiteľa Amazonu Jeffa Bezosa sa vyšplhal na 171,6 miliardy dolárov (asi 152,7 miliardy eur). Presiahol tak aj rekordné číslo Bezosovho majetku pred rozvodom. Bezos je najbohatším mužom planéty.

Hodnota Bezosovho majetku sa aj napriek kríze koronavírusu tento rok zvýšila o 56,7 miliardy dolárov (asi 50,4 miliárd eur).

Po tom, ako minulý rok pri rozvode prišiel o štvrtinu svojho majetku, je jeho bývalá manželka Mackenzie druhou najbohatšou ženou sveta. Predbehla ju len Francoise Bettencourt Meyers, dedička spoločnosti L’Oreal. (čtk, bloomberg)

Zdieľať

Zdieľané bicykle sa v najbližších týždňoch do Nitry nevrátia. Víťaz výberového konania, česká spoločnosť Rekola Bikesharing, oznámil mestu, že v súčasnej situácii nedokáže zabezpečiť dohodnutý počet bicyklov a e-bicyklov. „Mesto nemá inú možnosť ako vypísať novú súťaž,“ potvrdil hovorca mesta Tomáš Holúbek.

Spoločnosť Rekola Bikesharing podľa mesta pri predkladaní ponuky nerátala s momentálnou situáciou pandémie COVID-19. Za terajších podmienok nedokáže projekt realizovať.

Bikesharing bol v Nitre spustený pred tromi rokmi, zabezpečovala ho firma Arriva. Zdieľané bicykle sa v meste stretli s pozitívnym ohlasom, no zmluva nemala jasne stanovené podmienky, a tak mesto hľadalo nového dodávateľa.

Služba zdieľaných bicyklov mala byť spustená od začiatku júna. Zástupcovia firmy dlho nemohli prísť na Slovensko z dôvodu režimu na hraniciach. (tasr)

Zdieľať

Na letnú dovolenku plánuje tento rok ísť len 39 % Slovákov a dve tretiny z nich budú oddychovať na Slovensku. Takmer polovica opýtaných plánuje dať za dovolenku menej ako 500 eur, ukázal to prieskum, ktorý urobila agentúra Focus pre Partners Group.

Väčšina tých, ktorí dovolenkovať budú, pocestuje individuálne, nie s cestovkou.

Reprezentatívny dotazníkový prieskum na vzorke 1 009 respondentov vo veku nad 18 rokov ukázal zmenu oproti vlaňajšku. Vtedy totiž v obdobnom prieskume plánovala ísť na letnú dovolenku takmer polovica Slovákov, z toho dve tretiny do zahraničia a viac ako tretina s cestovkou.

Dve tretiny opýtaných dovolenkujúcich Slovákov absolvujú letnú dovolenku na Slovensku. Najčastejším spôsobom, ako budú Slováci tráviť domácu dovolenku, je turistika a výlety do hôr (41 %).

Oproti minulému roku významne poskočil záujem stráviť leto na chate či chalupe (33 % oproti 13 %). Nárast zaznamenali aj návštevy príbuzných, mierne sa znížil záujem o kúpaliská a akvaparky, ktoré si plánuje užiť štvrtina (25 %) opýtaných. Väčší pokles nastal pri dovolenkách pri vode či poznávacích zájazdoch po Slovensku.

Do zahraničia plánuje ísť štvrtina dovolenkujúcich Slovákov, až tri štvrtiny opýtaných pôjdu do zahraničia za morom.

Rozdiel oproti vlaňajšku je aj pri financovaní dovolenky. Kým pred rokom 58 % dovolenkujúcich plánovalo minúť na zabezpečenie dovolenky do 1 000 eur, toto leto takmer polovica dovolenkárov plánuje minúť len do 500 eur.

„V rozpočtoch domácností a vo výdavkoch na zabezpečenie letnej dovolenky, ako aj na dovolenkové vreckové zaznamenávame pokles a jasne vidieť opatrnosť v porovnaní s minulým rokom,“ spresňuje výsledky prieskumu v otázkach dovolenkových peňazí Peter Gurecka, odborník na financie z Partners Group SK.

Ľudia podľa prieskumu plánujú šetriť aj na výdavkoch počas dovolenky. Kým pred rokom mala približne tretina odložené vreckové do 250 eur, tento rok s nižším rozpočtom ráta 45 % všetkých dovolenkujúcich.

Zdieľať

Jednotný platobný systém by v Európe mohol začať fungovať v roku 2022, uviedli banky z európskej iniciatívy pre platby. Politici a centrálne banky v EÚ sa dlho snažia vytvoriť európsku konkurenciu pre Mastercard, Visu, Alipay či Google.

Cieľom je, aby sa riešenie stalo novým štandardným platobným prostriedkom pre európskych spotrebiteľov a obchodníkov pre všetky typy transakcií vrátane platieb v obchodoch a na internete či výberu hotovosti.

Medzi bankami zúčastnenými v projekte sú napríklad BBVA, BNP Paribas, Commerzbank, Deutsche Bank, Santander, ING, UniCredit a Société Générale.

„Cieľom je ponúknuť riešenie pre digitálne platby, ktoré sa dá použiť kdekoľvek v Európe a ktoré nahradí roztrieštené prostredie, ktoré v súčasnej dobe stále existuje,“ uviedli banky.

Iniciatívu víta tiež ECB. Upozornila, že desať európskych krajín má stále vnútroštátny systém platobných kariet, ktorý neumožňuje prijímať karty z iných členských krajín EÚ. Rozvíjajú sa tiež inovatívne služby, ako sú mobilné peňaženky, ktoré sa ponúkajú iba na národnej úrovni. (reuters, čtk)

Zdieľať

Petíciu za odmrazenie príspevku na stravovanie pre zamestnancov spustili odborári z Energeticko-chemického odborového zväzu. Nepáči sa im, že vláda zastavila prirodzený rast tohto príspevku do konca roka 2021, ministerstvo práce však zmeny neplánuje.

Odborári ECHOZ tento krok kritizujú ako antisociálny, protizamestnanecký a jednostranne propodnikateľský. Upozorňujú, že príspevok na stravovanie slúži na to, aby si zamestnanci v čase rastúcich cien jedál a nápojov vedeli zabezpečiť adekvátne stravovanie počas pracovného dňa.

„Ceny jedál a nápojov stúpli o 5,4 %, ale príspevok na stravovanie sa zvyšovať nebude? Nedoplácajú na to len zamestnanci, ale aj gastrobiznis, ktorý utrpel počas koronakrízy najväčšie straty, a pritom ministerstvo financií predikuje, že slovenská ekonomika bude v roku 2021 opätovne rásť pomerne rýchlym tempom. Napriek tomu rast stravného zastavili,“ upozornil predseda zväzu Marián Baňanka.

Podľa zákona o cestovných náhradách sa má cena stravného zvýšiť vždy, keď ceny jedál a nápojov v reštauračnom stravovaní stúpnu najmenej o päť percent. Vláda však pripravila návrh na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia a parlament návrh v skrátenom legislatívnom konaní schválil.

„K zmrazeniu súm stravného sme pristúpili vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s pandémiou, ktorá má negatívne dosahy na zamestnávateľov. Túto problematiku prerokoval minister práce Milan Krajniak aj s prezidentom Konfederácie odborových zväzov, ktorá zastupuje záujmy zamestnancov,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.

Podľa ministerstva by išlo o mierne zvýšenie súm stravného, napríklad pri pracovnej ceste v trvaní od päť do 12 hodín je to zvýšenie o 0,30 eura, pri ceste nad 18 hodín o 0,70 eura. „Minimálna hodnota stravného lístka by sa zvýšila o 0,22 eura, pričom mnohým zamestnancom už teraz poskytuje zamestnávateľ gastrolístky vo vyššej hodnote. Zároveň v období pandémie zamestnávatelia obmedzili aj vysielanie zamestnancov na pracovné cesty,“ upozornila.

Ministerstvo v súčasnosti preto neuvažuje o rozmrazení súm stravného. „Po uplynutí doby zmrazenia, teda 31. decembra 2021, sa zvýšia podľa toho, ako vzrastú ceny jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní,“ doplnila Husárová. (tasr)

Zdieľať

Som ako strojček, hovorí Mika. Bývalý mediálny šéf pracuje pre vládu, obnovuje agentúru cestovného ruchu

Václav Mika ako primátorský kandidát. Foto N - Tomáš Benedikovič
Václav Mika ako primátorský kandidát. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý mediálny šéf Václav Mika ide pracovať pre vládu. Mal by pomôcť obnoviť agentúru pre cestovný ruch, ktorú pred pár rokmi zrušili ako zbytočnú. „Mal som aj iné ponuky, ale táto ma oslovila. V oblasti cestovného ruchu sa cítim lepšie, než keby mi niekto povedal, že poď robiť napríklad šéfa pošty,“ hovorí Mika.

Zdieľať

Predaj elektronických diaľničných známok na Slovensku medzimesačne stúpol. V máji sa ich predalo takmer o 49 % viac ako v apríli, informovala Národná diaľničná spoločnosť.

Celkový počet predaných elektronických diaľničných známok za máj dosiahol 123 609 kusov. Príjem z úhrady za ne v piatom mesiaci roka predstavoval 2,54 milióna eur bez DPH. V medzimesačnom porovnaní to znamená nárast tržieb o viac ako 45 %.

Májovým štatistikám predaja dominovala 10-dňová známka, predalo sa ich 63 327, nasleduje 365-dňová známka s počtom 42 422 kusov a 30-dňová, ktorej sa predalo 16 764 kusov. Záujem je stále aj o ročnú známku, ktorá uzatvára poradie s predajom 1096 kusov.

Tieto čísla podľa vedúcej oddelenia masmediálnej komunikácie NDS Evy Žgravčákovej ukazujú, ako sa zmenili nákupné preferencie Slovákov po zavedení 365-dňovej známky na tzv. technický rok, ktorá je platná 365 dní od začiatku platnosti. „Kým v máji výnos z predaja známky na kalendárny rok predstavoval len necelé 2 % tržieb, 365-dňová známka sa na májových tržbách podieľala takmer 70 %,“ vyčíslila. (tasr)

Zdieľať

Export z USA v máji klesol najnižšie od konca roka 2009, dovoz bol najslabší od leta 2010. Schodok zahraničného obchodu sa tretí mesiac po sebe prehĺbil na 54,6 miliardy dolárov a bol najvyšší od konca roka 2018.

Na zahraničný obchod Spojených štátov dolieha koronakríza, ktorá stláča dopyt doma aj v cudzine. Čísla obchodnej bilancie posilňujú očakávania, že ekonomika v 2. štvrťroku klesla najviac od hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

Obchodný deficit v máji stúpol o takmer desatinu. Vývoz klesol o 4,4 % na 144,5 miliardy dolárov a dovoz sa znížil o 0,9 % na 199,1 miliardy dolárov.

Aké sú prognózy HDP

Analytici upozorňujú, že pokles importu donútil firmy siahnuť do zásob, čo v 2. kvartáli prispeje k poklesu amerického HDP.

Federálna rezervná banka v Atlante (jedna z 12 bánk, ktoré tvoria Federálny rezervný systém – Fed) predpovedá, že ekonomika v apríli až júni klesla v celoročnom prepočte o rekordných 36,8 %.

V 1. štvrťroku sa americký HDP podľa tej istej metodiky znížil o 5 %, čo bolo najviac od recesie v rokoch 2007 až 2009. (reuters, čtk)

Zdieľať

Tesla v 2. štvrťroku dodala 90 650 elektromobilov a prekonala očakávania analytikov. Darilo sa jej napriek tomu, že výroba v hlavnej továrni v Kalifornii bola pre koronavírus niekoľko týždňov zastavená.

Akcie Tesly reagovali na kvartálne čísla posilnením o 9 percent. Takmer 90 % dodávok v apríli až júni pripadlo na elektrické SUV Model Y a „ľudovú“ Teslu Model 3.

Jediná americká montážna fabrika Tesly vo Fremonte bola pre koronavírus zatvorená od konca marca do začiatku mája. Firma vyrába vozidlá ešte v Šanghaji.

V medziročnom porovnaní boli dodávky Tesly v 2. štvrťroku nižšie o 4,8 %. Výrobca elektromobilov ustál koronakrízový výpadok produkcie a dopytu lepšie než konkurenti GM, Toyota či Fiat Chrysler, ktorých predaj sa prepadol o vyše 30 %. (reuters, cnbc)

Zdieľať

V Prievidzi nariadili zatvoriť šesť prevádzok zmrzlín v nadväznosti na situáciu v súvislosti s koronavírusom. V okrese pribudlo za tento týždeň do stredy osem pozitívne testovaných osôb.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach zároveň dementoval informáciu, že zákazníci, ktorí navštívili tieto prevádzky, majú zostať v domácej izolácii.

„V prípade zákazníkov ide o krátkodobý kontakt s personálom, ktorý bol vybavený potrebnými ochrannými pracovnými prostriedkami, a prevádzkovateľ splnil povinnosti vyplývajúce z legislatívy a nariadených opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR vrátane dôkladnej dezinfekcie pracovných plôch,“ ozrejmili epidemiológovia s tým, že možnosť prenosu ochorenia COVID-19 je za splnenia všetkých potrebných povinností nízka. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Spojených štátoch v júni klesla na 11,1 % z májových 13,3 %. Ekonomika vytvorila rekordných 4,8 milióna pracovných miest, čo je viac, než sa očakávalo. Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti však zostáva vysoký.

Analytici v priemere prognózovali, že v júni vzniknú tri milióny pracovných miest a nezamestnanosť sa zníži na 12,3 %. Počet vytvorených pozícií je najvyšší od roku 1939, keď sa tieto údaje začali sledovať. V máji vzniklo takmer 2,7 milióna pracovných miest.

K tvorbe pracovných príležitostí prispelo uvoľňovanie koronavírusových reštrikcií, v júni sa napríklad otvorilo viac reštaurácií a barov. Podľa analytikov sú údaje známkou toho, že recesia by mohla byť zažehnaná, hoci rast počtu novonakazených koronavírusom ohrozuje hospodárske oživenie.

Ďalšia správa ministerstva práce ukázala, že počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti sa v týždni do 27. júna znížil len nepatrne na 1,427 milióna. I keď oproti rekordu z konca marca, keď o dávky požiadalo za týždeň 6,87 milióna ľudí, je to podstatný pokles.

Ekonómovia pripisujú tvorbu nových pracovných miest za jún vládnemu programu pôžičiek pre podnikateľov. Ak ju použijú na mzdy, môže im byť čiastočne odpustená. Tieto financie však vysychajú.

Americká ekonomika sa začiatkom roka prepadla do recesie a mnoho firiem sa potýka so slabým dopytom. To je zrejme aj dôvod, prečo počet nových žiadateľov o podporu zostáva vysoký. (reuters, cnbc, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať