Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Fico najprv vyzval mužov, aby pobozkali svoje ženy, potom ľuďom sľúbil viac peňazí

Premiér Fico dnes oslavoval 1. máj najprv v Žiline a potom v Nitre, kde predstavil chystané zmeny v Zákonníku práce. Foto – TASR
Premiér Fico dnes oslavoval 1. máj najprv v Žiline a potom v Nitre, kde predstavil chystané zmeny v Zákonníku práce. Foto – TASR

Fico sľubuje viac peňazí pre zamestnancov, keďže ekonomike sa darí. No platiť viac majú najmä firmy.

Premiér Robert Fico dnes na oslave Sviatku práce v Nitre a pred nastúpenými ministrami Smeru predstavil opatrenia, ktoré majú zamestnancom zvýšiť mzdy.

Fico najprv žoviálne vyzval všetkých mužov, aby schmatli svoje manželky, priateľky a milenky a pobozkali ich pod čerešňou, ak to ešte neurobili. Potom odprezentoval, ako chcú zmeniť Zákonník práce, keďže ekonomike sa darí a ľudia by to mali cítiť aj na svojich platoch. „Keď sa krajine darí, musí sa to prejaviť aj na mzdách a životnej úrovni ľudí,“ povedal Fico.

Premiér začal tým, že do Zákonníka práce dajú zákaz sociálneho dumpingu, aby lacná pracovná sila zo zahraničia nebrala prácu domácim pracovníkom.

Potom zopakoval, že minimálnu mzdu dvihnú tak, aby už v roku 2018 bola blízko sumy 500 eur a v roku 2019 ju aj prekročila. V tomto roku je minimálna mzda 435 eur.

Fico ďalej povedal, že zavedú 10-dňovú platenú materskú dovolenku pre otcov, na ktorú môžu ísť hneď, keď sa mamičky vrátia z pôrodnice.

Príplatok za prácu v noci sa má zvýšiť z 20 na 50 percent minimálnej mzdy, to znamená z dnešných 50 centov na 1,25 eura na hodinu. Za prácu v sobotu a nedeľu má byť príplatok vo výške 100 % minimálnej mzdy (dnes nie je žiadny) a za prácu cez sviatok 100 % z priemerného zárobku zamestnanca (dnes je 50 %). Vláda chce tiež znovu zaviesť príspevok na presťahovanie sa do iného regiónu za prácou.

„Nech žije prvý máj!“ zakričal Fico na záver svojho vystúpenia

Opozičný návrh nepodporili

Príplatky za prácu v sobotu a nedeľu sa zamestnancom vo fabrikách, zdravotníkom alebo trebárs predavačkám v obchodoch dnes automaticky nedávajú. Zamestnávatelia nemajú takú povinnosť.

Firmy priplácajú povinne svojim pracovníkom len za prácu cez sviatky. Príplatok je 50 % priemerného zárobku zamestnanca a je jedno, či sviatok pripadne na pracovný deň, alebo na víkend.

Za prácu v noci je v tomto roku zvýhodnenie najmenej v sume 50 centov za hodinu. „Najmä ženy mi hovoria, že nočná práca je ťažká,“ povedal ešte v piatok Fico.

Fico s Richterom neprichádzajú s nápadom zvýhodniť prácu cez víkend a sviatky ako prví. Pred mesiacom poslanci Smeru, SNS a Mosta-Hídu nepodporili návrh opozičnej OĽaNO, ktorá navrhla vyššie príplatky za prácu v sobotu, nedeľu aj cez sviatky.

„Konečne sa Robert Fico po desiatich rokoch ‚budovania sociálneho štátu‘ zobudil. Mrzí ma len, že keď sme tento návrh 7. apríla predkladali v parlamente my, ani jeden koaličný poslanec náš návrh nepodporil. Napriek tomu sme radi, že sme Smer inšpirovali k dobrej zmene pre ľudí,“ povedal Igor Matovič (OĽaNO).

Zamestnávatelia sú proti

Detaily návrhu tajil Smer až do dneška aj pred asociáciou zamestnávateľov. „Na tripartite nám minister povedal iba okruhy. No zvyšovanie príplatkov jednoznačne odmietame. Vnímame to len ako marketing vlády hradený z našich nákladov,“ hovorí Vladimír Machunka z asociácie zamestnávateľov.

Pýta sa tiež, čo také zásadné sa stalo od zmeny Zákonníka práce za druhej Ficovej vlády, ktorá vtedy hovorila o vyváženom stave medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. „Zmenili sa volebné preferencie, ale čo iné?“ pýta sa Machunka.

Richter na tripartite údajne uvažoval aj o tom, že by firmám navrhli nejaké kompenzácie, no s konkrétnym návrhom zatiaľ neprišiel. Jediné, čo vraj spomenul, je zvýšenie odpočítateľnej položky na daňovníka, čo by zamestnancom znížilo dane.

Otcovskú už propaguje Mihál

Ani otcovská dovolenka nie je nápadom vládnej strany. Podobný návrh, o akom hovorí vládna strana, predložili len pred pár dňami v parlamente opoziční poslanci Jozef Mihál a Simona Petrík.

Smer hovorí, že otcovská dovolenka je požiadavka Bruselu. Preto chce otcom pridať 10 dní platenej dovolenky, na ktorú môžu ísť hneď, keď sa mamičky vrátia z pôrodnice. Vybrať si ju budú môcť hocikedy v priebehu prvého mesiaca od narodenia dieťaťa. Za spomínaných 10 dní budú mať nárok na taký plat, ako keby normálne pracovali.

Už dnes platí, že otcovia môžu ísť na pol roka na rodičovskú dovolenku do troch rokov dieťaťa. Otcovská dovolenka trvá 28 týždňov, je teda o 6 týždňov kratšia, ako majú ženy. No matka aj otec nemôžu byť na rodičovskej dovolenke naraz. Rodičovskú dovolenku pre otcov, ale aj pre adoptívnych rodičov pretlačil Mihál ešte ako minister práce do zákona od roku 2011.

Dá sa predpokladať, že poslanci okolo Beblavého podporia návrh o predĺžení otcovskej dovolenky aj v prípade, ak by v parlamente neprešiel ich vlastný návrh, ale do parlamentu by prišiel podobný vládny návrh. Beblavý s Mihálom okrem toho od poslancov vládnej koalície žiadajú podporu svojho návrhu, aby sa v pracovných inzerátoch povinne zverejňovali minimálne platy.

Richter už povedal, že návrh opozičných poslancov mu je sympatický. Väčšiu transparentnosť v platoch podporuje aj vládny Inštitút finančnej politiky (IFP).

SNS hovorí o 13. platoch

Iný spôsob, ako zvýšiť platy, si vybrala SNS. Jej šéf a predseda parlamentu Andrej Danko hovorí o povinnom trinástom plate. Strana konkrétny návrh zatiaľ nepredložila. Hovorí sa napríklad o tom, že by sa z trinásteho platu neplatili odvody. No časť firiem by sa určite vynašla a dvanásť platov by jednoducho rozrátala na trinásť.

No ak by sa zaviedol povinný trinásty plat, museli by ho vyplácať nielen firmy, ale aj verejná správa svojim zamestnancom. Štátu by sa zvýšili mzdové náklady.

Fico hovorí, že myšlienka trinásteho platu je mu sympatická, ale zatiaľ to nie je aktuálna téma. Najprv chce zaviesť vlastné návrhy; Dankov nápad by mohol byť súčasťou ďalšieho balíka opatrení. Fico však pripúšťa, že by to bol veľký zásah; chce o tom najprv debatu vo vnútri koalície. „Musíme sa o tom dohodnúť s koaličnými partnermi. Ale je mi táto myšlienka veľmi sympatická. Musíme robiť všetko pre to, aby mzdy na Slovensku rástli,“ povedal Fico v rozhlasových Sobotných dialógoch.

Ak vláda bude počúvať odporúčania vládneho Inštitútu finančnej politiky (IFP), trinásty plat firmám neprikáže. „Nie všetky spoločnosti sú v takej ekonomickej situácii, aby boli schopné vyplácať trinásty plat. V konečnom dôsledku by toto opatrenie mohlo viesť k znižovaniu pracovných miest alebo dopytu po práci z dôvodu vysokej ceny pracovnej sily,“ povedala šéfka IFP Lucia Šramková.

Povinný trinásty plat a jeho oslobodenie od odvodov by mal negatívny vplyv aj na príjmy verejnej správy. „Spoločnosti by sa mohli snažiť optimalizovať svoje daňovo-odvodové zaťaženie tým, že by zamestnancom znížili mesačnú mzdu a zníženú sumu by vyrovnali prostredníctvom trinásteho platu, opäť s negatívnym vplyvom na príjmy verejnej správy,“ upozorňuje Šramková.

Posilnia dôležitosť tretieho piliera

Smer navrhuje aj takzvaný inštitút preddôchodku pre ľudí, ktorí sú v treťom pilieri. Inštitút preddôchodku sa má dotýkať ľudí, ktorí prídu o zamestnanie krátko pred dôchodkovým vekom. Ďalej ľudí, ktorí chcú ísť skôr do dôchodku, prípadne pracovníkov, ktorí majú zamestnanie, kde nemôžu pracovať až do 62. roku života.

„Tu chceme v kombinácii s takzvaným tretím pilierom zatraktívniť možnosť takého odchodu. V praxi to bude znamenať, že títo ľudia neprídu o časť dôchodku,“ povedal Fico.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: Obchodnú politiku EÚ možno čaká „zelený“ obrat

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto - TASR/AP
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ sa môže v obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu.
  • Európska komisia spustila diskusiu o pravidlách, ktoré výrazne ovplyvnia súkromných investorov.
  • V obchodných rokovaniach s Britániou sa ticho rodí nádej, do konca je ešte ďaleko.

Do Slovensko.sk sa bude dať prihlásiť cez mobil aj bez občianskeho a čítačky. Postupne ho nahradí nový systém

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Do polovice budúceho roka by sa malo dať na Slovensko.sk prihlásiť cez mobil aj bez občianskeho preukazu a čítačky, sľubuje ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Do mobilnej verzie by mali časom pribudnúť ďalšie funkcie, napríklad elektronický vodičský preukaz.

Minúta po minúte

Po krátkej ťažkej chorobe zomrel vo veku 66 rokov Dušan Smoleňák, bývalý riaditeľ poisťovne Gerling na Slovensku, ktorý neskôr pôsobil v japonskej poisťovni Mitsui Sumitomo (dnes MSIG Insurance Europe). Bol uznávaným špecialistom najmä na poisťovanie priemyslu.

Výstavba nemecko-ruského plynovodu Severný prúd 2 by mala napriek amerických sankciám v decembri pokračovať po prerušení na jeden a pol roka. Nord Stream je pre krajiny strednej Európy vrátane Slovenska riziko, pretože Gazpromu umožňuje pri vývoze obísť ich plynovody.

Prečo projekt stál: Dostavbe plynovodu Severný prúd 2 chcú zabrániť Spojené štáty. V decembri 2019 sa výstavba náhle zastavila pred dánskym ostrovom Bornholm. Dôvodom bolo, že pre sankcie USA projekt opustili obe švajčiarske lode, ktoré kládli potrubie. Americký kongres predtým aj napriek kritike zo strany Nemecka a Ruska schválil zákon na ochranu energetickej bezpečnosti Európy (PEESA).

Čo je Nord Stream 2:

  • Dvomi linkami 1200 kilometrov dlhého plynovodu Severný prúd 2 by sa malo ročne prepraviť až 55 miliárd kubických metrov (m3) plynu z Ruska do Európy.
  • Projekt v hodnote okolo 9,5 miliardy eur je už na 94 % hotový.

Prečo Američania protestujú: USA sa už dlho snažia projekt zastaviť; tvrdia totiž, že plynovod príliš zvýši závislosť Európy od ruského plynu. Kritici tvrdia, že USA len chcú zvýšiť predaj svojho skvapalneného plynu do Európy.

Heger chce zdaniť vývoz ziskov na platenie jácht v daňových rajoch, Sulík ho varuje, že poškodí aj poctivých

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Sulík žiada Hegera, aby prerobil zmenu zákona o zdaňovaní príjmov v zahraničí, inak SaS v utorok nemusí podporiť veľkú novelu zákona o dani z príjmov. Minister financií chce zmenu, ktorá by postihla oligarchov, ktorí vyvážajú zisky do daňových rajov. Sulík mu odkazuje, že je za, ale že návrh zmeny zákona je napísaný tak, že postihne aj slušných.

Tohtoročný Black Friday bol v USA pre eshopy o pätinu úspešnejší ako minulý rok a rovnaký výsledok sa očakáva aj v pondelok na takzvaný Cyber Monday. Príčinou je podľa Adobe Analytics aj fakt, že Američania v obave z nákazy radšej nakupovali na internete než v kamenných predajniach.

  • Americkí spotrebitelia minuli online počas Čierneho piatka (Black Friday) 9 miliárd USD (7,55 miliardy eur), uviedla firma Adobe. To bolo v porovnaní s vlaňajším Čiernym piatkom o 21,6 % viac a boli to druhé najvyššie jednodňové tržby z online predaja v USA v histórii po vlaňajšom Cyber Monday, čo je pondelok, ktorý nasleduje po Čiernom piatku.
  •  Až 40 % nákupov sa zrealizovalo prostredníctvom smartfónov a mnoho spotrebiteľov podporilo malé firmy, ktorých tržby vyskočili o 545 % v porovnaní s ich priemernými dennými tržbami počas októbra.
  • Očakáva sa, že tohtoročný Cyber Monday (30. 11.) prekoná vlaňajší a online predajcovia zaznamenajú rekordné tržby, pričom experti počítajú s 10,8 miliardy USD až 12,7 miliardy USD, čo by bolo v medziročnom porovnaní viac o 15 % až 35 %.
  • Adobe Analytics sleduje maloobchodné webové stránky a transakcie 80 zo 100 najväčších online maloobchodných predajcov v USA.

Mičovský v piatok nečakane vyhodil svojho vyvoleného lesníka a určite tým potešil drevárov

Minister Ján Mičovský vymenoval Mateja Vigodu za riaditeľa lesov v marci, v novembri ho už odvolal. Foto – N/Tomáš Benedikovič a TASR
Minister Ján Mičovský vymenoval Mateja Vigodu za riaditeľa lesov v marci, v novembri ho už odvolal. Foto – N/Tomáš Benedikovič a TASR

Bývalého generálneho riaditeľa štátnych Lesov SR Mateja Vigodu kritizovali najmä tuzemskí drevári. V piatok ho náhle odvolal minister pôdohospodárstva Mičovský. Drevárom prekážalo, že v rámci čistenia zoznamu odberateľov štátneho dreva od priekupníkov začal v lete preverovať aj zmluvy lesov so spracovateľskými firmami.

Rakúsko patrí spoločne s Českom a Slovinskom medzi krajiny, ktoré chcú strediská otvoriť. Švajčiarske strediská sú už otvorené. Taliansko a Nemecko sú proti, obávajú sa totiž, že nový koronavírus sa môže v strediskách rýchlo šíriť.

Kto je proti: Denník Salzburger Nachrichten pripomína, že nemecká kancelárka Angela Merkelová požaduje zatvorenie všetkých lyžiarskych stredísk v Európe, aby sa pandémia dostala pod kontrolu. Podporujú to aj Taliansko a Francúzsko.

Takisto maďarský premiér Viktor Orbán vyzval v piatok Maďarov, aby si nerezervovali zahraničné lyžovačky. Dodal, že nebude nikomu brániť, ale tí, ktorí vycestujú, musia pri návrate počítať s prísnymi kontrolami a karanténou. Prvá vlna pandémie bola podľa neho spojená s viacerými ohniskami nákazy v lyžiarskych strediskách, preto budú teraz platiť prísne pravidlá.

Kto je za: Okrem Rakúska nechcú lyžiarske strediská zatvárať ani ďalšie krajiny na čele so Švajčiarskom, kde sa už lyžuje. Otvoriť chcú však napríklad aj Česko, Slovinsko či Španielsko.

Rakúsko chce spustiť lyžiarske strediská po tom, ako sa spomalí šírenie nového koronavírusu, uvádza sa na stránke vlády. Na to nepotrebuje žiadnu dohodu s inými krajinami. Podobne ako v lete sa budú musieť počas zimnej sezóny dodržiavať rozsiahle preventívne a bezpečnostné opatrenia.

Napríklad Aprés Ski bary nebudú fungovať tak, ako sme ich poznali. Konzumácia jedla a nápojov bude zrejme povolená len vonku. Pri státí v rade na lanovkách alebo v reštauráciách sa bude musieť dodržovať odstup minimálne jeden meter. Okrem toho budú ľudia v kabínkach alebo lokáloch musieť mať prekryté ústa a nos rúškom alebo inak. Maximálny počet osôb na kabínku nie je stanovený, lanovky sú považované za verejný dopravný prostriedok a platia pre ne rovnaké predpisy ako napríklad vo viedenskom metre.

Slovensko zatiaľ neprijalo jednoznačné stanovisko, minister cestovného ruchu Andrej Doležal hľadá spôsob, ako strediská otvoriť, podporu vlády však nemá istú.

Británia sa chystá podľa Financial Times na budúci týždeň schváliť vakcínu spoločností BioNTech a Pfizer proti koronavírusu a jej dodávky sa začnú len pár hodín po schválení.

Premiér Johnson vymenoval námestníka ministra obchodu Nadhima Zahawiho za člena vlády zodpovedného za očkovanie proti covidu-19. Premiérov krok sa chápe ako znamenie, že britská vláda pripravuje program hromadného očkovania v najbližších dňoch. (ft, čtk)

Erik Tomáš (Hlas) kritizuje ministra Krajniaka, že ako opozičný politik hlasoval za takzvané obedy zadarmo a teraz ich ruší. „Skupina 510-tisíc detí, ktorí mali na tieto obedy nárok, sa zúži len na 61-tisíc detí rodičov v hmotnej núdzi,“ povedal Tomáš.

Krajniak reaguje, že zvýšili príspevok na stravovanie dieťaťa na sumu 1,30 eura za jeden obed. Rodičom, ktorí majú na príspevok nárok, dali podľa Krajniaka slobodnú voľbu – či dieťa posielať do školskej jedálne, alebo mu zabezpečiť obed inde.

Novela, ktorú v novembra schválil parlament, má byť účinná od budúceho školského roka.

Veľká Británia očakáva na prelome rokov v dôsledku brexitu problémy s dodávkami niektorých potravín z EÚ: môže ísť napríklad konzervované paradajky, olivy, víno či detskú výživu. Môže to aj zvýšiť ceny, ale Británia nebude mať problém so základnými potravinami, povedal Dominic Goudie z britského združenia výrobcov potravín a nápojov.

Nedostatok skladovacích priestorov počas vianočnej sezóny, ktorá tento rok prebieha v čase, keď sa Británia chystá opustiť jednotný trh EÚ, vystavuje krajinu riziku nedostatku niektorých potravinárskych výrobkov.

Do konca prechodného obdobia zostáva len 5 týždňov. Veľkí výrobcovia a priemyselné skupiny varujú, že skladová kapacita potravinárskeho dodávateľského reťazca je na vrchole a ďalšie šoky nezvládne.

Spoločnosť Unilever, výrobca zmrzliny Ben & Jerry či majonézy Hellmann’s, uviedla, že si vytvára zásoby kľúčových produktov, ale jej „sklady sú už úplne plné“. Rovnako je na tom jej konkurent Nestlé, pre ktorého je aktuálne prioritou udržať dodávky produktov do Veľkej Británie, pretože rokovania medzi Londýnom a Bruselom o obchodnej dohode uviazli na mŕtvom bode.

V tomto „rušnom období roka“ je však vytváranie zásob ťažké, upozornil švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé. „Flexibilita, ktorú sme mali v marci, keď sme reagovali na požiadavky spojené s ochorením COVID-19 v oblasti presunu zásob, v tomto ročnom období neexistuje,“ skonštatoval Unilever. „Potrebujeme, aby vlády na oboch stranách urobili všetko, čo je potrebné, aby prístavy a cesty zostali otvorené pre plynulé zásobovanie.“

Firmy a dokonca aj britskí ministri varovali pred možným narušením dodávok od budúceho roka pre dlhé rady nákladných vozidiel na hraniciach bez ohľadu na to, či sa podarí dosiahnuť obchodnú dohodu alebo nie.

Problém je v tom, že k odchodu Británie z európskeho trhu dochádza v tom najhoršom možnom čase, keď vianočný tovar zaberá úložný priestor v skladoch.

Podľa ľudí z britského potravinárskeho priemyslu je pravdepodobné, že nastanú problémy s dodávkami niektorých kľúčových výrobkov z EÚ. Veľká Británia dováža z kontinentu množstvo produktov – od konzervovaných paradajok cez olivy po víno a detskú výživu.

Ďalej sa domnievajú, že aj v prípade dohody o obchode s EÚ sa ceny niektorých potravín v Británii pravdepodobne zvýšia.

Firmy na ostrovoch sa snažia prijať ďalších pracovníkov v oblasti logistiky, aby zabezpečili, že prístavy budú schopné čeliť zvýšenému dopytu po vykládke a skladovaní zásob. A veľké koncerny ako Unilever posilňujú výrobu v Británii.

„No najväčšie obavy vyvoláva obmedzená skladovacia kapacita, najmä nedostatok potravinovo bezpečných skladov,“ uviedol Dominic Goudie z britského združenia výrobcov potravín a nápojov. Británii síce „nedôjde základné jedlo“, ale podľa neho môže dôjsť k sporadickému nedostatku určitých výrobkov a značiek.

Viac ako štyri roky po tom, čo Veľká Británia v referende rozhodla o odchode z EÚ, do ktorej vstúpila v roku 1973, obe strany stále nedosiahli dohodu o budúcich obchodných vzťahoch. (tasr)

Vývoj čínskeho dopravného lietadla C919 je na konci a miestny úrad pre civilné letectvo sleduje posledné skúšobné lety. Informoval o tom štátny výrobca lietadiel Commercial Aircraft Corp of China.

Prvé veľké dopravné lietadlo vyvinuté v Číne má na trhu dopravných lietadiel, ktoré majú okolo 150 miest, konkurovať Airbusu A320 a Boeingu 737.

Firma ráta s tým, že lietadlo C919 získa osvedčenie letovej spôsobilosti na budúci rok. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať