Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Fico najprv vyzval mužov, aby pobozkali svoje ženy, potom ľuďom sľúbil viac peňazí

Premiér Fico dnes oslavoval 1. máj najprv v Žiline a potom v Nitre, kde predstavil chystané zmeny v Zákonníku práce. Foto – TASR
Premiér Fico dnes oslavoval 1. máj najprv v Žiline a potom v Nitre, kde predstavil chystané zmeny v Zákonníku práce. Foto – TASR

Fico sľubuje viac peňazí pre zamestnancov, keďže ekonomike sa darí. No platiť viac majú najmä firmy.

Premiér Robert Fico dnes na oslave Sviatku práce v Nitre a pred nastúpenými ministrami Smeru predstavil opatrenia, ktoré majú zamestnancom zvýšiť mzdy.

Fico najprv žoviálne vyzval všetkých mužov, aby schmatli svoje manželky, priateľky a milenky a pobozkali ich pod čerešňou, ak to ešte neurobili. Potom odprezentoval, ako chcú zmeniť Zákonník práce, keďže ekonomike sa darí a ľudia by to mali cítiť aj na svojich platoch. „Keď sa krajine darí, musí sa to prejaviť aj na mzdách a životnej úrovni ľudí,“ povedal Fico.

Premiér začal tým, že do Zákonníka práce dajú zákaz sociálneho dumpingu, aby lacná pracovná sila zo zahraničia nebrala prácu domácim pracovníkom.

Potom zopakoval, že minimálnu mzdu dvihnú tak, aby už v roku 2018 bola blízko sumy 500 eur a v roku 2019 ju aj prekročila. V tomto roku je minimálna mzda 435 eur.

Fico ďalej povedal, že zavedú 10-dňovú platenú materskú dovolenku pre otcov, na ktorú môžu ísť hneď, keď sa mamičky vrátia z pôrodnice.

Príplatok za prácu v noci sa má zvýšiť z 20 na 50 percent minimálnej mzdy, to znamená z dnešných 50 centov na 1,25 eura na hodinu. Za prácu v sobotu a nedeľu má byť príplatok vo výške 100 % minimálnej mzdy (dnes nie je žiadny) a za prácu cez sviatok 100 % z priemerného zárobku zamestnanca (dnes je 50 %). Vláda chce tiež znovu zaviesť príspevok na presťahovanie sa do iného regiónu za prácou.

„Nech žije prvý máj!“ zakričal Fico na záver svojho vystúpenia

Opozičný návrh nepodporili

Príplatky za prácu v sobotu a nedeľu sa zamestnancom vo fabrikách, zdravotníkom alebo trebárs predavačkám v obchodoch dnes automaticky nedávajú. Zamestnávatelia nemajú takú povinnosť.

Firmy priplácajú povinne svojim pracovníkom len za prácu cez sviatky. Príplatok je 50 % priemerného zárobku zamestnanca a je jedno, či sviatok pripadne na pracovný deň, alebo na víkend.

Za prácu v noci je v tomto roku zvýhodnenie najmenej v sume 50 centov za hodinu. „Najmä ženy mi hovoria, že nočná práca je ťažká,“ povedal ešte v piatok Fico.

Fico s Richterom neprichádzajú s nápadom zvýhodniť prácu cez víkend a sviatky ako prví. Pred mesiacom poslanci Smeru, SNS a Mosta-Hídu nepodporili návrh opozičnej OĽaNO, ktorá navrhla vyššie príplatky za prácu v sobotu, nedeľu aj cez sviatky.

„Konečne sa Robert Fico po desiatich rokoch ‚budovania sociálneho štátu‘ zobudil. Mrzí ma len, že keď sme tento návrh 7. apríla predkladali v parlamente my, ani jeden koaličný poslanec náš návrh nepodporil. Napriek tomu sme radi, že sme Smer inšpirovali k dobrej zmene pre ľudí,“ povedal Igor Matovič (OĽaNO).

Zamestnávatelia sú proti

Detaily návrhu tajil Smer až do dneška aj pred asociáciou zamestnávateľov. „Na tripartite nám minister povedal iba okruhy. No zvyšovanie príplatkov jednoznačne odmietame. Vnímame to len ako marketing vlády hradený z našich nákladov,“ hovorí Vladimír Machunka z asociácie zamestnávateľov.

Pýta sa tiež, čo také zásadné sa stalo od zmeny Zákonníka práce za druhej Ficovej vlády, ktorá vtedy hovorila o vyváženom stave medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. „Zmenili sa volebné preferencie, ale čo iné?“ pýta sa Machunka.

Richter na tripartite údajne uvažoval aj o tom, že by firmám navrhli nejaké kompenzácie, no s konkrétnym návrhom zatiaľ neprišiel. Jediné, čo vraj spomenul, je zvýšenie odpočítateľnej položky na daňovníka, čo by zamestnancom znížilo dane.

Otcovskú už propaguje Mihál

Ani otcovská dovolenka nie je nápadom vládnej strany. Podobný návrh, o akom hovorí vládna strana, predložili len pred pár dňami v parlamente opoziční poslanci Jozef Mihál a Simona Petrík.

Smer hovorí, že otcovská dovolenka je požiadavka Bruselu. Preto chce otcom pridať 10 dní platenej dovolenky, na ktorú môžu ísť hneď, keď sa mamičky vrátia z pôrodnice. Vybrať si ju budú môcť hocikedy v priebehu prvého mesiaca od narodenia dieťaťa. Za spomínaných 10 dní budú mať nárok na taký plat, ako keby normálne pracovali.

Už dnes platí, že otcovia môžu ísť na pol roka na rodičovskú dovolenku do troch rokov dieťaťa. Otcovská dovolenka trvá 28 týždňov, je teda o 6 týždňov kratšia, ako majú ženy. No matka aj otec nemôžu byť na rodičovskej dovolenke naraz. Rodičovskú dovolenku pre otcov, ale aj pre adoptívnych rodičov pretlačil Mihál ešte ako minister práce do zákona od roku 2011.

Dá sa predpokladať, že poslanci okolo Beblavého podporia návrh o predĺžení otcovskej dovolenky aj v prípade, ak by v parlamente neprešiel ich vlastný návrh, ale do parlamentu by prišiel podobný vládny návrh. Beblavý s Mihálom okrem toho od poslancov vládnej koalície žiadajú podporu svojho návrhu, aby sa v pracovných inzerátoch povinne zverejňovali minimálne platy.

Richter už povedal, že návrh opozičných poslancov mu je sympatický. Väčšiu transparentnosť v platoch podporuje aj vládny Inštitút finančnej politiky (IFP).

SNS hovorí o 13. platoch

Iný spôsob, ako zvýšiť platy, si vybrala SNS. Jej šéf a predseda parlamentu Andrej Danko hovorí o povinnom trinástom plate. Strana konkrétny návrh zatiaľ nepredložila. Hovorí sa napríklad o tom, že by sa z trinásteho platu neplatili odvody. No časť firiem by sa určite vynašla a dvanásť platov by jednoducho rozrátala na trinásť.

No ak by sa zaviedol povinný trinásty plat, museli by ho vyplácať nielen firmy, ale aj verejná správa svojim zamestnancom. Štátu by sa zvýšili mzdové náklady.

Fico hovorí, že myšlienka trinásteho platu je mu sympatická, ale zatiaľ to nie je aktuálna téma. Najprv chce zaviesť vlastné návrhy; Dankov nápad by mohol byť súčasťou ďalšieho balíka opatrení. Fico však pripúšťa, že by to bol veľký zásah; chce o tom najprv debatu vo vnútri koalície. „Musíme sa o tom dohodnúť s koaličnými partnermi. Ale je mi táto myšlienka veľmi sympatická. Musíme robiť všetko pre to, aby mzdy na Slovensku rástli,“ povedal Fico v rozhlasových Sobotných dialógoch.

Ak vláda bude počúvať odporúčania vládneho Inštitútu finančnej politiky (IFP), trinásty plat firmám neprikáže. „Nie všetky spoločnosti sú v takej ekonomickej situácii, aby boli schopné vyplácať trinásty plat. V konečnom dôsledku by toto opatrenie mohlo viesť k znižovaniu pracovných miest alebo dopytu po práci z dôvodu vysokej ceny pracovnej sily,“ povedala šéfka IFP Lucia Šramková.

Povinný trinásty plat a jeho oslobodenie od odvodov by mal negatívny vplyv aj na príjmy verejnej správy. „Spoločnosti by sa mohli snažiť optimalizovať svoje daňovo-odvodové zaťaženie tým, že by zamestnancom znížili mesačnú mzdu a zníženú sumu by vyrovnali prostredníctvom trinásteho platu, opäť s negatívnym vplyvom na príjmy verejnej správy,“ upozorňuje Šramková.

Posilnia dôležitosť tretieho piliera

Smer navrhuje aj takzvaný inštitút preddôchodku pre ľudí, ktorí sú v treťom pilieri. Inštitút preddôchodku sa má dotýkať ľudí, ktorí prídu o zamestnanie krátko pred dôchodkovým vekom. Ďalej ľudí, ktorí chcú ísť skôr do dôchodku, prípadne pracovníkov, ktorí majú zamestnanie, kde nemôžu pracovať až do 62. roku života.

„Tu chceme v kombinácii s takzvaným tretím pilierom zatraktívniť možnosť takého odchodu. V praxi to bude znamenať, že títo ľudia neprídu o časť dôchodku,“ povedal Fico.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať