Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Fico najprv vyzval mužov, aby pobozkali svoje ženy, potom ľuďom sľúbil viac peňazí

Premiér Fico dnes oslavoval 1. máj najprv v Žiline a potom v Nitre, kde predstavil chystané zmeny v Zákonníku práce. Foto – TASR
Premiér Fico dnes oslavoval 1. máj najprv v Žiline a potom v Nitre, kde predstavil chystané zmeny v Zákonníku práce. Foto – TASR

Premiér Robert Fico dnes na oslave Sviatku práce v Nitre a pred nastúpenými ministrami Smeru predstavil opatrenia, ktoré majú zamestnancom zvýšiť mzdy.

Fico najprv žoviálne vyzval všetkých mužov, aby schmatli svoje manželky, priateľky a milenky a pobozkali ich pod čerešňou, ak to ešte neurobili. Potom odprezentoval, ako chcú zmeniť Zákonník práce, keďže ekonomike sa darí a ľudia by to mali cítiť aj na svojich platoch. „Keď sa krajine darí, musí sa to prejaviť aj na mzdách a životnej úrovni ľudí,“ povedal Fico.

Premiér začal tým, že do Zákonníka práce dajú zákaz sociálneho dumpingu, aby lacná pracovná sila zo zahraničia nebrala prácu domácim pracovníkom.

Potom zopakoval, že minimálnu mzdu dvihnú tak, aby už v roku 2018 bola blízko sumy 500 eur a v roku 2019 ju aj prekročila. V tomto roku je minimálna mzda 435 eur.

Fico ďalej povedal, že zavedú 10-dňovú platenú materskú dovolenku pre otcov, na ktorú môžu ísť hneď, keď sa mamičky vrátia z pôrodnice.

Príplatok za prácu v noci sa má zvýšiť z 20 na 50 percent minimálnej mzdy, to znamená z dnešných 50 centov na 1,25 eura na hodinu. Za prácu v sobotu a nedeľu má byť príplatok vo výške 100 % minimálnej mzdy (dnes nie je žiadny) a za prácu cez sviatok 100 % z priemerného zárobku zamestnanca (dnes je 50 %). Vláda chce tiež znovu zaviesť príspevok na presťahovanie sa do iného regiónu za prácou.

„Nech žije prvý máj!“ zakričal Fico na záver svojho vystúpenia

Opozičný návrh nepodporili

Príplatky za prácu v sobotu a nedeľu sa zamestnancom vo fabrikách, zdravotníkom alebo trebárs predavačkám v obchodoch dnes automaticky nedávajú. Zamestnávatelia nemajú takú povinnosť.

Firmy priplácajú povinne svojim pracovníkom len za prácu cez sviatky. Príplatok je 50 % priemerného zárobku zamestnanca a je jedno, či sviatok pripadne na pracovný deň, alebo na víkend.

Za prácu v noci je v tomto roku zvýhodnenie najmenej v sume 50 centov za hodinu. „Najmä ženy mi hovoria, že nočná práca je ťažká,“ povedal ešte v piatok Fico.

Fico s Richterom neprichádzajú s nápadom zvýhodniť prácu cez víkend a sviatky ako prví. Pred mesiacom poslanci Smeru, SNS a Mosta-Hídu nepodporili návrh opozičnej OĽaNO, ktorá navrhla vyššie príplatky za prácu v sobotu, nedeľu aj cez sviatky.

„Konečne sa Robert Fico po desiatich rokoch ‚budovania sociálneho štátu‘ zobudil. Mrzí ma len, že keď sme tento návrh 7. apríla predkladali v parlamente my, ani jeden koaličný poslanec náš návrh nepodporil. Napriek tomu sme radi, že sme Smer inšpirovali k dobrej zmene pre ľudí,“ povedal Igor Matovič (OĽaNO).

Zamestnávatelia sú proti

Detaily návrhu tajil Smer až do dneška aj pred asociáciou zamestnávateľov. „Na tripartite nám minister povedal iba okruhy. No zvyšovanie príplatkov jednoznačne odmietame. Vnímame to len ako marketing vlády hradený z našich nákladov,“ hovorí Vladimír Machunka z asociácie zamestnávateľov.

Pýta sa tiež, čo také zásadné sa stalo od zmeny Zákonníka práce za druhej Ficovej vlády, ktorá vtedy hovorila o vyváženom stave medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. „Zmenili sa volebné preferencie, ale čo iné?“ pýta sa Machunka.

Richter na tripartite údajne uvažoval aj o tom, že by firmám navrhli nejaké kompenzácie, no s konkrétnym návrhom zatiaľ neprišiel. Jediné, čo vraj spomenul, je zvýšenie odpočítateľnej položky na daňovníka, čo by zamestnancom znížilo dane.

Otcovskú už propaguje Mihál

Ani otcovská dovolenka nie je nápadom vládnej strany. Podobný návrh, o akom hovorí vládna strana, predložili len pred pár dňami v parlamente opoziční poslanci Jozef Mihál a Simona Petrík.

Smer hovorí, že otcovská dovolenka je požiadavka Bruselu. Preto chce otcom pridať 10 dní platenej dovolenky, na ktorú môžu ísť hneď, keď sa mamičky vrátia z pôrodnice. Vybrať si ju budú môcť hocikedy v priebehu prvého mesiaca od narodenia dieťaťa. Za spomínaných 10 dní budú mať nárok na taký plat, ako keby normálne pracovali.

Už dnes platí, že otcovia môžu ísť na pol roka na rodičovskú dovolenku do troch rokov dieťaťa. Otcovská dovolenka trvá 28 týždňov, je teda o 6 týždňov kratšia, ako majú ženy. No matka aj otec nemôžu byť na rodičovskej dovolenke naraz. Rodičovskú dovolenku pre otcov, ale aj pre adoptívnych rodičov pretlačil Mihál ešte ako minister práce do zákona od roku 2011.

Dá sa predpokladať, že poslanci okolo Beblavého podporia návrh o predĺžení otcovskej dovolenky aj v prípade, ak by v parlamente neprešiel ich vlastný návrh, ale do parlamentu by prišiel podobný vládny návrh. Beblavý s Mihálom okrem toho od poslancov vládnej koalície žiadajú podporu svojho návrhu, aby sa v pracovných inzerátoch povinne zverejňovali minimálne platy.

Richter už povedal, že návrh opozičných poslancov mu je sympatický. Väčšiu transparentnosť v platoch podporuje aj vládny Inštitút finančnej politiky (IFP).

SNS hovorí o 13. platoch

Iný spôsob, ako zvýšiť platy, si vybrala SNS. Jej šéf a predseda parlamentu Andrej Danko hovorí o povinnom trinástom plate. Strana konkrétny návrh zatiaľ nepredložila. Hovorí sa napríklad o tom, že by sa z trinásteho platu neplatili odvody. No časť firiem by sa určite vynašla a dvanásť platov by jednoducho rozrátala na trinásť.

No ak by sa zaviedol povinný trinásty plat, museli by ho vyplácať nielen firmy, ale aj verejná správa svojim zamestnancom. Štátu by sa zvýšili mzdové náklady.

Fico hovorí, že myšlienka trinásteho platu je mu sympatická, ale zatiaľ to nie je aktuálna téma. Najprv chce zaviesť vlastné návrhy; Dankov nápad by mohol byť súčasťou ďalšieho balíka opatrení. Fico však pripúšťa, že by to bol veľký zásah; chce o tom najprv debatu vo vnútri koalície. „Musíme sa o tom dohodnúť s koaličnými partnermi. Ale je mi táto myšlienka veľmi sympatická. Musíme robiť všetko pre to, aby mzdy na Slovensku rástli,“ povedal Fico v rozhlasových Sobotných dialógoch.

Ak vláda bude počúvať odporúčania vládneho Inštitútu finančnej politiky (IFP), trinásty plat firmám neprikáže. „Nie všetky spoločnosti sú v takej ekonomickej situácii, aby boli schopné vyplácať trinásty plat. V konečnom dôsledku by toto opatrenie mohlo viesť k znižovaniu pracovných miest alebo dopytu po práci z dôvodu vysokej ceny pracovnej sily,“ povedala šéfka IFP Lucia Šramková.

Povinný trinásty plat a jeho oslobodenie od odvodov by mal negatívny vplyv aj na príjmy verejnej správy. „Spoločnosti by sa mohli snažiť optimalizovať svoje daňovo-odvodové zaťaženie tým, že by zamestnancom znížili mesačnú mzdu a zníženú sumu by vyrovnali prostredníctvom trinásteho platu, opäť s negatívnym vplyvom na príjmy verejnej správy,“ upozorňuje Šramková.

Posilnia dôležitosť tretieho piliera

Smer navrhuje aj takzvaný inštitút preddôchodku pre ľudí, ktorí sú v treťom pilieri. Inštitút preddôchodku sa má dotýkať ľudí, ktorí prídu o zamestnanie krátko pred dôchodkovým vekom. Ďalej ľudí, ktorí chcú ísť skôr do dôchodku, prípadne pracovníkov, ktorí majú zamestnanie, kde nemôžu pracovať až do 62. roku života.

„Tu chceme v kombinácii s takzvaným tretím pilierom zatraktívniť možnosť takého odchodu. V praxi to bude znamenať, že títo ľudia neprídu o časť dôchodku,“ povedal Fico.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať