Denník N

Ak by vláda prepla teraz na autopilota, dlh krajiny by nám neprerástol cez hlavu

Minister financií Peter Kažimír. Foto – TASR
Minister financií Peter Kažimír. Foto – TASR

Rozpočtová rada prvýkrát povedala, že verejné financie sú dlhodobo udržateľné.

Rozpočet verejnej správy na Slovensku je prvýkrát v takom stave, že aj keby vláda a parlament už nerobili vôbec nič, zadlženosť krajiny by prudko nestúpla. A to nielen najbližších pár rokov, ale v horizonte 50 rokov.

„V roku 2016 sa dosiahol po prvýkrát stav dlhodobej udržateľnosti,“ povedal dnes šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko.

Rozpočtová rada dospela k takémuto hodnoteniu po prvýkrát od roku 2011, odkedy ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti začala sledovať. Ukazovateľ hovorí o tom, či by vláda mala prijať dodatočné opatrenia na to, aby zadlženosť Slovenska bola na prijateľných úrovniach aj v najbližších 50 rokoch. Pod prijateľnou úrovňou sa myslí dlh pod 50 percent.

„Znamená to, že nie je potrebné prijímať úsporné opatrenia nad rámec tých, čo prináša priaznivý ekonomický vývoj a penzijná reforma. Mohlo to prísť aj skôr, ale dôležité je, že sme na dobrej ceste,“ poznamenal v blogu člen rady Ľudovít Ódor.

Spokojnosť neskrýval ani minister financií Peter Kažimír (Smer), ktorý na adresu rozpočtovej rady nenašiel vždy v minulosti iba pozitívne slová. „Pozrite si konkréte čísla od roku 2011 do roku 2016, je to obrovský krok dopredu,“ povedal Kažimír. „Viete, že rozpočtová rada si nikdy nedávala servítku, teraz je to hodnotenie naozaj pozitívne,“ pokračoval ďalej minister.

Zdroj: RRZ

Čo to znamená

Ekonómovia rozpočtovej rady vychádzali pri výpočtoch z dnešných predpovedí o tom, ako sa bude dariť v ďalších rokoch ekonomike, aká bude demografia, a prihliadali na vládne opatrenia, ktoré už prijala. Zaujímajú ich najmä opatrenia v dôchodkoch, zdravotníctve a veľké výdavky na projekty, ktoré trvajú pár rokov.

Dlhodobú udržateľnosť rozpočtu zmerali prvýkrát v roku 2011, no vtedy bol výsledok blízko 7 %, ktorý netešil. Vlani bol ukazovateľ už v podstate na nule, čo sa považuje za prijateľnú úroveň.

„Aj rozpočtový strážny pes vie prinášať pozitívne správy, nielen tie kritickejšie,“ podotkol člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor.

Medzi rokmi 2011 a 2016 sa však udialo pár vecí. Dôchodkový vek sa zvyšuje podľa toho, ako rastie priemerná dĺžka dožitia. Zmenil sa tiež spôsob indexácie dôchodkov, lepšie sa darilo ekonomike a s výnimkou dvoch rokov klesal deficit. Dôležitý je aj demografický vývoj, ktorý sa podľa štatistikov zlepšil. Predpokladajú o čosi vyššiu pôrodnosť ako doteraz, aj vyššiu migráciu. Najväčším rizikom sú však rastúce výdavky v zdravotníctve a výdavky na dlhodobú starostlivosť.

„Môžeme prepnúť na autopilota a vieme udržať dlh na relatívne dobrých úrovniach,“ povedal Ódor.

Ak by teda vláda neprijímala žiadne nové opatrenia, pokračovali by relatívne dobré ekonomické časy, spolu s penzijnou reformou by to pomohlo tomu, že náš dlh by v najbližších dvadsiatich rokoch klesol pod úroveň 20 % HDP. Neskôr by síce postupne narastal, ale v horizonte 50 rokov by neprekročil nebezpečné hranice (spomínaných 5 percent).

Ešte nie je vyhrané

Rozpočtová rada však upozorňuje na dve veci: netreba zaradiť spiatočku ani podceniť riziká, ktoré prichádzajú, a treba na ne reagovať. Ak napríklad vláda nebude ďalej znižovať deficit tak, ako sa zaviazala aj v Programe stability, zhorší sa aj dlhodobá udržateľnosť verejných financií.

Ak sa bude držať plánu, v roku 2018 a 2019 budeme v poriadku, v roku 2020 bude potrebné prijať dodatočné opatrenia, ale len v menšej miere, aby sme sa dostali na vyrovnaný rozpočet alebo do mierneho prebytku.

No vláda už avizuje nový balíček opatrení, jeho efekt na verejné financie zatiaľ nie je známy.

Spiatočku môžeme zaradiť aj tak, že začneme dôchodkovú reformu meniť opačným smerom. Napríklad že sa zmení spôsob valorizácie penzií.

Rizikom je aj to, že vláda sa bude snažiť natlačiť do dlhovej brzdy investičnú výnimku. Rozpočtová rada v tom nevidí ani význam, lebo dlh by mal klesnúť pod hranice, ktoré sú spojené so sankciami. Ak by aj vláda chcela v budúcnosti zvýšiť investičné výdavky, mala by na to priestor.

„Keby sa však zákon začal výrazne meniť, mohli by sme tie pozitíva relatívne rýchlo stratiť,“ povedal Šramko.

Ekonómovia upozorňujú aj na to, že ekonomike sa môže dariť aj horšie, nemusia sa naplniť plány. „Aj Íri a Španieli mali nízke dlhy pred krízou, a predsa sa dostali do veľkých problémov. Preto riziká by sa nemali podceňovať,“ pripomenul Ódor.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie