Koalícia chce do leta predstaviť veľký balíček, SNS trvá aj na 13. plate
Trojica vládnych strán by mohla už v najbližších dňoch s ministrom financií začať hľadať peniaze na desaťdňovú dovolenku pre otcov, príplatky za prácu, 13. plat, aj zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a mimálnej mzdy. Opatrenia by mohli platiť na budúci rok.
Vládna koalícia po predstavení opatrení navrhovaných Smerom, SNS a Mostom – Híd chystá veľký spoločný sociálno – ekonomický balíček, ktorý chce dokončiť a uviesť už pred letnými prázdninami. Rokovania o tom začnú na úrovni koaličnej rady spolu s ministrom financií Petrom Kažimírom už v najbližších dňoch.
Koalícia v posledných týždňoch prinášala témy pre voličov roztrieštene a na svojich tlačovkách – ako prvý začal ešte v marci líder SNS Andrej Danko s trinástym platom pre všetkých, potom sa ozval Smer, ktorý pripomenul, že Slovensko zažíva ekonomicky dobré časy, a tak štát prichádza so sériou sociálnych opatrení. Tento týždeň svoj návrh určený najmä živnostníkom priniesol už aj Most-Híd, ktorý doteraz zostával v tieni koaličných partnerov.
Po období vlastných tlačoviek teraz už podľa politikov z trojkoalície prichádza čas, keď budú vládne strany postupovať koordinovane. V spoločnom balíčku sa mali zohľadniť priority všetkých troch členov koalície a podľa informácií Denníka N nie je vylúčené, že jeho súčasťou sa stane aj požiadavka SNS na 13. plat pre zamestnancov v štátnej, i súkromnej sfére, z ktorého by sa nemali platiť odvody.
Budú to jedny z najvýraznejších opatrení, ktoré vláda v tomto volebnom období chystá a bude ich môcť neskôr voličom predkladať ako dôkaz opodstatnenosti koalície, ktorej zloženie je dodnes spochybňované. Príprava musí byť rýchla, aby sa stihla zapracovať do predbežného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018, ktorý by mal prejsť vládou niekedy v auguste.
Na koaličnej rade už aj s Kažimírom
„Určite sa o tom bude rokovať na najbližšej koaličnej rade za účasti ministra financií a potom jednotliví ministri začnú tento program napĺňať,“ hovorí o pripravovanom balíčku opatrení šéf poslaneckého klubu Smeru a podpredseda parlamentu Martin Glváč. Návrhy Smeru považuje za „absolútne reálne“ a už aj prerátané opatrenia, ktoré strana predstavila 1. mája na podujatí v Nitre, kde bolo na straníckom mítingu podľa premiéra 10-tisíc ľudí.
Pripomeňme si, s čím sa chce Smer pochváliť: ide o zamestnávanie pracovnej sily zo zahraničia za rovnakých podmienok ako slovenských robotníkov, zvyšovanie minimálnej mzdy, aby sa v roku 2018 priblížila k 500 eurám mesačne, zavedenie desaťdňovej platenej materskej dovolenky pre otca novonarodeného dieťaťa, zvýšenie príplatkov za prácu v noci zo súčasných 20 percent z minimálnej mzdy na 50 percent a za prácu v sobotu a v nedeľu a vo sviatok by mali dostať príplatok vo výške 100 percent minimálnej hodinovej mzdy. Smer chce tiež opäť zaviesť príspevky na presťahovanie sa za prácou do iného regiónu.
Jediná požiadavka SNS nie je bez šance
Podľa informácií Denníka N nie je vylúčené, že koalícia už v rámci tohto balíčka bude súhlasiť s požiadavkou 13. platu pre zamestnancov v štátnej i súkromnej sfére, čo je jedinou zásadnou požiadavkou SNS. Strana si krátko po kauze „kapitána Danka“ dala agendu 13. platov aj na bilbordy. Hoci návrh na začiatku pôsobil skôr ako utópia, Slovenská národná strana pri ňom ustúpiť nechce a Smer a Most-Híd by ho mohli v určitej podobe akceptovať. Isté je, že sa o ňom bude rokovať.
„,Budeme sa snažiť predovšetkým o 13. plat,“ hovorí o balíčku podpredseda SNS Jaroslav Paška. Vraví, že ide momentálne o jedinú prioritu strany pri chystaných vládnych opatreniach v balíčku, predpokladá ale, že podporia napríklad aj navýšenie príplatkov za prácu cez víkendy, štátne sviatky, či v noci. Pripúšťa, že nie je isté, či bude minister financií schopný nájsť peniaze na všetky opatrenia, ktoré strany navrhujú.
Ambície SNS nekončia ani pri trinástom plate. „K 13. platu sa chceme dopracovať čo najskôr, aby ak pôjde dobre ekonomika, mohli našim občanom doplniť aj 14. plat a pokiaľ možno v tomto volebnom období,“ odpovedá Paška na otázku, či chcú 13. plat, z ktorého by sa nemali platiť zdravotné a sociálne odvody, presadiť s platnosťou už pre rok 2018.
V hre je aj nižšia daň
V koalícii by mohli mať minimálne čiastočnú podporu aj požiadavky Mosta-Híd, ktoré ohlásil tento týždeň. Prvým návrhom strany je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane zo súčasných 3803 eur ročne až na úroveň 4650 eur. To by podľa predsedu strany Bélu Bugára znamenalo nárast čistej mzdy až dvom miliónom zamestnancov i živnostníkov o 160 eur ročne.
Aj podpredseda Mosta Ivan Švejna predpokladá, že balíček predstavia do leta. „Musíme to stihnúť. Pripravuje sa rozpočet a tie veci s rozpočtom súvisia.“ Či budú súhlasiť s 13. platom, ešte nevie, počkajú si na konkrétny návrh. „Ešte nie je nič dohodnuté. Každá strana zatiaľ dala na stôl návrhy a budeme rokovať.“ Švejna považuje oba návhy Mosta-Híd za významné a chce ich presadiť.
Druhý návrh sa týka dôchodcov, ktorí si privyrábajú. Pri práci na dohodu by mali byť oslobodení od odvodov do výšky dvesto eur mesačne. Ako na spornejšiu hľadia v Smere a v SNS na prvú požiadavku Mosta-Híd, ktorá by mohla nie nezanedbateľne ovplyvniť príjmy do štátneho rozpočtu.
Väčšinu navrhovaných opatrení by ste vo vládnom programe, ktorý vznikal len pred rokom, hľadali márne. Ide o nové návrhy, na ktorých doteraz nebola dohoda vládnej trojky. Vo vládnom programe nie je zmienka o trinástom plate, dovolenke pre otca pri narodení dieťaťa či zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane. Našli by ste tam len zvyšovanie minimálnej mzdy, čo je tradičná téma Smeru.
Zamestnávatelia majú veľké výhrady
Téma trinásteho platu je najchytľavejšia a bude ju sprevádzať aj najväčšia diskusia. Pre zamestnávateľov je to správa roka.
„Je to vražedná kombinácia pre podnikateľské prostredie a veľmi sa tomu čudujeme, pretože SNS pred voľbami sľubovala zlepšovanie podnikateľského prostredia. Ide ho ale naopak zhoršovať a nabieha na vlnu populizmu,“ hovorí viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka na kombináciu 13. platu a zvýšenia príplatkov za víkendové či nočné zmeny.
Dosahy na štátny rozpočet a podnikateľov podľa neho nie sú nijako vyčíslené. Firmy sa podľa neho v prípade 13. platu môžu zachovať veľmi jednoducho – znížia pohyblivé zložky v mesačných mzdách a nový plat vyskladajú z ušetrených prostriedkov. „Je to čisto populistické opatrenie, pri ktorom opäť ľudia vo väčšine prípadov nedostanú viac,“ varuje Machunka.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
