Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Obchvat Bratislavy je rok od podpisu: Blokujú ho priekupníci, štátu hrozia pokuty a stavbe meškanie

Začína byť jasnejšie, prečo najväčšia zákazka druhej vlády Smeru zostala zablokovaná.

Už to bude rok, čo vládne špičky podpisovali najväčšiu zákazku druhej vlády Roberta Fica. Kľúčové časti bratislavského obchvatu za takmer dve miliardy eur sa stále ani nezačali stavať.

„Nemáme vykúpené všetky pozemky, nemáme stavebné povolenia,“ opakoval minister dopravy Árpád Érsek na konferencii Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva.

Naznačil tiež, čo problémy s výkupom spôsobuje.

„Asi viete aké, každý na tom chce čo najviac zarobiť, nielen tu, aj v Nitre, opakujú sa tie mená. Boli tam šikovní ľudia, ktorí vedeli, kde kúpiť pozemky. Riešime to.“

Érsek pravdepodobne odkazuje na partiu podnikateľov okolo Mareka Nogu, ktorá sa zviditeľnila, keď skupovala lacno pôdu pri Nitre. Potom sa ukázalo, že na nej vyrastie automobilka Jaguar Land Rover.

Zainvestované majú títo podnikatelia aj do výnosnejšieho biznisu – pod bratislavským obchvatom. Svoje o tom vie napríklad Bratislavčanka Oľga. Po tom, ako predala pozemky približne za 3-tisíc eur, zistila, že na nich bude obchvat a pokojne by za ne dostala toľko, ako za byt v Bratislave.

„My máme nejaké súdnoznalecké posudky, oni majú takisto súdnoznalecké posudky, ktoré majú guľatú pečiatku od súdnych znalcov zaregistrovaných na súde. Teraz musíme hľadať dohodu,“ opísal rokovania o kúpe posledných pozemkov šéf Národnej diaľničnej Ján Ďurišin. Podľa jeho slov chýba získať pozemky od posledných pár jednotlivcov.

Érsek sa chystal začal naplno stavať v marci. Ak sa pre pozemky nepostaví diaľnica včas, dostane štát pokutu. Érsek stále ráta s tým, že sa všetko stihne.

Nevedia, aká hrozí pokuta

Aká pokuta v eurách hrozí, nikto nehovorí. Minister dopravy cifru nepoznal, aj keď sa na ňu pýtal u koncesionára. Nedozvedeli sme sa ju ani od Ďurišina. Neoficiálne sa debatuje o tom, že by mohlo ísť aj o niekoľko miliónov eur za každý mesiac omeškania.

Érsek upokojuje, že debata o miliónoch je ,od cesty‘ a že pokuty môžu nastúpiť až v momente, keď sa preukáže, že meškajúca odovzdávka spôsobila meškanie celej stavby v termínoch stanovených zmluvou.

Už dnes je jasné, že rok 2020 pre dokončenú D4 pri Bratislave je splniteľný len ťažko. Bez chýbajúcich pozemkov pri Bratislave sa medzitým pracuje najmä na jednoduchších úsekoch projektu – na R7 od Bratislavy po Dunajskú Stredu. Tie bez úsekov pri Bratislave nedávajú veľký zmysel, upozornil Trend.

Hrozba pokút medzitým stavia majiteľov posledných parciel pri rokovaní so štátom do dobrej pozície.

Recept, ako na nich, Ďurišin neprezradil. Preto nie je jasné, či bude mať štát tendenciu jedných majiteľov vyplatiť nad mieru iných a o koľko. To by mohlo vyvolať vlnu nevôle u ostatných predávajúcich.

Priemerná cena za stavebnú parcelu pod bratislavským obchvatom sa môže pohybovať okolo 70 eur za štvorcový meter. Čím bližšie pri Bratislave, tým je to viac.

Investičný šéf diaľničiarov Ladislav Dudáš sa vyjadril, že do skončenia procesu majetkovoprávneho vyrovnania chýba ešte pol percenta. Po premene na štvorcové metre môžu nároky jednotlivcov predstavovať aj vážnejší problém.

Érsek hovorí, že o veľké výmery v spore nejde.

Najväčší realitný biznis štátu

  • Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 majú dokopy 59 km.
  • Cena dohodnutá v zmluve s koncesionárom okolo španielskej firmy Cintra je takmer 1,9 mld. eur.
  • Pod diaľnicu sa vykupuje 4,9 mil. štvorcových metrov pozemkov. Väčšinou ide o pôvodne ornú pôdu.
  • Cena ornej pôdy sa pohybuje podľa údajov asociácie realitiek (NARKS) od 45 do 85 centov za štvorcový meter.
  • Pri výkupe štátom sa za ňu platí ako za stavebné parcely. Tie sú najdrahšie pri Bratislave, ich cena sa môže vyšplhať do výšky 180 eur za štvorcový meter. V priemere by sa pod projekt malo vyplácať okolo 70 eur za štvorcový meter. 

Ďurišin nás s otázkou  na zostávajúce štvorcové metre odkázal na tlačové oddelenie NDS. Z odpovede hovorcov vyplynulo, že spor nie je len o cene, ale aj o tom, koľko štvorcových metrov má štát vykúpiť.

„Proces majetkovoprávneho vyrovnania zostávajúcich pozemkov je teraz predmetom vyvlastňovacích konaní, keď príslušný orgán rozhoduje aj o rozsahu, v akom potrebné pozemky vyvlastní, a teda až do skončenia týchto vyvlastňovacích konaní je akékoľvek vyjadrenie o definitívnom rozsahu (výmere) zostávajúcich pozemkov predčasné,“ povedala hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová.

Motivačná odmena nezabrala

V zákone je zriadená špeciálna 20-percentná provízia navyše, ktorá má majiteľov motivovať predať pôdu vo verejnom záujme bez naťahovania. Ten, koho vyvlastnia, o ňu prichádza.

Prečo motivácia v tomto prípade nezabrala, môže spočívať aj tom, že z predaja pôdy, ktorú majiteľ vlastní menej ako 5 rokov, platí daň.

„V prípade vyvlastnenia majiteľ pozemku nemá povinnosť hradiť daň z príjmu,“ vyložila daňové predpisy Lucia Lašová zo spoločnosti Acces Group, ktorá pôsobí v oblasti poskytovania finančných a účtovných služieb.

Napríklad mená z partie okolo podnikateľa Nogu sa na listoch vlastníctva parciel pod obchvatom objavili spravidla v roku 2014. Ide napríklad aj o poradcu Moniky Beňovej, advokáta Ľubomíra Klča či Borisa Tonkoviča, ktorý s Nogom podniká vo viacerých firmách.

Štát mená predávajúcich tají. Národná diaľničná na rozdiel od Slovenskej správy ciest či výkupcu pôdy pre závod Jaguar Land Rover (štátny MH Invest) nezverejňuje kúpnopredajné zmluvy z majetkovoprávneho vyrovnania tak, aby sa z nich dali vyčítať relevantné údaje.

Dajú sa prácne získať cez spoplatnené žiadosti na katastri alebo z katastrálnej mapy.

Nič na tom nezmenila ani žaloba Transparency International, ani opakujúce sa parlamentné návrhy OĽaNO zverejňovať takéto zmluvy. V Národnej rade ich viackrát koalícia neodhlasovala.

Za tradične hlasuje pri tomto návrhu Béla Bugár (v jeho klube to s výnimkou jedného poslanca vidia inak), ktorý sám na predaji pozemkov pod bratislavským projektom zarobil približne pol milióna. Predával pozemky pod R7 v Kvetoslave, ktoré kupoval ešte v roku 2005, keď kontúry diaľnice neboli celkom jasné.

Podobne zarobili aj bývalí nominanti na Slovenskom pozemkovom fonde, František Hideghéty a Juraj Gál. Tí pôdu získali lacno v čase, keď už bola diaľnica detailne nakreslená.

Drahému výkupu mohli predísť

Celým problémom okolo predaja pozemkov mohol štát pohodlne predísť. Stačilo zmeniť pravidlá na výkup pozemkov ešte predtým, ako došlo k stavbe obchvatov veľkých miest. Tam sú logicky znalecké posudky pri premene ornej pôdy na stavebné parcely voči predávajúcim najštedrejšie a teda aj viac lákajú špekulantov.

Bývalý šéf stratégie na ministerstve dopravy  a dnešný analytik INEKO Ján Kovalčík hodnotí súčasné pravidlá výkupu pozemkov pre štát ako „nelogické a neudržateľné“. Tvrdí, že výkup sa tak predražuje nie násobne, ale rádovo.

„Štát vykupuje ornú pôdu za ceny, ktoré sú aj desať- a viacnásobne vyššie. Na rozdiel od iných krajín sa navyše prakticky vôbec nevyužíva možnosť zámeny pozemkov – ornej pôdy za inú ornú pôdu,“ hovorí Kovalčík.

Tvrdí, že v rokoch 2011 a 2012 ministerskí analytici upozorňovali, že to treba zmeniť skôr, než príde výstavba k obchvatom Prešova, Košíc a najmä do Bratislavy: „Hovorili sme, že tam už hrozí predraženie v astronomických rozmeroch. Zdá sa, že nebol záujem to riešiť.“

Rozpočet vyčlenený na výkup pozemkov pod 59-kilometrovú autostrádu pri Bratislave aj s jej napojením na Dunajskú Stredu sa celkovo nacenil na takmer 400 miliónov eur. Za to sa dá postaviť približne 40 kilometrov diaľnice v jednoduchšom teréne.

Dnes na DennikE.sk

Ján Budaj: Matovičove komunikačné chyby neškodia štátu a aj prezidentka polarizuje

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predsedovia koaličných strán podľa Jána Budaja súhlasili so zákazom spaľovania zahraničného jadrového odpadu na Slovensku „Najradšej by som to ukončil ústavným zákonom,“ dodáva s tým, že môže byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Chcem hypotéku: Dostanem v banke 90 % hypotéku? Môžu mi ponúknuť na ten istý byt či dom výrazne inú hypotéku?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Banky stále poskytujú 90-percentné hypotéky, no nezíska ich každý a môžu si účtovať prirážky, hovoria odborníci pre Denník E. Šesť expertov odpovedá aj na otázku, ako rozdielne môžu banky posudzovať rovnakú nehnuteľnosť.

Minúta po minúte

Prímestské autobusy v Košickom kraji budú od pondelka jazdiť v obmedzenom režime. Zmeny sa dotknú spolu 833 spojov na 130 linkách.

Prímestské autobusy tak už nebudú premávať v doterajšom prázdninovom režime, ale podľa upraveného cestovného poriadku, informoval Úrad Košického samosprávneho kraja (KSK). Zmeny v cestovných poriadkoch sú zverejňované na stránkach dopravcov a na www.cp.sk.

Dopravný výkon sa zníži zo súčasného rozsahu približne 460 000 kilometrov týždenne o zhruba 62 000 kilometrov. Zmeny boli spracované na základe aktuálneho počtu prepravených osôb v jednotlivých autobusových spojoch. Obmedzené budú nevyužívané a veľmi málo využívané spoje.

Na výraznom znížení počtu cestujúcich sa prejavili sprísnené opatrenia na obmedzenie mobility obyvateľov, ktoré vzhľadom na pandemickú situáciu prijal ústredný krízový štáb. Kraj ako objednávateľ v spolupráci so zmluvnými dopravcami eurobus a Arriva Michalovce preto upravuje rozsah dopravných služieb.

„V maximálnej možnej miere sa snažíme zabezpečovať dopravnú obslužnosť aj v časoch pandémie a lockdownu, keď mobilitu obyvateľov obmedzujú hygienicko-epidemiologické opatrenia. Treba však povedať, že počet cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave v Košickom kraji vlani klesol o 40 percent, čo pre dopravcov znamená výpadok v tržbách takmer 4,2 milióna eur. Situáciu priebežne vyhodnocujeme a prispôsobujeme aktuálnemu počtu prepravených obyvateľov,“ povedal predseda KSK Rastislav Trnka.

Kraj nevylučuje ďalšie menšie úpravy rozsahu dopravných služieb tak, aby bola prioritne zabezpečená doprava pre zamestnancov kritickej infraštruktúry, najmä zdravotníkov. Autobusy dopravcov eurobus a Arriva Michalovce pritom premávajú nielen na území Košického, ale i Prešovského kraja.

V Michalovciach od pondelka otvoria pre cestujúcich novú autobusovú stanicu. Autobusy tak už nebudú premávať z nástupíšť mestskej hromadnej dopravy, ale budú presmerované na nástupištia nového terminálu. (tasr)

Finančným riaditeľom Dopravného podniku Bratislava by sa mal stať Andrej Zigmund. Na online výberovom konaní uspel spomedzi štyroch uchádzačov.

Informovala o tom hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. „Na základe všetkých zhromaždených materiálov, vystúpení uchádzačov, hodnotenia a následného hlasovania komisia odporúča primátorovi na pozíciu chief financial officer (CFO) DPB, za člena predstavenstva zodpovedného za finančnú oblasť Dopravného podniku Bratislava, Andreja Zigmunda,“ skonštatovala Rajčanová. (tasr)

Spolupracovníci vlády či ministrov nebudú môcť brať dotácie, ako sa to stalo v prípade premiérovho poradcu Kalinského; zmení sa preto zákon. Ľudia z vedenia OĽaNO sa na tom dohodli dnes, povedal minister obrany Jaroslav Naď. (markíza)

Ďalšie obchody by sa mohli otvoriť od 8. februára, ak prejdeme na covid automat a počet pozitívnych testov bude menej ako 5000, zopakoval Marek Krajčí. Tvrdí, že ďalšie uvoľňovanie je možné, ak by sme sa dostali do kontinuálneho pretestovávania, najmä obyvateľov, ktorí sa budú viac pohybovať a prichádzať do kontaktu s ďalšími ľuďmi. (ta3)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo testovanie do soboty večera 2604 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem v jeho areáli. Pozitívnych bolo 22 ľudí, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,84 %.

Reklamné stavby by sa mohli povoľovať len na dobu určitú, najviac na tri roky. Obce by mohli po novom iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na jej pozemkoch, ale sú v území obce. Vyplýva to z návrhu novely stavebného zákona, ktorý do parlamentu predložili poslanci zo Za ľudí a SaS.

Zvýšiť by sa mohli aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Poslanci tak chcú dosiahnuť znižovanie vizuálneho smogu.

V súčasnosti sa môžu reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na ich územiach.

„V prípade, že zdôvodnia, že ich množstvo je neúnosné, môžu na túto skutočnosť poukázať pri predlžovaní doby trvania reklamnej stavby,“ skonštatovali v dôvodovej správe návrhu.

Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, po novom by ju musel vlastník odstrániť do 30 dní. Ak by tak neurobil, mal by zaplatiť pokutu 1350 eur. Poslanci tiež navrhujú sprísniť pokuty za stavbu bez ohlásenia. Zo súčasných 150 až 450 eur by sa mohla zvýšiť na 450 až 1350 eur.

Podľa súčasnej legislatívy môžu iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímalitelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. Po novom by mohla iniciovať odstránenie aj obec, na ktorej území sa stavby nachádzajú.

V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez ohlásenia by stavebný úrad mal získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby.

Vlastník pozemku či obec by tak mohla odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka stavby. Povolenia pre reklamné stavby vydané na dobu neurčitú by sa mohli po novom obmedziť na tri roky, trvali by teda len do 30. apríla 2024. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. mája tohto roka. (tasr)

V Česku otvorili stovky reštaurácií a barov na protest proti opatreniam. Podniky sú súčasťou iniciatívy Chcípl PES (protiepidemický systém ČR). Podľa organizátorov nie je cieľom protestu na pandémii zarábať, ale prežiť. Tiež chcú založiť politické hnutie Otvoríme Česko.

Účasť na akcii ohlásili reštaurácie z Prahy, Teplíc, Ústí nad Labem, Brna, Kladna či okresu Jihlava, pričom sa k protestu pripojili stovky podnikov. Hromadné akcie, pri ktorých by sa zišli tisíce ľudí ako 10. januára na pražskom Staromestskom námestí, však iniciatíva nechystá.

Hovorca pražského magistrátu Vít Hofman povedal, že otvoreným reštauráciám a podnikom hrozí za porušenie pravidiel pokuta do výšky 20 000 českých korún (765 eur).

Iniciatíva Chcípl PES odmieta podmienku, v súlade s ktorou musia žiadatelia o dotáciu z programu vlády s názvom „Covid Gastro – Uzavreté prevádzky“ uviesť, že nikdy neporušili vládne nariadenie.

Zástupcovia iniciatívy oznámili, že chcú založiť politické hnutie Otevřeme Česko – Chcípl PES. Reštaurácie by sa podľa nich mali stať politickými bunkami a zostať tak otvorené, keďže podľa iniciatívy majú politické rokovania v rámci epidemiologických reštrikcií výnimku. (tasr, novinky)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo do piatka večera testovanie na covid-19 2177 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem. Pozitívnych testov bolo 17, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,78 %.

Testovanie v priestoroch automobilky pokračuje aj v sobotu a v nasledujúcich dňoch. V prípade potreby potrvá do utorka 26. januára.

Nová spoločnosť Stellantis vznikla spojením skupiny Fiat Chrysler Automobiles FCA a skupiny Groupe PSA, ktorej súčasťou je aj trnavská automobilka.

Koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry Slovakia Travel, vzniknúť by mohla do 1. apríla 2021. Podmienkou na vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu je ešte súhlas rezortu financií.

Potvrdil to hovorca ministerstva dopravy a výstavby Ivan Rudolf. „Môžeme potvrdiť, že koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu Slovakia Travel, jej vznik je však v zmysle zákona podmienený súhlasom Ministerstva financií (MF) SR. Tento finálny akt ešte nenastal a je nutnou podmienkou vzniku spoločnosti,“ priblížil Rudolf.

Od agentúry si rezort dopravy sľubuje oživenie cestovného ruchu po pandémii ochorenia covid-19, konkurencieschopnosť na zdrojových trhoch, ktorými sú pre SR susedné krajiny, ale aj zvýšenie podielu na HDP národného hospodárstva, podporu regiónov a odstraňovanie regionálnych disparít či podporu rozvoja turistickej infraštruktúry.

Projekt a návrh na vznik organizácie počíta so zriadením samostatnej príspevkovej organizácie podľa vzoru väčšiny funkčných organizácií tohto typu na porovnateľných trhoch, napríklad v Českej republike.

Jej pôsobnosť bude priamo naviazaná na už existujúce regionálne štruktúry, ktorými sú OOCR a KOCR (oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu).

Cieľom je pracovať s exaktnými analytickými dátami z regiónov, analyzovať ich a prinášať konkrétne riešenia na skvalitnenie cestovného ruchu na Slovensku, a to aj s prínosmi pre národné hospodárstvo.

„Sme jediná krajina, ktorá má regionálne štruktúry, ale nemáme nad nimi strešnú organizáciu. Založením Slovakia Travel vytvoríme uzatvorený celok,“ podotkol prednedávnom hovorca ministerstva dopravy.

Podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) je dôležité, aby agentúra vznikla práve v tomto roku, keď sa očakáva oživenie. „Keď nevznikne Slovakia Travel a nepomôžeme cestovnému ruchu v roku 2021, tak už nemusíme pomáhať vôbec,“ upozornil pred časom na sociálnej sieti. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať