Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Obchvat Bratislavy je rok od podpisu: Blokujú ho priekupníci, štátu hrozia pokuty a stavbe meškanie

Začína byť jasnejšie, prečo najväčšia zákazka druhej vlády Smeru zostala zablokovaná.

Už to bude rok, čo vládne špičky podpisovali najväčšiu zákazku druhej vlády Roberta Fica. Kľúčové časti bratislavského obchvatu za takmer dve miliardy eur sa stále ani nezačali stavať.

„Nemáme vykúpené všetky pozemky, nemáme stavebné povolenia,“ opakoval minister dopravy Árpád Érsek na konferencii Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva.

Naznačil tiež, čo problémy s výkupom spôsobuje.

„Asi viete aké, každý na tom chce čo najviac zarobiť, nielen tu, aj v Nitre, opakujú sa tie mená. Boli tam šikovní ľudia, ktorí vedeli, kde kúpiť pozemky. Riešime to.“

Érsek pravdepodobne odkazuje na partiu podnikateľov okolo Mareka Nogu, ktorá sa zviditeľnila, keď skupovala lacno pôdu pri Nitre. Potom sa ukázalo, že na nej vyrastie automobilka Jaguar Land Rover.

Zainvestované majú títo podnikatelia aj do výnosnejšieho biznisu – pod bratislavským obchvatom. Svoje o tom vie napríklad Bratislavčanka Oľga. Po tom, ako predala pozemky približne za 3-tisíc eur, zistila, že na nich bude obchvat a pokojne by za ne dostala toľko, ako za byt v Bratislave.

„My máme nejaké súdnoznalecké posudky, oni majú takisto súdnoznalecké posudky, ktoré majú guľatú pečiatku od súdnych znalcov zaregistrovaných na súde. Teraz musíme hľadať dohodu,“ opísal rokovania o kúpe posledných pozemkov šéf Národnej diaľničnej Ján Ďurišin. Podľa jeho slov chýba získať pozemky od posledných pár jednotlivcov.

Érsek sa chystal začal naplno stavať v marci. Ak sa pre pozemky nepostaví diaľnica včas, dostane štát pokutu. Érsek stále ráta s tým, že sa všetko stihne.

Nevedia, aká hrozí pokuta

Aká pokuta v eurách hrozí, nikto nehovorí. Minister dopravy cifru nepoznal, aj keď sa na ňu pýtal u koncesionára. Nedozvedeli sme sa ju ani od Ďurišina. Neoficiálne sa debatuje o tom, že by mohlo ísť aj o niekoľko miliónov eur za každý mesiac omeškania.

Érsek upokojuje, že debata o miliónoch je ,od cesty‘ a že pokuty môžu nastúpiť až v momente, keď sa preukáže, že meškajúca odovzdávka spôsobila meškanie celej stavby v termínoch stanovených zmluvou.

Už dnes je jasné, že rok 2020 pre dokončenú D4 pri Bratislave je splniteľný len ťažko. Bez chýbajúcich pozemkov pri Bratislave sa medzitým pracuje najmä na jednoduchších úsekoch projektu – na R7 od Bratislavy po Dunajskú Stredu. Tie bez úsekov pri Bratislave nedávajú veľký zmysel, upozornil Trend.

Hrozba pokút medzitým stavia majiteľov posledných parciel pri rokovaní so štátom do dobrej pozície.

Recept, ako na nich, Ďurišin neprezradil. Preto nie je jasné, či bude mať štát tendenciu jedných majiteľov vyplatiť nad mieru iných a o koľko. To by mohlo vyvolať vlnu nevôle u ostatných predávajúcich.

Priemerná cena za stavebnú parcelu pod bratislavským obchvatom sa môže pohybovať okolo 70 eur za štvorcový meter. Čím bližšie pri Bratislave, tým je to viac.

Investičný šéf diaľničiarov Ladislav Dudáš sa vyjadril, že do skončenia procesu majetkovoprávneho vyrovnania chýba ešte pol percenta. Po premene na štvorcové metre môžu nároky jednotlivcov predstavovať aj vážnejší problém.

Érsek hovorí, že o veľké výmery v spore nejde.

Najväčší realitný biznis štátu

  • Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 majú dokopy 59 km.
  • Cena dohodnutá v zmluve s koncesionárom okolo španielskej firmy Cintra je takmer 1,9 mld. eur.
  • Pod diaľnicu sa vykupuje 4,9 mil. štvorcových metrov pozemkov. Väčšinou ide o pôvodne ornú pôdu.
  • Cena ornej pôdy sa pohybuje podľa údajov asociácie realitiek (NARKS) od 45 do 85 centov za štvorcový meter.
  • Pri výkupe štátom sa za ňu platí ako za stavebné parcely. Tie sú najdrahšie pri Bratislave, ich cena sa môže vyšplhať do výšky 180 eur za štvorcový meter. V priemere by sa pod projekt malo vyplácať okolo 70 eur za štvorcový meter. 

Ďurišin nás s otázkou  na zostávajúce štvorcové metre odkázal na tlačové oddelenie NDS. Z odpovede hovorcov vyplynulo, že spor nie je len o cene, ale aj o tom, koľko štvorcových metrov má štát vykúpiť.

„Proces majetkovoprávneho vyrovnania zostávajúcich pozemkov je teraz predmetom vyvlastňovacích konaní, keď príslušný orgán rozhoduje aj o rozsahu, v akom potrebné pozemky vyvlastní, a teda až do skončenia týchto vyvlastňovacích konaní je akékoľvek vyjadrenie o definitívnom rozsahu (výmere) zostávajúcich pozemkov predčasné,“ povedala hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová.

Motivačná odmena nezabrala

V zákone je zriadená špeciálna 20-percentná provízia navyše, ktorá má majiteľov motivovať predať pôdu vo verejnom záujme bez naťahovania. Ten, koho vyvlastnia, o ňu prichádza.

Prečo motivácia v tomto prípade nezabrala, môže spočívať aj tom, že z predaja pôdy, ktorú majiteľ vlastní menej ako 5 rokov, platí daň.

„V prípade vyvlastnenia majiteľ pozemku nemá povinnosť hradiť daň z príjmu,“ vyložila daňové predpisy Lucia Lašová zo spoločnosti Acces Group, ktorá pôsobí v oblasti poskytovania finančných a účtovných služieb.

Napríklad mená z partie okolo podnikateľa Nogu sa na listoch vlastníctva parciel pod obchvatom objavili spravidla v roku 2014. Ide napríklad aj o poradcu Moniky Beňovej, advokáta Ľubomíra Klča či Borisa Tonkoviča, ktorý s Nogom podniká vo viacerých firmách.

Štát mená predávajúcich tají. Národná diaľničná na rozdiel od Slovenskej správy ciest či výkupcu pôdy pre závod Jaguar Land Rover (štátny MH Invest) nezverejňuje kúpnopredajné zmluvy z majetkovoprávneho vyrovnania tak, aby sa z nich dali vyčítať relevantné údaje.

Dajú sa prácne získať cez spoplatnené žiadosti na katastri alebo z katastrálnej mapy.

Nič na tom nezmenila ani žaloba Transparency International, ani opakujúce sa parlamentné návrhy OĽaNO zverejňovať takéto zmluvy. V Národnej rade ich viackrát koalícia neodhlasovala.

Za tradične hlasuje pri tomto návrhu Béla Bugár (v jeho klube to s výnimkou jedného poslanca vidia inak), ktorý sám na predaji pozemkov pod bratislavským projektom zarobil približne pol milióna. Predával pozemky pod R7 v Kvetoslave, ktoré kupoval ešte v roku 2005, keď kontúry diaľnice neboli celkom jasné.

Podobne zarobili aj bývalí nominanti na Slovenskom pozemkovom fonde, František Hideghéty a Juraj Gál. Tí pôdu získali lacno v čase, keď už bola diaľnica detailne nakreslená.

Drahému výkupu mohli predísť

Celým problémom okolo predaja pozemkov mohol štát pohodlne predísť. Stačilo zmeniť pravidlá na výkup pozemkov ešte predtým, ako došlo k stavbe obchvatov veľkých miest. Tam sú logicky znalecké posudky pri premene ornej pôdy na stavebné parcely voči predávajúcim najštedrejšie a teda aj viac lákajú špekulantov.

Bývalý šéf stratégie na ministerstve dopravy  a dnešný analytik INEKO Ján Kovalčík hodnotí súčasné pravidlá výkupu pozemkov pre štát ako „nelogické a neudržateľné“. Tvrdí, že výkup sa tak predražuje nie násobne, ale rádovo.

„Štát vykupuje ornú pôdu za ceny, ktoré sú aj desať- a viacnásobne vyššie. Na rozdiel od iných krajín sa navyše prakticky vôbec nevyužíva možnosť zámeny pozemkov – ornej pôdy za inú ornú pôdu,“ hovorí Kovalčík.

Tvrdí, že v rokoch 2011 a 2012 ministerskí analytici upozorňovali, že to treba zmeniť skôr, než príde výstavba k obchvatom Prešova, Košíc a najmä do Bratislavy: „Hovorili sme, že tam už hrozí predraženie v astronomických rozmeroch. Zdá sa, že nebol záujem to riešiť.“

Rozpočet vyčlenený na výkup pozemkov pod 59-kilometrovú autostrádu pri Bratislave aj s jej napojením na Dunajskú Stredu sa celkovo nacenil na takmer 400 miliónov eur. Za to sa dá postaviť približne 40 kilometrov diaľnice v jednoduchšom teréne.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera
  • Diskusia: Dnes o 19:00 budú diskutovať ministri Richard Sulík a Milan Krajniak o riešení koronakrízy
  • Pomoc: V dotácii nájmov bude štát pokračovať, vláda poslala parlamentu novelu
  • Bývanie: Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zvýši, parlament schválil novelu
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Obchod: Počet registrácií nových úžitkových vozidiel v EÚ v októbri klesol medziročne o 1,2 % na vyše 172-tisíc
  • Británia: Najväčšej komerčnej tlačiarni bankoviek v 1. polroku výrazne stúpol prevádzkový zisk
  • Automobilky: Neziskovka T&E hovorí, že výrobcovia klamú v údajoch o spotrebe a emisiách plug-in hybridov
  • Burzy: Americký akciový index Dow Jones prvýkrát v histórii prekročil hranicu 30 000 bodov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Sú top firmou slovenského vývoja, no teraz špecialisti na podzemné vŕtanie požiadali o koronakrízovú ochranu pred veriteľmi

Igor Kočiš. Foto N - Tomáš Benedikovič
Igor Kočiš. Foto N – Tomáš Benedikovič

O koronakrízovú ochranu pred veriteľmi požiadala jedna z najperspektívnejších firiem domáceho vývoja – spoločnosť GA Drilling. Firma, ktorá vyvíja nové revolučné vŕtacie technológie pre ťažobný priemysel, tvrdí, že dlhy nekopí a o ochranu požiadala v súvislosti s vnútornou reorganizáciou jej starších záväzkov.

O vylepšení dlhovej brzdy, ktorá je teraz vypnutá, bude koalícia ešte rokovať. Debata je najmä o sankciách

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Koalícia bude ešte rokovať o návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, o ktorom budú rozhodovať poslanci na prebiehajúcej schôdzi. Debata je najmä o tom, ako zmierniť sankcie pre vládu v prípade, ak dlh zostáva nad sankčnými pásmami, no vláda sa snaží ozdravovať verejné financie.

Minúta po minúte

Škoda Auto začala v Mladej Boleslavi so sériovou produkciou elektrického SUV Enyaq iV. Investícia do prestavby výrobnej linky dosiahla v prepočte 1,2 milióna eur. Denne sa vyrobí 350 kusov.

O spustení sériovej produkcie modelu Enyaq iV informuje Škoda Auto na internetovej stránke. Svoje prvé čisto elektrické SUV bude vyrábať na rovnakej linke ako modely Octavia a Karoq.

Enyaq stojí v základe zhruba 40-tisíc eur a má udávaný dojazd 510 kilometrov. Firma pripravovala mladoboleslavský závod na výrobu modelu od vlaňajšieho leta. (čtk)

Foto - Škoda Auto
Foto – Škoda Auto

Firma IBM plánuje zrušiť v Európe 10-tisíc pracovných miest, čo je pätina jej pracovnej sily v regióne. Škrty by sa mali najviac dotknúť Británie a Nemecka, nevyhnú sa pravdepodobne ani Poľsku, Slovensku, Taliansku a Belgicku.

IBM chce znížiť náklady v divízii služieb, ktorá sa potýka so slabým rastom. Pracovné miesta by mali byť zredukované do polovice budúceho roka.

V októbri IBM informovala, že sa rozdelí na dve samostatné verejne obchodované spoločnosti. Zavŕši tak dlhoročnú snahu opustiť svoje skoršie aktivity a orientovať sa na cloudové služby, ktoré majú vyššiu ziskovú maržu.

Do samostatnej firmy IBM vyčlení divíziu infraštruktúrnych technologických služieb. Práve tejto jednotky, ktorá spravuje dátové centrá a poskytuje klientský servis, sa škrty dotknú najviac. (čtk, bloomberg)

Ekonomika USA v 3. štvrťroku vzrástla v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 %. Spresnené dáta ministerstva obchodu kopírujú jeho rýchly odhad z konca októbra. V 2. kvartáli americký HDP klesol podľa rovnakej metodiky o 31,4 %.

Fiškálna podpora, ktorú ekonomike USA poskytla z dôvodu pandémie vláda Donalda Trumpa, sa z väčšej časti skončila.

Ďalšie podporné opatrenia sa neočakávajú skôr, než po nástupe novozvoleného prezidenta Joea Bidena, čo bude 20. januára. Podľa analytikov to znamená, že ekonomika v 4. kvartáli výrazne spomalí.

Prepad amerického HDP za apríl až jún bol najhlbší minimálne od roku 1947, keď sa tieto údaje začali sledovať. Dôvodom bola pandémia. (čtk)

Firma JD Health International chce z primárnej ponuky akcií na burze v Hongkongu získať 3,5 miliardy dolárov. Podľa agentúry Bloomberg ide o potenciálne najvyššie IPO v Ázii v oblasti zdravotnej starostlivosti.

JD Health je zdravotnou divíziou čínskej dvojky internetového obchodu JD.com. Jej trhová hodnota po upísaní 381,9 milióna akcií môže dosiahnuť takmer 29 miliárd dolárov. Pre porovnanie, kapitalizácia najväčšieho rivala, Alibaba Health Information Technology, sa hýbe okolo 34,6 miliardy dolárov.

Primárna ponuka JD Health je naplánovaná ako najväčšie tohtoročné IPO v Hongkongu. Ak bude záujem investorov vysoký a firma uplatní aj špeciálnu opciu na predaj ďalších akcií, mohla by vybrať až 4 miliardy dolárov.

JD Health počíta s tým, že 95 % primárnej ponuky pokryjú inštitucionálni investori a pre drobných investorov zostane 5 %. S akciami firmy sa má začať obchodovať v prvej polovici decembra. (čtk, reuters, bloomberg)

Štát spustí vo štvrtok súťaž na „kľúčovú“ časť mýtneho systému, oznámil minister dopravy Andrej Doležal. Národná diaľničná spoločnosť v minulosti avizovala, že nový mýtny systém rozdelia na niekoľko menších zákaziek.

Súťaž na mýtny systém chcel minister pôvodne v septembri, NDS hovorila o novembri. Aktuálna zmluva so SkyTollom vyprší na konci roka 2022.

Doležal potvrdil, že mýto si chcú obstarať do vlastníctva a prevádzkovať ho sami. Nové obstarávanie bude vo vestníku zverejnené 30. novembra (technicky však podľa ministra súťaž spustia vo štvrtok).

Čoho sa nové obstarávanie bude týkať a čoho nie

  • Podľa Doležala sa bude obstarávať iba „kľúčový komponent“. Ďalšie časti mýtneho tendra, ako napríklad zákaznícke služby, budú obstarávané samostatne a neskôr.
  • Minister tvrdí, že víťaz by mohol byť známy na jar 2021.

Doležal spolu so zástupcami autodopravcov tiež vyhlásil, že nebudú spoplatňovať cesty v obciach a mestách, ktorými vodiči obchádzajú spoplatnené diaľnice.

Neplánujú podľa neho ani spoplatniť dodatočné úseky ako napríklad v Bratislave medzi Volkswagenom a Jarovcami, ani cesty 2. triedy (po zavedení nového mýtneho systému to však minister nevylúčil). (e, tasr)

Neziskovka T&E prirovnáva plug-in hybridy k afére dieselgate

Podľa neziskovky T&E automobilky klamú spotrebiteľov údajmi o spotrebe a emisiách plug-in hybridov, ktoré kombinujú pohon na spaľovací motor a elektrickú batériu. Organizácia prirovnáva zistenia k afére dieselgate koncernu VW.

Organizácia Transport & Environment zverejnila výsledky štúdie na internetovej stránke. „Testy najnovších modelov ukazujú, že tieto autá znečisťujú ovzdušie oveľa viac, než tvrdia výrobcovia,“ uvádza T&E.

Plug-in hybridy patria k najrýchlejšie rastúcim segmentom áut na európskom trhu. Podľa T&E by vlády jednotlivých krajín mali ukončiť podporu nákupu týchto vozidiel.

Ako testovali emisie

T&E sa zamerala na tri modely: BMW X5, Volvo XC60 a Mitsubishi Outlander, ktoré je najpredávanejšie vo svojom segmente. Ich skutočné emisie oxidu uhličitého boli o 28 až 89 % vyššie než uvádzané hodnoty. V niektorej časti režimu jazdy sú až 12-krát vyššie.

„Plug-in hybridy sú falošné elektrické autá, ktoré vznikli na testovanie v laboratóriách a kvôli daňovým úľavám, nie na skutočné používanie,“ uviedla Julia Poliscanova z T&E.

Aké sú ďalšie nedostatky

Podľa Poliscanovej sa plug-in hybridy musia nabíjať oveľa častejšie než čisto batériové autá. Vodiči preto často jazdia na spaľovací motor a batérie používajú väčšinou len na krátke vzdialenosti.

Automobilky si plug-in hybridy obľúbili na účely znižovania emisií CO2. V mnohých krajinách bol ich nákup aj finančne podporovaný. (zdopravy)

Vláda má megaproblém alebo Prečo treba brať tvrdenia šéfa SIS veľmi vážne

Výstavba Mochoviec. Foto N - Vladimír Šimíček
Výstavba Mochoviec. Foto N – Vladimír Šimíček

Dostavba Mochoviec a ich bezpečnosť musí byť predmetom rokovaní najvyšších ústavných činiteľov a Rady obrany štátu, tvrdí energetický analytik Karel Hirman po slovách šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, že na stavbe nie je hlavným problémom ekonomická kriminalita.

Firma De La Rue v 1. polroku výrazne zvýšila prevádzkový zisk na 15,3 milióna libier z 2,2 milióna pred rokom. Biznis najväčšej komerčnej tlačiarne bankoviek na svete podporilo zníženie nákladov a vyšší dopyt po hotovosti v čase pandémie.

De La Rue ročne vyprodukuje miliardy bankoviek. Vplyv na prudké zlepšenie jej hospodárenia mali aj centrálne banky, ktoré sa chceli zásobiť hotovosťou.

Viac o tlačiarni De La Rue:

  • Navrhla a vyrobila novú britskú polymérovú bankovku v hodnote 20 libier.
  • Na konci septembra prišla o kontrakt na výrobu nových, pobrexitových britských pasov.
  • Bola založená v roku 1813, tlačí národné meny pre zhruba 150 krajín sveta. (čtk, reuters)

V košickej Steel aréne končí Igor Havrila, ktorý štadiónu šéfoval od jeho otvorenia v roku 2006. Odstúpil aj prezident občianskeho združenia Košická aréna, ktoré prevádzkuje hokejový štadión, Pavol Miškov. Nahradí ho viceprezident pre inžinierske činnosti a inovácie U. S. Steel Košice David Hathaway.

Steel aréna je vo vážnej finančnej situácii. Združenie Košická aréna hľadá strategického partnera, ktorého meno by hala niesla. S dotovaním by mali pomôcť aj podielnici na hlasovacích právach.

U. S. Steel má v občianskom združení Košická aréna 34-percentný podiel na hlasovacích právach. Mesto Košice má 33,33 percenta a skupina košických podnikateľov 32,67 percenta.

Malajzia nepredpokladá, že by vo svete hrozil nedostatok jednorazových chirurgických rukavíc. Najväčší svetový výrobca týchto pomôcok, malajziská firma Top Glove, zatvorila pre koronavírus medzi zamestnancami polovicu tovární.

Top Glove má na svetovom trhu jednorazových latexových rukavíc podiel približne 26 %. V Malajzii sa vyrobia takmer dve tretiny z celkovej svetovej produkcie.

„Ubezpečujeme, že máme k dispozícii nové kapacity, ktoré nahradia dočasný výpadok. Nenastane žiadne vážnejšie narušenie dodávok tovaru, ktorý vyvážame do sveta,“ uviedlo malajzijské združenie výrobcov latexových rukavíc.

Čo sa stalo

Úrady v Malajzii zasahujú proti najväčšiemu ohnisku nákazy v krajine od začiatku pandémie. Ubytovne zamestnancov ohradili ostnatým drôtom. Ministerstvo zdravotníctva informovalo, že z 5777 testovaných vyšiel pozitívny výsledok 4036 ľuďom. Podľa vyjadrenia Top Glove nemá väčšina z nich žiadne príznaky.

Pre Top Glove pracuje 16-tisíc robotníkov. Firma prevádzkuje 47 závodov v Malajzii, Thajsku, Číne a Vietname, v 36 z nich sa vyrábajú rukavice. Akcie firmy v reakcii na správu o zastavení časti produkcie v utorok klesli o 7,5 % a dnes odpísali ďalšie 3 %.

Popri Top Glove sú v Malajzii ďalší dvaja veľkí producenti latexových rukavíc, firmy Hartalega a Supermax.

Viac k téme: Firma Top Glove uzavrie vyše polovicu tovární na ochranné rukavice

Prevod majetkovej účasti štátu, kraja alebo obce na prevádzke verejných vodovodov či kanalizácií sa obmedzí. Cieľom schválenej novely je, aby tieto účasti zostali aj do budúcnosti vo verejnom vlastníctve.

„Majetkovú účasť štátu, samosprávneho kraja alebo obce na podnikaní vlastníka verejného vodovodu, vlastníka verejnej kanalizácie, prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie možno previesť len na štát, samosprávny kraj alebo obec,“ píše sa v návrhu od SaS. (tasr)

Zavedenie jednotného systému zberu údajov o sociálnych službách sa odloží o jeden rok, mal by teda začať fungovať od 1. januára 2022. Vytvorenie právnych podmienok schválila ešte predchádzajúca vláda, zámerom bolo prispieť ku skvalitneniu procesu strednodobého plánovania rozvoja sociálnych služieb a s nimi súvisiaceho spolufinancovania.

Jeho spustenie sa však posúva. „Dôvodom je skutočnosť, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2020 až 2024 zaviazala pripraviť nový zákon o sociálnych službách, pričom je pravdepodobné, že novým zákonom prijaté legislatívne úpravy, najmä v oblasti posudzovania odkázanosti na pomoc a financovania pomoci pre odkázanú osobu, budú mať vplyv aj na obsah a štruktúru jednotlivých evidencií, ktoré majú byť vedené v informačnom systéme,“ uvádza sa v dôvodovej správe k novele.

Predkladateľka Petra Krištúfková (Sme rodina) upozornila, že ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pripravuje zásadné zmeny vo fungovaní štátnych informačných systémov. „Preto je nevyhnutné účinnosť informačného systému odsunúť s cieľom prehodnotiť jeho obsah s prihliadnutím na zámery vychádzajúce z programového vyhlásenia vlády, ako aj prípadne získať výhodnejšie cenové ponuky pre štát na zákazku na tvorbu tohto informačného systému,“ konštatuje dôvodová správa. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať