Denník N

Obchvat Bratislavy je rok od podpisu: Blokujú ho priekupníci, štátu hrozia pokuty a stavbe meškanie

Začína byť jasnejšie, prečo najväčšia zákazka druhej vlády Smeru zostala zablokovaná.

Už to bude rok, čo vládne špičky podpisovali najväčšiu zákazku druhej vlády Roberta Fica. Kľúčové časti bratislavského obchvatu za takmer dve miliardy eur sa stále ani nezačali stavať.

„Nemáme vykúpené všetky pozemky, nemáme stavebné povolenia,“ opakoval minister dopravy Árpád Érsek na konferencii Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva.

Naznačil tiež, čo problémy s výkupom spôsobuje.

„Asi viete aké, každý na tom chce čo najviac zarobiť, nielen tu, aj v Nitre, opakujú sa tie mená. Boli tam šikovní ľudia, ktorí vedeli, kde kúpiť pozemky. Riešime to.“

Érsek pravdepodobne odkazuje na partiu podnikateľov okolo Mareka Nogu, ktorá sa zviditeľnila, keď skupovala lacno pôdu pri Nitre. Potom sa ukázalo, že na nej vyrastie automobilka Jaguar Land Rover.

Zainvestované majú títo podnikatelia aj do výnosnejšieho biznisu – pod bratislavským obchvatom. Svoje o tom vie napríklad Bratislavčanka Oľga. Po tom, ako predala pozemky približne za 3-tisíc eur, zistila, že na nich bude obchvat a pokojne by za ne dostala toľko, ako za byt v Bratislave.

„My máme nejaké súdnoznalecké posudky, oni majú takisto súdnoznalecké posudky, ktoré majú guľatú pečiatku od súdnych znalcov zaregistrovaných na súde. Teraz musíme hľadať dohodu,“ opísal rokovania o kúpe posledných pozemkov šéf Národnej diaľničnej Ján Ďurišin. Podľa jeho slov chýba získať pozemky od posledných pár jednotlivcov.

Érsek sa chystal začal naplno stavať v marci. Ak sa pre pozemky nepostaví diaľnica včas, dostane štát pokutu. Érsek stále ráta s tým, že sa všetko stihne.

Nevedia, aká hrozí pokuta

Aká pokuta v eurách hrozí, nikto nehovorí. Minister dopravy cifru nepoznal, aj keď sa na ňu pýtal u koncesionára. Nedozvedeli sme sa ju ani od Ďurišina. Neoficiálne sa debatuje o tom, že by mohlo ísť aj o niekoľko miliónov eur za každý mesiac omeškania.

Érsek upokojuje, že debata o miliónoch je ,od cesty‘ a že pokuty môžu nastúpiť až v momente, keď sa preukáže, že meškajúca odovzdávka spôsobila meškanie celej stavby v termínoch stanovených zmluvou.

Už dnes je jasné, že rok 2020 pre dokončenú D4 pri Bratislave je splniteľný len ťažko. Bez chýbajúcich pozemkov pri Bratislave sa medzitým pracuje najmä na jednoduchších úsekoch projektu – na R7 od Bratislavy po Dunajskú Stredu. Tie bez úsekov pri Bratislave nedávajú veľký zmysel, upozornil Trend.

Hrozba pokút medzitým stavia majiteľov posledných parciel pri rokovaní so štátom do dobrej pozície.

Recept, ako na nich, Ďurišin neprezradil. Preto nie je jasné, či bude mať štát tendenciu jedných majiteľov vyplatiť nad mieru iných a o koľko. To by mohlo vyvolať vlnu nevôle u ostatných predávajúcich.

Priemerná cena za stavebnú parcelu pod bratislavským obchvatom sa môže pohybovať okolo 70 eur za štvorcový meter. Čím bližšie pri Bratislave, tým je to viac.

Investičný šéf diaľničiarov Ladislav Dudáš sa vyjadril, že do skončenia procesu majetkovoprávneho vyrovnania chýba ešte pol percenta. Po premene na štvorcové metre môžu nároky jednotlivcov predstavovať aj vážnejší problém.

Érsek hovorí, že o veľké výmery v spore nejde.

Najväčší realitný biznis štátu

  • Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 majú dokopy 59 km.
  • Cena dohodnutá v zmluve s koncesionárom okolo španielskej firmy Cintra je takmer 1,9 mld. eur.
  • Pod diaľnicu sa vykupuje 4,9 mil. štvorcových metrov pozemkov. Väčšinou ide o pôvodne ornú pôdu.
  • Cena ornej pôdy sa pohybuje podľa údajov asociácie realitiek (NARKS) od 45 do 85 centov za štvorcový meter.
  • Pri výkupe štátom sa za ňu platí ako za stavebné parcely. Tie sú najdrahšie pri Bratislave, ich cena sa môže vyšplhať do výšky 180 eur za štvorcový meter. V priemere by sa pod projekt malo vyplácať okolo 70 eur za štvorcový meter. 

Ďurišin nás s otázkou  na zostávajúce štvorcové metre odkázal na tlačové oddelenie NDS. Z odpovede hovorcov vyplynulo, že spor nie je len o cene, ale aj o tom, koľko štvorcových metrov má štát vykúpiť.

„Proces majetkovoprávneho vyrovnania zostávajúcich pozemkov je teraz predmetom vyvlastňovacích konaní, keď príslušný orgán rozhoduje aj o rozsahu, v akom potrebné pozemky vyvlastní, a teda až do skončenia týchto vyvlastňovacích konaní je akékoľvek vyjadrenie o definitívnom rozsahu (výmere) zostávajúcich pozemkov predčasné,“ povedala hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová.

Motivačná odmena nezabrala

V zákone je zriadená špeciálna 20-percentná provízia navyše, ktorá má majiteľov motivovať predať pôdu vo verejnom záujme bez naťahovania. Ten, koho vyvlastnia, o ňu prichádza.

Prečo motivácia v tomto prípade nezabrala, môže spočívať aj tom, že z predaja pôdy, ktorú majiteľ vlastní menej ako 5 rokov, platí daň.

„V prípade vyvlastnenia majiteľ pozemku nemá povinnosť hradiť daň z príjmu,“ vyložila daňové predpisy Lucia Lašová zo spoločnosti Acces Group, ktorá pôsobí v oblasti poskytovania finančných a účtovných služieb.

Napríklad mená z partie okolo podnikateľa Nogu sa na listoch vlastníctva parciel pod obchvatom objavili spravidla v roku 2014. Ide napríklad aj o poradcu Moniky Beňovej, advokáta Ľubomíra Klča či Borisa Tonkoviča, ktorý s Nogom podniká vo viacerých firmách.

Štát mená predávajúcich tají. Národná diaľničná na rozdiel od Slovenskej správy ciest či výkupcu pôdy pre závod Jaguar Land Rover (štátny MH Invest) nezverejňuje kúpnopredajné zmluvy z majetkovoprávneho vyrovnania tak, aby sa z nich dali vyčítať relevantné údaje.

Dajú sa prácne získať cez spoplatnené žiadosti na katastri alebo z katastrálnej mapy.

Nič na tom nezmenila ani žaloba Transparency International, ani opakujúce sa parlamentné návrhy OĽaNO zverejňovať takéto zmluvy. V Národnej rade ich viackrát koalícia neodhlasovala.

Za tradične hlasuje pri tomto návrhu Béla Bugár (v jeho klube to s výnimkou jedného poslanca vidia inak), ktorý sám na predaji pozemkov pod bratislavským projektom zarobil približne pol milióna. Predával pozemky pod R7 v Kvetoslave, ktoré kupoval ešte v roku 2005, keď kontúry diaľnice neboli celkom jasné.

Podobne zarobili aj bývalí nominanti na Slovenskom pozemkovom fonde, František Hideghéty a Juraj Gál. Tí pôdu získali lacno v čase, keď už bola diaľnica detailne nakreslená.

Drahému výkupu mohli predísť

Celým problémom okolo predaja pozemkov mohol štát pohodlne predísť. Stačilo zmeniť pravidlá na výkup pozemkov ešte predtým, ako došlo k stavbe obchvatov veľkých miest. Tam sú logicky znalecké posudky pri premene ornej pôdy na stavebné parcely voči predávajúcim najštedrejšie a teda aj viac lákajú špekulantov.

Bývalý šéf stratégie na ministerstve dopravy  a dnešný analytik INEKO Ján Kovalčík hodnotí súčasné pravidlá výkupu pozemkov pre štát ako „nelogické a neudržateľné“. Tvrdí, že výkup sa tak predražuje nie násobne, ale rádovo.

„Štát vykupuje ornú pôdu za ceny, ktoré sú aj desať- a viacnásobne vyššie. Na rozdiel od iných krajín sa navyše prakticky vôbec nevyužíva možnosť zámeny pozemkov – ornej pôdy za inú ornú pôdu,“ hovorí Kovalčík.

Tvrdí, že v rokoch 2011 a 2012 ministerskí analytici upozorňovali, že to treba zmeniť skôr, než príde výstavba k obchvatom Prešova, Košíc a najmä do Bratislavy: „Hovorili sme, že tam už hrozí predraženie v astronomických rozmeroch. Zdá sa, že nebol záujem to riešiť.“

Rozpočet vyčlenený na výkup pozemkov pod 59-kilometrovú autostrádu pri Bratislave aj s jej napojením na Dunajskú Stredu sa celkovo nacenil na takmer 400 miliónov eur. Za to sa dá postaviť približne 40 kilometrov diaľnice v jednoduchšom teréne.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Obchvat Bratislavy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie