Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Máme podpriemerné vysoké školy, vedci uverejňujú v predátorských časopisoch

Naša veda zaostáva za vyspelými krajinami. „V nekvalitných, predátorských časopisoch má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD,“ píše sa v priebežnej správe Revízia výdavkov na vzdelávanie, ktorú pripravil Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií v spolupráci s Inštitútom vzdelávacej politiky na ministerstve školstva.

Správa má 62 strán a zatiaľ opisuje výdavky a ich používanie a nie sú tam odporúčania, čo a ako by sa malo v školstve zmeniť. Opisuje však stav, v akom sa vzdelávanie nachádza. (Zoznam hlavných zistení je na konci článku.)

Autori v správe kritizujú vysoké školy aj našu vedu. Na vysoké školy a vysokoškolskú vedu ide ročne 1,1 percenta HDP, pre porovnanie, na celé školstvo idú zhruba štyri percentá HDP. Zhruba štvrtina zdrojov na vysoké školy je súkromná. Na mzdy učiteľov ide viac ako 60 percent výdavkov.

Nevieme posúdiť kvalitu

Štát však nevie posúdiť, ktoré vysoké školy sú kvalitné, a ktoré nie. „Kvalitu vysokých škôl je náročné merať, zástupné ukazovatele však naznačujú medzinárodne podpriemerný výsledok,“ tvrdia autori správy. Peniaze od ministerstva školstva, ktoré školám posiela, nedokážu podľa nich dostatočne rozlíšiť kvalitu výučby.

Autori napríklad tvrdia, že vysoké školy súťažia o peniaze od štátu tak, že zvyšujú počet výkonov, ale nerobia to tak, že by sa strategicky profilovali na to, v čom sú najlepšie. Jedna vysoká škola môže mať veľké rozdiely v kvalite jednotlivých fakúlt aj odborov. Napríklad môže mať veľmi kvalitné medzinárodné vzťahy, ale právo je slabé. Škola však dnes nie je motivovaná, aby napríklad zrušila nekvalitné odbory, napríklad právo, a posilnila medzinárodné vzťahy. Radšej bude ponúkať oba odbory, aby tam prilákala viac študentov. To, akú veľkú dotáciu škola dostane, len málo podľa autorov správy závisí od jej kvality.

„V systéme financovania chýba zložka motivujúca vysoké školy k diverzifikácii – školy sa snažia dosahovať viac-menej tie isté ciele, teda vzdelávať čo najvyšší počet študentov a zároveň produkovať vedu, aj kvôli jednotnému súboru indikátorov a nízkemu vplyvu diferenciácie na dotácie,“ píšu autori v správe. Tak sa však dostatočne podľa nich nevyužíva potenciál vysokých škôl napĺňať rôzne potreby štátu a spoločnosti.

Akreditácia nefunguje

Kvalitu škôl dnes posudzuje akreditačná komisia. Akreditácia a hodnotenie výskumu v rámci komplexnej akreditácie však podľa správy nespĺňajú medzinárodné štandardy. „Problémom je inštitucionálne nastavenie Akreditačnej komisie a otázna garancia nezávislosti a transparentnosti hodnotiacich procesov,“ tvrdia autori. Hodnotenie totiž podľa nich neprebieha na základe skutočného, expertného posúdenia kvality.

Rozhodnutia komisie sú podľa autorov síce prezentované ako nezávislé, „väčšina členov komisie pochádza a aktívne pôsobí v domácom vysokoškolskom prostredí, zo zahraničia má iba jedného člena“.

To, ako komisia rozhoduje, sa podľa autorov štúdie nedá ani skontrolovať, lebo komisia nemá žiadne vnútorné či vonkajšie kontrolné a hodnotiace mechanizmy. „Pre otáznu garanciu nezávislosti a transparentnosti hodnotiacich procesov v roku 2012 stratila komisia plnohodnotné členstvo v európskom združení akreditačných komisií,“ píšu autori správy.

Akreditačný proces je pritom administratívne náročný, čo podľa štúdie zvyšuje riziko, že bude kvalita vysokej školy posudzovaná len formálne. Aj kritériá, ktoré akreditačná komisia má, len veľmi málo posudzujú kvalitu vzdelávania. „Administratívna, časová a aj finančná zložitosť akreditačného procesu, v spojitosti s obmedzeným materiálno-technickým zázemím komisie, v konečnom dôsledku ústi v to, že celý proces stojí najmä na vyhodnocovaní formálnych kritérií, ktoré plne nepremietajú európske štandardy v tejto oblasti,“ kritizujú akreditáciu autori správy.

Ministerstvo školstva plánuje v akreditácii výrazné zmeny. Akreditačnú komisiu chce zrušiť a namiesto nej vznikne Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Bude to verejnoprávna inštitúcia. Po novom by si mali vysoké školy vytvoriť vnútorné systémy na zlepšenie kvality. Funkčnosť týchto vnútorných systémov by mala kontrolovať nová agentúra a pomáhať im v zlepšovaní.

Veda zaostáva

A ani naša veda na tom nie je lepšie. Do roku 2014 išlo na vývoj a výskum na vysokých školách zhruba 0,3 percenta HDP. V roku 2015 to najmä v dôsledku dočerpávania eurofondov stúplo na 0,5 percenta HDP, čo je približne priemer krajín Únie. V počte výskumníkov sa Slovensko nachádza podľa správy blízko priemernej hodnoty za všetky krajiny OECD.

Ale výkon vedy, a to vrátane Slovenskej akadémie vied, podľa autorov správy výrazne zaostáva za inými vyspelými krajinami. „Zaostávanie v počte impaktových publikácií na počet obyvateľov sa týka takmer všetkých vedných odborov, vrátane tých so silným zastúpením v počte výskumníkov,“ napísali v správe. A rozdiel sa prehlbuje.

Naopak, slovenská veda má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD v predátorských, nekvalitných časopisoch.

Na to, že naša veda je málo excelentná, upozorňuje aj veľmi nízke využívanie grantov ERC. „Medzi viac ako 7 000 financovanými projektmi jednej z najprestížnejších grantových schém na svete ERC bol od roku 2007 len jeden slovenský projekt (konkrétne z Chemického ústavu SAV),“ píšu autori správy. Za rovnaké obdobie napríklad v Česku ERC financovalo 25 projektov, 54 v Maďarsku a 638 v Holandsku.

Problém je aj financovanie vedy, ktoré je do veľkej miery závislé od akreditácie, čo podľa autorov správy nezodpovedá medzinárodnej praxi. „Hlavnými parametrami prerozdelenia prostriedkov na vedu sú výsledky komplexnej akreditácie (43 percent v r. 2017, 143 miliónov eur) a vedecké výsledky inštitúcií za posledné tri roky (22,5 percenta, 29 miliónov eur). Akreditačné prostriedky majú vnášať stabilitu a predvídateľnosť (‚dlhé peniaze‘), prostriedky za publikácie súťaživosť (‚krátke peniaze‘). Grantové financovanie (na Slovensku VEGA, KEGA a najmä APPV106) tvorí len pätinu celkového financovania,“ píšu autori správy.

Od tohto roka sa publikácie oceňujú podľa iného indikátora, čo bol podľa autorov správny smer, ale naďalej nie je zdôvodnené, podľa čoho majú jednotlivé výstupy pridelené body. „Mechanický spôsob priraďovania bodov tak motivuje tvoriť typy výstupov s vysokým bodovým ohodnotením, aj keď ich vedecký prínos môže byť niekedy otázny,“ píše sa v štúdii.

Príkladom je extrémne vysoký počet príspevkov v konferenčných zborníkoch v odboroch, kde je tento typ výstupov v iných krajinách minimálny. Školy produkujú 70 percent a viac publikácií v kategórii „ostatné“, aj keď za ne dostávajú v porovnaní s inými výstupmi veľmi malé bodové ohodnotenie (iba 1,5 až 6 percent tvoria publikácie v karentovaných časopisoch). „Niektoré školy takto získavajú podstatnú časť svojich dotácií za publikácie. Aj z vyššie uvedených dôvodov sa v roku 2017 zaviedli niektoré zmeny v metodike hodnotenia publikácií, ktorých efekt nateraz nedokážeme posúdiť,“ píšu autori správy.

Hlavné zistenia správy o vzdelávaní

  • Slovensko dáva na vzdelávanie 4 percentá HDP (3,4 miliardy eur, približne 10 percent celkových verejných výdavkov) v roku 2017. Je to približne o percento HDP menej v porovnaní s priemerom Únie. V uplynulých rokoch sa rozdiel zmenšoval. Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 predpokladá, že Slovensko dostihne priemer EÚ vo výške verejných výdavkov v pomere k celkovým verejným výdavkom, pri nezmenenom trende v EÚ.
  • Výsledky 15-ročných žiakov sú v medzinárodnom porovnaní relatívne nízke. Medzinárodné testovanie PISA ukazuje podpriemerné a zhoršujúce sa výsledky slovenských žiakov a silný vplyv socioekonomického zázemia.
  • Slovensko dlhodobo zaznamenáva vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej mládeže. Podiel vysokoškolsky vzdelanej populácie je stále relatívne nižší v porovnaní s EÚ, rozdiel sa však v skupine mladých dospelých znižuje.
  • Štruktúra absolventov je v porovnaní s EÚ výrazne odlišná, s vysokým počtom absolventov druhého stupňa VŠ (magisterský, inžiniersky) vzdelávania a nízkym počtom bakalárov.

Základné a stredné školy

  • Z celkových výdavkov tvoria základné a stredné školy 1,5 miliardy eur ročne (1,8 percenta HDP). Najvýznamnejším výdavkom sú mzdy učiteľov – vyše 50 percent celkových výdavkov.
  • Výzvou sú znižujúce sa výsledky 15-ročných študentov v medzinárodnom porovnaní a nízka atraktivita učiteľskej profesie.
  • Atraktivitu negatívne ovplyvňujú nízke mzdy, pri mladých učiteľoch zaostávajú viac. Navyšovanie platov podľa programového vyhlásenia vlády by ich malo zvýšiť zo 63 % na 67 % príjmu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, priemer OECD je 85 %.
  • Systém odmeňovania má nedostatočnú väzbu na kvalitu výučby.
  • Systém financovania škôl nezohľadňuje dostatočne presne personálnu a ekonomickú náročnosť chodu škôl (napr. nezohľadňuje dĺžku pedagogickej praxe učiteľov, od ktorej do značnej miery závisí ich plat).
  • Je priestor na účelnejšie vynakladanie zdrojov (napr. striktnejšie pravidlá pri financovaní havarijných situácií, silnejší legislatívny rámec pre poskytovanie prostriedkov na výstavbu škôl).
  • Existuje priestor na racionalizáciu siete základných škôl. Štát finančne podporuje malé školy, ako aj školy viacerých zriaďovateľov v jednej obci či meste. Minimálny limit na veľkosť základnej školy pri zaraďovaní do siete je formálny a minimálne limity na veľkosť triedy sa zatiaľ výraznejšie neprejavili.
  • Kľúčové je v prípade racionalizácie neobmedziť prístup ku vzdelaniu a brať do úvahy aj potenciálne vplyvy na kvalitu a inklúziu.

Vysoké školy a vysokoškolská veda

  • Slovenská veda, vrátane vysokoškolskej, zaostáva za inými vyspelými krajinami, aj v odboroch so silným zastúpením výskumníkov. V nekvalitných, predátorských časopisoch má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD.
  • Posúdenie kvality je kľúčové pre financovanie vysokých škôl. Akreditačná komisia ako jeho centrálny prvok nespĺňa medzinárodné štandardy transparentnosti hodnotiacich procesov a kritérií. Výzvou je aj absencia vnútorných aj vonkajších kontrolných mechanizmov.
  • Mechanizmus dotácií pre vysoké školy nedokáže dostatočne rozlíšiť kvalitu výučby, motivuje ich k súťaži navyšovaním výkonov bez ohľadu na kvalitu.
  • Kvalitu výstupov slabo rozlišujú aj kritériá výkonového financovania vedy. Kritériá oceňovania publikácií pri prerozdelení dotácií nie sú zdôvodnené. Hodnotenie vedy v rámci komplexnej akreditácie nezahŕňa prvok expertného posúdenia v súlade s medzinárodnými štandardmi. 

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Rumuni začali promptne rokovať s VW o fabrike, ktorú plánoval postaviť v Turecku

Rumunsko začalo s Volkswagenom nové rozhovory týkajúce sa fabriky, ktorú automobilka plánovala pôvodne postaviť v Turecku. Nemecký koncern konečné rozhodnutie o tejto lokalite odložil pre turecké vojenské operácie v Sýrii.

Rokovania s Volkswagenom (VW) potvrdil rumunskému periodiku Ziarul Financiar minister obchodu Ștefan Radu Oprea.

„Odštartovali sme nové rozhovory s Volkswagen Group. Rumunsko má teraz veľmi dobrú technickú povesť a nemáme problémy s pracovnou silou,“ hovorí Oprea.

Rumunsko je domovom automobiliek Dacia, ktorú vlastní Renault, a Ford Romania.

Investíciu VW by rado získalo aj Bulharsko, ktoré je pripravené zdvojnásobiť finančné stimuly na prilákanie investície, píše Reuters s odvolaním sa na informácie Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Nový závod VW by mal ročne vyrábať 300-tisíc áut pre stredoeuróspsky a ázijský trh. Automobilka pri ňom počíta s investíciou viac ako 1 miliarda eur a vytvorením zhruba 4000 pracovných miest.

Zdieľať

Huawei výrazne zvýšil tržby aj napriek americkým sankciám

Huawei zvýšil tržby za prvé tri štvrťroky medziročne o 24,4 percenta na 86 miliárd dolárov, a to aj napriek americkým sankciám. Dodal 185 miliónov smartfónov, o štvrtinu viac než vlani, a udržal si pozíciu globálnej trhovej dvojky segmentu.

Huawei nezverejnil čísla za samotný 3. kvartál, len za obdobie od januára do septembra.

Firme rezko rastú tržby napriek obmedzeniam spojeným s nákupom softvéru a komponentov od amerických firiem, píše Bloomberg.

V auguste Huawei uviedol, že dosah amerických sankcií bude menší, než sa pôvodne obával.

Tržby divízie smartfónov by mu však v tomto roku mohli okresať o zhruba 10 miliárd dolárov, uvádza Reuters.

Ako sa vysporiadali so sankciami

  • Huawei kompenzuje pokles predaja smartfónov na zahraničných trhoch zvýšením odbytu v Číne;
  • podľa Bloombergu mieri k získaniu polovičného podielu na čínskom trhu;
  • v roku 2018 Huawei predal celosvetovo viac ako 206 miliónov smartfónov, vyplýva z údajov výskumnej spoločnosti IDC.

Boj o 5G sieť

USA sa snažia vytlačiť Huawei z budovania mobilnej 5G siete novej generácie, pretože ho podozrievajú zo špionáže v prospech čínskej vlády.

Na jar Washington zaradil Huawei na čiernu listinu. Americké firmy tak potrebujú zvláštne povolenie, pokiaľ mu chcú dodávať svoje produkty.

Huawei tvrdí, že uzavrel viac ako 60 komerčných kontraktov na siete 5G. Podľa Reuters zhruba polovicu podpísal s európskymi zákazníkmi.

Z budovania 5G siete Huawei nevylúčilo Nemecko. Británia to zvažuje. Huawei je najväčším svetovým výrobcom telekomunikačných zariadení.

Zdieľať

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv prijala s rozpakmi návrh štátneho rozpočtu. Podľa nej sa bude ďalej prehlbovať rozdiel v podporách v rámci krajín EÚ aj V4.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vkladá nádeje do vyjadrení ministra financií Ladislava Kamenického, že sa aj pre budúci rok počíta so štátnou podporou pre agropotravinársky priemysel vo výške 80 miliónov eur.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári dostávali počas tohto roka verejné prísľuby politikov o stabilnom a silnom rozpočte pre rok 2020. V kapitole ministerstva pôdohospodárstva je podľa nich vyčlenených 30 mil. eur na systémové riešenie Zelená nafta pre poľnohospodárov. V rámci štátnej pomoci je však pre poľnohospodárov deklarovaný len 1 milión eur.

Rada tvrdí, že podľa ministra financií majú agropotravinári ďalšiu podporu vo výške 25 mil. eur sľúbenú zo zdrojov na tovary a služby a 25 miliónov eur by mali predstavovať financie zo všeobecnej pokladničnej správy. Spolu tak podľa nich vychádza pre poľnohospodárov a potravinárov na budúci rok 81 mil. eur, približne rovnaká suma, ktorú im deklaroval rozpočet na rok 2019.

„Požadujeme, aby vyčlenené peniaze boli exaktne prenesené do kategórie štátnej pomoci pre agropotravinársky sektor. Dovtedy podľa nás ide len o nejasnú formu sľubu. Nikde nemáme jasne zadefinované, že tieto financie naozaj pôjdu do podpory konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov a potravinárov. Peniaze navrhujeme smerovať do výraznejšej podpory poddimenzovaného potravinárskeho sektora a ďalšej výraznejšej podpory živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby. Žiaduce je rovnako pokračovať v podpore poistenia pre poľnohospodárske podniky a zároveň dotiahnuť do konca výzvy na likvidáciu kadáverov a podporu chovu hydiny a ošípaných,“ reagoval na návrh rozpočtu na rok 2020 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Česká cestovná kancelária Zanzo plánuje expanziu na slovenský trh. Dcérska spoločnosť zľavového portálu Slevomat.cz funguje od novembra 2018, zameriava sa na predaj luxusných zájazdov do exotických destinácií. (čtk)

 

Zdieľať

Juraj Karpiš z INESS spochybňuje tézy, že prestarnuté obyvateľstvo spôsobuje nízke úroky:  „Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Juraj Karpiš, INESS 
„Jeden zo zakladateľov rakúskej ekonomickej školy Eugen von Böhm Bawerk, ekonóm pôsobiaci v druhej polovici 19. storočia vo Viedni, poznamenal, že ‚vyspelosť národa‘ sa odzrkadľuje v jeho úrokovej miere – čím vyššia ‚inteligencia obyvateľstva a jeho morálna‘ sila, tým nižší je úrok. Moderní centrálni bankári tento vzťah postavili na hlavu. Umelým znižovaním úroku sa snažia dosiahnuť to, čo nízke úroky vyvoláva. Napodobňovaním hrmenia sa snažia vytvoriť blesk,“ písal som v Zlých peniazoch.

A že posledné roky burácajú. Na dlhopisových(úrokových) trhoch je dominantným hráčom štát.

Podľa vlastného výskumu ECB, jej nákupy dlhopisov za novovytvorené eurá v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania znížili napríklad Taliansku úroky o viac než 2 percentné body a nafúkli ceny európskych akcií o 20 %. V prípade nemeckého štátneho dlhu sa odhaduje, že už len 10 % jeho celkového objemu je v súkromných rukách a zvyšok vlastnia rôzne štátne inštitúcie.

Veľa relevantných informácií ohľadom budúcnosti by som preto dnes v cenách na dlhopisových trhoch nehľadal. Trhy, ktoré nakupujú argentínske 100-ročné dlhopisy plnými priehrštiami len dva roky pred ich ďalším hroziacim defaultom alebo aktuálne grécke dlhopisy so záporným výnosom, treba brať s rezervou. Sú chronicky krátkozraké, zábudlivé a teraz aj opité monetárnou politikou.

Problémom eurozóny neboli vysoké úroky, ale príliš veľa dlhu a nízky rast. Aktívne znižovanie úrokov centrálnou bankou, ktorá pri tom skúpila takmer tretinu štátnych dlhov členských krajín, je potláčaním príznakov choroby. Táto kúra má vedľajšie účinky v podobe lákania ľudí do dlhových pascí, prerozdelenia bohatstva smerom k bohatým vlastníkom finančných aktív a vyjedania dôchodkových úspor populácie.

Ja na japonský scenár pre celý svet neverím. Demografia a z nej vyplývajúca záplava sveta úsporami ako príčina nízkych úrokov? Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor.

Nízke úroky sú výsledkom pokusov so štátnymi peniazmi. Masívna cenová inflácia už prebehla v akciách, dlhopisoch a nehnuteľnostiach. U nás infláciu cítime aj v spotrebných statkoch, kde sa šplhá k 3 %. Keď ku koncu cyklu cenová inflácia v spotrebných statkoch zavíta aj do starých členských krajín, úroky začnú opäť rásť. Dlhová japonská nirvána sa potom môže zmeniť na španielsku čižmu.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nahrávky Gorily obsahujú aj pasáže, kde diskutuje šéf Penty Jaroslav Haščák a predseda Smeru Robert Fico. Stretnutie biznismena a politika trvá približne hodinu a tiež zodpovedá doteraz zverejneným prepisom vrátane pitia koly.

Zdieľať

Nízke úroky zvýšia príjmovú nerovnosť a narušia sociálny zmier, myslí si analytik Finstat.sk Pavol Suďa. “V prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk
Príklad japonskej centrálnej banky ukazuje, že politika extrémne nízkych úrokov môže trvať desaťročia (viď. obrázok). Bank of Japan sa k nej uchýlila, keď začiatkom 90. rokov prepukla v krajine kríza sprevádzaná nevídaným prepadom cien nehnuteľností. V tamojšej ekonomike však jej „inovatívny“ prístup k menovej politike viedol k ére pomalšieho rastu alebo dokonca stagnácie. Ére, ktorá sa zvykne označovať ako stratené dekády.

Západné centrálne banky (hlavne americký Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka) sa dlhoročnou politikou extrémne nízkych úrokových sadzieb dostali do podobnej pasce.

Odviazané rozpočtové politiky v časoch hojnosti nevytvárali rezervy, ktoré by národné vlády mohli využívať v recesii na kompenzáciu poklesu podnikových investícií a spotreby domácností. Naopak, viedli k prudkému nárastu verejných dlhov, ktorý by zvyšovanie základných úrokových sadzieb centrálnych bánk ešte viac zhoršilo.

Menové autority sa tak ocitli v akejsi úrokovej pasci, ktorá limituje ich úrokový arzenál v boji s ekonomickými cyklami a núti ich využívať iné nástroje, ako sú napríklad priamy nákup aktív (takzvané kvantitatívne uvoľňovanie) alebo administratívne regulácie (napríklad v oblasti poskytovania hypoték).

Keďže väčšina národných vlád svoje rozšafné rozpočtové správanie zásadne nemení, je vysoko pravdepodobné, že extrémne nízke úroky budú vo svetovej ekonomike pretrvávať. Zrejme aj celé desaťročia. To však prináša mnohé negatívne dopady. Nízke úroky síce stimulujú dnešnú spotrebu, no zároveň znižujú atraktivitu sporenia a v dôsledku slabých výnosov podkopávajú budúcu spotrebu (dôchodcov).

Ukazuje sa, že v prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy. To prehlbuje príjmovú nerovnosť a narúša sociálny zmier.

Politika dlhodobo nízkych úrokov však podkopáva aj rast produktivity a zvyšuje koncentráciu trhu. Upozorňuje na to napríklad aktuálna analýza amerických ekonómov pod názvom Nízke úroky, trhová sila a rast produktivity. Podľa nich „nízke úroky motivujú trhových lídrov k agresívnejšej investičnej aktivite, ktorá však odrádza od investovania menších konkurentov. To vedie k oslabovaniu trhovej súťaže a následne i k znižovaniu ekonomického rastu.“

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: 5-tisíc eur za štvorcový meter v mrakodrape? Záujemcov je dosť +

  • Pellegrini sa vyhráža poslancom vetom vlastného rozpočtu
  • VW pre vojnu s Kurdmi stopol investíciu v Turecku
  • Svetová ekonomika je najpomalšia od veľkej krízy
Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Indikátor ekonomického sentimentu ZEW pre Nemecko v októbri v porovnaní so septembrom nepatrne klesol o 0,3 bodu (na -22,8 bodu). Zostáva tak výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,4 bodu), informuje Národná banka Slovenska.

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa opäť zhoršilo (o 5,4 bodu na -25,3 bodu) a už piaty mesiac za sebou klesá (kumulovane za 5 mesiacov o 33,5 bodu).

Úroveň hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie je najnižšia úroveň za posledných takmer 9 rokov.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať