Denník N

Čo so starým oblečením, ktoré nik nechce a už sa nedá nosiť? V Holandsku už vedia

Spoločnosť Sympany v Holandsku. Foto N – Veronika Folentová
Spoločnosť Sympany v Holandsku. Foto N – Veronika Folentová

Textilný priemysel je jedným z najšpinavších. A to aj preto, že chceme stále viac lacného oblečenia. Firmy v Holandsku, ale aj u nás ukazujú, že vyhodené oblečenie nemusí byť odpad.

Kvalita oblečenia sa zhoršuje. Keď to povie šéf holandského podniku Sympany Marc Voogen, dá sa mu veriť. Rozprávame sa vo veľkej hale plnej čiernych igelitových vriec s oblečním: sivý sveter s hviezdičkami, oranžová bunda, plyšové hračky. Svetlohnedú opičku si zamestnanci nechali a dnes je malým maskotom, ktorý stráži pohár s kávou.

Kým pred desiatimi rokmi sa dalo znovu nosiť 70 až 80 percent oblečenia, teraz je to už len polovica z textilu, ktorý vyzbierajú, pokračuje Voogen. Je to najmä výsledok takzvanej rýchlej módy.

Ide o trend veľkých odevných reťazcov uvádzať na trh veľmi veľa oblečenia, ktoré je veľmi málo kvalitné. Je lacné, ale kratšie vydrží, a tak zákazník nakupuje viac, ako keby si kúpil drahšie oblečenie, ktoré môže nosiť dlhšie. „Oblečenie má dnes veľmi nízku kvalitu a rastie hmotnosť oblečenia, ktoré sa už nedá opätovne nosiť,“ potvrdzuje Voogen. Výsledkom je, že vzniká veľa textilného odpadu.

V hale je zima, zamestnanci majú bundy, teplé vesty a veľa práce. To, čo sa ešte dá nosiť, putuje do zahraničia či do secondhandov, časť už je nenositeľná.

Holandská spoločnosť Sympany ročne vyzbiera v regiónoch skoro 24 ton textilu, ktorý recykluje, a časť z nich posiela do secondhandov. Na uliciach majú zhruba 2400 kontajnerov a robia aj zber od domu k domu. Aj napriek tomu až 67 percent použitého oblečenia v Holandsku končí v spaľovniach.

Spoločnosť Sympany v Holandsku vyzbiera ročne mnoho ton starého oblečenia, ktoré už ľudia nechcú nosiť. Foto N – Veronika Folentová

Lacné, rýchle, menej kvalitné

Holandský inštitút Circle Economy spočítal, že v rokoch 2000 – 2014 sa celosvetová produkcia textilu zdvojnásobila, a tvrdí, že takýto rast nie je ekologicky udržateľný. Textilný priemysel je podľa Circle Economy z hľadiska záťaže pre životné prostredie hneď za ropným. Výroba textilných vlákien je nesmierne náročná na vodu, pôdu, energiu a chemickú výrobu.

Jedným z veľkých problémov je voda a jej znečistenie. Bavlna, z ktorej je vyrobená takmer polovica svetového oblečenia, spotrebuje veľmi veľa vody a pri výrobe textilu sa mnoho vody znečistí bielidlami, farbami či zmäkčovačmi.

Opička v spoločnosti Sympany v Holandsku stráži kávu, kým pracovníci triedia odpad. Foto N – Veronika Folentová

V Európskej únii a v Spojených štátoch sa každý rok spáli alebo odloží na skládky 20 miliónov ton textilu. „Odhaduje sa, že 95 percent z tohto oblečenia by sa dalo znovu použiť alebo zrecyklovať,“ tvrdí holandský inštitút.

A ako je to u nás? V roku 2014 vzniklo na Slovensku deväť miliónov ton odpadu. Textilu sú z tejto masy štyri percentá.

Secondhand aj nové rifle

A čo s toľkým textilným odpadom robiť? Keďže je v odpade menej kvalitného oblečenia, ktoré by sa ešte dalo nosiť, holandskej Sympanii klesli zisky z predaja oblečenia do secondhandov. Museli hľadať ďalšie možnosti, a tak oblečenie recyklujú. Napríklad z neho robia izolácie – materiál Métisse je z recyklovaného oblečenia a zlepšuje akustiku priestoru. Používajú ho na stropy alebo na tabule vo veľkých miestnostiach či v prednáškových sálach.

Sympany spolupracuje aj na výrobe materiálu ReBlend, z ktorého sa robí opäť textil. Ide o materiál tvorený zo 70 percent z recyklovaného textilu a z 30 percent z recyklovaných PET fliaš. „Žiadne nové zdroje, žiadne znečistenie vody, žiadny odpad, žiadne pridané chemikálie,“ tvrdí holandská spoločnosť.

Spoločnosť Sympany v Holandsku recykluje aj vlnu, z ktorej robí šály či svetre. Foto N – Veronika Folentová

Snažia sa robiť aj vlastné oblečenie – recyklovanú vlnu pod názvom Wool2 používajú na nové svetre a šály. Vlna sa dá recyklovať veľmi dobre, problém je, že v oblečení, ktoré ľudia vyhadzujú, je len málokedy.

Recyklujú aj džínsy, vytvorili svoju značku Red Light Denim. Staré rifle tvorili pôvodne 19 percent a 81 percent bola originálna bavlna. Od tohto roku podiel bavlny firma znížila na 65 percent.

Táto koncepcia však naráža na nedôveru – veľké reťazce o recyklované oblečenie často nemajú záujem. Jedným dôvodom je, že zatiaľ nie sú dobrí v marketingu, ďalší, že obchody majú obavu, že takýto textil je menej kvalitný a ľudia sa budú báť nakupovať oblečenie označované za recyklované.

Predaj týchto produktov ovplyvňuje aj ich cenu. Ak by vyrábali a predávali vo veľkom, mohli by ceny stlačiť na výšku oblečenia z BIO alebo z organickej bavlny, myslí si Voogen. Dnes je cena tohto oblečenia vyššia ako textil z BIO či organickej bavlny. Ich ceny sú zas vyššie v porovnaní s rýchlou módou.

Spoločnosť Sympany v Holandsku vyrába recyklované materiály – napríklad aj tašky a rifle. Foto N – Veronika Folentová

Recyklujeme aj u nás

Aj na Slovensku sú už dobré príklady, ako pracovať s nekvalitným textilom tak, aby neskončil na skládke či v spaľovni. Inštitút cirkulárnej ekonomiky hovorí napríklad o firme SK-Tex, ktorá ročne vráti do obehu približne 4500 ton textilného odpadu a premení ho na rôzne druhy izolácií, vlákien či trhanín vhodných pre automobilový, nábytkársky a stavebný priemysel. Je to najväčšia firma na spracovanie textilného odpadu. Spracúva najmä oblečenie a spolupracuje aj so secondhandmi ako Genesis a Humana.

„Vyhodené oblečenie triedi podľa materiálu na rôzne kvalitatívne skupiny. Medzi najkvalitnejšie materiály na výrobu izolácií patrí obyčajná riflovina – má skvelé izolačné vlastnosti, a preto sa rifle vždy oddeľujú zvlášť,“ opisuje inštitút.

Ako vzniká tričko

Informácie z podujatia Fashion Revolution, ktoré sa snaží upozorňovať na to, v akých podmienkach vzniká rýchle a lacné oblečenie a ako vyzerá módny priemysel. Akcia vznikla potom, ako sa 24. apríla 2013 v Bangladéši zrútila osemposchodová odevná továreň Rhana Plaza. V jej troskách zahynulo vyše tisíc ľudí.

  • 60 miliónov zamestnancov, väčšina z nich v krajinách z tretieho sveta.
  • 3 bilióny dolárov ročne sú svetový obrat módneho priemyslu.
  • Mzda v Bangladéši je okolo 60 dolárov na mesiac, čo je asi 55 eur. Aby miestni robotníci dostali túto mzdu, musia pracovať 16 hodín denne.
  • Z bavlny je vyrobená takmer polovica svetového oblečenia, bavlna spotrebuje veľmi veľa vody.
  • Na pestovanie bavlny sa použije štvrtina svetových pesticídov. Okrem toho, že hubia škodcov, znečisťujú aj podzemné vody.

Cestu do Holandska financovalo holandské ministerstvo zahraničných vecí,
holandské veľvyslanectvo v Bratislave a holandský inštitút Circle Economy.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Odpad

Ekonomika

Teraz najčítanejšie