Čo so starým oblečením, ktoré nik nechce a už sa nedá nosiť? V Holandsku už vedia

Kvalita oblečenia sa zhoršuje. Keď to povie šéf holandského podniku Sympany Marc Voogen, dá sa mu veriť. Rozprávame sa vo veľkej hale plnej čiernych igelitových vriec s oblečním: sivý sveter s hviezdičkami, oranžová bunda, plyšové hračky. Svetlohnedú opičku si zamestnanci nechali a dnes je malým maskotom, ktorý stráži pohár s kávou.

Kým pred desiatimi rokmi sa dalo znovu nosiť 70 až 80 percent oblečenia, teraz je to už len polovica z textilu, ktorý vyzbierajú, pokračuje Voogen. Je to najmä výsledok takzvanej rýchlej módy.

Ide o trend veľkých odevných reťazcov uvádzať na trh veľmi veľa oblečenia, ktoré je veľmi málo kvalitné. Je lacné, ale kratšie vydrží, a tak zákazník nakupuje viac, ako keby si kúpil drahšie oblečenie, ktoré môže nosiť dlhšie. „Oblečenie má dnes veľmi nízku kvalitu a rastie hmotnosť oblečenia, ktoré sa už nedá opätovne nosiť,“ potvrdzuje Voogen. Výsledkom je, že vzniká veľa textilného odpadu.

V hale je zima, zamestnanci majú bundy, teplé vesty a veľa práce. To, čo sa ešte dá nosiť, putuje do zahraničia či do secondhandov, časť už je nenositeľná.

Holandská spoločnosť Sympany ročne vyzbiera v regiónoch skoro 24 ton textilu, ktorý recykluje, a časť z nich posiela do secondhandov. Na uliciach majú zhruba 2400 kontajnerov a robia aj zber od domu k domu. Aj napriek tomu až 67 percent použitého oblečenia v Holandsku končí v spaľovniach.

Lacné, rýchle, menej kvalitné

Holandský inštitút Circle Economy spočítal, že v rokoch 2000 – 2014 sa celosvetová produkcia textilu zdvojnásobila, a tvrdí, že takýto rast nie je ekologicky udržateľný. Textilný priemysel je podľa Circle Economy z hľadiska záťaže pre životné prostredie hneď za ropným. Výroba textilných vlákien je nesmierne náročná na vodu, pôdu, energiu a chemickú výrobu.

Jedným z veľkých problémov je voda a jej znečistenie. Bavlna, z ktorej je vyrobená takmer polovica svetového oblečenia, spotrebuje veľmi veľa vody a pri výrobe textilu sa mnoho vody znečistí bielidlami, farbami či zmäkčovačmi.

V Európskej únii a v Spojených štátoch sa každý rok spáli alebo odloží na skládky 20 miliónov ton textilu. „Odhaduje sa, že 95 percent z tohto oblečenia by sa dalo znovu použiť alebo zrecyklovať,“ tvrdí holandský inštitút.

A ako je to u nás? V roku 2014 vzniklo na Slovensku deväť miliónov ton odpadu. Textilu sú z tejto masy štyri percentá.

Secondhand aj nové rifle

A čo s toľkým textilným odpadom robiť? Keďže je v odpade menej kvalitného oblečenia, ktoré by sa ešte dalo nosiť, holandskej Sympanii klesli zisky z predaja oblečenia do secondhandov. Museli hľadať ďalšie možnosti, a tak oblečenie recyklujú. Napríklad z neho robia izolácie – materiál Métisse je z recyklovaného oblečenia a zlepšuje akustiku priestoru. Používajú ho na stropy alebo na tabule vo veľkých miestnostiach či v prednáškových sálach.

Sympany spolupracuje aj na výrobe materiálu ReBlend, z ktorého sa robí opäť textil. Ide o materiál tvorený zo 70 percent z recyklovaného textilu a z 30 percent z recyklovaných PET fliaš. „Žiadne nové zdroje, žiadne znečistenie vody, žiadny odpad, žiadne pridané chemikálie,“ tvrdí holandská spoločnosť.

Snažia sa robiť aj vlastné oblečenie – recyklovanú vlnu pod názvom Wool2 používajú na nové svetre a šály. Vlna sa dá recyklovať veľmi dobre, problém je, že v oblečení, ktoré ľudia vyhadzujú, je len málokedy.

Recyklujú aj džínsy, vytvorili svoju značku Red Light Denim. Staré rifle tvorili pôvodne 19 percent a 81 percent bola originálna bavlna. Od tohto roku podiel bavlny firma znížila na 65 percent.

Táto koncepcia však naráža na nedôveru – veľké reťazce o recyklované oblečenie často nemajú záujem. Jedným dôvodom je, že zatiaľ nie sú dobrí v marketingu, ďalší, že obchody majú obavu, že takýto textil je menej kvalitný a ľudia sa budú báť nakupovať oblečenie označované za recyklované.

Predaj týchto produktov ovplyvňuje aj ich cenu. Ak by vyrábali a predávali vo veľkom, mohli by ceny stlačiť na výšku oblečenia z BIO alebo z organickej bavlny, myslí si Voogen. Dnes je cena tohto oblečenia vyššia ako textil z BIO či organickej bavlny. Ich ceny sú zas vyššie v porovnaní s rýchlou módou.

Recyklujeme aj u nás

Aj na Slovensku sú už dobré príklady, ako pracovať s nekvalitným textilom tak, aby neskončil na skládke či v spaľovni. Inštitút cirkulárnej ekonomiky hovorí napríklad o firme SK-Tex, ktorá ročne vráti do obehu približne 4500 ton textilného odpadu a premení ho na rôzne druhy izolácií, vlákien či trhanín vhodných pre automobilový, nábytkársky a stavebný priemysel. Je to najväčšia firma na spracovanie textilného odpadu. Spracúva najmä oblečenie a spolupracuje aj so secondhandmi ako Genesis a Humana.

„Vyhodené oblečenie triedi podľa materiálu na rôzne kvalitatívne skupiny. Medzi najkvalitnejšie materiály na výrobu izolácií patrí obyčajná riflovina – má skvelé izolačné vlastnosti, a preto sa rifle vždy oddeľujú zvlášť,“ opisuje inštitút.

Cestu do Holandska financovalo holandské ministerstvo zahraničných vecí,
holandské veľvyslanectvo v Bratislave a holandský inštitút Circle Economy.