Stupavské zelé je chránenou značkou, odlíši ho od iných pestovateľov kapusty

Rodina Imricha Horínka pestuje kapustu v Máste, časti Stupavy, generácie. Spracovávajú ju klasickým spôsobom: nakladajú ju do drevených sudov, vždy po 10- až 15-centimetrovej vrstve nasolia a poriadne ušliapu.

Typickým však nie je len spracovanie povestného stupavského zelá, ale najmä pôda, ktorá dáva miestnej kapuste jemnú chrenovitú štipľavosť.

Oddnes je značka Stupavské zelé zapísaná v európskom vestníku ako produkt s chráneným označením pôvodu na území Európskej únie. Ide pritom len o druhý výrobok zo Slovenska, ktorý splnil prísne kritériá na zápis, prvým je žitavská paprika.

Prečítajte si

Prečo je stupavské zelé také špeciálne, že môže byť značkou? (+ historické foto)

Zelé len zo Stupavy

Značka sa viaže práve na lokalitu, Stupava leží len pár kilometrov od rieky Morava, odkiaľ sa cez kanály a potoky počas záplav obnovovala pôda. Išlo o naplaveninu piesku a čiernej zeme, podložie je zase vápencové.

Chránené označenie pôvodu budú môcť používať len miestni pestovatelia vo vymedzenej oblasti. Samotný produkt –kyslú kapustu – musia tiež vyrábať tradičným spôsobom: bez akýchkoľvek konzervačných prostriedkov, použiť môžu len kapustu a soľ.

„Celý proces trval štyri roky,“ hovorí Jozef Fabian z Mástskeho potravinového spolku, ktorý o ochrannú známku požiadal. „Nebolo to jednoduché. Dôležité je, že sa tak vieme odlíšiť od iných producentov kapusty a spotrebitelia budú mať garanciu, že kupujú skutočne stupavské zelé.“

Ďalším krokom je podľa Fabiana osloviť pestovateľov, ktorí budú mať záujem o certifikát. Na základe toho potom vytvoria zoznam.

Dozerať na presné dodržiavanie podmienok k ochrannej známke budú nielen kontrolóri zo Štátnej veterinárnej správy, ale najmä samotní pestovatelia. Rovnako aj na to, aby sa kyslá kapusta vyrábala skutočne len z tej, ktorá sa urodí v Stupave.

„Spoliehame sa na to, že ľudia sú najlepšou kontrolou medzi sebou, všetci sa poznáme, kto sa tomu venuje, kto ju skutočne pestuje a kto s ňou len obchoduje,“ dodáva.

Samotná propagácia nie je problém, Fabian si vie predstaviť označenia logom na vreckách či vedierkach, v ktorých kapustu pestovatelia predávajú, označením vlajočkou alebo znakom napríklad na domoch.

Propagáciu pestovateľov aj najväčšej miestnej akcie Dni zelá, ktoré sa konajú na prelome septembra a októbra, sľúbil aj primátor Roman Maroš. Konkrétnejšiu pomoc pestovateľom však zatiaľ nesľúbil.

„V tomto momente by som rád sľúbil napríklad úľavy na dani, ale je to na ďalšie rokovania a potom najmä na rozhodnutí mestských poslancov.“

Chýbajú peniaze aj pracovníci

Dlhodobý prínos získania značky vidí Fabian predovšetkým v motivácii pre pestovateľov aj pre tých mladších, ktorí môžu v tradícii pokračovať.

Najmä motiváciu budú malí pestovatelia potrebovať, pretože pestovanie kapusty na Slovensku klesá. Podľa štatistík ministerstva pôdohospodárstva sa v roku 1996 vypestovalo okolo 93-tisíc ton, minulý rok to bolo už len 16 800 ton, z toho bolo len 8300 ton kyslej.

Problémom pre pestovateľov je nízka výkupná cena, nedostatok pracovníkov aj ťažký prístup k dotáciám.

„Chýbajú nám predovšetkým sezónni robotníci,“ hovorí Horínek, ktorý kapustu pestuje asi na dvoch hektároch. Spomína aj nízku cenu, za ktorú ju musia predávať. Pritom náklady na jej spracovanie sú vyššie. Na svojich pozemkoch nemá závlahy, polieva vodou z potoka.

Problémom pre malých pestovateľov je aj ťažšia dostupnosť dotácií na rozvoj, na nákup strojov či práve na zabezpečenie závlah.

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná však upozorňuje, že prostredníctvom podpory zo Slovenskej platobnej agentúry sa môžu kumuláciou viacerých programov aj menší farmári dostať k dotáciám, ktoré sa im vyplatia.

Okrem jednotnej platby na plochu môžu požiadať o viazané platby na pestovanie s vysokou prácnosťou, ďalej o podporu pre mladých farmárov či príspevok na ekologické poľnohospodárstvo.