Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Aj Bugárov sused Czucz predával pozemky pod obchvat štátu

Podnikateľ tvrdí, že o profit sa podelil so širokou rodinou.

Bývalý šéf Transpetrolu Štefan Czucz minulý rok predával pôdu Národnej diaľničnej spoločnosti. Figuroval ako väčšinový spoluvlastník parcely s ornou pôdou, aké štát vykupuje pod obchvat Bratislavy za ceny blízke hodnote stavebných parciel.

Príbeh podobného biznisu majú za sebou aj Czuczovi susedia z jednej zo šamorínskych ulíc – šéf strany Mosta-Hídu Béla Bugár či bývalý šéf Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty.

Czucz opisuje, že v jeho prípade išlo o pôdu historicky spätú s jeho rodinou z čias, keď o diaľnici nemohla byť ani zmienka a že na konci príbehu išlo o necelých desať tisíc eur.

„Moja rodina zo strany matky Márie Czuczovej, rodenej Reicherovej pochádza z Podunajských Biskupíc, kde od 18. storočia dodnes  žijú jej členovia. Za tie roky nadobudli vlastníctvo k viacerým pozemkom“ opísal Czucz.

Neskôr došlo podľa jeho slov k dedičskému konaniu po jeho starej mame, doložil k nemu dokumenty.

„Na základe rozhodnutia o dedičskom konaní zdedil v roku 1984 všetky pozemky jeden z mojich strýkov Ľudovít Reicher. Z neho prešlo dedičstvo postupne na jeho vnuka. V rámci vyrovnania majetkových pomerov našej rodiny som nadobudol vo februári 2015  do svojho vlastníctva podiel nehnuteľnosti prislúchajúci  rodine po  matke. V júli 2016 som previedol na základe kúpnej zmluvy vlastníctvo časti nadobudnutých pozemkov na NDS,“ vysvetlil Czucz, ako zastupoval pri predaji pôdy približne 20 dedičov.

Výnos z predaja Národnej diaľničnej následne rozdelil medzi dedičmi. Výsledkom je spomínaný výnos necelých 10-tisíc eur v prospech Czucza.

Predávalo sa z tejto parcely:

Zdroj: mapka.gku

Ostatní susedia získali viac

Šéf strany Most-Híd Bugár kupoval pôdu za lacno od príbuzného v roku 2005, keď ešte autostráda nebola v projektoch vytýčená. Predajom Národnej diaľničnej vytvoril zisk približne pol milióna eur.

Hideghéty z pozemkového fondu zasa kupoval pozemky od ďalšieho bývalého nominanta pozemkového fondu, Juraja Gála. Ten ich kúpil na dražbe približne za 1 euro. Pri predaji Národnej diaľničnej zarobili spoločne zhruba toľko ako Bugár. V roku 2012, keď sa dostali na listy vlastníctva, sa jej trasa jasnejšie črtala v projektoch.

Susediace parcely pod autostrádou v Kvetoslave majú väčšie rozlohy, zrejme sa na nich plánuje križovatka.

Dedičstvo rodiny Czuczovej pod diaľnicou je čo do rozlohy pozemkov výrazne menšie, no výkupná cena za štvorcový meter by mala byť o čosi vyššia než v Kvetoslave. Stavebné parcely rastú na hodnote čím bližšie k Bratislave.

„Napríklad väčšina ľudí dostala 40 eur za štvorcový meter,“ povedal minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) v relácii RTVS Sobotné dialógy. Pri nej by napríklad predaj všetkých podielov na parcele v Podunajských Biskupiciach činil približne 100-tisíc eur.

Celý diaľničný projekt bratislavského obchvatu aj s jeho napojením na Dunajskú Stredu je dlhý 59 kilometrov a vyžaduje výkup približne 4,9 milióna štvorcových metrov spravidla ornej pôdy. Už to stálo viac než 300 miliónov eur.

Kúpno-predajných zmlúv na pôdu pod obchvat je už podpísaných približne 11-tisíc, chýbajú posledné podpisy od majiteľov pôdy, ktorí predaj blokujú – pýtajú viac peňazí a chcú predávať väčšie výmery. V Národnej rade majú preto poslanci v utorok prerokovať rýchlu legislatívnu zmenu, ktorá umožní začať stavať diaľnice aj na pozemkoch, ktoré ešte nie sú vyriešené.

Bugár nehlasoval za zverejnenie zmlúv

Žiadne informácie o uzatvorených zmluvách, ktoré sa dostali na verejnosť, dosiaľ nepresvedčili vládnu koalíciu, aby Národná diaľničná tieto zmluvy zverejnila. Opozičná OĽaNO Igora Matoviča opakovane v Národnej rade navrhuje zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka, aby zmluvy ukázal.

Naposledy koalícia odmietla takýto návrh minulý týždeň v utorok. Tentoraz za zverejnenie nezahlasoval ani šéf strany Most-Híd Béla Bugár, hoci predtým zvykol tento návrh podporiť. Za z klubu Most-Híd už hlasoval iba Igor Janckulík, ktorý prišiel do Národnej rady zo strany Sieť. Pri mene Bélu Bugára svieti v zázname o hlasovaní ,neprítomný‘, hoci v sále sedel.

„Opakované návrhy, ktoré žiadajú zverejnenie predmetných kúpno-predajných zmlúv, sú len mediálnou nadprácou opozičných poslancov, keďže celú záležitosť preskúmava súd,“ odkázal Bugár po svojej hovorkyni.

Nezverejnené zmluvy napadla na súde Transparency International. Upozorňuje, že argument o ochrane osobných údajov nesedí, pretože už dnes sú údaje o predávajúcich ,prístupné za poplatok z katastra‘. Všetky zmluvy zverejňuje napríklad Slovenská správa ciest.

Zmenili teraz v strane Most-Híd názor na to, či zmluvy zverejniť?

„Stačí keď sa obrátite na ministerstvo spravodlivosti, normálne dostanete listom, že ak sa zverejní, že kto tam má pozemok, poprípade predal a kúpil od neho pozemok, sú porušené jeho ľudské práva,“ zareagoval Bugár. Avizoval, že ministerstvo spravodlivosti chystá novelu, ktorá by umožnila Národnej diaľničnej zmluvy zverejňovať, no jej detailná podoba zatiaľ nie je známa.

V aktuálnej vládnej koalícii má strana Most-Híd kľúčového nominanta ešte na ministerstve životného prostredia. V rámci ministerstva dopravy by strana mala ovládať aj Národnú diaľničnú spoločnosť. Tej šéfuje exmanažér Transpetrolu Ján Ďurišin.

Dnes na DennikE.sk

Ján Budaj: Matovičove komunikačné chyby neškodia štátu a aj prezidentka polarizuje

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predsedovia koaličných strán podľa Jána Budaja súhlasili so zákazom spaľovania zahraničného jadrového odpadu na Slovensku „Najradšej by som to ukončil ústavným zákonom,“ dodáva s tým, že môže byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Chcem hypotéku: Dostanem v banke 90 % hypotéku? Môžu mi ponúknuť na ten istý byt či dom výrazne inú hypotéku?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Banky stále poskytujú 90-percentné hypotéky, no nezíska ich každý a môžu si účtovať prirážky, hovoria odborníci pre Denník E. Šesť expertov odpovedá aj na otázku, ako rozdielne môžu banky posudzovať rovnakú nehnuteľnosť.

Minúta po minúte

Prímestské autobusy v Košickom kraji budú od pondelka jazdiť v obmedzenom režime. Zmeny sa dotknú spolu 833 spojov na 130 linkách.

Prímestské autobusy tak už nebudú premávať v doterajšom prázdninovom režime, ale podľa upraveného cestovného poriadku, informoval Úrad Košického samosprávneho kraja (KSK). Zmeny v cestovných poriadkoch sú zverejňované na stránkach dopravcov a na www.cp.sk.

Dopravný výkon sa zníži zo súčasného rozsahu približne 460 000 kilometrov týždenne o zhruba 62 000 kilometrov. Zmeny boli spracované na základe aktuálneho počtu prepravených osôb v jednotlivých autobusových spojoch. Obmedzené budú nevyužívané a veľmi málo využívané spoje.

Na výraznom znížení počtu cestujúcich sa prejavili sprísnené opatrenia na obmedzenie mobility obyvateľov, ktoré vzhľadom na pandemickú situáciu prijal ústredný krízový štáb. Kraj ako objednávateľ v spolupráci so zmluvnými dopravcami eurobus a Arriva Michalovce preto upravuje rozsah dopravných služieb.

„V maximálnej možnej miere sa snažíme zabezpečovať dopravnú obslužnosť aj v časoch pandémie a lockdownu, keď mobilitu obyvateľov obmedzujú hygienicko-epidemiologické opatrenia. Treba však povedať, že počet cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave v Košickom kraji vlani klesol o 40 percent, čo pre dopravcov znamená výpadok v tržbách takmer 4,2 milióna eur. Situáciu priebežne vyhodnocujeme a prispôsobujeme aktuálnemu počtu prepravených obyvateľov,“ povedal predseda KSK Rastislav Trnka.

Kraj nevylučuje ďalšie menšie úpravy rozsahu dopravných služieb tak, aby bola prioritne zabezpečená doprava pre zamestnancov kritickej infraštruktúry, najmä zdravotníkov. Autobusy dopravcov eurobus a Arriva Michalovce pritom premávajú nielen na území Košického, ale i Prešovského kraja.

V Michalovciach od pondelka otvoria pre cestujúcich novú autobusovú stanicu. Autobusy tak už nebudú premávať z nástupíšť mestskej hromadnej dopravy, ale budú presmerované na nástupištia nového terminálu. (tasr)

Finančným riaditeľom Dopravného podniku Bratislava by sa mal stať Andrej Zigmund. Na online výberovom konaní uspel spomedzi štyroch uchádzačov.

Informovala o tom hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. „Na základe všetkých zhromaždených materiálov, vystúpení uchádzačov, hodnotenia a následného hlasovania komisia odporúča primátorovi na pozíciu chief financial officer (CFO) DPB, za člena predstavenstva zodpovedného za finančnú oblasť Dopravného podniku Bratislava, Andreja Zigmunda,“ skonštatovala Rajčanová. (tasr)

Spolupracovníci vlády či ministrov nebudú môcť brať dotácie, ako sa to stalo v prípade premiérovho poradcu Kalinského; zmení sa preto zákon. Ľudia z vedenia OĽaNO sa na tom dohodli dnes, povedal minister obrany Jaroslav Naď. (markíza)

Ďalšie obchody by sa mohli otvoriť od 8. februára, ak prejdeme na covid automat a počet pozitívnych testov bude menej ako 5000, zopakoval Marek Krajčí. Tvrdí, že ďalšie uvoľňovanie je možné, ak by sme sa dostali do kontinuálneho pretestovávania, najmä obyvateľov, ktorí sa budú viac pohybovať a prichádzať do kontaktu s ďalšími ľuďmi. (ta3)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo testovanie do soboty večera 2604 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem v jeho areáli. Pozitívnych bolo 22 ľudí, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,84 %.

Reklamné stavby by sa mohli povoľovať len na dobu určitú, najviac na tri roky. Obce by mohli po novom iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na jej pozemkoch, ale sú v území obce. Vyplýva to z návrhu novely stavebného zákona, ktorý do parlamentu predložili poslanci zo Za ľudí a SaS.

Zvýšiť by sa mohli aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Poslanci tak chcú dosiahnuť znižovanie vizuálneho smogu.

V súčasnosti sa môžu reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na ich územiach.

„V prípade, že zdôvodnia, že ich množstvo je neúnosné, môžu na túto skutočnosť poukázať pri predlžovaní doby trvania reklamnej stavby,“ skonštatovali v dôvodovej správe návrhu.

Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, po novom by ju musel vlastník odstrániť do 30 dní. Ak by tak neurobil, mal by zaplatiť pokutu 1350 eur. Poslanci tiež navrhujú sprísniť pokuty za stavbu bez ohlásenia. Zo súčasných 150 až 450 eur by sa mohla zvýšiť na 450 až 1350 eur.

Podľa súčasnej legislatívy môžu iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímalitelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. Po novom by mohla iniciovať odstránenie aj obec, na ktorej území sa stavby nachádzajú.

V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez ohlásenia by stavebný úrad mal získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby.

Vlastník pozemku či obec by tak mohla odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka stavby. Povolenia pre reklamné stavby vydané na dobu neurčitú by sa mohli po novom obmedziť na tri roky, trvali by teda len do 30. apríla 2024. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. mája tohto roka. (tasr)

V Česku otvorili stovky reštaurácií a barov na protest proti opatreniam. Podniky sú súčasťou iniciatívy Chcípl PES (protiepidemický systém ČR). Podľa organizátorov nie je cieľom protestu na pandémii zarábať, ale prežiť. Tiež chcú založiť politické hnutie Otvoríme Česko.

Účasť na akcii ohlásili reštaurácie z Prahy, Teplíc, Ústí nad Labem, Brna, Kladna či okresu Jihlava, pričom sa k protestu pripojili stovky podnikov. Hromadné akcie, pri ktorých by sa zišli tisíce ľudí ako 10. januára na pražskom Staromestskom námestí, však iniciatíva nechystá.

Hovorca pražského magistrátu Vít Hofman povedal, že otvoreným reštauráciám a podnikom hrozí za porušenie pravidiel pokuta do výšky 20 000 českých korún (765 eur).

Iniciatíva Chcípl PES odmieta podmienku, v súlade s ktorou musia žiadatelia o dotáciu z programu vlády s názvom „Covid Gastro – Uzavreté prevádzky“ uviesť, že nikdy neporušili vládne nariadenie.

Zástupcovia iniciatívy oznámili, že chcú založiť politické hnutie Otevřeme Česko – Chcípl PES. Reštaurácie by sa podľa nich mali stať politickými bunkami a zostať tak otvorené, keďže podľa iniciatívy majú politické rokovania v rámci epidemiologických reštrikcií výnimku. (tasr, novinky)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo do piatka večera testovanie na covid-19 2177 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem. Pozitívnych testov bolo 17, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,78 %.

Testovanie v priestoroch automobilky pokračuje aj v sobotu a v nasledujúcich dňoch. V prípade potreby potrvá do utorka 26. januára.

Nová spoločnosť Stellantis vznikla spojením skupiny Fiat Chrysler Automobiles FCA a skupiny Groupe PSA, ktorej súčasťou je aj trnavská automobilka.

Koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry Slovakia Travel, vzniknúť by mohla do 1. apríla 2021. Podmienkou na vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu je ešte súhlas rezortu financií.

Potvrdil to hovorca ministerstva dopravy a výstavby Ivan Rudolf. „Môžeme potvrdiť, že koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu Slovakia Travel, jej vznik je však v zmysle zákona podmienený súhlasom Ministerstva financií (MF) SR. Tento finálny akt ešte nenastal a je nutnou podmienkou vzniku spoločnosti,“ priblížil Rudolf.

Od agentúry si rezort dopravy sľubuje oživenie cestovného ruchu po pandémii ochorenia covid-19, konkurencieschopnosť na zdrojových trhoch, ktorými sú pre SR susedné krajiny, ale aj zvýšenie podielu na HDP národného hospodárstva, podporu regiónov a odstraňovanie regionálnych disparít či podporu rozvoja turistickej infraštruktúry.

Projekt a návrh na vznik organizácie počíta so zriadením samostatnej príspevkovej organizácie podľa vzoru väčšiny funkčných organizácií tohto typu na porovnateľných trhoch, napríklad v Českej republike.

Jej pôsobnosť bude priamo naviazaná na už existujúce regionálne štruktúry, ktorými sú OOCR a KOCR (oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu).

Cieľom je pracovať s exaktnými analytickými dátami z regiónov, analyzovať ich a prinášať konkrétne riešenia na skvalitnenie cestovného ruchu na Slovensku, a to aj s prínosmi pre národné hospodárstvo.

„Sme jediná krajina, ktorá má regionálne štruktúry, ale nemáme nad nimi strešnú organizáciu. Založením Slovakia Travel vytvoríme uzatvorený celok,“ podotkol prednedávnom hovorca ministerstva dopravy.

Podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) je dôležité, aby agentúra vznikla práve v tomto roku, keď sa očakáva oživenie. „Keď nevznikne Slovakia Travel a nepomôžeme cestovnému ruchu v roku 2021, tak už nemusíme pomáhať vôbec,“ upozornil pred časom na sociálnej sieti. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať