Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štátnu budovu, ktorú Kaliňák predal za 5 miliónov, po roku súkromník predal o polovicu drahšie

Administratívna budova pri Zochovej ulici v Bratislave má nového vlastníka. Štát sa jej zbavil za podozrivých okolností. Foto N – Tomáš Benedikovič
Administratívna budova pri Zochovej ulici v Bratislave má nového vlastníka. Štát sa jej zbavil za podozrivých okolností. Foto N – Tomáš Benedikovič

Administratívna budova v centre Bratislavy, ktorú minister Robert Kaliňák (Smer) zamenil za budovu starej Ikey v širšom centre mesta, má už ďalšieho vlastníka. Od firmy, ktorá ju barterom získala od štátu, ju ďalší vlastník po roku kúpil o polovicu drahšie, ako ju predal štát.

Pôvodne štátnu budovu na Staromestskej ulici v Starom Meste najprv v rámci bartera získala firma Vienna Invest. Kaliňák ňou doplatil za budovu starej Ikey, ktorú Vienna Invest vlastnila a potom aj prestavala, lebo práve tam chcel klientske centrum.

Po roku sa novým vlastníkom administratívnej budovy v centre Bratislavy stala eseročka Carmen Invest, za ktorou stojí podnikateľ Roman Weck, dlhoročný spolupracovník finančnej skupiny J&T najmä v biznise v cestovnom ruchu. Celý obchod úverovala Poštová banka, ktorá je priamo zo skupiny J&T.

Po roku prišiel nový majiteľ

Budovu na Staromestskej ulici podľa údajov v katastri kúpila eseročka Carmen Invest na konci januára tohto roka.

Carmen Invest vznikla v roku 2014 a podľa údajov FinStatu bola ešte aj v roku 2016 v strate. Spoločníkom Carmen Invest je eseročka Ekofim, ktorej spoločníkom je aj Roman Weck. Firma sídli v budove, ktorú J&T vlastní.

Weck povedal, že budovu v centre mesta kúpili priamo od Vienna Invest.

Zaujímavé na obchode s administratívnou budovou je porovnanie, na akú cenu ju ocenil štát a za akú cenu ju súkromník neskôr predal. Štát ju pre účely bartera ocenil na 4,8 milióna eur, Weck hovorí, že za ňu platil 7,5 milióna eur.

Carmen Invest si na kúpu nehnuteľnosti a jej rekonštrukciu zobrala úver z Poštovej banky, ktorá má na budovu v centre mesta zriadené záložné právo. Poštová banka eseročke požičala podľa registra záložných práv 11,7 milióna eur.

„V princípe 7,5 milióna eur bolo použitých na kúpu a zvyšok je na rekonštrukciu,“ povedal Weck. V tejto sume sú podľa neho zohľadnené aj nejaké pohľadávky, ktoré má voči nim firma Vienna Invest, aj nejaký výnos pre túto firmu. „My sme chceli tú budovu kúpiť, potrebovali sme vyriešiť nejaké vzájomné pohľadávky a kúpili sme budovu s nejakým výnosom v prospech Vienna Invest. To je celé,“ vysvetlil Weck.

Poštová banka, ktorú vlastní J&T, úver nekomentovala, odvolala sa na bankové tajomstvo.

Hovorca skupiny J&T Maroš Sýkora povedal, že firma Carmen Invest je súkromný podnikateľský projekt Romana Wecka, ktorý nepatrí do skupiny J&T.

„Zároveň by pri upriamení pozornosti na J&T nemal uniknúť pozornosti fakt, že na tomto obchode so štátom zarobil ten, kto nehnuteľnosť predával a u koho ostal rozdiel oproti pôvodnej nadobúdacej cene, a nie konečný kupujúci, ktorý naopak vyššiu cenu zaplatil,“ dodal Sýkora.

Ako Kaliňák zamieňal budovu

Pripomeňme: Kaliňák výber priestorov na najväčšie klientske centrum v budove starej Ikey obhajoval tým, že v Bratislave na to nepozná lepšie miesto. A tak bez súťaže najprv budovu od Vienna Invest prenajal a v tej istej zmluve si so súkromnou firmou dohodol, že budovu prestavia. Potom štát vynovenú budovu kúpil. Celé to prebehlo v roku 2015 bez súťaže.

Podľa Úradu pre verejné obstarávanie tým Kaliňák porušil zákon, lebo na rekonštrukciu budovy súťaž robiť mal. Úrad urobil kontrolu na podnet poslanca Miroslava Beblavého, ktorý v piatok zverejnil aj jej výsledky.

Kaliňák hovorí, že budova aj s rekonštrukciou stála 12,8 milióna eur. V skutočnosti ministerstvo podpísalo aj ďalší dodatok na rekonštrukčné práce za pol milióna eur.

Necelú polovicu ceny, o ktorej Kaliňák hovorí, tvorila zámena budov – za budovu starej Ikey platil štát svojou budovou v centre mesta.

Chcú tam apartmánové byty

Nový majiteľ chce budovu na Staromestskej prerobiť na apartmánové byty, ale uvažuje aj o kancelárskych priestoroch. Weck hovorí, že v roku 2015 sa o budovu v centre mesta nezaujímali.

„Nedokážem posúdiť hodnotu budovy z pohľadu zámeny, ale nemyslím si, že ju ministerstvo strelilo pod hodnotu. To je však môj osobný názor,“ hovorí podnikateľ.

Podľa neho budova v centre mesta nie je v skutočnosti až taká lukratívna, ako sa môže na prvý pohľad zdať. „Boli sme s pamiatkarmi, ktorí trvajú na niektorých celkoch, pretože socialistická architektúra je dnes v kurze. Nemali by sme robiť zásadné zmeny do fasády, vzadu v dvore je chránený múr, takisto chcú zachovať vstupné foyer, ktoré tam je. A to akéhokoľvek investora obmedzuje na využití budovy,“ povedal Weck.

Weck tiež hovorí, že ak chce investor spraviť z toho reálnu budovu, potrebuje do toho vraziť niečo medzi 8 až 12 miliónmi, „aby ste to dostali do nejakého štandardu“.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať