Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Koalícia rýchlo mení zákon pre priekupníkov s pôdou, medzi ktorými je aj Beňovej poradca

Debata o pozemkoch pod obchvat môže byť pre Smer citlivá nielen preto, že predvídaví podnikatelia blokujú jeho stavbu. Na snímke premiér Robert Fico, europoslankyňa Monika Beňová, podpredseda Národnej rady za Smer Martin Glváč. Foto - Tasr
Debata o pozemkoch pod obchvat môže byť pre Smer citlivá nielen preto, že predvídaví podnikatelia blokujú jeho stavbu. Na snímke premiér Robert Fico, europoslankyňa Monika Beňová, podpredseda Národnej rady za Smer Martin Glváč. Foto – Tasr

Smer púšťa do Národnej rady rýchlu novelu o stavaní diaľnic na cudzom.

Vládna koalícia prišla na utorňajšiu schôdzu Národnej rady s novelou, ktorá má odblokovať stavbu bratislavského obchvatu. Keďže zmluva na jeho stavbu je podpísaná, ale pozemky pod diaľnicu chýbajú, novinka má umožniť stavať autostrádu aj na pozemkoch, ktoré ešte nie sú vyvlastnené.

Desať vlastníkov pôdy pod obchvatom Bratislavy D4 totiž blokuje Národnú diaľničnú. Chcú od štátu viac peňazí a predať viac výmery, ako je prijateľné pre ministerstvo dopravy.

Jeho šéf Árpád Érsek (Most-Híd) povedal, že v poslednej desiatke neochotných majiteľov sa opakujú aj mená ľudí, ktorí skupovali za lacno pôdu pri Nitre. Tam sa zviditeľnili prípady, kedy sa následne ukázalo, že na nich bude stáť automobilka Jaguar Land Rover.

A najznámejší aktér pozemkovej kauzy z Nitry, Marek Noga, figuroval na listoch vlastníctva k diaľničnej pôde spolu s advokátom Ľubomírom Klčom, poradcom europoslankyne za Smer Moniky Beňovej.

Beňová: Prečo by sme to riešili?

Smer tak mení zákon aj preto, lebo si nevie rady s človekom blízkym jeho špičkám. Oslovení poslanci koalície hovoria, že takto sa o tom vo vládnych stranách neuvažuje.

„Prečo by sme to v Smere riešili? Pán Klčo nie je člen Smeru,“ zareagovala aj Beňová, keď sme sa chceli spýtať či a aká bola debata o dohadovaní o cene pozemkov so štátom a zmene zákona.

Beňová tiež upozornila, že sa nevenuje problematike dopravy, a nespolupracuje s Klčom v jeho osobných záležitostiach.

Od advokáta sme sa nedozvedeli, čo si myslí o novele, ktorá má púšťať bagre aj na pozemky pred vyvlastnením.

„Dovoľte mi prosím, opätovne vás informovať, že v zmysle zákona o advokácii vám nie som oprávnený poskytnúť informácie,“ povedal Klčo.

Kľúčové parcely už predali

V partii predvídavých podnikateľov okolo Nogu sa objavujú aj mená Boris Tonkovič či Ivan Bachár.

Kľúčové štvorcové metre už majitelia z tejto partie Národnej diaľničnej predali. Katastrálna mapa ukazuje, že pri týchto výmerách už dostali zaplatené v miliónoch eur.

Spor je o cenu za iné drobnejšie výmery a aj o tom, či od nich štát odkúpi celé parcely, alebo len tie, ktoré štát pre stavbu nutne potrebuje.

Štátny tajomník Viktor Stromček, ktorý mal odkup pozemkov roky na starosti, tvrdí, že mená problematických predávajúcich nepozná.

Poslanec OĽaNO Ján Marosz zasa upozorňuje, že priekupníci môžu byť iba „dymová clona“ a že reálne problémy vznikli manažérskym zlyhaním štátu. Spomína majiteľov pozemkov, ktorým stále nebola doručená potrebná dokumentácia k vyvlastneniu.

Minister Érsek tvrdí, že za parcely v centre sporu si podnikatelia pýtajú približne 55 miliónov eur, no štátne posudky píšu o maximálne 20 miliónoch eur. V skutočnosti sa jedná najmä o ornú pôdu, ktorej trhová cena nepresahuje 1 euro za meter štvorcový. Keď sa na nej nakreslí diaľnica, štát ju vykupuje za ceny blízke hodnotám stavebných pozemkov. Tie sú najvzácnejšie pri Bratislave.

Dnes na DennikE.sk

Ľudia po pohreboch najviac ľutujú, že nič nepovedali, hovorí celebrantka z prírodného cintorína

Celebrantka Monika Suchánska. Foto – archív Moniky Suchánskej, Michal Jenčo
Celebrantka Monika Suchánska. Foto – archív Moniky Suchánskej, Michal Jenčo

Rodinní príslušníci a blízki po pohrebe najčastejšie ľutujú, že na ňom neprehovorili, hovorí Monika Suchánska, celebrantka rozlúčkových obradov. „Keď na ňom však prehovorili, nikdy to neľutujú.“ Obrad podľa nej nie je jednorazová záležitosť a môže navždy zmeniť vzťahy v rodine.

Minúta po minúte

Ďalšie obchody by sa mohli otvoriť od 8. februára, ak prejdeme na covid automat a počet pozitívnych testov bude menej ako 5000, zopakoval Marek Krajčí. Tvrdí, že ďalšie uvoľňovanie je možné, ak by sme sa dostali do kontinuálneho pretestovávania, najmä obyvateľov, ktorí sa budú viac pohybovať a prichádzať do kontaktu s ďalšími ľuďmi. (ta3)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo testovanie do soboty večera 2604 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem v jeho areáli. Pozitívnych bolo 22 ľudí, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,84 %.

Reklamné stavby by sa mohli povoľovať len na dobu určitú, najviac na tri roky. Obce by mohli po novom iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na jej pozemkoch, ale sú v území obce. Vyplýva to z návrhu novely stavebného zákona, ktorý do parlamentu predložili poslanci zo Za ľudí a SaS.

Zvýšiť by sa mohli aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Poslanci tak chcú dosiahnuť znižovanie vizuálneho smogu.

V súčasnosti sa môžu reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na ich územiach.

„V prípade, že zdôvodnia, že ich množstvo je neúnosné, môžu na túto skutočnosť poukázať pri predlžovaní doby trvania reklamnej stavby,“ skonštatovali v dôvodovej správe návrhu.

Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, po novom by ju musel vlastník odstrániť do 30 dní. Ak by tak neurobil, mal by zaplatiť pokutu 1350 eur. Poslanci tiež navrhujú sprísniť pokuty za stavbu bez ohlásenia. Zo súčasných 150 až 450 eur by sa mohla zvýšiť na 450 až 1350 eur.

Podľa súčasnej legislatívy môžu iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímalitelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. Po novom by mohla iniciovať odstránenie aj obec, na ktorej území sa stavby nachádzajú.

V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez ohlásenia by stavebný úrad mal získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby.

Vlastník pozemku či obec by tak mohla odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka stavby. Povolenia pre reklamné stavby vydané na dobu neurčitú by sa mohli po novom obmedziť na tri roky, trvali by teda len do 30. apríla 2024. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. mája tohto roka. (tasr)

V Česku otvorili stovky reštaurácií a barov na protest proti opatreniam. Podniky sú súčasťou iniciatívy Chcípl PES (protiepidemický systém ČR). Podľa organizátorov nie je cieľom protestu na pandémii zarábať, ale prežiť. Tiež chcú založiť politické hnutie Otvoríme Česko.

Účasť na akcii ohlásili reštaurácie z Prahy, Teplíc, Ústí nad Labem, Brna, Kladna či okresu Jihlava, pričom sa k protestu pripojili stovky podnikov. Hromadné akcie, pri ktorých by sa zišli tisíce ľudí ako 10. januára na pražskom Staromestskom námestí, však iniciatíva nechystá.

Hovorca pražského magistrátu Vít Hofman povedal, že otvoreným reštauráciám a podnikom hrozí za porušenie pravidiel pokuta do výšky 20 000 českých korún (765 eur).

Iniciatíva Chcípl PES odmieta podmienku, v súlade s ktorou musia žiadatelia o dotáciu z programu vlády s názvom „Covid Gastro – Uzavreté prevádzky“ uviesť, že nikdy neporušili vládne nariadenie.

Zástupcovia iniciatívy oznámili, že chcú založiť politické hnutie Otevřeme Česko – Chcípl PES. Reštaurácie by sa podľa nich mali stať politickými bunkami a zostať tak otvorené, keďže podľa iniciatívy majú politické rokovania v rámci epidemiologických reštrikcií výnimku. (tasr, novinky)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo do piatka večera testovanie na covid-19 2177 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem. Pozitívnych testov bolo 17, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,78 %.

Testovanie v priestoroch automobilky pokračuje aj v sobotu a v nasledujúcich dňoch. V prípade potreby potrvá do utorka 26. januára.

Nová spoločnosť Stellantis vznikla spojením skupiny Fiat Chrysler Automobiles FCA a skupiny Groupe PSA, ktorej súčasťou je aj trnavská automobilka.

Koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry Slovakia Travel, vzniknúť by mohla do 1. apríla 2021. Podmienkou na vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu je ešte súhlas rezortu financií.

Potvrdil to hovorca ministerstva dopravy a výstavby Ivan Rudolf. „Môžeme potvrdiť, že koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu Slovakia Travel, jej vznik je však v zmysle zákona podmienený súhlasom Ministerstva financií (MF) SR. Tento finálny akt ešte nenastal a je nutnou podmienkou vzniku spoločnosti,“ priblížil Rudolf.

Od agentúry si rezort dopravy sľubuje oživenie cestovného ruchu po pandémii ochorenia covid-19, konkurencieschopnosť na zdrojových trhoch, ktorými sú pre SR susedné krajiny, ale aj zvýšenie podielu na HDP národného hospodárstva, podporu regiónov a odstraňovanie regionálnych disparít či podporu rozvoja turistickej infraštruktúry.

Projekt a návrh na vznik organizácie počíta so zriadením samostatnej príspevkovej organizácie podľa vzoru väčšiny funkčných organizácií tohto typu na porovnateľných trhoch, napríklad v Českej republike.

Jej pôsobnosť bude priamo naviazaná na už existujúce regionálne štruktúry, ktorými sú OOCR a KOCR (oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu).

Cieľom je pracovať s exaktnými analytickými dátami z regiónov, analyzovať ich a prinášať konkrétne riešenia na skvalitnenie cestovného ruchu na Slovensku, a to aj s prínosmi pre národné hospodárstvo.

„Sme jediná krajina, ktorá má regionálne štruktúry, ale nemáme nad nimi strešnú organizáciu. Založením Slovakia Travel vytvoríme uzatvorený celok,“ podotkol prednedávnom hovorca ministerstva dopravy.

Podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) je dôležité, aby agentúra vznikla práve v tomto roku, keď sa očakáva oživenie. „Keď nevznikne Slovakia Travel a nepomôžeme cestovnému ruchu v roku 2021, tak už nemusíme pomáhať vôbec,“ upozornil pred časom na sociálnej sieti. (tasr)

Obce by mohli pokutovať porušenie zákazov zastavenia a státia vozidiel. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cestnej premávke, ktorý do parlamentu predložili koaliční poslanci.

Predkladatelia v dôvodovej správe vysvetlili, že „v súčasnosti je možné správny delikt držiteľa vozidla, tzv. objektívna zodpovednosť, prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva Policajný zbor.“

Obec tak nemá možnosť vyhotovovať dôkazy ani vydávať meritórne rozhodnutia v takýchto prípadoch.

Pri zmene legislatívy argumentujú, že mnoho obcí, najmä okresné a krajské mestá, začalo riešiť problematiku parkovania rezidentov a jasne stanovili pravidlá, pričom realizovali príslušné dopravné značenie. Nemajú však kompetencie na kontrolu rešpektovania týchto pravidiel formou objektívnej zodpovednosti.

„Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby obec mala možnosť pokutovať držiteľa vozidla za porušenie jeho povinností, a tak zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní jeho motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky spočívajúce v zákaze zastavenia alebo státia vozidiel v územnej pôsobnosti konkrétnej obce,“ tvrdia predkladatelia.

Účinnosť novely v prípade jej schválenia navrhujú od 1. mája 2021. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať