Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Miesto piatkov v meste programoval, dnes má úspešný portál

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľuboš Demovič má 24 rokov. V šestnástich naprogramoval študentský portál Zones.sk, ktorý mesačne navštívi 700-tisíc ľudí. Vlani skončil vysokú školu a teraz sa chce plne venovať svojej stránke.

Keď mal dvanásť rokov, naprogramoval prvú osobnú stránku. Rodičia dlho nevedeli, čo robí. Dnes má Ľuboš Demovič 24 rokov, je úspešný podnikateľ a portál, ktorý programoval po večeroch v šestnástich rokoch, mu prináša voľnosť aj prácu.

Študentský portál Zones.sk navštívi mesačne 700-tisíc ľudí.

Najskôr vyhral na strednej škole konkurz na administrátora školskej stránky, s ktorou vyhral súťaž mladých talentov. Vtedy sa rozhodol: založím si vlastný projekt.

V škole sa programovať weby neučili, programovanie vtedy ešte nebolo také rozšírené ako dnes. Kúpil si knihu za tisíc korún a začal sa učiť doma sám.

„Tých tisíc korún bolo vtedy veľa peňazí. Keď som rodičom povedal, že chcem knihu za tisíc korún, pochybovali, či to nebudú vyhodené peniaze,“ spomína.

Neboli, druhák na gymnáziu na Grösslingovej sa pustil do výroby svojej stránky. „Kúpil som si cez mamu doménu. Mal som 16 rokov, nemohol som si ju kúpiť sám. Začal som odpočítavať, že do pol roka musím projekt spustiť. To ma motivovalo.“

A tak sa po škole nehral na počítači hry ani nechodil často von. Sedel doma a programoval svoju stránku. Počítač nebol len jeho, musel sa pri ňom striedať s bratom.

Kniha za tisíc korún mu nedala všetky odpovede na jeho otázky, a tak sa pýtal na diskusných fórach. Dodnes si ich pochvaľuje. „Raz som mal problém a pomáhal mi s tým pán z Rožňavy. Mali sme trojhodinový hovor cez Skype. Ani neviem, ako vyzerá.“

 Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nehovoril o tom

V škole o projekte skoro nikomu nehovoril. Ani vtedy, keď sa už jeho projekt dobre rozbehol a on sa pozeral na to, ako spolužiaci používajú materiály na maturity zo Zmaturuj.sk, ktoré patrilo pod jeho stránku Zones.

Zvažoval, či ísť na vysokú školu. Napokon išiel a neľutuje. Vlani skončil Fakultu informatiky a informačných technológií na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

„Bola dosť náročná a mal som všetky možné semináre. Snažil som sa z nej vyťažiť čo najviac,“ hovorí Ľuboš. Škola ho naučila veľa a má vďaka nej aj dobré kontakty. Dostal sa aj na viac súťaží.

„Už by som uvažoval nad zahraničnou univerzitou, ale v Bratislave som mal tiež výborné podmienky a možnosť osobitného prístupu. Počas bakalárskeho ročníka sme s tímom vyhrali slovenské kolo prestížnej medzinárodnej technologickej súťaže Imagine Cup a dostali sa do Sydney.“

Teraz sa chce naplno venovať Zones.sk. Plánuje ho rozširovať a rád by zamestnával iných ľudí. Dnes robí najmä s externými spolupracovníkmi.

Stránku chce posunúť zo študentskej komunity ďalej. „Chceli by sme združiť viaceré projekty, niektoré by sme založili, niektoré kúpili.“ Študenti sú totiž dobrá cieľová skupina, ale nemajú veľa peňazí.

A ako sa dá na študentskom portáli zarobiť? Ľubošovi sa to začalo dariť už mesiac po spustení webu. Už vtedy mu prišla prvá ponuka na reklamu. Nemal ani potuchy, ako sa robí cenník, a tak si určil cenu podľa iných stránok. Akceptovali to.

„Ale mal som 17 rokov a nemohol som vystaviť faktúru. Bolo to pre mňa niečo nepredstaviteľné, nikde som nemusel ísť pracovať a dostal som peniaze.“

Predtým bol aj na brigádach, kde manuálne pracoval – roznášal noviny, robil maskotov. „V jednom hypermarkete som pochopil, že to nemôžem robiť. Za dve eurá na hodinu som dával čipy na lyže. Keď som bol o polhodinu dlhšie na prestávke, pomaly mi strhli celú výplatu.“

 Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zarábať začal po troch rokoch

Aj keď mal príjmy z reklamy od začiatku, nešlo o veľké sumy. Peniaze si neužíval, investoval ich najmä do reklamy na portál. Aj vreckové poberal ďalej.

Keď na Veľkú noc niečo dostal od starých rodičov, kúpil si za to reklamu. Po čase sa pýtali, čo s peniazmi urobil. „Keď som im povedal, že platené kliknutia cez inzertný systém na moju stránku, neboli z toho veľmi nadšení.“

Stránka začala zarábať po zhruba troch rokoch. Zisk nie je podľa neho obrovský, platí externistov a investuje aj do vývoja.

Mal už ponuky na kúpu Zones, žiadnu však neprijal. Portál predať nechce, ale ak by mal navrhnúť, za koľko by to urobil, so smiechom povie, že by chcel milión eur.

Mladí sa nevedia predať

V tíme, s ktorým pracuje, sú takmer všetci pod tridsať. Robí porotcu v súťažiach mladých stredoškolákov, a ak vidí niekoho šikovného, osloví ho. Ak si mladí nevedia nájsť prácu, je to podľa neho preto, že študujú na nesprávnych školách.

„Moji spolužiaci študovali informatiku a všetci majú výborne platené miesta. Niektorí si však vyberajú odbory, ktoré nie sú až také žiadané. Poznám dievčatá, ktoré chcú byť učiteľkami, ale keď zistia, že za to dostanú 500 eur, radšej idú robiť do nejakej firmy,“ hovorí Ľuboš.

Mladí ľudia by sa podľa neho mali vedieť lepšie predať. Životopisy, ktoré mu chodia, sú zlé a šablónovité.

Za ideálne by považoval, ak by napísali, čo jeho stránke chýba a čo by tam vedeli vylepšiť. Mobilnú Android aplikáciu spravil šikovný študent, ktorý prebral obsah zo Zmaturuj.sk a prišiel s hotovým riešením. „Dal nám ju zadarmo. Teraz to má takmer 100-tisíc stiahnutí a potom urobil aplikáciu pre celé Zones. A tú už sme mu zaplatili,“ hovorí Ľuboš.

Rada na záver: ak chcú byť mladí úspešní, mali by sa odlíšiť od ostatných.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Americký prezident Trump opäť pohrozil Európskej únii zavedením dodatočných ciel na dovoz európskych áut do USA. Vyhlásil, že Biely dom by o týchto clách vážne uvažoval, ak by Washington a Brusel nedokázali dospieť k obchodnej dohode. Dúfa však, že sa dohodu podarí dohodnúť. (čtk)

Zdieľať

Eustream vlani zvýšil objem prepraveného plynu o zhruba šestinu na 69,1 miliardy kubických metrov, čo je najviac od roku 2011. K výraznému rastu prispelo aj predzásobenie zákazníkov pre neistotu ohľadne tranzitu ruského plynu do Európy.

O objeme prepravy plynu za minulý rok informuje Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ), ktorý sa odvoláva na údaje Eustreamu.

Neistota súvisiaca s dodávkami plynu sa týkala toho, či bude pokračovať zmluva o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu ďalej do Európy. Moskva a Kyjev zmluvu napokon podpísali na konci vlaňajška.

Od začiatku tohto roka sa preprava plynu cez Slovensko už drží na nižších úrovniach. Situáciu na trhu okrem prebytku plynu ovplyvňuje aj pomerne teplé počasie, čo tlačí na pokles cien komodity.

Kam prúdi plyn cez Slovensko:

Väčšina plynu prepraveného cez Slovensko smeruje ďalej na európske trhy, s najväčším objemom prepravy na výstupný bod Baumarten v Rakúsku.

Okrem tradičného tranzitu na západ Eustream prepravuje plyn aj smerom do Maďarska a reverzným tokom na Ukrajinu, kde preprava za minulý rok dosiahla 9 miliárd kubických metrov.

Podľa údajov distribútora SPP – distribúcia dosiahla vlani domáca spotreba plynu 4,84 miliardy kubických metrov, uvádza SPNZ. V roku 2018 podľa ministerstva hospodárstva dosiahla 4,9 miliardy kubických metrov.

Zdieľať

Súčasný parlament už nezvolí viceguvernérku NBS, šéfa úradu na ochranu whistleblowerov ani nového šéfa telekomunikačného úradu, hoci to mal v pláne. Koalícia totiž nechala na rokovanie len jediný bod.

Medzi bodmi, ktoré vypadli z programu rokovania parlamentu, je:

  • Vládny návrh na menovanie štátnej tajomníčky ministerstva financií za SNS Dany Meager na post viceguvernérky Národnej banky Slovenska.
  • Návrh uznesenia, ktoré malo zaviazať Národnú banku Slovenska, aby pripravila všetko na presun investičného zlata z Londýna späť na Slovensko.
  • Voľba predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Vláda minulý týždeň označila spomedzi troch kandidátov za favorita aktuálneho šéfa telekomunikačného úradu Vladimíra Kešjara.
  • Návrh vlády na voľbu predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
  • Návrh zákona na zabránenie neprimeranej koncentrácie vlastníctva a usporiadanie konfliktu záujmov na mediálnom trhu a v oblasti zdravotníctva (takzvaný lex Haščák).
Zdieľať

Francúzsko ponúklo USA odklad splatnosti dane z digitálnych služieb pre veľké internetové firmy z apríla na koniec roka. Snaží sa tým riešiť vzájomný spor, v rámci ktorého Washington pohrozil Francúzsku zavedením cla na niektoré tovary.

O ponuke ústretového kroku Francúzska ohľadne digitálnej dane informuje Reuters s odvolaním sa na zdroj z francúzskeho ministerstva financií.

Návrh má byť súčasťou prímeria, na ktorom sa dohodli francúzsky prezident Emmanuel Macron a americký prezident Donald Trump.

Malo by platiť do konca roka, čiže zhruba do amerických prezidentských volieb.

Na čom sa dohodli:

  • Francúzsko má odložiť tohtoročnú platbu dane. Cieľom je získať čas na širšie rokovania v rámci OECD, ktorá pracuje na reforme medzinárodných daňových pravidiel.
  • Spojené štáty sľúbili, že nezavedú clá a budú pokračovať v rozhovoroch o riešení sporu. Nespustí sa tak nové kolo obchodnej vojny medzi EÚ a USA.

Čo rieši EÚ (a Francúzsko):

Veľké internetové giganty, ako sú Google, Apple, Facebook či Amazon, platia v Európe priemernú daň okolo 9,5 %, kým priemerné zaťaženie iných európskych firiem daňou z príjmu je 23 %.

Únia sa nedohodla na zavedení spoločnej digitálnej dane, preto viaceré krajiny vrátane Francúzska či Talianska ohlásili samostatné zdanenie digitálneho obchodu.

Francúzsky parlament schválil 3-percentnú digitálnu daň z obratu vlani v lete, platí spätne od začiatku roka 2019.

Týka sa firiem, ktoré majú v krajine príjmy nad 25 miliónov eur a celosvetovo viac než 750 miliónov eur.

Čím hrozili Američania:

Spojené štáty tvrdia, že daň nespravodlivo diskriminuje veľké americké internetové firmy.

Koncom vlaňajška varovali, že v rámci odvety môžu uvaliť až 100-percentné dodatočné clá na dovoz francúzskych výrobkov v hodnote 2,4 miliardy dolárov ročne, vrátane šumivého vína, kabeliek, syrov a ďalších výrobkov.

Zdieľať

Zakladajúci akcionári Metra zvyšujú svoj vplyv. Môžu blokovať Křetínskeho s Tkáčom

Nadácie Meridian a Beisheim Group zvýšili svoj podiel v Metre na 23,06 % z doterajších 20,56 % a de facto tak získali blokačný menšinový podiel. Najväčším akcionárom nemeckého reťazca je firma EPGC Daniela Křetínskeho a Patrika Tkáča.

Zakladajúci akcionári Metra nevylúčili nákup ďalších akcií, píše DPA.

Blokačná minorita v Metre je formálne 25 %, no reálne stačí aj menší podiel, pretože nie všetci akcionári sa zúčastňujú valných zhromaždení.

Podľa účasti na predchádzajúcich zasadnutiach tak Meridian a Beisheim so súčasným podielom už majú blokačnú minoritu.

Aká je pozícia Křetínskeho a Tkáča v Metre:

  • sú najväčším akcionárom, prostredníctvom firmy EP Global Commerce vlastnia 29,99 % akcií,
  • vlani neuspeli s ponukou na prevzatie za 5,8 miliardy eur, odmietli ju práve Meridian a Beisheim,
  • majú možnosť kúpiť ďalšie akcie od firmy Haniel, po zvýšení podielu nad 30 % by museli oznámiť povinnú ponuku na odkup pre zostávajúcich akcionárov.

Meridian a Beisheim podporujú súčasnú stratégiu Metra orientovanú na veľkoobchodné aktivity.

Metro v uplynulých rokoch predalo niektoré vedľajšie aktivity a zameriava sa len na veľkoobchod v Európe, teda na dodávky hotelom, reštauráciám a nezávislým obchodníkom.

Súčasne čelí stagnácii na nemeckom trhu a poklesu v Rusku.

Metro má v 26 krajinách viac ako 770 veľkoobchodov Cash & Carry, ktoré zamestnávajú vyše 150-tisíc ľudí. Na Slovensku prevádzkuje šesť veľkoobchodných prevádzok.

Zdieľať

V Davose sa začalo Svetové ekonomické fórum. V popredí diskusií bude najmä problematika klimatických zmien, kvôli ktorej do alpského strediska mieria aj stovky ekologických aktivistov. Tí od svetových lídrov požadujú, aby prijali opatrenia na zmiernenie vplyvov globálneho otepľovania, a volajú tiež po klimatickej spravodlivosti. (čtk)

Zdieľať

Globálne priame zahraničné investície sa vlani znížili o 1 % na 1,39 bilióna dolárov. Klesli štvrtý rok po sebe a dostali sa najnižšie za takmer 10 rokov. Najväčším príjemcom investícií sú USA s náskokom pred druhou Čínou.

Predbežný odhad priamych zahraničných investícií za minulý rok zverejnila vo svojej správe Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD).

Priame zahraničné investície (FDI) zahŕňajú prevzatie zahraničných podnikov, cezhraničné vnútropodnikové pôžičky či investície do novovznikajúcich podnikateľských projektov v zahraničí. Sú považované za jeden z ukazovateľov globalizácie, píše Reuters.

Čo je za poklesom:

  • prispel k nemu nepriaznivý vývoj v Hongkongu, kde sa príliv investícií zo zahraničia v dôsledku politických nepokojov prepadol o takmer polovicu na 55 miliárd dolárov,
  • zahraničné investície v Británii klesli o 6 %, krajina zápasila s neistotou okolo vystúpenia z EÚ,
  • Európska únia vykázala zníženie investícií o 15 % na 305 miliárd dolárov.

Investičný šéf UNCTAD James Zhan upozornil, že celá EÚ i niektoré jednotlivé členské štáty sprísnili kontrolu prichádzajúcich investícií, najmä pre obavy z národnej bezpečnosti.

Mohlo to odradiť časť investorov, obzvlášť v technologickom sektore.

Aký je výhľad:

V tomto roku by sa globálne FDI mohli po čase mierne zvýšiť, a to vďaka opadnutiu obchodného napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou.

UNCTAD upozorňuje, že optimizmus ohľadne budúceho vývoja podkopáva pretrvávajúca geopolitická neistota a protekcionistické tlaky.

Zdieľať

Ak dnes parlament schváli nomináciu štátnej tajomníčky Dany Meager na viceguvernérku NBS, Veronika Remišová (Za ľudí) sa chce obrátiť na prezidentku so žiadosťou o jej nevymenovanie. „Táto nominácia by mohla vážne narušiť nezávislosť NBS.“

Opozičná poslankyňa tvrdí, že Dana Meager, nominantka SNS, nemá päťročnú prax v oblasti menovej politiky, ktorá sa na túto pozíciu vyžaduje.

„Pani Meager nemá prakticky žiadne skúsenosti a vzdelanie v oblasti menovej politiky ani v oblasti finančného dohľadu, čo sú dve hlavné funkcie, ktoré vykonáva NBS,“ povedala Remišová.

Upozornil na to aj Klub ekonomických analytikov.

Remišová tiež žiada, aby štátne orgány, NBÚ a SIS preverili, či Meager bola v roku 2014 na dovolenke v Taliansku s Vadalovcami. „Dovtedy žiadame, aby bolo prerušené rokovanie o tomto bode programu.“

Podľa Remišovej by končiaci parlament nemal krátko pred voľbami rozhodovať o takých dôležitých nomináciách.

Remišová tiež pripomenula, že SNS pred rokom navrhla Jozefa Hudáka. Parlament ho v tajnej voľbe schválil, prezident Kiska ani prezidentka Čaputová ho do funkcie nevymenovali.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

Objem priamych zahraničných investícií v Číne vlani stúpol o 5,8 % na 137 miliárd dolárov, ich rast bol najrýchlejší za dva roky. Investície čínskych firiem v zahraničí opäť klesli, príčinou je pretrvávajúce obmedzovanie pohybu kapitálu.

Čína zostala druhým najväčším príjemcom priamych zahraničných investícií, cituje Reuters Čchien Kche-minga, štátneho tajomníka čínskeho ministra obchodu.

Podľa správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) získala Čína v minulom roku investície za 140 miliárd dolárov, prvé Spojené štáty v hodnote 251 miliárd dolárov.

Ako investovali Číňania:

  • zahraničné investície čínskych firiem vlani klesli o 8,2 percenta a dosiahli takmer 111 miliárd dolárov,
  • štruktúra investícií bola vyrovnanejšia, najviac peňazí smerovalo do realít a komerčných služieb, spracovateľského priemyslu, distribúcie a maloobchodu,
  • z celkového objemu mierilo 14 percent do krajín pozdĺž takzvanej novej Hodvábnej cesty, ktorá prepája Čínu s ďalšími krajinami Ázie a Európou.

Investície čínskych firiem boli v minulosti významnou hnacou silou globálnych cien, od realít po hodnoty fúzií a akvizícií.

Od roku 2016, keď Peking výrazne sprísnil kontrolu nad pohybom kapitálu, prudko klesajú.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať