V škole neboli spokojní, čas využili inak. Vymysleli výbornú aplikáciu

Predávajú aplikáciu, ktorá pomáha obchodom určiť, ako sa predáva tovar. „Nerobíme to preto, aby sme mali každý mesiac dvetisíc eur,“ hovoria Jozef Štefanka a Daniel Minárik.

Ich aplikácia ProfitUp umožňuje obchodníkom spraviť si jednoducho analýzu, ktorý tovar majú dlho na sklade alebo v ktorých predajniach ľudia viac nakupujú mlieko a kde chlieb. Odhalia šikovných a lenivých predavačov.

Ich aplikáciu dnes využíva zhruba dvadsať sietí predajní, medzi nimi Adidas, Martinus, Benetton, Nike, Puma či Pietro Filipi. Najskôr sa chceli orientovať na menšie siete, ale keď videli záujem veľkých predajcov, ponuku rozšírili.

Za zhruba 20 až 60 eur na predajňu si môžu obchodníci predplatiť podrobnejšie analýzy o maloobchode. Podľa toho si môžu nastaviť, aký tovar má ísť do akej predajne či ako odmeňovať predavačov podľa aktivity, zistia, aký je priemerný nákup a ako sa predávajú jednotlivé produkty.

Problém v maloobchode sú podľa nich zlé dáta. „Ak chcú rozumné výsledky, potrebujú analytikov, ktorí pospájajú rôzne dáta. Naša vízia je to zjednodušiť,“ hovorí Daniel, ktorý robil analytika pre Tesco alebo Nike.

Ľudia podľa neho trávia veľa času len zliepaním a získavaním údajov. Ostáva potom menej času na samotnú analýzu. To má aplikácia vyriešiť a obchody tak môžu ušetriť.

„Napríklad, ak má firma päť predajní, mesačne za ne zaplatí v priemere 250 eur. Na štandardné mesačné správy potrebujú 40 hodín mesačne. Tak sa dostanú na náklady našej aplikácie,“ hovorí Daniel.

Prvý rok po spustení dosiahli tržby 60-tisíc eur. „Chceme medziročne stopercentný nárast tržieb. Minulý rok sme mali vyše 100-tisícové tržby,“ dodáva.

Zisk sa ťažko vyjadruje, po dvoch rokoch by mali byť na nule. „Ale nepotrebovali sme cudzí kapitál a vieme pokryť naše náklady.“

Naštartovala ich súťaž

Keď aplikáciu pripravovali, prihlásili sa do súťaže Podnikateľský nápad roka, ktorú vyhrali. „Začali sme sa k aplikácii správať inak. Dokončili by sme ju, aj keby sme nevyhrali, ale neporovnateľne sme na nej zrýchlili prácu,“ hovorí Jozef.

U Daniela ani u Jozefa nejde o prvý projekt. Jozef pripravil aj aplikáciu pre iPhony: hlasom ovládaný kalendár. Aplikácia už nefunguje, aj keď najmä v USA mala úspech. „Nebol na to čas,“ hovorí Jozef.

Pre úplnosť – v podobnom čase uviedol Apple aplikáciu Siri, ktorá bola podobná ako tá ich. „Keď sme zarobili, čo sme do toho investovali a troška navyše, prestali sme sa tomu venovať, nemôžeme súperiť s takým gigantom,“ hovorí Jozef.

Projekt mu však dal veľa. Teraz už vie, že nemusí zverejniť úplne dokonalú verziu aplikácie, lepšie je zverejniť ju skôr a dorobiť ju podľa potrieb klientov. Aplikáciu pre iPhony totiž dlho pripravovali a spustili ju, až keď s ňou boli úplne spokojní. Aplikáciu pre maloobchod tak už robili inak, spustili ju skôr a spolu s klientom vychytávali muchy.

Školy nedokončili

Aj keď sú úspešní, titul nemajú. Obaja na vysoké školy nastúpili, ani jeden ju nedokončil. 

„Mal som dokončenú aj bakalársku prácu. Bol som trikrát tretiak, ale ani na strednej som sa nevedel bifľovať,“ hovorí Daniel, ktorý študoval Fakultu managementu na Univerzite Komenského.

Čakal od nej viac. Vo väčšine predmetov bolo veľa teoretického učiva a len niektoré predmety vyučovali cez prípadové štúdie.

„A potom som sa rozhodol, že čas využijem inak.“ Už počas druhého ročníka robil na centrále Nike. Najskôr ako brigádnik a v druhom ročníku už bol analytik dát.

Tam zistil, že učivo nezodpovedá tomu, čo sa deje v praxi. A tak sa doma vzdelával sám s knihami. Dnes trochu ľutuje, že štúdium neskončil, rád by si totiž urobil titul MBA v zahraničí, čo bez bakalárskeho titulu nejde.

Jozef odchod zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave neľutuje. Skončil už v druhom semestri. „Nechcel som tam ani ísť, mama ma prehovorila. Hovorila, že keď chodila do školy, bolo to super,“ hovorí. On však nemal pocit, že mu to dáva to, čo by potreboval.

Výplaty? Aj 500 eur

Ak by mali poradiť mladým, ktorí chcú podnikať, odporučili by im, aby sa hneď nevzdali. Na začiatku by si mali dávať pozor aj na investície. Oni zatiaľ veľkú investíciu nepotrebovali, hoci ponuky mali.

„Teraz je trend dostať investíciu, ale to nie je meradlo úspechu. Ak ju vyslovene nepotrebujú, nech nehľadajú investora,“ hovorí Daniel.

Aplikáciu si väčšinou robia ľudia, lebo chcú mať niečo vlastné. „Ale pri prvej príležitosti to predajú,“ pridáva sa Jozef. S investorom sa často zníži aj motivácia makať na projekte naplno. „Hneď chcú sekretárky a kancelárie,“ hovorí. Ak niekto má aplikáciu či akékoľvek softvérové riešenie, je podľa neho investícia zbytočná.

„Neviem si predstaviť, načo potrebuje startup sekretárku. Začínajúce podnikanie nie je o tom, aby mal komfort. Najviac sa urobí mimo komfortnej zóny.“

Začínajúcim podnikateľom radia, aby radšej zvyšovali nižšie tržby, ale snažili sa pracovať na veciach sami a nevzali hneď investíciu. Napríklad ich aplikácia im priniesla peniaze po roku.

Dnes nevedia povedať, aké výplaty si dávajú. „Keď niektorý mesiac potrebujem viac, tak si vezmem viac. Mám mesiac, keď sa zmestíme do tisícky, a potom, keď som kupoval postele, do tisíc eur by som sa s posteľou nezmestil, tak som musel zarobiť viac,“ hovorí Jozef.

„Vykrýva nám to náklady na životy a pre nás nie je priorita, aby sme mali 2000 eur mesačne,“ pridáva sa Daniel. Ak by potrebovali investovať alebo prijať ľudí, sú ochotní si dať aj 500 eur. „Ak by som mal vysoký príjem, ani neviem, čo by som s tým robil. Nejdem si kupovať jachtu, máme nafukovačky,“ vtipkuje Jozef. Daniel je spokojný so svojím bagrom Lego Technik.

Peniaze sa snažia dávať na rozvoj. Chcú preraziť v západnej Európe, už dnes sú vo viacerých krajinách, lebo ak u nás majú zmluvu s obchodom, ten preberá ich aplikáciu do celej siete.

Pripravujú tiež aplikáciu pre veľkoobchody. Chcú začať aj na projekte, ktorý spojí informácie o tom, ako sa predávajú jednotlivé tovary a ako sa pohybujú ľudia po predajni.