Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Podiel slovenských potravín v obchodoch opäť klesol (grafy)

Mlieko pochádza zväčša z domácej produkcie. Foto – TASR
Mlieko pochádza zväčša z domácej produkcie. Foto – TASR

Aktualizované 17:00

Väčšina potravín ponúkaných v obchodoch na Slovensku je zo zahraničia, výnimkou sú mlieko, minerálne vody, víno, pivo a destiláty. Najmenej výrobkov zo Slovenska je v kategórii olejov, cukroviniek a konzervárenských produktov.

Ukázal to prieskum, ktorý urobila pre Potravinársku komoru Slovenska (PKS) agentúra GfK Slovakia, ktorá v marci a apríli tohto roku zmapovala 360 reprezentatívne vybraných predajní patriacich pod sedem reťazcov.

Všímala si 16 kategórií a 47 podkategórií výrobkov.

Postupne stále klesá

Tohtoročný prieskum ukázal, že sa podiel domácich potravín na pultoch predajní znížil. Dosiahol v tomto roku 37,2 %, kým vlani bol 38, 5 % a v roku 2011, keď GfK robila tento prieskum prvýkrát, namerala dokonca podiel slovenských výrobkov 50%.

Podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya si nadpolovičný podiel domácich výrobkov zachovávajú len potraviny s nízkou pridanou hodnotou, ako je mlieko a minerálky. „Podiel domácich potravín s vyššou pridanou hodnotou stále klesá a sú nahrádzané dovozom zo zahraničia,“ tvrdí.

Najviac domácich potravín je na pultoch reťazcov COOP a CBA. Aj v nich však podľa Poturnaya v posledných rokoch klesá, v tomto roku bol v COOP 56%, v CBA 48%.

Obchodný riaditeľ GfK Slovensko Rastislav Kočan naznačil, že podiel vystavených domácich potravín koreluje aj s veľkosťou predajní, ktoré majú.

Prieskum totiž ukázal, že najvyššie zastúpenie potravín zo slovenskej produkcie je v menších predajniach, a to 55%, kým v hypermarketoch je to 38% a v supermarketoch 44%. Malé obchody pritom vo väčšej miere prevádzkujú práve reťazce COOP a CBA.

Najmenej je slovenských potravín vystavených na pultoch podľa Kočana „štandardne a dlhodobo“ v reťazci Lidl, kde v tomto roku namerali 14%. Lidl má však podľa prieskumu najvyššie zastúpenie potravín privátnej značky zo všetkých reťazcov.

Treba si všímať absolútne počty

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktorá zastupuje šesť nadnárodných reťazcov upozornila, že už dlhodobo upozorňuje na rozdielne metodiky zverejňovaných prieskumov komunikovaných v percentuálnom vyjadrení bez objektívneho pohľadu na šírku sortimentu alebo veľkosť predajne.

Percentá totiž zakrývajú fakt, že v počte položiek niet väčšej ponuky domácich potravinárskych výrobkov, ako práve na plochách veľkoformátových predajní. Veľký reťazec vykazujúci relatívne nízke percento domácich výrobkov ich totiž v absolútnych počtoch ponúka stále násobne viac ako menšie organizácie chváliace sa mimoriadne vysokými percentami,“ hovorí Katarína Fašiangová, predsedníčka SAMO.

Aliancia preto vyzvala, aby so zverejňovaním percentuálnych podielov bola verejnosť informovaná aj o údajoch, z ktorých tieto percentá vychádzajú. Teda o konkrétnych nameraných počtoch položiek z domácej produkcie, pretože len tak podľa nej možno viesť transparentnú a korektnú diskusiu o podpore domácej ekonomiky.

Najmenej na západe

Z pohľadu regiónov je najmenej vystavených domácich potravín na pultoch predajní v Bratislavskom a Trnavskom kraji. V týchto krajoch totiž dosiahol podľa prieskumu menej ako tretinu sledovaných potravinárskych výrobkov, kým v ďalších krajoch viac ako tretinu, v troch dokonca aj dve pätiny.

Najvyšší podiel slovenských potravín na regáloch, 43%, bol v Banskobystrickom kraji.

Kočan z GfK pripomenul, že práve v krajoch, kde bol nameraný najnižší podiel domácich potravín, je najvyššia kúpna sila, takže neobstojí argument, že domáce potraviny si nemôžu ľudia dovoliť pre ich vyššiu cenu.

Jarmila Halgašová z PKS však pripomenula, že obyvatelia Bratislavského a Trnavského kraja sú dominantní v cezhraničných nákupoch.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať