Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na slovenskú družicu poskytol štát amatérom už 370-tisíc eur, vyletieť má z Indie

Vtedajší predseda občianskeho združenia SOSA Jakub Kapuš predvádza v januári 2016 šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu družicu skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič
Vtedajší predseda občianskeho združenia SOSA Jakub Kapuš predvádza v januári 2016 šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu družicu skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič

Z družice skCube sa u nás robí udalosť celoštátneho významu, v zahraničí takéto satelity vyvíjajú aj stredné školy, dajú sa objednať aj cez internet.

Ostrov Sriharikota na východe Indie doteraz na Slovensku poznal málokto. Nachádza sa na ňom malý kozmodrom, z ktorého Indovia vypúšťajú rakety nesúce satelity rôznych typov.

Začiatkom júna by odtiaľto mala zamieriť do kozmu aj historicky prvá slovenská družica skCube. Ide o kocku s rozmermi 10 x 10 x 10 centimetrov, ktorá bude niesť kameru, vysielač a zopár senzorov.

Na obežnej dráhe má pobudnúť niekoľko rokov. Na Slovensko by mala poslať fotky Zeme a výsledky niekoľkých meraní, potom zhorí v atmosfére.

Médiá ju už s predstihom označili napríklad za „technický zázrak“, ktorý svetu ukáže, že Slovensko nie je len lacná montážna dielňa. Za jej príbehom stojí Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorej tento projekt už dlhší čas zabezpečuje značnú publicitu.

„Začali sme ako chalani z ulice. Za vlastné peniaze sme si kúpili prvé senzory a technológie. Neskôr sa pripojili tri univerzity a rôzni partneri,“ rozprával pred dvoma týždňami novinárom mladý informatik Jakub Kapuš, ktorý je hlavnou tvárou projektu.

Slovenskú družicu má do kozmu vyniesť indická raketa PSLV-XL (polar satellite launch vehicle), ktorá je určená na dopravu väčších i menších satelitov. Foto – Thehansindia.com

Projekt slovenskej družice skutočne pôsobí ako značná improvizácia. Svoje dáta bude posielať do dedinky Čukárska Paka neďaleko Šamorína, kde SOSA zriadila primárnu pozemnú základňu s rádiostanicou.

Umiestnila ju na pozemku s rodinným domom, ktorý patrí členovi združenia, rádioamatérovi Róbertovi Lászlovi.

„Nebolo v našich silách kúpiť pozemok na tento účel, takže takéto riešenie bolo pre nás najvýhodnejšie,“ vysvetľuje Kapuš pre Denník N.

Lászlo je oficiálne zapísaný ako operátor družice. To okrem iného znamená, že by niekoľkokrát za deň mal zachytávať signál z družice.

„Tridsať rokov sa venuje problematike rádiovej a optickej komunikácie. Len vďaka jeho skúsenostiam a osobnému nasadeniu sme absolvovali niekoľkomesačný proces prideľovania frekvencie,“ dodáva Kapuš.

Ondrej Závodský zo SOSA odhaľuje prvú slovenskú družicu skCube. Foto N – Tomáš Benedikovič

Až do tohto momentu by to bol príbeh o tom, ako partia nadšencov postaví vec, ktorá dostane Slovensko do kozmu. SOSA však už v médiách príliš nezdôrazňuje, že projekt veľkoryso financuje štát a že náklady sa oproti pôvodným sľubom štvornásobne nafúkli.

Jeho vedecký prínos je otázny, preto sa k nemu hlási iba časť slovenských akademikov.

„Politicky možno družica Slovensku niečo prinesie, ale vedecky neprinesie vôbec nič. Vo svete takúto kocku robia pod odborným dohľadom aj 14-ročné deti,“ hovorí Aleš Kučera, riaditeľ Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici, ktorý patrí medzi najhlasnejších kritikov združenia SOSA.

Slovenská cesta za štátne peniaze

Keď Kapuš v roku 2013 nápad na zostrojenie družice predstavoval, hovorilo sa o sume 90-tisíc eur. Celý účet mal pokryť grant z ministerstva dopravy a školstva.

„Let je najdrahšou položkou, vyniesť jeden kilogram na nízku obežnú dráhu stojí zhruba 65-tisíc,“ vysvetľoval vtedy.

V tom čase sa plánovalo, že družica poletí v rámci medzinárodného projektu QB-50, ktorý pripravoval belgický von Karmanov inštitút. Jeho cieľom bolo vypustiť na obežnú dráhu naraz 50 malých satelitov z rôznych krajín. Nakoniec sa však Slováci rozhodli pre vlastnú cestu.

„V rámci toho medzinárodného projektu bol problém s komunikáciou, menili sa napríklad plány na nosič družice. Zároveň sme si povedali, že chceme urobiť sofistikovanejší satelit, preto sme sa rozhodli pre vlastnú cestu,“ hovorí dnes Kapuš.

Peniaze od Fica aj dvoch ministrov

SOSA na svojich stránkach uvádza, že do projektu investovala 100-tisíc eur z vlastných prostriedkov a z prostriedkov súkromných donorov, no hlavnú časť peňazí doložil štát.

Napríklad premiér Robert Fico v roku 2015 vyčlenil zo svojej rezervy 120-tisíc eur na vynesenie družice. Ministerstvo školstva za ministrov Juraja Draxlera a Petra Plavčana uvoľnilo peniaze na dostavbu družice a zriadenie pozemnej stanice.

Zatiaľ poslednú zmluvu podpísalo ministerstvo v marci. SOSA vďaka nej získala necelých 50-tisíc eur na „prevádzku pozemnej stanice“, ktorá bude na pozemku rádioamatéra Lászla.

Reálna súťaž neprebehla, SOSA získala peniaze od ministerstva bez toho, aby o ne musela súťažiť s kýmkoľvek ďalším.

„Družica predstavuje unikátny projekt, v rámci ktorého sa vytvorilo úspešné partnerstvo štátnej, akademickej, podnikateľskej a mimovládnej sféry. To je aj jednou z priorít štátnej a európskej politiky,“ vysvetľuje dotáciu hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová.

Prvá slovenská družica skCube za 370-tisíc z verejných zdrojov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Celkovo podľa dostupných údajov vyčlenil štát na družicu zhruba 370-tisíc eur. Je to veľa alebo málo?

To vie len SOSA. Ako občianske združenie nemusí verejne ukazovať podrobnosti o svojich výdavkoch.

Denník N požiadal Kapuša o zmluvy k trom najväčším zákazkám v rámci projektu družice, ktoré pokryli z verejných peňazí. Kapuš sa ospravedlnil, že to pre časovú zaneprázdnenosť nestíha. „Zmluvy plánujeme zverejniť až po štarte, keď opadnú stresy s družicou,“ vysvetlil.

Triviálna záležitosť

Práve státisíce eur, ktorými štát financuje projekt občianskeho združenia, sú hlavným dôvodom, prečo družicu kritizujú niektorí renomovaní vedci.

„Môže mi byť sympatické, že tu máme nadšencov, ktorí sa venujú vesmírnemu výskumu. Prečo by však práve ich mal platiť štát z toho mála peňazí, ktoré sú určené na vedu?“ povedal v rozhovore pre Denník N astronóm Peter Vereš, ktorý momentálne pôsobí na Harvardovej univerzite.

Miniatúrne satelity označované termínom CubeSat sú vo svete už niekoľko rokov bežnou záležitosťou. Iba málokde sa z nich však stáva celonárodná udalosť, o ktorej by informovali najsledovanejšie televízie a ktorá by mala verejnú podporu od najvyšších politikov – od premiéra cez predsedu parlamentu až po prezidenta.

Žiaci základnej školy v meste Arlington neďaleko Washingtonu s vlastným miniatúrnym satelitom. Foto – NASA

V okolitých krajinách vlastný satelit vypustila napríklad univerzita v Budapešti, univerzita vo Varšave alebo univerzita v Bukurešti.

V Izraeli nedávno predstavil družicu tím študentov z niekoľkých stredných škol. Americká NASA minulý rok oznámila, že eviduje dokonca už aj prvú základnú školu s vlastným nanosatelitom.

„Problémom na Slovensku je, že mnoho novinárov vede nerozumie. Často sa nechajú opiť rožkom a potom vychvaľujú projekty, ktoré nemajú takmer žiadnu vedeckú hodnotu,“ dodal Vereš.

Nanosatelity vynáša do kozmu raketa ako vedľajší náklad pri preprave „veľkého satelitu“. Natlačené sú v kontajneri, v ktorom naraz letí osemdesiat takýchto kociek – preto aj musia mať rovnaké rozmery.

V zahraničí fungujú firmy, ktoré ich dodávajú na počkanie, objednať sa dajú aj cez špecializovaný e-shop. Najlacnejšie plne funkčné nanosatelity stoja desaťtisíc dolárov, no umožňujú iba základné funkcie: napríklad fotenie obrázkov a vysielanie údajov o svojej polohe.

Malé satelity si môžete objednať aj cez internet. To však neznamená, že hneď môžu aj letieť na obežnú dráhu. Každému letu predchádza množstvo byrokracie, schvaľovanie štátnym úradom, prideľovanie frekvenčného pásma a zazmluvnenie rakety (nosiča).

Český satelit trikrát väčší

Paralelne so Slovákmi postavili svoj satelit aj Česi, vyletieť by mal tento rok. V Česku o tomto projekte vyšlo iba niekoľko článkov, inak sa mu neprikladá väčšia pozornosť.

Český satelit je trikrát väčší než slovenský, ide vlastne o tri nanosatelity spojené dohromady. Vyvinul ho štátny Výskumný ústav letecký v spolupráci s niekoľkými univerzitami – pozemná stanica bude umiestnená na Západočeskej univerzite v Plzni.

Aj českú družicu financoval z veľkej časti štát, náklady boli ešte niekoľkonásobne vyššie než náklady na slovenskú družicu skCube.

Oproti slovenskej skCube však bude český satelit niesť podstatne viac senzorov. Jeho let by mohol mať aj reálny komerčný prínos – inžinieri budú na ňom testovať napríklad odolnosť dielcov z kompozitného materiálu, ktoré by chceli sériovo vyrábať.

„Satelit overí vlastnosti nového kompozitného materiálu vyvíjaného v Českej republike. Tento materiál môže mať využitie napríklad v kozmických lodiach,“ píše sa na stránkach českého projektu.

Český satelit má názov VZLUSAT-1, vyvinul ho štátny Výskumný ústav letecký v spolupráci s ČVUT a Západočeskou univerzitou v Plzni. Je trikrát väčší než slovenský. Foto – VZLU

Na porovnanie: hlavným zmyslom slovenského satelitu, ako ho prezentuje SOSA, má byť popularizácia vesmírneho výskumu.

„Družica je navrhnutá tak, aby prispela k popularizácii výskumu vesmíru na Slovensku. Palubnou kamerou bude družica snímať Zem a chceli by sme odfotiť aj Slovensko. Pre širokú komunitu rádioamatérov bude možnosť naladiť sa na jej frekvenciu a vypočuť si jej vysielanie v morzeovke,“ píše SOSA na svojom webe.

Zároveň však deklaruje, že družica bude mať aj istý vedecký prínos. Ponesie senzory, ktoré majú monitorovať správanie takzvaných nadoblačných bleskov. „O výsledky tohto experimentu už prejavil záujem aj Ústav fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky,“ dodáva SOSA.

Spory s univerzitou v Žiline

Ďalšia vec, ktorú kritici združeniu SOSA vyčítajú, je, že si družicu privlastnili, hoci pôvodne malo ísť o spoločný projekt so Žilinskou univerzitou.

Členovia SOSA boli síce tí, kto projekt vymyslel a uskutočnil, Žilinská univerzita im však na začiatku poskytla zázemie a dostala aj potrebnú relevanciu. „Z našej strany bol záujem najmä na tom, aby sa mohol mladý kolektív technikov podieľať na riešení takéhoto projektu,“ píše k tomu dnes univerzita.

Vedenie Žilinskej univerzity na projekt v roku 2013 získalo aj prvý štátny grant. Zároveň umožnilo, aby jeden z jej študentov, ktorý bol aj členom SOSA, mohol v rámci dizertačnej práce robiť na vysielači, ktorý bol následne využitý pre družicu.

V priestoroch univerzity mala byť pôvodne aj pozemná stanica na príjem dát. Lenže vzťahy medzi oboma stranami sa postupne vyostrovali. SOSA si začala prizývať k projektu ďalšie školy a spolupráca sa skončila.

„Vzhľadom na to, že SOSA v závere riešenia oslovila viaceré ďalšie subjekty, považovali sme za férové a odporúčali sme, aby po ukončení oficiálnej doby riešenia projektu šla vlastnou cestou,“ dodáva k tomu univerzita.

Ďalšie granty už združenie čerpalo na seba a pozemnú stanicu sa rozhodlo vybudovať na pozemku rádioamatéra Róberta Lászla pri Šamoríne.

Konečný účet neznámy

Dnes SOSA ako svojho hlavného partnera v médiách prezentuje Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, s ktorou projekt dokončila. Žilinu spomína iba okrajovo.

„Samozrejme nás to mrzí, pretože pôvodne sa ten projekt začal u nás, ale nakoniec si tú publicitu užíva niekto iný,“ hovorí prorektor Žilinskej univerzity Jozef Ristvej.

Či doterajších 370-tisíc eur zo strany štátu je konečné číslo, stále nie je jasné. SOSA nevylučuje, že môže potrebovať ešte ďalšie investície.

„Prvú fázu konštrukcie a vypustenia družice máme už skoro pokrytú. Neexistujú skúsenosti s podobným projektom. Prípadný vznik ďalších nákladov sa ukáže, až keď bude družica na obežnej dráhe. Nebudeme však vytvárať žiadne tlaky na verejné financie,“ hovorí k tomu Kapuš.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Arca pred veriteľmi ďalej uniká, súdy jej v tom pomáhajú
  • Telekomunikácie: Mobilní operátori si vysúťažili frekvencie na 5G siete za 100 mil. eur
  • Pandémia: Minister Sulík predstavil svoj protipandemický plán, rieši aj odškodnenie prevádzok, minister Krajčí svoj plán stiahol
  • Cesty: V štúdii uskutočniteľnosti pre cestu 1. triedy medzi Žilinou a Topoľčanmi sú viaceré chyby, tvrdí ÚHP
  • Prepúšťanie: Česká pošta plánuje k 1. marcu 2021 zrušiť vyše 2300 pracovných miest
  • Firmy: Danone redukuje 2-tisíc pracovných miest vrátane štvrtiny pozícií v centrálach, je to 2 % celkovej pracovnej sily
  • Biznis: Podnikateľská aktivita v eurozóne v novembri prudko klesla, dôvodom sú plošné uzávery v dôsledku pandémie
  • Kiná: Firma Cineworld sa dohodla na ďalšom odklade splátok dlhu do júna 2022, získa aj nové pôžičky za 450 miliónov dolárov
  • Prvá pomoc+ a odvodové prázdniny: Čo by malo platiť a neplatí
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Minúta po minúte

Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) má plán pre lyžiarske strediská pred otvorením zimnej sezóny so súborom opatrení podľa okresov a jasnými pravidlami, ich súčasťou má byť aj testovanie. Plán tento týždeň dostanú na schválenie pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Na severe Švédska sa ešte v sobotu zrútila 230-metrová veterná turbína. Pri nehode sa nikto nezranil. Presná príčina známa nie je.

V čase incidentu neboli na mieste prítomní žiadni robotníci. Podobný incident sa vo Švédsku ešte nestal. Turbína, jej čepele a veža, na ktorej stála, sa zrútili v sobotu večer počas silného vetra neďaleko odľahlého mesta Skelleftea.

Konštrukcia, ktorú postavila spoločnosť Vestas so sídlom v Dánsku, bola jednou zo 72 plánovaných turbín tzv. veternej farmy, ktorej časť majú uviesť do prevádzky v decembri.

Nebolo bezprostredne jasné, či bola zrútená turbína v čase incidentu v prevádzke alebo vo výstavbe. (tasr, bloomberg)

Sulík vysvetlil, že SaS predloží svoj protipandemický plán najprv pandemickej komisii, aby k nemu zaujala stanovisko. Následne ho predloží na ústredný krízový štáb. Kritike premiéra nerozumie. „Neviem, čo viac mám urobiť, aby bol pán premiér spokojný,“ povedal.

Premiérovu reakciu, že to je „cesta do pekla“, komentovať nechcel. Ale vecnej diskusii sa nebráni.

Nie je podľa neho pravda, že by sa v pláne nepozerali na obsadenosť lôžok.

Ruský úrad Roskomnadzor začal správne konanie proti firme Google. Ako dôvod uvádza, že americký internetový gigant neplní zákonnú požiadavku na odstraňovanie zakázaného obsahu z výsledkov vyhľadávania.

Roskomnadzor tvrdí, že Google v priemere neodstránil až 30 % nebezpečného obsahu. Vo výsledkoch vyhľadávania sa v rozpore s ruskými zákonmi objavili najmä stránky s extrémistickou, pornografickou a samovražednou tematikou.

Aktivity veľkých internetových firiem v Rusku sa nedávno dostali do centra pozornosti, keď ruskí zákonodarcovia predstavili návrh normy umožňujúcej vláde obmedziť prístup k sociálnym sieťam. Mohla by tak urobiť, ak dospeje k záveru, že diskriminujú ruské médiá. (čtk)

Taliansko pozastavilo farmársky chov noriek do konca februára. Rozhodlo sa tak pre riziko infekcie koronavírusom. Začiatkom mesiaca sa Dánsko rozhodlo vyhubiť približne 15 až 17 miliónov noriek po tom, čo sa u miestnych obyvateľov objavila zmutovaná verzia koronavírusu. (tasr)

Kvalita ovzdušia v EÚ sa v poslednom desaťročí zlepšila, jeho znečistenie je však najzásadnejším ekologickým rizikom. V roku 2018 spôsobilo predčasnú smrť 379-tisíc obyvateľom EÚ. Vyplýva to z aktuálnej správy Európskej agentúry pre životné prostredie. (čtk)

Čínski výrobcovia smartfónov sa usilujú získať väčší podiel na trhu, ktorému dominuje firma Huawei. Tá je zasiahnutá americkými sankciami, čo cítia aj jej dodávatelia. Huawei nedávno oznámil, že v dôsledku tlaku USA predáva divíziu Honor.

V auguste firma Huawei uviedla, že nebude schopná vyrábať čipy pre svoje najdrahšie smartfóny. „Teraz pozorujeme, či už ide o Xiaomi, Oppo alebo Vivo, že zlepšujú výhľad na budúci rok,“ uviedol Derek Wang zo spoločnosti Realme, ktorá sa delí o  dodávateľský reťazec s firmou Oppo.

Kto číha na Huawei:

  • Realme – firma bola založená v roku 2018 a tento rok pravdepodobne zdvojnásobí odbyt smartfónov na 50 miliónov. Pomocou nízkych cien si vybudovala základňu v juhovýchodnej Ázii a Indii. Na budúci rok plánuje expandovať v segmente najluxusnejších telefónov v Európe a Číne bez ohľadu na situáciu konkurenta Huawei.
  • Xiaomi – zvýšila výhľad objednávok na obdobie medzi 4. štvrťrokom tohto a prvým kvartálom budúceho roka na 100 miliónov prístrojov. Je to o 50 % viac než pred augustovým zostrením americkým sankcií voči Huawei.
  • Oppo a Vivo – výhľad firiem sa od augusta zvýšil o 8 % na 90 miliónov, respektíve 70 miliónov prístrojov. Objednávky Huawei na toto obdobie klesli o 55 % na 42 miliónov smartfónov.

Ako si delia trh

V 1. polroku Huawei nakrátko predbehol Samsung a bol najväčším výrobcov mobilných telefónov na svete. V 3. štvrťroku však čínskej firme klesol odbyt o 23 % na 51,7 milióna kusov, uviedla spoločnosť Canalys.

V 3. kvartáli mal Huawei na čínskom trhu 41,2-percentný podiel, značka Vivo držala 18,2 %, Oppo 16,8 % a Xiaomi 12,6 %. Apple ovládal 6,2 %, rastie však dopyt po jeho prístrojoch z nového radu iPhone 12 s podporou 5G sietí.

Ako USA tlačia na Huawei

Spojené štáty dlhší čas obviňujú Huawei z krádeže technológií a podozrievajú firmu zo špionáže pre čínsku vládu. Huawei to dlhodobo odmieta.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v auguste oznámila sprísnenie májových sankcií, ktoré firme Huawei znemožňujú získať bez zvláštneho povolenia čipy vyvinuté či vyrábané s využitím amerických technológií. (čtk, reuters)

Jeff Bezos prvý raz investoval do startupu zameraného na africký trh. Majiteľ a zakladateľ Amazonu podporil začínajúcu finančno-technologickú firmu Chipper Cash, ktorú pred dvoma rokmi založili v San Franciscu dvaja Afričania.

Bezos je najbohatším človekom na svete, investíciu uskutočnil prostredníctvom fondu Bezos Expeditions. Firma Chipper Cash získala od investorov celkovo 30 miliónov dolárov, ktoré použije na expanziu do ďalších afrických krajín a nových služieb.

Chipper Cash založili Ham Serunjogi z Ugandy a Maijid Moujaled z Ghany. Firma umožňuje rýchle a lacné cezhraničné prevody platieb cez mobilnú aplikáciu v Afrike a do zahraničia.

Má tri milióny užívateľov v Ghane, Ugande, Keni, Tanzánii, Rwande, Nigérii a Juhoafrickej republike. Denne podľa svojich internetových stránok spracuje v priemere 80-tisíc transakcií.

Kontext

Investície do platobných spoločností v Afrike lákajú v poslednom čase aj iných investorov. Americký poskytovateľ platobných služieb Stripe v októbri kúpil za vyše 200 miliónov dolárov platobnú firmu PayStack so sídlom v Lagose.

Visa vlani kúpila významný menšinový podiel v nigérijskom spracovateľovi platieb Interswitch. Minulý rok vstúpil na burzu nigérijský špecialista na elektronický obchod Jumia, za ktorým stojí Mastercard. (čtk, bloomberg)

Africký mor ošípaných sa rozšíril do okresu Revúca, zasiahol tak už jedenásty okres na Slovensku. Laboratórium potvrdilo nákazu z dvoch diviakov na území poľovného revíru Gemer v okrese Revúca.

V susednom okrese Rožňava bolo zaznamenaných už niekoľko pozitívnych prípadov nákazy u diviačej zveri, naposledy na konci októbra. V okrese Rimavská Sobota bol u uloveného diviaka potvrdený mor v závere júla.

Doteraz nákazu potvrdili v okresoch Trebišov, Michalovce, Košice-okolie, Košice-mesto, Rožňava, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Prešov, Bardejov, Sabinov a Revúca. Od júla 2019, keď sa nákaza na Slovensku objavila, eviduje štát už 378 prípadov u diviačej zveri a 28 ohnísk u domácich ošípaných.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať