Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na slovenskú družicu poskytol štát amatérom už 370-tisíc eur, vyletieť má z Indie

Vtedajší predseda občianskeho združenia SOSA Jakub Kapuš predvádza v januári 2016 šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu družicu skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič
Vtedajší predseda občianskeho združenia SOSA Jakub Kapuš predvádza v januári 2016 šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu družicu skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič

Z družice skCube sa u nás robí udalosť celoštátneho významu, v zahraničí takéto satelity vyvíjajú aj stredné školy, dajú sa objednať aj cez internet.

Ostrov Sriharikota na východe Indie doteraz na Slovensku poznal málokto. Nachádza sa na ňom malý kozmodrom, z ktorého Indovia vypúšťajú rakety nesúce satelity rôznych typov.

Začiatkom júna by odtiaľto mala zamieriť do kozmu aj historicky prvá slovenská družica skCube. Ide o kocku s rozmermi 10 x 10 x 10 centimetrov, ktorá bude niesť kameru, vysielač a zopár senzorov.

Na obežnej dráhe má pobudnúť niekoľko rokov. Na Slovensko by mala poslať fotky Zeme a výsledky niekoľkých meraní, potom zhorí v atmosfére.

Médiá ju už s predstihom označili napríklad za „technický zázrak“, ktorý svetu ukáže, že Slovensko nie je len lacná montážna dielňa. Za jej príbehom stojí Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorej tento projekt už dlhší čas zabezpečuje značnú publicitu.

„Začali sme ako chalani z ulice. Za vlastné peniaze sme si kúpili prvé senzory a technológie. Neskôr sa pripojili tri univerzity a rôzni partneri,“ rozprával pred dvoma týždňami novinárom mladý informatik Jakub Kapuš, ktorý je hlavnou tvárou projektu.

Slovenskú družicu má do kozmu vyniesť indická raketa PSLV-XL (polar satellite launch vehicle), ktorá je určená na dopravu väčších i menších satelitov. Foto – Thehansindia.com

Projekt slovenskej družice skutočne pôsobí ako značná improvizácia. Svoje dáta bude posielať do dedinky Čukárska Paka neďaleko Šamorína, kde SOSA zriadila primárnu pozemnú základňu s rádiostanicou.

Umiestnila ju na pozemku s rodinným domom, ktorý patrí členovi združenia, rádioamatérovi Róbertovi Lászlovi.

„Nebolo v našich silách kúpiť pozemok na tento účel, takže takéto riešenie bolo pre nás najvýhodnejšie,“ vysvetľuje Kapuš pre Denník N.

Lászlo je oficiálne zapísaný ako operátor družice. To okrem iného znamená, že by niekoľkokrát za deň mal zachytávať signál z družice.

„Tridsať rokov sa venuje problematike rádiovej a optickej komunikácie. Len vďaka jeho skúsenostiam a osobnému nasadeniu sme absolvovali niekoľkomesačný proces prideľovania frekvencie,“ dodáva Kapuš.

Ondrej Závodský zo SOSA odhaľuje prvú slovenskú družicu skCube. Foto N – Tomáš Benedikovič

Až do tohto momentu by to bol príbeh o tom, ako partia nadšencov postaví vec, ktorá dostane Slovensko do kozmu. SOSA však už v médiách príliš nezdôrazňuje, že projekt veľkoryso financuje štát a že náklady sa oproti pôvodným sľubom štvornásobne nafúkli.

Jeho vedecký prínos je otázny, preto sa k nemu hlási iba časť slovenských akademikov.

„Politicky možno družica Slovensku niečo prinesie, ale vedecky neprinesie vôbec nič. Vo svete takúto kocku robia pod odborným dohľadom aj 14-ročné deti,“ hovorí Aleš Kučera, riaditeľ Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici, ktorý patrí medzi najhlasnejších kritikov združenia SOSA.

Slovenská cesta za štátne peniaze

Keď Kapuš v roku 2013 nápad na zostrojenie družice predstavoval, hovorilo sa o sume 90-tisíc eur. Celý účet mal pokryť grant z ministerstva dopravy a školstva.

„Let je najdrahšou položkou, vyniesť jeden kilogram na nízku obežnú dráhu stojí zhruba 65-tisíc,“ vysvetľoval vtedy.

V tom čase sa plánovalo, že družica poletí v rámci medzinárodného projektu QB-50, ktorý pripravoval belgický von Karmanov inštitút. Jeho cieľom bolo vypustiť na obežnú dráhu naraz 50 malých satelitov z rôznych krajín. Nakoniec sa však Slováci rozhodli pre vlastnú cestu.

„V rámci toho medzinárodného projektu bol problém s komunikáciou, menili sa napríklad plány na nosič družice. Zároveň sme si povedali, že chceme urobiť sofistikovanejší satelit, preto sme sa rozhodli pre vlastnú cestu,“ hovorí dnes Kapuš.

Peniaze od Fica aj dvoch ministrov

SOSA na svojich stránkach uvádza, že do projektu investovala 100-tisíc eur z vlastných prostriedkov a z prostriedkov súkromných donorov, no hlavnú časť peňazí doložil štát.

Napríklad premiér Robert Fico v roku 2015 vyčlenil zo svojej rezervy 120-tisíc eur na vynesenie družice. Ministerstvo školstva za ministrov Juraja Draxlera a Petra Plavčana uvoľnilo peniaze na dostavbu družice a zriadenie pozemnej stanice.

Zatiaľ poslednú zmluvu podpísalo ministerstvo v marci. SOSA vďaka nej získala necelých 50-tisíc eur na „prevádzku pozemnej stanice“, ktorá bude na pozemku rádioamatéra Lászla.

Reálna súťaž neprebehla, SOSA získala peniaze od ministerstva bez toho, aby o ne musela súťažiť s kýmkoľvek ďalším.

„Družica predstavuje unikátny projekt, v rámci ktorého sa vytvorilo úspešné partnerstvo štátnej, akademickej, podnikateľskej a mimovládnej sféry. To je aj jednou z priorít štátnej a európskej politiky,“ vysvetľuje dotáciu hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová.

Prvá slovenská družica skCube za 370-tisíc z verejných zdrojov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Celkovo podľa dostupných údajov vyčlenil štát na družicu zhruba 370-tisíc eur. Je to veľa alebo málo?

To vie len SOSA. Ako občianske združenie nemusí verejne ukazovať podrobnosti o svojich výdavkoch.

Denník N požiadal Kapuša o zmluvy k trom najväčším zákazkám v rámci projektu družice, ktoré pokryli z verejných peňazí. Kapuš sa ospravedlnil, že to pre časovú zaneprázdnenosť nestíha. „Zmluvy plánujeme zverejniť až po štarte, keď opadnú stresy s družicou,“ vysvetlil.

Triviálna záležitosť

Práve státisíce eur, ktorými štát financuje projekt občianskeho združenia, sú hlavným dôvodom, prečo družicu kritizujú niektorí renomovaní vedci.

„Môže mi byť sympatické, že tu máme nadšencov, ktorí sa venujú vesmírnemu výskumu. Prečo by však práve ich mal platiť štát z toho mála peňazí, ktoré sú určené na vedu?“ povedal v rozhovore pre Denník N astronóm Peter Vereš, ktorý momentálne pôsobí na Harvardovej univerzite.

Miniatúrne satelity označované termínom CubeSat sú vo svete už niekoľko rokov bežnou záležitosťou. Iba málokde sa z nich však stáva celonárodná udalosť, o ktorej by informovali najsledovanejšie televízie a ktorá by mala verejnú podporu od najvyšších politikov – od premiéra cez predsedu parlamentu až po prezidenta.

Žiaci základnej školy v meste Arlington neďaleko Washingtonu s vlastným miniatúrnym satelitom. Foto – NASA

V okolitých krajinách vlastný satelit vypustila napríklad univerzita v Budapešti, univerzita vo Varšave alebo univerzita v Bukurešti.

V Izraeli nedávno predstavil družicu tím študentov z niekoľkých stredných škol. Americká NASA minulý rok oznámila, že eviduje dokonca už aj prvú základnú školu s vlastným nanosatelitom.

„Problémom na Slovensku je, že mnoho novinárov vede nerozumie. Často sa nechajú opiť rožkom a potom vychvaľujú projekty, ktoré nemajú takmer žiadnu vedeckú hodnotu,“ dodal Vereš.

Nanosatelity vynáša do kozmu raketa ako vedľajší náklad pri preprave „veľkého satelitu“. Natlačené sú v kontajneri, v ktorom naraz letí osemdesiat takýchto kociek – preto aj musia mať rovnaké rozmery.

V zahraničí fungujú firmy, ktoré ich dodávajú na počkanie, objednať sa dajú aj cez špecializovaný e-shop. Najlacnejšie plne funkčné nanosatelity stoja desaťtisíc dolárov, no umožňujú iba základné funkcie: napríklad fotenie obrázkov a vysielanie údajov o svojej polohe.

Malé satelity si môžete objednať aj cez internet. To však neznamená, že hneď môžu aj letieť na obežnú dráhu. Každému letu predchádza množstvo byrokracie, schvaľovanie štátnym úradom, prideľovanie frekvenčného pásma a zazmluvnenie rakety (nosiča).

Český satelit trikrát väčší

Paralelne so Slovákmi postavili svoj satelit aj Česi, vyletieť by mal tento rok. V Česku o tomto projekte vyšlo iba niekoľko článkov, inak sa mu neprikladá väčšia pozornosť.

Český satelit je trikrát väčší než slovenský, ide vlastne o tri nanosatelity spojené dohromady. Vyvinul ho štátny Výskumný ústav letecký v spolupráci s niekoľkými univerzitami – pozemná stanica bude umiestnená na Západočeskej univerzite v Plzni.

Aj českú družicu financoval z veľkej časti štát, náklady boli ešte niekoľkonásobne vyššie než náklady na slovenskú družicu skCube.

Oproti slovenskej skCube však bude český satelit niesť podstatne viac senzorov. Jeho let by mohol mať aj reálny komerčný prínos – inžinieri budú na ňom testovať napríklad odolnosť dielcov z kompozitného materiálu, ktoré by chceli sériovo vyrábať.

„Satelit overí vlastnosti nového kompozitného materiálu vyvíjaného v Českej republike. Tento materiál môže mať využitie napríklad v kozmických lodiach,“ píše sa na stránkach českého projektu.

Český satelit má názov VZLUSAT-1, vyvinul ho štátny Výskumný ústav letecký v spolupráci s ČVUT a Západočeskou univerzitou v Plzni. Je trikrát väčší než slovenský. Foto – VZLU

Na porovnanie: hlavným zmyslom slovenského satelitu, ako ho prezentuje SOSA, má byť popularizácia vesmírneho výskumu.

„Družica je navrhnutá tak, aby prispela k popularizácii výskumu vesmíru na Slovensku. Palubnou kamerou bude družica snímať Zem a chceli by sme odfotiť aj Slovensko. Pre širokú komunitu rádioamatérov bude možnosť naladiť sa na jej frekvenciu a vypočuť si jej vysielanie v morzeovke,“ píše SOSA na svojom webe.

Zároveň však deklaruje, že družica bude mať aj istý vedecký prínos. Ponesie senzory, ktoré majú monitorovať správanie takzvaných nadoblačných bleskov. „O výsledky tohto experimentu už prejavil záujem aj Ústav fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky,“ dodáva SOSA.

Spory s univerzitou v Žiline

Ďalšia vec, ktorú kritici združeniu SOSA vyčítajú, je, že si družicu privlastnili, hoci pôvodne malo ísť o spoločný projekt so Žilinskou univerzitou.

Členovia SOSA boli síce tí, kto projekt vymyslel a uskutočnil, Žilinská univerzita im však na začiatku poskytla zázemie a dostala aj potrebnú relevanciu. „Z našej strany bol záujem najmä na tom, aby sa mohol mladý kolektív technikov podieľať na riešení takéhoto projektu,“ píše k tomu dnes univerzita.

Vedenie Žilinskej univerzity na projekt v roku 2013 získalo aj prvý štátny grant. Zároveň umožnilo, aby jeden z jej študentov, ktorý bol aj členom SOSA, mohol v rámci dizertačnej práce robiť na vysielači, ktorý bol následne využitý pre družicu.

V priestoroch univerzity mala byť pôvodne aj pozemná stanica na príjem dát. Lenže vzťahy medzi oboma stranami sa postupne vyostrovali. SOSA si začala prizývať k projektu ďalšie školy a spolupráca sa skončila.

„Vzhľadom na to, že SOSA v závere riešenia oslovila viaceré ďalšie subjekty, považovali sme za férové a odporúčali sme, aby po ukončení oficiálnej doby riešenia projektu šla vlastnou cestou,“ dodáva k tomu univerzita.

Ďalšie granty už združenie čerpalo na seba a pozemnú stanicu sa rozhodlo vybudovať na pozemku rádioamatéra Róberta Lászla pri Šamoríne.

Konečný účet neznámy

Dnes SOSA ako svojho hlavného partnera v médiách prezentuje Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, s ktorou projekt dokončila. Žilinu spomína iba okrajovo.

„Samozrejme nás to mrzí, pretože pôvodne sa ten projekt začal u nás, ale nakoniec si tú publicitu užíva niekto iný,“ hovorí prorektor Žilinskej univerzity Jozef Ristvej.

Či doterajších 370-tisíc eur zo strany štátu je konečné číslo, stále nie je jasné. SOSA nevylučuje, že môže potrebovať ešte ďalšie investície.

„Prvú fázu konštrukcie a vypustenia družice máme už skoro pokrytú. Neexistujú skúsenosti s podobným projektom. Prípadný vznik ďalších nákladov sa ukáže, až keď bude družica na obežnej dráhe. Nebudeme však vytvárať žiadne tlaky na verejné financie,“ hovorí k tomu Kapuš.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kľúčoví zamestnanci už spia vo firmách
  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Testovanie: Spoločnosť OFZ mala v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Doprava: Ryanair začína lietať na linke Košice – Liverpool, lety bude prevádzkovať dvakrát týždenne v stredu a v nedeľu
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zoznámte sa s hybridnými trolejbusmi. Prvý z nich testuje aj Bratislava

Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto - DPB
Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto – DPB

Bratislava testuje možnú budúcnosť MHD: trolejbus, ktorý dokáže jazdiť ako autobus. S týmito hybridmi experimentujú aj ďalšie slovenské mestá. Bratislava by ich mohla nasadzovať napríklad v linke na letisko.

Minúta po minúte

Ekonomický newsfilter: Kľúčoví zamestnanci už spia vo firmách +

  • V automobilkách koronakríza znova začína ohrozovať výrobné linky
  • Premiér núka veľkým fabrikám dlhodobé testovanie, záujem majú aj menší zamestnávatelia
  • Žaloby veriteľov na zadlženú Arcu sa hromadia

V Pekingu sa začalo štvordňové plenárne zasadnutie ústredného výboru komunistickej strany Číny, ktoré by malo schváliť päťročný plán na roky 2021 – 2025.

V súvislosti s obchodnou vojnou s USA a globálnou hospodárskou krízy vyvolanou koronavírusovou pandémiou sa druhá najväčšia ekonomika sveta usiluje získať väčšiu nezávislosť od zvyšku sveta.

S napätím sa očakáva najmä to, či ústredný výbor stanoví cieľ pre ekonomický rast.

Končiaci sa päťročný plán má za cieľ priemerný ročný rast 6,5 percenta. Z dôvodu veľkej neistoty spôsobenej pandémiou parlament, ktorý nový päťročný plán formálne schváli v marci 2021, na svojom zasadnutí koncom júna nerozhodol o cieľovej hodnote pre tento rok.

Pretože Čína už medzičasom dostala šírenie vírusu pod kontrolu, je pravdepodobné, že bude jedinou veľkou ekonomikou, ktorá tento rok zaznamená rast.

Účastníci plenárneho zasadnutia prijmú aj všeobecné ciele na nasledujúcich 15 rokov. Aj keď Čína chce podporovať samostatnosť, vlastný výskum a vývoj a domáci dopyt, vláda opakovane zdôrazňuje, že dvere pre investície a zahraničný kapitál zostávajú otvorené. Prezident Si Ťin-pching nedávno hovoril o „novom otvorenom ekonomickom systéme“. (tasr, dpa)

Spoločnosť OFZ má v súvislosti s pilotným testovaním na covid-19 značný výpadok zamestnancov. V noci zo soboty na nedeľu nenastúpilo do práce 60 % pracovníkov kritických stredísk.

Uviedol to výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok.

Spoločnosť výpadok pracovnej sily očakávala, snažila sa naň vopred pripraviť preventívnym znížením výroby. „Postupne, ako nám začali ľudia vypadávať, sme boli nútení výrobu znížiť až o 40 %, niekedy aj viac – podľa toho, koľko ľudí sme mali k dispozícii na obsluhu pecí,“ priblížil Klocok.

Tesne pred začiatkom testovania mala spoločnosť výpadok zamestnancov kritických stredísk na úrovni 20 %. „Keďže vypadávali postupne, dalo sa to zvládnuť. Dnes v noci sme však mali situáciu, keď do práce nenastúpila viac ako polovica zamestnancov. Na jednej zmene ich máme 19, do práce prišlo 10 ľudí. Snažíme sa to vykryť v medziach toho, čo nám dovoľuje Zákonník práce, i keď to nie je jednoduché,“ povedal.

Veľká väčšina zamestnancov spoločnosti a ich rodín je podľa Klocoka už pretestovaná. Zatiaľ však nemá presné informácie o tom, koľko z nich bolo pozitívnych, prípadne koľko ich neprišlo do práce z iného dôvodu. (tasr)

V Nemecku dosiahli dohodu o zvýšení miezd pracovníkov vo verejnom sektore o 3,2 až 4,5 %. Týka sa zhruba 2,3 milióna zamestnancov spolkovej vlády a miestnych samospráv, pokrýva obdobie do 31. decembra 2022.

Zamestnancom s najnižšími príjmami podľa dohody vzrastú mzdy o 4,5 %, tí s najvyššími príjmami si polepšia o 3,2 %.

K dohode došlo v čase, keď Nemecko zápasí s negatívnymi hospodárskymi následkami koronavírusu. Rozpočtový deficit Nemecka by mal v tomto roku dosiahnuť 217,8 miliardy eur; v budúcom roku vláda počíta so schodkom 96,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Regulačné úrady by mali predĺžiť obmedzenia na rozdelenie kapitálu bánk, aby pomohli ochrániť finančný systém v prípade, že celosvetové ekonomické oživenie bude pomalé. Uviedol to Medzinárodný menový fond.

Svoje odporúčanie zverejnil práve v čase, keď sa niektoré veľké banky  snažia o obnovenie spätného nákupu akcií a vyplatenie dividend.

MMF vo svojej polročnej správe o celosvetovej finančnej stabilite ďalej uviedol, že regulačné úrady by mali rýchlo zasiahnuť pri rušení dočasných opatrení alebo predĺžiť celosvetové kapitálové pravidlá, aj keď zostanú v platnosti ďalšie opatrenia podporujúce finančný systém. Vedúci pracovníci popredných amerických a európskych bánk totiž v uplynulých týždňoch vyhlásili, že očakávajú skoré zrušenie pandemických obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania kapitálu. Tvrdia, že si vytvorili dosť rezerv na riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli byť spôsobené pomalým zotavovaním.

Podľa odhadu MMF pri nepriaznivom ekonomickom scenári by kapitálové rezervy bánk vo svete klesli o 420 miliárd dolárov (354,25 miliardy eur) pod kapitálové požiadavky regulátorov. Vďaka dočasným opatreniam, ktoré zaviedli regulačné úrady a vlády na ochranu bankového systému vrátane obmedzení pri distribúcii kapitálu, by tento schodok mohol dosiahnuť 110 miliárd dolárov, poznamenal fond.

„Keď si ponecháte príjmy ako kapitál, nie sú stratené. Banky ich môžu vyplatiť akcionárom po konci pandémie. Takže aj keď si tvorcovia politiky nie sú istí, kedy to môže byť, je lepšie byť opatrný a udržať si zisky,“ poznamenal Tobias Adrian, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF.

Európske regulačné úrady pozastavili vyplácanie dividend bánk v marci. V USA, kde sa prostredníctvom spätného odkúpenia akcií distribuuje viac kapitálu, regulačné úrady zastavili iba spätné výkupy, pričom obmedzili zvyšovanie dividend a zviazali ich so súčasnou úrovňou zisku. Platnosť týchto obmedzení spravidla vyprší na konci roka, regulačné úrady by ich však mohli predĺžiť.

Americký Federálny rezervný systém práve uskutočňuje druhý tohtoročný záťažový test, aby zistil, či najväčšie banky v krajine vydržia ďalšie ekonomické tlaky v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. MMF skonštatoval, že takéto záťažové testy sú užitočné a mali by sa využívať v ešte širšej miere, v snahe zistiť krehkosť finančných inštitúcií v čase bezprecedentných výziev, ktoré prináša pandémia.

Fond však kritizoval dočasné zmiernenie opatrení, ktoré porušuje zavedené kapitálové a účtovné pravidlá. Okrem uvoľnenia kapitálových rezerv totiž regulačné úrady pozastavili aj niektoré pravidlá účtovania nedobytných pohľadávok a upravili spôsob výpočtu kapitálových pomerov, aby sa zmiernil vplyv pandémie na súvahy bánk.

„V účtovníctve a kapitálových pravidlách je už zabudovaná veľká flexibilita,“ uviedol Adrian. „Ich použitie počas pandémie má veľký zmysel. Nato sú tzv. nárazníky určené. Uvoľnenie samotných pravidiel – napríklad zmenou definícií kapitálu – však môže oslabiť dôveru vo finančný systém,“ dodal. (tasr)

Minister práce navrhne predĺženie rodičovskej dovolenky. Dôvodom má byť pandémia, pre ktorú mnohé deti nemôžu nastúpiť do škôlky a pre rodičov nie je ľahké nájsť si teraz prácu. Milan Krajniak (Sme rodina) to povedal v relácii RTVS O 5 minút 12.

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať