Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Imreczeho ľudia kryli ďalšieho vplyvného podnikateľa, Miroslava Remetu

Miroslav Remeta, František Imrecze a Peter Kažimír. Foto N – Tomáš Benedikovič a TASR
Miroslav Remeta, František Imrecze a Peter Kažimír. Foto N – Tomáš Benedikovič a TASR

Kriminálny úrad finančnej správy vypracoval trestné oznámenie pre podozrenie z vážnych daňových podvodov spoločnosti Dúha. Na políciu ho mesiace neodoslal a doteraz nie je začaté stíhanie.

Štátne zložky si z kauzy podnikateľa Ladislava Bašternáka nevzali žiadne ponaučenie. Ukazuje to kauza „Tunel“ vplyvného prešovského veľkopodnikateľa, majiteľa stavebnej firmy Dúha Miroslava Remetu.

Z dokumentov, ktoré získali podpredsedníčka parlamentu a SaS Lucia Nicholsonová a jej poradca a bývalý vyšetrovateľ NAKA Pavol Milan, vyplýva, že finančná správa minulý rok zistila v Remetovom účtovníctve podozrenia z daňových podvodov za viac ako jeden milión eur. Trestné oznámenie však nepodala.

Video: Koalícia má podľa Nicholsonovej nového Bašternáka
autorka: Martina Koník

Finančnej správe šéfuje nominant ministra financií Petra Kažimíra (Smer) František Imrecze. Ten bol šéfom Finančnej správy aj v čase, keď jeho podriadení nedotiahli sťažnosť na postup vyšetrovania polície v kauza Bašternák, v ktorej je zapojený aj minister vnútra Robert Kaliňák a v ktorého byte stále býva premiér Robert Fico.

Nicholsonová odovzdá všetky dokumenty o Remetovom prípade orgánom činným v trestnom konaní a podá aj trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Podľa jej informácií mohol niekto z Kriminálneho úradu finančnej správy Remetu zisteniami o daňových podvodoch vydierať a potom celý prípad ututlať. Úradu šéfuje Ľudovít Makó, ktorý mal problém so získaním bezpečnostnej previerky.

Remetova Dúha má od štátu viacero zákaziek, najväčšia za 410 miliónov eur sa týka výstavby tunela Višňové. Spoločnosť tvrdí, že ide o diskreditačnú kampaň, za ktorou je jej obchodný partner.

Zhabané a vrátené účtovníctvo

Približne pred rokom, 26. júla, prekvapila Remetu v jeho firmách finančná správa. Zhabala mu všetko účtovníctvo. Remeta to vtedy pre Denník N komentoval takto: „Pokiaľ príde nejaká zložka – či už daňová, alebo finančná – niečo si u nás vyžiadať, je veľmi zvláštne, keď spolu s ňou príde televízia,“ povedal Remeta, podľa ktorého prišiel s kontrolórmi aj štáb televízie Markíza. Podnikateľ si myslel, že skôr išlo o poškodzovanie firmy, či zastrašovanie.

„Ide o podozrenia zo spáchania trestného činu v oblasti spotrebných daní a o výzvu na dobrovoľné vydanie účtovníctva v oblasti DPH,“ povedala vtedy o razii hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková.

Remeta neskôr koncom roka 2016 potvrdil, že mu kontrolóri všetko účtovníctvo vrátili s tým, že k žiadnemu pochybeniu nedošlo.

Spis Tunel

Denník N má k dispozícii podnet na začatie trestného stíhania, ktorý v septembri 2016 vypracoval Kriminálny úrad finančnej správy a z ktorého vyplýva, že kontrolóri v skutočnosti u Remetu našli podozrenia z vážnych daňových podvodov. Išlo hlavne o fiktívne faktúry, ktorými si Remeta vo firme údajne zvýšil náklady a skrátil si daň o približne 1,1 milióna eur. Vo veci doteraz nebeží žiadne oficiálne stíhanie.

Potvrdila to aj generálna prokuratúra: „Generálna prokuratúra vo svojich informačných systémoch neeviduje trestnú vec, ani trestné konanie vo vzťahu k zástupcom štatutárneho orgánu vami uvedenej obchodnej spoločnosti,“ napísala hovorkyňa Jana Tökölyová. Zároveň vyhlásila, že nie je ich úlohou preveriť, či Kriminálny úrad finančnej správy postupoval v súlade so zákonom. „Prokurátori nevykonávajú dozorovú právomoc vo vzťahu ku kriminálnemu spravodajstvu, ani k operatívno-pátracej činnosti vykonávanej príslušníkmi Policajného zboru, resp. Kriminálneho úradu finančnej správy.“

Súčasťou podnetu na začatie trestného stíhania sú aj predbežné výsledky preverovania. V nich sa píše, že v auguste 2016, keď chcel úrad pristúpiť k vypočúvaniu svedkov, bolo toto „dočasne pozastavené“.

Podnet sa týkal okrem Remetu aj predsedu predstavenstva Dúhy Martina Holuba a členov predstavenstva Jozefa Zavarského a Mareka Bokoša.

„Uvedení štatutárni zástupcovia sú zodpovední, že spoločnosť si zaevidovala v období od roku 2013 do roku 2016 do účtovníctva náklady na základe faktúr od dodávateľov, u ktorých je podozrenie, že tieto boli vystavené účelovo a fiktívne,“ píše sa v podnete.

Ide o faktúry od šiestich rôznych spoločností za rôzne služby.

Predstaviteľ prvej spoločnosti vyhlásil, že Dúhe poskytoval služby pomocou iného dodávateľa. Ten už zanikol. Konateľ dodávateľa povedal, že dodal služby zase prostredníctvom iného subdodávateľa, aj tento už zanikol.

Konateľ subdodávateľa je trestne stíhaný a momentálne po ňom polícia pátra ako po nezvestnom. Adresu trvalého pobytu má v osade. „U oboch menovaných ide o nedôveryhodné osoby, známe najmä na Daňovom úrade Bratislava z rôznych podobných pochybných prípadov,“ píšu vyšetrovatelia Kriminálneho úradu finančnej správy. „Po dobu preverovania zo strany KUFS konateľa spoločnosti zastupoval advokát Vitalij Franko, ktorý v minulosti pracoval ako riaditeľ Daňového úradu Prešov.“

Konateľ ďalšej spoločnosti, ktorá údajne Dúhe fakturovala 120-tisíc eur za reklamné služby, povedal, že Dúhu vôbec nepozná a nikdy pre ňu žiadne faktúry nevystavil.

Ďalšie štyri spoločnosti, ktoré údajne vystavovali faktúry, sa odvolali na rovnakého sprostredkovateľa, ktorý už tiež zanikol, a daňovákom sa nepodarilo dopátrať k potrebným dokumentom.

Okrem týchto šiestich spoločností podnet na trestné stíhanie označuje aj ďalších sedem podozrivých transakcií medzi spriaznenými firmami. Napríklad spoločnosť, ktorá vlastní wellness hotel Borovica na Štrbskom plese, Dúhe fakturovala provízie spolu za 815-tisíc eur, označené ako „sprostredkovateľská odmena“. DPH z toho predstavuje približne 136-tisíc eur.

„Dúha využíva personálne prepojené spoločnosti na dodávky tovarov a služieb, pričom ide o minimálne neštandardné postupy. Potom dochádza k prevodu vysokých finančných čiastok, a to najmä v oblasti ako poradenstvá, reklamy, konzultácie,“ píšu vyšetrovatelia KUFS a v podozrení z konania predstaviteľov firmy má jasno: „Štatutárni zástupcovia Dúhy neoprávnene znižovali vlastnú daňovú povinnosť, a to tak, že uplatňovali účelové náklady na základe faktúr od vyššie uvedených spoločností.“

Ušetrený milión

Dúha je podľa KUFS podozrivá z toho, že na Daňový úrad v Prešove podali také priznania, že si skrátili DPH o 482-tisíc eur a daň z príjmov právnických osôb o 629-tisíc eur. Spolu si údajne daň skrátili o 1,11 milióna eur.

Finančná správa v súvislosti s účtovníctvom hovorila aj so štatutármi Dúhy. Ich vyjadrenia označila za „všeobecného charakteru, pri konkrétnych otázkach ohľadom fakturácie, konkrétnych obchodných vzťahov a podobne odkázali na jednotlivých zamestnancov“.

Kriminalisti si v podnete všimli, že Dúha má viacero štátnych zákazok: rekonštrukcia Hasičských staníc v Dobšinej a Krompachoch, rekonštrukcia internátov Mladosť v Bratislave a práce na D1 Lietavská Lúčka-Dubná Skala a ako subdodávateľ stavby tunela Ovčiarsko.

Tri hodiny pred Nicholsonovej tlačovou besedou denník Plus 1 deň zverejnil stanovisko finančnej správy, že bližšie nešpecifikované Remetove podvody operatívne preverujú. To isté vyhlásila aj polícia.

Prečo KUFS nepodal trestné oznámenie? „KUFS stále pokračuje vo vyšetrovaní, preto nemohol trestné oznámenie doteraz vypracovať. Daňové úrady pokračujú v kontrolách daňového subjektu,“ napísala hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková.

Povedala tiež, že z vráteného účtovníctva Remetovi si urobili kópie. Je to vraj bežný postup.

„Toto je vec, ktorá by v normálnom právnom štáte mala viesť k odvolaniu celého vedenia finančnej správy, ale je tam aj politická zodpovednosť osôb, ktoré sa tu roky hrajú na daňovú kobru. Ak sa ukáže, že sa to zakladá na pravde, že niekto stopil toto kvalifikované trestné oznámenie, tak to bude svedčať o tom, že tu nastáva rozklad právneho štátu,“ povedala Nicholsonová.

To, že má k dispozícii trestné oznámenie, je podľa podpredsedníčky parlamentu dôkaz, že v KUFS aj na polícii sú stále slušní colníci a policajti, „ktorí sa už nemôžu pozerať na to, čo robia ich nadriadení“. Nicholsonová sa s prípadom obráti aj na premiéra Roberta Fica.

Podpredsedníčka parlamentu povedala, že už pred dvoma týždňami sa pýtali na polícii, či sa podozreniami KUFS zaoberajú. Prišla im odpoveď, že ide o skutočnosti, ktoré nemôžu zverejniť.

Riaditeľ KUFS Makó povedal, že podá trestné oznámenie aj žalobu na ochranu dobrej povesti.

Minister financií Peter Kažimír na otázku, či vyvodí voči kompetentným na finančnej správe zodpovednosť, alebo dá preveriť, prečo nedošlo k začatiu stíhania, neodpovedal. „Otázky, prosím, smerujte na finančné riaditeľstvo,“ napísalo tlačové oddelenie.

Remeta a jeho spoločnosť Dúha vyhlásili, že aj oni podávajú trestné oznámenie. Zverejnené informácie vnímajú ako pred rokom začatú a teraz pokračujúcu diskreditačnú kampaň. „Spoločnosť a jej zamestnanci systematicky čelia tlaku viacerých kontrol, z ktorých všetky dopadli pre spoločnosť Dúha s výsledkom, že spoločnosť dokázala obhájiť všetky svoje kroky ako plne súladné so zákonom,“ napísala hovorkyňa Dúhy Helena Tomková. „Viac ako 40 kontrol, dožiadaní a preverovní dopadlo bez nálezu, pokút, či dorubov. Spoločnosť si ani dnes nie je vedomá žiadneho prebiehajúceho konania voči nej, naopak aj konanie KUFS ako aj iné podnety vrátane podnetov na začatie trestných konaní boli riadne prešetrené, uzavreté a v súčasnosti sú neaktuálne.“

Podľa Dúhy je za výsledkom diskreditačnej kampane jeden z jej obchodných partnerov a hraničí to vraj s vydieraním a zneužívaním orgánov štátnej moci. „Spoločnosť disponuje informáciami, podľa ktorých tieto klamlivé informácie nezakladajúce sa na skutočnostiach poskytol politickej strane, ktorá dnes zorganizovala tlačovú konferenciu práve obchodný partner, s ktorým je spoločnosť v obchodnom spore,“ tvrdí Tomková. Spoločnosť podľa nej zamestnáva viac ako 800 ľudí.

Na otázky týkajúce sa vystavených faktúr spoločnosť nereagovala.

Kto je Miroslav Remeta

Remeta je tiež majiteľom futbalového klubu Tatran Prešov. Na fotke je s futbalistom Petrom Petrášom. Foto – TASR

Miroslav Remeta (50) sa stal celoslovensky známy ako člen skupiny Istrokapitál, bol aj predsedom predstavenstva v Poštovej banke, ktorú táto skupina podnikateľov vlastnila.

Väčšina jeho podnikania je však od roku 1990 sústredená okolo firmy Dúha, ktorá podniká najmä celoslovensky v stavebnom biznise a realitách a v odpadovom hospodárstve v Prešovskom kraji.

Verejne známy je v súčasnosti okrem vlastníctva futbalového klubu Tatran Prešov najmä pre zákazky na zmeškanú prestavbu električkových tratí v Košiciach a takisto meškajúcu výstavbu tunela Višňové.

Pri veľkej eurofondovej prestavbe električkových tratí v Košiciach Dúha so svojím poľským partnerom od začiatku meškali, pretože nevedeli nájsť subdodávateľov. Meškanie Remetovej Dúhe napokon prešlo len vďaka benevolentnosti košického magistrátu, ktorý vedie Richard Raši zo Smeru.

Nedôvera partnerov k Dúhe sa v posledných rokoch viackrát ukázala aj v opakovaných podaniach na konkurz, ktoré Remetova firma zatiaľ vždy odvrátila.

Najväčšia zákazka Dúhy v posledných rokoch je tunel Višňové, kde by s talianskym partnerom mali zinkasovať dokopy vyše 400 miliónov eur. Aj táto stavba už mešká.

Ku kontraktu na razenie a stavbu tunela Višňové sa dostala Dúha vďaka tomu, že firmy na prvých dvoch miestach vyhodili pre ich účasť v karteloch.

O svojom podnikaní hovoril Remeta v júni 2016 pre HN magazín.

„Sám pôsobím v stavebníctve dlhodobo, vo vrcholnej pozícii som bol ešte ako predseda predstavenstva Inžinierskych stavieb v Košiciach. Po úspešnom predaji francúzskej spoločnosti Colas som mal dohodu s kupujúcim, že moje firmy nebudú päť rokov priamo konkurenčne pôsobiť v tendroch a projektoch, ktoré boli blízke firme, ktorú som predával. Tam sa to možno trochu zastavilo. Nejaký čas sme boli trošku mimo hlavného spektra veľkých projektov, ale stále sme sa na nich podieľali subdodávateľsky. Postupne sme sa začali zúčastňovať na tendroch s najväčšími firmami v Európe, mali sme niekoľko projektov so spoločnosťou Hochtief. A potom sme sa zblížili s top hráčom talianskeho trhu, s firmou Impregio, ktorá sa spojila so spoločnosťou Salini a dnes je to jeden z top hráčov na svete. A prakticky jeden z najväčších, ktorý dnes na slovenskom trhu pôsobí.“ Spolu s Talianmi Remeta vyhral zákazku na tunel Višňové za 410 miliónov eur.

„Okrem Salini Impregio sme vlani dokončili v Košiciach veľký projekt na električkách, kde sme boli ako líder konzorcia s poľskou spoločnosťou ZUE, jednou z najväčších špecializovaných spoločností v Európe na výstavbu železníc a električkových tratí. To chceme využiť a veríme, že tieto spolupráce budú pre nás vstupom na európsky trh,“ hovoril tiež Remeta.

Povedal, že realizujú veľa zákaziek z pozemných stavieb na východnom Slovensku, pracovali na objektoch v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry v Košiciach. „Medzi naše tradičné zákazky patria aj rekonštrukcie rôznych škôl, hasičských staníc, tradične pracujeme pre ministerstvo vnútra. Postupne sme vytvorili divíziu v Bratislave, kde sa sústreďujeme skôr na tie väčšie projekty. Úspešne sme spolu so spoločnosťou Strabag zvládli v krátkom čase realizáciu Nemocnice sv. Michala.“

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera
  • Diskusia: Dnes o 19:00 budú diskutovať ministri Richard Sulík a Milan Krajniak o riešení koronakrízy
  • Pomoc: V dotácii nájmov bude štát pokračovať, vláda poslala parlamentu novelu
  • Bývanie: Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zvýši, parlament schválil novelu
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Obchod: Počet registrácií nových úžitkových vozidiel v EÚ v októbri klesol medziročne o 1,2 % na vyše 172-tisíc
  • Británia: Najväčšej komerčnej tlačiarni bankoviek v 1. polroku výrazne stúpol prevádzkový zisk
  • Burzy: Americký akciový index Dow Jones prvýkrát v histórii prekročil hranicu 30 000 bodov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Vláda má megaproblém, alebo Prečo treba brať tvrdenia šéfa SIS veľmi vážne

Výstavba Mochoviec. Foto N - Vladimír Šimíček
Výstavba Mochoviec. Foto N – Vladimír Šimíček

Dostavba Mochoviec a ich bezpečnosť musí byť predmetom rokovaní najvyšších ústavných činiteľov a Rady obrany štátu, tvrdí energetický analytik Karel Hirman po slovách šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, že na stavbe nie je hlavným problémom ekonomická kriminalita.

O vylepšení dlhovej brzdy, ktorá je teraz vypnutá, bude koalícia ešte rokovať. Debata je najmä o sankciách

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Koalícia bude ešte rokovať o návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, o ktorom budú rozhodovať poslanci na prebiehajúcej schôdzi. Debata je najmä o tom, ako zmierniť sankcie pre vládu v prípade, ak dlh zostáva nad sankčnými pásmami, no vláda sa snaží ozdravovať verejné financie.

Minúta po minúte

Firma De La Rue v 1. polroku výrazne zvýšila prevádzkový zisk na 15,3 milióna libier z 2,2 milióna pred rokom. Biznis najväčšej komerčnej tlačiarne bankoviek na svete podporilo zníženie nákladov a vyšší dopyt po hotovosti v čase pandémie.

De La Rue ročne vyprodukuje miliardy bankoviek. Vplyv na prudké zlepšenie jej hospodárenia mali aj centrálne banky, ktoré sa chceli zásobiť hotovosťou.

Viac o tlačiarni De La Rue:

  • Navrhla a vyrobila novú britskú polymérovú bankovku v hodnote 20 libier.
  • Na konci septembra prišla o kontrakt na výrobu nových, pobrexitových britských pasov.
  • Bola založená v roku 1813, tlačí národné meny pre zhruba 150 krajín sveta. (čtk, reuters)

V košickej Steel aréne končí Igor Havrila, ktorý štadiónu šéfoval od jeho otvorenia v roku 2006. Odstúpil aj prezident občianskeho združenia Košická aréna, ktoré prevádzkuje hokejový štadión, Pavol Miškov. Nahradí ho viceprezident pre inžinierske činnosti a inovácie U. S. Steel Košice David Hathaway.

Steel aréna je vo vážnej finančnej situácii. Združenie Košická aréna hľadá strategického partnera, ktorého meno by hala niesla. S dotovaním by mali pomôcť aj podielnici na hlasovacích právach.

U. S. Steel má v občianskom združení Košická aréna 34-percentný podiel na hlasovacích právach. Mesto Košice má 33,33 percenta a skupina košických podnikateľov 32,67 percenta.

Malajzia nepredpokladá, že by vo svete hrozil nedostatok jednorazových chirurgických rukavíc. Najväčší svetový výrobca týchto pomôcok, malajziská firma Top Glove, zatvorila pre koronavírus medzi zamestnancami polovicu tovární.

Top Glove má na svetovom trhu jednorazových latexových rukavíc podiel približne 26 %. V Malajzii sa vyrobia takmer dve tretiny z celkovej svetovej produkcie.

„Ubezpečujeme, že máme k dispozícii nové kapacity, ktoré nahradia dočasný výpadok. Nenastane žiadne vážnejšie narušenie dodávok tovaru, ktorý vyvážame do sveta,“ uviedlo malajzijské združenie výrobcov latexových rukavíc.

Čo sa stalo

Úrady v Malajzii zasahujú proti najväčšiemu ohnisku nákazy v krajine od začiatku pandémie. Ubytovne zamestnancov ohradili ostnatým drôtom. Ministerstvo zdravotníctva informovalo, že z 5777 testovaných vyšiel pozitívny výsledok 4036 ľuďom. Podľa vyjadrenia Top Glove nemá väčšina z nich žiadne príznaky.

Pre Top Glove pracuje 16-tisíc robotníkov. Firma prevádzkuje 47 závodov v Malajzii, Thajsku, Číne a Vietname, v 36 z nich sa vyrábajú rukavice. Akcie firmy v reakcii na správu o zastavení časti produkcie v utorok klesli o 7,5 % a dnes odpísali ďalšie 3 %.

Popri Top Glove sú v Malajzii ďalší dvaja veľkí producenti latexových rukavíc, firmy Hartalega a Supermax.

Viac k téme: Firma Top Glove uzavrie vyše polovicu tovární na ochranné rukavice

Prevod majetkovej účasti štátu, kraja alebo obce na prevádzke verejných vodovodov či kanalizácií sa obmedzí. Cieľom schválenej novely je, aby tieto účasti zostali aj do budúcnosti vo verejnom vlastníctve.

„Majetkovú účasť štátu, samosprávneho kraja alebo obce na podnikaní vlastníka verejného vodovodu, vlastníka verejnej kanalizácie, prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie možno previesť len na štát, samosprávny kraj alebo obec,“ píše sa v návrhu od SaS. (tasr)

Zavedenie jednotného systému zberu údajov o sociálnych službách sa odloží o jeden rok, mal by teda začať fungovať od 1. januára 2022. Vytvorenie právnych podmienok schválila ešte predchádzajúca vláda, zámerom bolo prispieť ku skvalitneniu procesu strednodobého plánovania rozvoja sociálnych služieb a s nimi súvisiaceho spolufinancovania.

Jeho spustenie sa však posúva. „Dôvodom je skutočnosť, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2020 až 2024 zaviazala pripraviť nový zákon o sociálnych službách, pričom je pravdepodobné, že novým zákonom prijaté legislatívne úpravy, najmä v oblasti posudzovania odkázanosti na pomoc a financovania pomoci pre odkázanú osobu, budú mať vplyv aj na obsah a štruktúru jednotlivých evidencií, ktoré majú byť vedené v informačnom systéme,“ uvádza sa v dôvodovej správe k novele.

Predkladateľka Petra Krištúfková (Sme rodina) upozornila, že ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pripravuje zásadné zmeny vo fungovaní štátnych informačných systémov. „Preto je nevyhnutné účinnosť informačného systému odsunúť s cieľom prehodnotiť jeho obsah s prihliadnutím na zámery vychádzajúce z programového vyhlásenia vlády, ako aj prípadne získať výhodnejšie cenové ponuky pre štát na zákazku na tvorbu tohto informačného systému,“ konštatuje dôvodová správa. (tasr)

Na určenie výšky dotácie na výstavbu nájomných bytov bežného štandardu sa stanovia pásma. Zákon schválil parlament. Dotácia má byť vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná plocha bytov nepresahuje 52 m2, a 35 %, ak je priemerná plocha od 52 do 60 m2.

V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu stanovil rezort výstavby ďalšie pásmo – dotácia môže byť do výšky 75 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná plocha nájomných bytov neprevyšuje 55 m2.

Ďalšie pásmo sa týka stavebných úprav nájomných bytov – na tie môže štát poskytnúť dotáciu do 80 % obstarávacích nákladov. Štát poskytne dotácie aj na obstaranie technickej vybavenosti či odstránenie systémovej poruchy.

Pri obstarávaní nájomných bytov bežného alebo nižšieho štandardu môže štát dotácie znížiť o 5 %, ak celková podlahová plocha bytov je menej ako 75 % z celkovej podlahovej plochy budovy na bývanie. Môže ju však aj zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva nájomný byt v najmenej rozvinutom okrese alebo štartovací byt.

Štát môže pristúpiť k zvýšeniu dotácie o 5 %, ak je zhotoviteľom nájomného bytu registrovaný sociálny podnik.

Legislatíva upravuje aj rozsah oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť nájomný byt pridelený, čo bude mať podľa rezortu pozitívne sociálne vplyvy, keďže sa zvýši dostupnosť verejného nájomného bývania.

Úpravy majú nastať aj pri podiele bytov, ktoré majú byť navrhnuté univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií, a to tak, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav týchto konštrukcií. Pôvodne navrhnutý 10-percentný podiel bytov sa pozmeňujúcim návrhom z výborov zvýšil na 15 %.

Plénum schválilo aj návrh poslanca Petra Kremského (OĽaNO), podľa ktorého sa má vytvoriť možnosť zabezpečiť bývanie pre ľudí, ktorí pracujú pre žiadateľa alebo jemu podriadené organizácie a nepatria do tzv. nízkopríjmovej kategórie. „Ide napríklad o úradníkov, učiteľov, pracovníkov mestských podnikov, mestských policajtov, sociálnych pracovníkov a podobne,“ priblížil Kremský. Cieľom je, aby títo ľudia mali bývanie v dostupnej vzdialenosti. (tasr)

Za zbieranie peňazí na Šírava Park dostala CEE Real Estate Group od NBS pokutu 20-tisíc eur

Zdroj - CEE Real Estate Group
Zdroj – CEE Real Estate Group

Za zbieranie peňazí na Šírava Park dostala CEE Real Estate Group od NBS pokutu 20-tisíc eur. Centrálna banka nariadila spoločnosti nepovolené kolektívne investovanie skončiť. Firma ponúkala ľuďom investíciu s garantovaným výnosom 25 % ročne na 24 rokov.

V dotácii nájmov bude štát pokračovať, povedal po schválení novely na vláde minister Richard Sulík. Dodal, že sa rozšíri okruh možných prijímateľov a odstránia technické nedostatky.

Podnikatelia, ktorým protipandemické opatrenia štátu obmedzili príjem a majú prenajaté priestory, môžu požiadať o dotáciu z  ministerstva hospodárstva na nájomné aj v druhej vlne pandémie. Rovnako ako v prvej vlne je výška dotácie rovnaká ako zľava, ktorú poskytne prenajímateľ.

Dlžnú sumu musia nájomcovia prenajímateľom začať splácať nasledujúci mesiac po skončení mimoriadnej situácie, najneskôr od apríla budúceho roka, a to bez ohľadu na to, či sa pandémia skončí alebo nie.

Maximálna výška dotácie je 50 % z nájomného, a to v prípade, že rovnakú zľavu poskytne aj prenajímateľ. Nájomca by v takomto prípade neplatil nič a prenajímateľ bude mať uhradenú polovicu nájomného. Dotáciu ministerstvo podmienilo vznikom nájomného vzťahu pred prvým augustom tohto roka.

Prípadná zmena výšky nájomného, ku ktorej došlo po 31. auguste tohto roka, výšku dotácie neovplyvní. Vláda zároveň schválila pre túto novelu zákona skrátené legislatívne konanie. (tasr, e)

Zákon o financovaní škôl sa zmení, dôvodom je zavedenie povinnej škôlky. Poslanci schválili novelu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

Poslanci schválili novelu zákona, ktorá upravuje aj zber údajov za deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materských školách či dodatočný zber údajov za deti materských škôl po 15. septembri príslušného školského roka na účely určovania normatívneho príspevku a na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam na nasledujúci kalendárny rok.

Zákon rieši aj úpravu prideľovania príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu.

Vzhľadom na sankčné nástroje pri zanedbávaní riadneho plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole sa navrhuje i povinnosť obcí viesť evidenciu aj za deti vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. (tasr)

Osoby nad 62 rokov už nebudú musieť každoročne žiadať obec o odpustenie alebo zníženie dane. Schválená novela sa týka len tých obcí a miest, v ktorých platí všeobecne záväzné nariadenie o odpustení dane.

Seniori tak môžu byť automaticky oslobodení od platenia miestnej dane bez potreby o to žiadať.

Zákon v súčasnosti umožňuje obciam a mestám prijať VZN, ktorým pre vybrané skupiny občanov umožnia znížiť alebo úplne upustiť od dane zo stavieb alebo dane z bytov. Daňovník musí obci preukázať splnenie podmienok.

Takýto nárok majú aj osoby nad 62 rokov, platí im natrvalo, respektíve do zrušenia prijatého VZN. Poslanci preto navrhli, aby seniori neboli viac povinní uplatňovať si nárok na odpustenie dane. Má sa tým znížiť administratívna záťaž obce aj samotných daňovníkov. (tasr)

Akcionári Metra rokujú o návrhu na nového šéfa predstavenstva, čo naznačuje, že chcú urovnať vzájomnú roztržku. Daniel Křetínský a Patrik Tkáč majú vo firme zhruba 40 %, proti nim sa stavajú menšinoví vlastníci, nadácie Beisheim a Meridian.

Křetínský je dlhší čas v spore s nadáciami Beisheim a Meridian, ktoré majú v Metre podiel spolu 23 %. Český podnikateľ sa ho viackrát snažil odkúpiť, no neuspel. Nadácie sa vyjadrili, že chcú svoje podiely zvýšiť a upevniť si blokačnú menšinu.

O čom rokujú

Podľa zdrojov Reuters začal Křetínský s nadáciami rokovať o spoločnej stratégii pre Metro, o spoločných kandidátoch na troch členov dozornej rady vrátane jej šéfa, ktorí by mali byť nahradení na budúcom valnom zhromaždení.

Diskutujú aj o novom riaditeľovi Metra. Súčasný predseda predstavenstva Olaf Koch na konci roka odchádza a jeho funkciu, ktorá v Nemecku zodpovedá postu generálneho riaditeľa, si zatiaľ rozdelia finančný šéf Christian Baier a prevádzkový riaditeľ Rafael Gasset.

Ako sa darí Metru

Metro tvrdo zasiahla pandémia, keďže hlavnou skupinou jeho zákazníkov sú reštaurácie a hotely. Akcionári preto hľadajú novú stratégiu vrátane digitálnej a zameranie na určité skupiny zákazníkov.

V posledných rokoch Metro predalo časť majetku. Sústreďuje sa na veľkoobchod v Európe a na zásobovanie hotelov, reštaurácií a nezávislých obchodníkov. Na domácom trhu v Nemecku čelí slabému rastu a v Rusku dokonca poklesu.

Metro má v 26 krajinách vyše 770 veľkoobchodov Cash & Carry, ktoré zamestnávajú 150-tisíc ľudí. Na Slovensku prevádzkuje šesť veľkoobchodných centier s čerpacími stanicami. (čtk, reuters)

Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zvýši, aby sa podporila výstavba nájomných bytov. Novelu schválili poslanci.

Zo štátneho fondu je možné v určitých prípadoch poskytnúť úver až do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov. Súčasná legislatíva však stanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, na štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu alebo na m2 zatepľovanej plochy.

Čo sa zmení:

  • Limit úveru na byt pre fyzické osoby sa má zvýšiť z 90 000 eur na 120 000 eur.
  • Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, VÚC či neziskovou organizáciou sa má zmeniť limit 90 000 eur na 1350 eur za m2 podlahovej plochy bytu.
  • Limit sa zvyšuje aj pri úvere na modernizáciu bytovej budovy a odstránenie systémovej poruchy z 500 eur na 800 eur na m2 podlahovej plochy bytu.
  • Pri zateplení bytovej budovy alebo zariadenia sociálnych služieb sa má zvýšiť limit zo 100 eur na m2 zatepľovanej plochy na 200 eur za m2 podlahovej plochy.
  • Na výstavbu zariadenia sociálnych služieb sa zvýši limit úveru zo 760 eur na 1200 eur za m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti.

Vypustiť by sa malo ustanovenie určujúce maximálnu výšku sumy odpustenej časti úveru (6000 eur) pre mladomanželov poskytnutého na obstaranie bytu staršieho ako tri roky. „Navrhovanou úpravou však nie je dotknutá možnosť odpustenia časti úveru pri narodení dieťaťa určená vo výške 2000 eur na každé dieťa, ktoré žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti a dožilo sa jedného roku veku, rovnako ako u všetkých okruhov žiadateľov, ktorými sú fyzické osoby,“ dodal rezort v materiáli.

Pre potreby regulácie sa do celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC nebudú od 1. januára 2021 započítavať všetky úvery zo ŠFRB. Dlh obce alebo VÚC v roku 2021 sa teda bude posudzovať podľa týchto kritérií, čiže prvýkrát sa toto ustanovenie v znení účinnom od 1. januára 2021 bude uplatňovať v roku 2021 pri vyhodnotení dlhu obce alebo vyššieho územného celku k 31. decembru 2020 a bude sa teda od 1. januára 2021 vzťahovať aj na všetky aktuálne prijaté a nesplatené úvery zo ŠFRB.

Podľa pozmeňujúceho návrhu poslankyne Jany Žitňanskej (Za ľudí), ktorý plénum schválilo, majú nastať zmeny aj pri podiele bytov navrhnutých univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav. Pôvodne navrhovaný 10-percentný podiel bytov sa zvýši na 15 %. (tasr)

Agrorezort chce vzhľadom na pandémiu obmedziť administratívnu záťaž podnikateľov. Novelu zákona, ktorú predložil, dnes schválila vláda, parlament má o nej rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

„V rezorte pôdohospodárstva sa v súvislosti so stavom spôsobeným ochorením covid-19 ukázalo ako potrebné riešiť niektoré práva a povinnosti skladovateľov, vlastníkov a správcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, vyhotovovateľov programov starostlivosti o lesy, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, orgánov dozoru, kontroly, ako aj ministerstva, ktoré nebolo možné zabezpečiť v potrebnom rozsahu, respektíve v lehotách stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi,“ priblížilo ministerstvo.

V situácii, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav a keď je obmedzená sloboda pohybu a právo uskutočňovať hromadné podujatia, je podľa rezortu potrebné obmedziť aj administratívnu záťaž podnikateľov podliehajúcich kontrole verejného skladu a kontrole množstva tovaru.

„Zároveň sa tým zohľadňujú aj opatrenia v štátnej správe, ktoré sú zamerané na obmedzenie pohybu zamestnancov najmä pri zahraničných a domácich služobných cestách. Z tohto dôvodu sa navrhuje nevykonať kontrolu verejného skladu a kontrolu množstva tovaru, ak je vyhlásený alebo ak trvá výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia,“ priblížil v dôvodovej správe agrorezort.

V tejto situácii je podľa rezortu pre vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesa problematické plniť niektoré ich úlohy a zákonmi uložené povinnosti, napríklad ak z dôvodu obmedzeného pohybu nebolo možné zabezpečiť externých pracovníkov, pretože vzhľadom na špecifiká lesnej výroby a jej sezónnosť sú práce obhospodarovateľmi lesov zväčša vykonávané externými firmami a pracovníkmi.

„Z hľadiska zabezpečenia celoživotného vzdelávania odborne spôsobilých osôb v lesnom hospodárstve nemožnosť vykonania overenia týchto spôsobilostí, respektíve nemožnosť zúčastniť sa na preškoleniach môže v niektorých prípadoch znamenať stratu tejto spôsobilosti a následne aj stratu zamestnania, čo by malo negatívne sociálne dosahy na tieto osoby vrátane ich rodín,“ vysvetlilo ministerstvo.

Upozornilo, že nemožnosť plnenia práv a povinností bez možnosti posúdenia dôvodov neplnenia, respektíve možnosti ich odkladu z nevyhnutných dôvodov spôsobených pandémiou vystavuje osoby riziku konaní a sankcií za neplnenie lehôt a povinností s rizikom ďalších negatívnych dosahov v už aj tak ťažkej súčasnej situácii. (tasr)

Cirque du Soleil pripravuje návrat na scénu. Firma v lete požiadala o bankrotovú ochranu, noví majitelia do jej reštartu investujú 375 miliónov dolárov. V budúcnosti sa chce sústrediť na predstavenia najmä vo veľkých mestách.

Svetoznáma šou v lete po 36 rokoch ukončila činnosť v dôsledku pandémie a nahromadených dlhov. Z reštrukturalizácie vyšla s novými vlastníkmi, ktorými sa stali jej veritelia.

Návrat Cirque du Soleil bude závisieť od tempa, akým sa podarí vo svete distribuovať vakcínu proti koronavírusu. V Spojených štátoch plánuje ako prvé obnoviť predstavenia v Las Vegas a na Floride na budúce leto.

S návratom na úrovne pred začiatkom pandémie firma počíta v roku 2022. Po výpadku obnovila šou zatiaľ v Číne a Mexiku. Podľa CNN Cirque du Soleil v lete prepustil 3500 ľudí, jeho dlhy sa vyšplhali na približne 1 miliardu dolárov. (bloomberg)

Schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude účinný až od roku 2022, nie od roku 2021. Vyplýva to z novely ministerstva pôdohospodárstva, ktorú schválila vláda, parlament by ju mal prerokovať zrýchlene.

Zákon schválilo plénum Národnej rady 17. septembra. Účinnosť mal pôvodne nadobudnúť 1. januára 2021.

„Predloženie návrhu zákona si vyžiadala novela euronariadenia o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby,“ zdôvodnil agrorezort.

Návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe zavedie vstupné preverenie predpokladov u žiadateľa, ktorý chce začať s ekologickou poľnohospodárskou výrobou, a to ešte pred jeho povinným zaregistrovaním v kontrolnom ústave. Upravuje aj povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií, ako aj označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom EÚ a grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať