Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Z 300-kilometrového diaľničného plánu druhej vlády Smeru sa stavajú načas iba 4 kilometre

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Pozrite sa, aké tempo výstavby diaľnic odhadovala druhá vláda Smeru v materiáli spred troch rokov a aká je realita.

Ak by platili sľuby, ktoré pred tromi rokmi schválila druhá vláda Roberta Fica v diaľničnej stratégii, v stavbe slovenských diaľnic by to teraz vyzeralo úplne inak ako v realite.

Na D1 z Bratislavy do Košíc by už boli všetky úseky hotové, alebo by na nich aspoň stavali. V skutočnosti sa na dvoch úsekoch ani nezačalo a na dvoch ďalších sa práce výrazne skomplikovali.

Najvyťaženejšia slovenská diaľnica z hlavného mesta po Trnavu by bola už dva roky rozkopaná, aby sa z nej stala plnohodnotná šesťprúdovka.

Stavba obchvatu Bratislavy by bola v plnom prúde.

Na úseku zo Žiliny nad Čadcu by občania čakajúci na diaľnicu neprotestovali, pretože chýbajúce úseky na D3 by boli minimálne rozostavané.

A ďalších približne 20 až 40 kilometrov rýchlostnej cesty by stavbári stavali na južnom ťahu od Zvolena na Košice.

Nič z toho nie je pravda.

Strategický plán a realita

Fikcia Smeru prešla v júni 2014 rokovaním vo vláde. Vláda bola vtedy jednofarebná, ministrom dopravy bol Ján Počiatek, jeho štátnym tajomníkom Viktor Stromček, ktorý tam pôsobí dodnes. Šlo o plán, ktorý nám nakázal pripraviť Brusel a doteraz visí na stránke ministerstva dopravy. Kto v posledných rokoch hľadal nejaký súborný plán výstavby diaľnic na Slovensku, skôr či neskôr na tento zoznam narazil.

Ide o 25 podľa Ficovej jednofarebnej vlády najpotrebnejších, najpripravenejších a najuskutočniteľnejších, takzvaných zelených diaľničných stavieb. Dokopy ide o predbežné plány na stavbu alebo prestavbu takmer 300 kilometrov ciest.

Pri každom úseku je v dokumente napísané, kedy by sa mal začať stavať a kedy by mal byť odovzdaný. Tri roky po prijatí tohto dokumentu sa ukazuje, že len jediný zo všetkých týchto úsekov určite nemešká – malý 4-kilometrový obchvat Žiliny. Šancu dodržať plány má Národná diaľničná ešte pri obchvate Košíc, bude to však tesné.

Drobné zmeny oproti strategickému plánu by boli prirodzené. Samotný materiál nepíše, čo všetko sa má bezpodmienečne začať stavať. Píše, že by to ešte chcelo doladiť v druhej fáze o detailnejšie dopravné dáta a myslieť pri tom aj na financie.

Oproti „indikatívnym“ termínom štartu a konca projektu však mešká 23 z 25 projektov.

Neboli to peniaze, ktoré z načrtnutého tempa výstavby urobili fikciu. Častá zmena vlád, priorít, manažérov (v NDS sa odvtedy – za tri roky – vymenili štyria generálni riaditelia) a ich slabé kompetencie sú príčinou, prečo sa takmer na všetkých projektoch objavili problémy.

D1 Bratislava – Košice

Kľúčový úsek D1 pri Žiline začal z pohľadu termínov v diaľničnej stratégii načas. Zmluvu na stavbu úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou s najdlhším tunelom na Slovensku (Višňové – 7,5 km)  podpisovali v lete roka 2014 dva týždne pred tým, ako vo vláde schválili „indikatívny“ akčný diaľničný plán.

Dokument sa však mýli už v tom, že diaľnicu dokončia do decembra 2019. V decembri nie je stavebná sezóna, no hlavne sa už mešká aj v tuneli, aj mimo neho. Zhotoviteľ stavby zrejme nezvolil správnu metódu razenia tunela, upozorňuje aj Trend. Stavebná firma sa navyše sporí s NDS aj o kvalite projektov mimo tunela a bude preto skôr prekvapením, ak by stavbu zhotoviteľ odovzdal aspoň v roku 2020.

Stavebná firma Dúha Miroslava Remetu, ktorá stavbu v konzorciu zastrešuje, sa voči týmto tvrdeniam ohradila.

Ani ružomberský úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou nebude hotový tento rok, ako očakávali v roku 2014.

Hotový nebude ani na budúci rok a zrejme ani na  ten ďalší. Zosuvy spôsobili, že diaľnici treba zmeniť trasu. Za všetkým je stavebný zhon, podhodnotenie geologických rizík a neschopnosť neustále sa meniacich štátnych manažérov Národnej diaľničnej rozhodnúť o riešení situácie.

Najväčšiu nervozitu na severnej časti D1 však vyvoláva úsek Turany – Hubová. Ján Počiatek ako minister dopravy Smeru očakával, že ho začnú stavať v roku 2016. V skutočnosti sa len pred týždňom rozhodlo, že autostráda nepretne chránenú prírodu po povrchu, ale skryjú ju do tunela. Optimisticko-realistický variant pre dokončenie celej D1 do Košíc je tak rok 2026.

 

Aj tu sú na vine diaľniční manažéri a politický tlak. Dlho trvali na nevhodnom trasovaní, ktoré by škodilo napríklad rysom či medveďom z Fatry. Európska komisia preto nesúhlasila s podporou projektu úvermi a aj preto sa nikdy neuskutočnil prvý balík PPP projektov prvej vlády Roberta Fica. To je ten, ktorý rátal s diaľnicou do Košíc v roku 2010.

Súčasťou trasy do Košíc má byť aj juhozápadný obchvat Prešova. Podľa vládneho plánu mal byť rozostavaný už pred dvoma rokmi, no stavať sa naozaj začne najskôr tento rok na jeseň. Ani tu nechýbali peniaze, NDS už síce uzavrela kontrakt so stavebnými firmami, ale nemá ešte dotiahnuté všetky povolenia.

Úsek Budimír – Bidovce pri Košiciach už stavajú. Práce sa síce rozbehli o rok neskôr, ako rátali plány Smeru, ale pri troche šťastia to môžu v roku 2018 stihnúť.

Termín pre diaľnicu medzi Hričovským Podhradím a Lietavskou Lúčkou sa medzičasom posunul z roka 2017 na rok 2018. Aj vtedy, keď bude hotový, budú sa naň môcť šoféri iba z diaľky pozerať. Zatiaľ k nemu totiž neobjednali prípojku. Zrejme preto sa aj posúva termín jeho dostavby, oficiálne bude dôvodom zrejme geológia. Je to jedna z mála stavieb, na ktorej zvonku nevidno zásadné problémy, ktoré by oddialili jej dokončenie.

D3 od Žiliny na Poľsko

Na kľúčovom ťahu od Žiliny k hranici s Poľskom chýba približne 20 kilometrov, ktoré nie sú ani rozostavané a ani sa o ne nesúťaží.

V plánoch Smeru z roku 2014 sa písalo, že v roku 2016 môžu byť všetky kľúčové časti diaľnice prinajmenšom vo výstavbe.

Dobrá správa je, že tento rok odovzdajú šoférom aspoň časť autostrády pri hranici.

Prvé tri kilometre od poľských hraníc po slovenské Skalité začali stavať pred 20 rokmi. Na slovenskej strane sa nemala autostráda na čo pripojiť, a tak roky končí vo voľnej prírode. Medzitým ju za štátne peniaze konzervuje Váhostav.

Tento rok sa dostavajú priľahlé kilometre prihraničnej autostrády, ktoré ju umožnia napojiť po Svrčinovec. Šoféri sa tak dočkajú približne 15-kilometrovej diaľnice s jedným pruhom pre každý smer.

Slávnostné strihanie pásky bude túto sobotu. Podľa plánu to malo byť už minulý rok.

Minulý rok tak pribudla do siete ciest najvyššej kategórie iba rýchlostná cesta s jedným pruhom pre každý smer – 10-kilometrový obchvat Bánoviec nad Bebravou.

Ak sa už nič nepokazí, vláda tento rok odovzdá aj štvorkilometrový západný obchvat Žiliny. Bude tak jedinou diaľnicou, ktorú dostavali podľa predstáv druhej vlády Smeru. Za tento úsek si stavbári vypýtali rekordných 60 miliónov eur za kilometer. Ide o úsek, ktorý sa skladá prakticky len z mostov a tunela.

Na D3 chýba ešte dostavať aj obchvat Čadce, stavbu naplno rozbehli tento rok v januári, teda približne o rok neskôr, ako odhadovali v roku 2014.

Obchvat Bratislavy a rozšírenie D1

Ani stavba bratislavského obchvatu a s ním súvisiaceho rozšírenia D1 od hlavného mesta po Trnavu nejde podľa plánu. Zmluvu na stavbu obchvatu podpísal štát pred rokom, stále však pre ňu nemá všetky pozemky a musel to tak riešiť aj parlament ďalšou zmenou vyvlastňovacieho zákona.

Pozemky chýbajú pod kľúčové časti diaľnice pri Bratislave, bez ktorých pokračovanie autostrády na Dunajskú Stredu nedáva príliš zmysel. Južnejšie časti autostrády už stavajú, no pôvodné odhady ich datovali skôr do roku 2015, zatiaľ čo zmluvu podpisovali v máji 2016.

Projekt rozšírenia D1 od Bratislavy na Trnavu spustili v roku 2015 stavbou križovatky Triblavina. Uprostred stavby sa však kompetentní rozhodli, že projekt prekreslia. Namiesto rozšírenia diaľnice na šesťpruh s privádzacími priľahlými cestami začali načierno plánovať po štyri pruhy v oboch smeroch bez zberných ciest zvaných kolektory. Výsledok je takisto meškanie.

R2 Zvolen – Košice

Na rýchlostnej ceste zo Zvolena do Košíc plánovala druhá vláda Smeru rozostavať niekoľko kilometrov autostrády, napríklad aj ten s tunelom Soroška. Najbližšie k plánom má v realite košický úsek Šaca – Oľšany. V debatách sa spomína ako ten, o ktorého stavbu sa čoskoro vyhlási tender. Teoreticky tak ešte môže odštartovať podľa plánu z roku 2014.

Ministerstvo dopravy medzitým odovzdalo šoférom dva úseky R2 za Zvolenom a niekoľko úsekov východnejšej D1. V strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (I. fáza) sa tieto nespomínajú, väčšinou už boli tendrované pred schválením strategického dokumentu.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Komisia predstavila mimoriadny rozpočet na mimoriadne časy

Šéfka EK Ursula von der Leyenová pred predstavením návrhu v Európskom parlamente. Foto - TASR/AP
Šéfka EK Ursula von der Leyenová pred predstavením návrhu v Európskom parlamente. Foto – TASR/AP

Z rôznych názorov na podobu ekonomického ozdravenia EÚ sa Ursula von der Leyenová priklonila k návrhu Francúzska a Nemecka, komentuje Marián Koreň z portálu Euractiv.sk 750-miliardový plán Európskej komisie na pomoc ekonomikám.

Minúta po minúte

Zdieľať

Peter Žiga k zatvoreniu obchodov v nedeľu: „Prečo v čase, keď by sme mali podporovať predaj, hovoríme o tom, že by sme zatvorili obchody v nedeľu? Ekonomická situácia teraz na toto nie je dobrá,“ povedal Žiga v TA3.

Podpredseda Smeru by túto tému odsunul napríklad o dva roky. Taktiež by podľa neho nebolo fér, ak by sa zatvorili obchody, ale výroba vo fabrikách by naďalej v nedeľu pokračovala.

„Keď má byť voľná nedeľa, nech je pre všetkých,“ poznamenal k téme predseda parlamentu Boris Kollár.

Zdieľať

Boris Kollár si myslí, že obmedzenia by sa mali naďalej uvoľňovať. „Som presvedčený, že tento stav je už neudržateľný a pochopia to aj odborníci a hygienici,“ povedal Kollár na TA3 s tým, že Slovensko by malo ísť v súlade so susednými krajinami.

Zdieľať

Tender na rekonštrukciu gabčíkovských komôr prejde auditom, oznámil minister životného prostredia. Prípadom sa už zaoberá aj polícia.

„Existujú dôvodné podozrenia, že súťaž na rekonštrukciu gabčíkovských komôr nemusela byť v súlade s legislatívou. Ak by to zaváňalo korupciou, pravdepodobne by to nevyzeralo inak. O štátnu zákazku mali záujem viaceré firmy. Jednu z nich, ktorá predložila najnižšiu cenovú ponuku, vyradili ešte pred súťažou,“ tvrdí Ján Budaj.

Za podozrivé považuje rezort aj okolnosti v personálnom obsadení vysokých postov v štátnom podniku, pričom sa odvoláva na medializované informácie. Štátnu zákazku vyhrala firma Metrostav, ktorej bývalý manažér pracoval vo vodohospodárskom štátnom podniku, ktorý celý tender pripravoval.

„Vidím v tom konflikt záujmov. Využijem všetky zákonné nástroje, ktoré mám v rukách, aby som zistil, či bola súťaž férová,“ doplnil minister. (tasr)

Zdieľať

Niekoľko tisíc ľudí protestovalo pred továrňou Renaultu vo francúzskom meste Maubeuge proti plánovanému prepúšťaniu. Automobilka v piatok predstavila plány na reštrukturalizáciu tovární a zrušenie 15-tisíc miest, z toho 4 600 vo Francúzsku.

Informovala o tom agentúra AFP.

Renault zápasí s poklesom dopytu, ktorý tento rok prehĺbila koronavírusová kríza. Vlani automobilka vykázala prvú celoročnú stratu za desať rokov a jej tržby klesli o viac než tri percentá.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento týždeň predstavil balíček v hodnote vyše osem miliárd eur na záchranu domáceho automobilového priemyslu. Vyzval tiež francúzske automobilky, aby vyrábali autá vo svojej krajine. Štát v Renaulte vlastní 15-percentný podiel. (čtk)

Zdieľať

Nemecká vláda sa dohodla s EÚ na záchrannom balíčku deväť miliárd eur pre leteckú spoločnosť Lufthansa. Berlín po intenzívnych rokovaniach súhlasil, že Lufthansa zníži počet svojich lietadiel vo Frankfurte a v Mníchove.

Letecká spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že sa na oboch letiskách vzdá 24 slotov, teda pridelených časov na vzlety a pristátia, čím vznikne priestor novým konkurentom. Balíček ešte musí schváliť dozorná rada a akcionári.

Domáce podmienky

Záchranný balíček najväčším európskym aerolíniám schválil nový nemecký fond pre hospodársku stabilizáciu WSF v pondelok. Pomoc zahŕňa majetkovú injekciu od vlády, ktorá získa podiel 20 percent kúpou nových akcií za 300 miliónov eur. Bude mať aj dve kreslá v predstavenstve. Tento podiel by WSF chcel predať do konca roka 2023.

WSF investuje do Lufthansy aj 5,7 miliardy eur prostredníctvom tichej účasti, čo znamená, že získa kapitál bez hlasovacích práv. Letecká spoločnosť získa taktiež syndikovaný úver až tri miliardy eur na tri roky od štátnej banky KfW a súkromných bánk.

Kto môže získať uvoľnené miesta

Lufthansa dnes uviedla, že Brusel v konečnej dohode ustúpil zo svojich počiatočných požiadaviek. Aerolínie z Frankfurtu a Mníchova stiahnu po štyroch lietadlách. 24 slotov sa rovná trom párom vzletov a pristátí každého zo štyroch lietadiel na danom letisku.

Počas prvých 18 mesiacov môže uvoľnené sloty vo Frankfurte či Mníchove získať vždy len jeden nový konkurent. Potom budú sprístupnené všetkým konkurentom, ktorí už na menovaných letiskách pôsobia. Ich kapacita bude pridelená v ponukovom konaní európskym leteckým spoločnostiam, ktorým v čase pandémie štát výrazne nepomohol, uviedla Lufthansa. (čtk)

Zdieľať

Primátor Bratislavy Matúš Vallo a minister financií Eduard Heger rokovali v piatok o pomoci pre hlavné mesto. Diskutovali aj o financovaní mesta v budúcnosti, zákone o hazarde a objektívnej zodpovednosti pre mestských policajtov.

Bratislava čelí podobne ako iné mestá masívnym výpadkom príjmov v dôsledku koronakrízy.

Kto bol na rokovaní:

  • Okrem Valla a Hegera diskutovali aj podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) a predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO). Obaja sú zároveň bratislavskými mestskými poslancami. Za mesto sa zúčastnili aj riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál či Matúš Lupták, ktorý dozerá na mestské financie.

O čom sa hovorilo:

  • Poslanec Vetrák na sociálnej sieti napísal, že postavenie Bratislavy budú riešiť v rámci reformy financovania samosprávy.
  • Preskúmať chce aj možnosť zavedenia novej dane z vonkajšej reklamy či väčšie zdanenie developerov pri výstavbe viacpodlažných výškových budov.
  • Niektoré druhy hazardu, ktoré ľuďom prekážajú, chcú zakázať, ako napríklad herne či výherné automaty. „Musíme však spresniť aj legislatívu, aby pri iných druhoch hazardu finančne nepoškodzovala mestá a obce,“ tvrdil Vetrák.
  • Vláda podľa Vetráka môže pomôcť Bratislave s likviditou a taktiež poskytnúť finančnú pomoc verejnej doprave. „Eduard Heger prisľúbil aj urýchlenie úhrady finančných prostriedkov z eurofondov určených na výstavbu karlovesko-dúbravskej radiály (26 miliónov eur),“ poznamenal Vetrák.
  • Ministerstvá financií a vnútra pripravia spustenie inštitútu objektívnej zodpovednosti pre mestskú políciu, čo mesto žiada na podporu svojej chystanej parkovacej politiky.
  • Vetrák uviedol, že sa pracuje aj na novom zákone o Bratislave, ktorý „obmedzí pôsobnosť niektorých menších mestských častí“.
  • Aj primátor Vallo na Facebooku napísal, že diskutovali o financovaní Bratislavy v budúcnosti a ťažkostiach mestom vlastneného Dopravného podniku Bratislava (DPB).

Bratislava vyrokovala pomoc od štátu aj v závere minulého roka. (tasr, n)

Zdieľať

Polícia vzniesla obvinenie voči dvom vrcholným manažérom spoločnosti D4R7 Construction, ktorá je hlavným zhotoviteľom projektu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Obvinila ich z trestného činu ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, spôsobili údajne škodu vo výške 12,5 milióna eur.

Vyšetrovateľ zároveň spracoval podnet na vzatie prvého z obvinených do väzby. Na druhého bude vydaný zatýkací rozkaz, keďže sa už dlhšie nenachádza na Slovensku.

Čo hovorí polícia

  • Obvinenie súvisí s nelegálnou ťažbou materiálu určeného na výstavbu D4 a R7 v katastrálnom území obce Dunajská Lužná, časť Jánošíková.
  • V chránenom území Žitného ostrova tým podľa polície vznikla škoda 12,5 milióna eur.
  • Polícia zaistila sumu 12,25 milióna eur a nehnuteľnosti na Slovensku (neuviedla, či patrili firme).
  • V súvislosti s výstavbou bratislavského obchvatu polícia rieši deväť trestných vecí. Týkajú sa neoprávneného nakladania s odpadmi, ohrozovania a poškodzovania životného prostredia, ako aj majetkovej a daňovej trestnej činnosti.

Polícia nemenovala, ktorých manažérov obvinila. Uviedla však, že jeden z nich je nemecký občan a má iniciály M. H. – podľa televízie Markíza ide o šéfa firmy Michaela Heerdta. Druhý je občan Španielska, ktorý sa na Slovensku nezdržiava, podľa Markízy je ním Heerdtov predchodca Juan José Bregel Serna.

Firmu D4R7 Construction vlastní španielska stavebná spoločnosť Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau. (tasr, polícia sr, n)

Zdieľať

Prezident cechu taxikárov: Máme desatinu tržieb oproti časom pred krízou

Aj takto nevábne vyzeralo v praxi oddelenie vodiča a zákazníkov v taxi. Foto – Ľubica Maťúšová
Aj takto nevábne vyzeralo v praxi oddelenie vodiča a zákazníkov v taxi. Foto – Ľubica Maťúšová

Taxikárom sa ani po takmer štyroch týždňoch väčšina zákazníkov nevrátila. Šéfovia firiem odhadujú, že ich súčasné príjmy sú na úrovni pätiny až desatiny z čias pred krízou.

Zdieľať

Ivan Korčok vníma európsky balík na obnovu ekonomiky ako veľkú šancu na modernizáciu krajiny a štrukturálne reformy. V RTVS upozornil, že na celoeurópskej úrovni zatiaľ nie je zhoda na tom, ako presne bude tento balík vyzerať.

Podľa Korčoka sme ešte len na začiatku celého procesu a konečná podoba balíka na obnovu ekonomiky bude závisieť od rokovaní.

Slovenská diplomacia podľa ministra bude pri rokovaniach bojovať za Slovensko, no základným meradlom úspechu európskeho plánu podľa neho nie je to, koľko peňazí bude mať na konci Slovensko, ale či sa podarí pozviechať európskej ekonomike.

Proti návrhu Európskej komisie, ktorá prišla s balíkom 750 miliárd eur, pričom väčšinu tvoria granty, je napríklad Rakúsko či Dánsko. Nesúhlasia so spoločným požičiavaním.

Poslanec Smeru Peter Kmec si myslí, že financie z balíka by mali ísť na obnovu hospodárskeho rastu.

Zdieľať

Americké akcie zmazali väčšinu dnešných strát po vystúpení Donalda Trumpa, ktorý neoznámil odvetné clá na Čínu, hoci sa toho investori obávali. Zatiaľ čo Dow Jonesov index uzavrel seansu miernym poklesom, S&P 500 a Nasdaq sa spevnili.

V týždňovom a v mesačnom porovnaní sa všetky tri indexy posilnili.

Ako sa dnes obchodovali akcie na Wall Street

  • Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, klesol o 0,07 percenta a uzavrel na 25 383,11 bodu.
  • Širší index S&P 500 vzrástol o 0,48 percenta na 3044,31 bodu.
  • Index technologického trhu Nasdaq sa zvýšil o 1,29 percenta na 9489,87 bodu.

Potláčanie autonómie Hongkongu

Investori dnes čakali na Trumpovu tlačovú konferenciu ohľadom bezpečnostného zákona pre autonómny Hongkong, ktorý vo štvrtok schválil čínsky parlament. Kritické reakcie sa ihneď ozvali nielen zo Spojených štátov, ale aj z ďalších krajín, ktoré považujú zákon za obmedzenie autonómie Hongkongu.

Trump počas svojho vystúpenia nezmienil žiaden krok, ktorý by mohol obmedziť prvú fázu obchodnej dohody uzavretej medzi Washingtonom a Pekingom v polovici januára.

Americký prezident povedal, že dal pokyn vláde, aby spustila proces rušenia politických výnimiek, ktoré Hongkongu poskytovali zo strany USA oproti pevninskej Číne špeciálne postavenie.

Dodal, že Spojené štáty tiež zakážu vstup do krajiny „potenciálne rizikovým“ osobám z Číny a začnú sankcionovať čínskych oficiálnych činiteľov, ktorí sú podľa Washingtonu zodpovední za podrývanie hongkonskej ekonomiky. (čtk)

Dow Jonesov index. Screenshot - Google
Dow Jonesov index. Screenshot – Google
Zdieľať

Ceny ropy sa v máji po aprílovom kolapse výrazne zvýšili. Severomorská ropa Brent si za mesiac pripísala 40 percent, teda najviac od marca 1999, americká ľahká ropa WTI 88 percent, čo je jej najprudší mesačný nárast v histórii.

V priebehu dnešného obchodovania si Brent pripísal 0,1 percenta a uzavrel na 35,33 dolára za barel. WTI zdražela o 5,3 percenta na 35,49 dolára za barel.

Ceny ropy v poslednom čase ťažia z nádejí na oživenie dopytu v dôsledku uvoľňovania opatrení proti koronavírusu i z dohody kartelu OPEC a ďalších ťažiarov o obmedzení dodávok suroviny na trh. Naďalej však zostávajú hlboko pod úrovňami z obdobia pred príchodom koronavírusovej krízy.

Ťažba ropy v rámci kartelu OPEC v máji podľa dnešnej správy agentúry Reuters klesla na najnižšiu úroveň za dve desaťročia. OPEC a ďalší poprední ťažiari na čele s Ruskom sa minulý mesiac dohodli, že v máji a v júni znížia dodávky ropy o takmer 10 miliónov barelov denne.

Štvrtkové údaje amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) však ukázali, že zásoby ropy v USA sa minulý týždeň zvýšili o 7,9 milióna barelov na 534,4 milióna barelov. Dopyt po pohonných hmotách v USA zostáva podľa analytikov slabý, hoci niektoré štáty uvoľňujú reštrikcie na cestovanie, ktoré zaviedli v reakcii na šírenie koronavírusu. (čtk)

Zdieľať

Európska komisia zhoršila prognózu obchodu EÚ so zvyškom sveta. Na tento rok očakáva pokles o 868 miliárd eur, teda o vyše 10 percent. V apríli predpokladala pokles o 525 miliárd eur. (čtk)

Zdieľať

Staviteľ bratislavského obchvatu D4R7 Construction potvrdil, že polícia predviedla jedného z manažérov firmy na výsluch. Postup polície označila firma za mimoriadne prekvapivý, hovorí, že so slovenskými orgánmi vždy spolupracovala.

Konzorcium, ktoré tvorí španielska stavebná firma Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau, neuviedlo, ktorý z jej predstaviteľov bol zadržaný.

„Rešpektujeme právomoc slovenských orgánov vyšetrovať akékoľvek otázky, ktoré považujú za relevantné, no očakávame, že kroky, ktoré sú podnikané voči našej spoločnosti a jej pracovníkom, budú rozumné a primerané s ohľadom na okolnosti,“ reagovala D4R7.

Konzorciu sa nepáči, že sa informácie o jej pracovníkoch dostali do médií skôr, než sa stihli vyjadriť. „Vyzývame orgány činné v trestnom konaní, aby v súlade s princípmi právneho štátu rešpektovali prezumpciu neviny a aby sa zdržali používania nezákonných, zbytočných a neprimeraných opatrení,“ uzavrela D4R7. (tasr, n)

Zdieľať

Na opatreniach prvej pomoci, ktoré administrujú úrady práce, štát do štvrtka vyplatil 143,6 milióna eur, z toho 72,4 milióna za marec. Štatistiky o pomoci zhrnul Inštitút sociálnej politiky, ktorý patrí pod ministerstvo práce.

Čo ukázali dáta za marec

  • Za marec dostali najväčšiu časť pomoci veľké podniky – 27,3 milióna eur. Nasledovali mikropodniky (19,8 milióna eur), malé podniky (12,3 milióna eur) a stredné podniky (9,3 milióna eur). Zvyšok sumy pripadá na neurčených žiadateľov.
  • Najväčšia suma smerovala do priemyselnej výroby, veľkoobchodu a maloobchodu, ubytovacích a stravovacích služieb.
  • Uvedené podrobnejšie sumy sú k 26. máju (utorku), ďalšie údaje v analýze k 28. máju (štvrtku).

Minister práce Milan Krajniak v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že celková suma od začiatka vyplácania pomoci dosiahla až 228 miliónov eur. Do údajov tak zrejme zarátal ďalšie druhy pomoci, medzi ktoré patrila možnosť využiť pandemické ošetrovné alebo nemocenské, ako aj odklad odvodov za marec alebo ich odpustenie za apríl.

Celá analýza je zverejnená na webe ministerstva práce.

Zdieľať

Polícia zadržala ráno jednu osobu v súvislosti s výstavbou bratislavského obchvatu. Dôvodom je trestná činnosť ohrozenia a poškodenia životného prostredia. Podľa televízie Markíza by zadržaným mohol byť šéf spoločnosti D4R7 Construction.

D4R7 Construction je staviteľom bratislavského obchvatu, konzorcium tvorí španielska stavebná firma Ferrovial Agroman a rakúska Porr Bau. Vedie ho Michael Heerdt.

„V súčasnosti policajný vyšetrovateľ vykonáva so zadržanou osobou procesné úkony v súlade s trestným poriadkom. Vzhľadom na to, aby nedošlo k ich zmareniu, nie je možné poskytnúť ďalšie informácie. Hneď ako to procesná situácia dovolí, budeme verejnosť o prípade informovať,“ povedala pre TASR hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Veronika Martiniaková.

V súvislosti s výstavbou D4 a R7 sa dlhodobo hovorí o podozreniach, že sa na stavbu vozí aj kontaminovaná zemina, nevhodný materiál či odpad z nelegálnych skládok z okolia Bratislavy. Pre tieto podozrenia zasahovala na stavbe obchvatu viackrát aj polícia, ktorá odoberala vzorky na znalecké skúmanie.

S ďalšími obvineniami prišli tento týždeň zástupcovia bratislavskej mestskej časti Ružinov a Bratislavského samosprávneho kraja, podľa ktorých sa na stavbu vyvážal nebezpečný odpad z nelegálnej skládky v Ivanke pri Dunaji.

Firma D4R7 Construction, ktorá je hlavným zhotoviteľom projektu D4 a R7, sa naopak snaží štátu dokázať – aj správami od nezávislých expertov, že dotknutý násyp je z ekologického i zo stavebného hľadiska v poriadku. Spoločnosť zároveň dlhodobo deklaruje, že na projekt bratislavského nultého obchvatu nepoužíva nevhodné či kontaminované materiály. Používané materiály sú podľa firmy v súlade s normami a majú potrebné certifikáty. (tasr, n)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať