Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Z 300-kilometrového diaľničného plánu druhej vlády Smeru sa stavajú načas iba 4 kilometre

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Pozrite sa, aké tempo výstavby diaľnic odhadovala druhá vláda Smeru v materiáli spred troch rokov a aká je realita.

Ak by platili sľuby, ktoré pred tromi rokmi schválila druhá vláda Roberta Fica v diaľničnej stratégii, v stavbe slovenských diaľnic by to teraz vyzeralo úplne inak ako v realite.

Na D1 z Bratislavy do Košíc by už boli všetky úseky hotové, alebo by na nich aspoň stavali. V skutočnosti sa na dvoch úsekoch ani nezačalo a na dvoch ďalších sa práce výrazne skomplikovali.

Najvyťaženejšia slovenská diaľnica z hlavného mesta po Trnavu by bola už dva roky rozkopaná, aby sa z nej stala plnohodnotná šesťprúdovka.

Stavba obchvatu Bratislavy by bola v plnom prúde.

Na úseku zo Žiliny nad Čadcu by občania čakajúci na diaľnicu neprotestovali, pretože chýbajúce úseky na D3 by boli minimálne rozostavané.

A ďalších približne 20 až 40 kilometrov rýchlostnej cesty by stavbári stavali na južnom ťahu od Zvolena na Košice.

Nič z toho nie je pravda.

Strategický plán a realita

Fikcia Smeru prešla v júni 2014 rokovaním vo vláde. Vláda bola vtedy jednofarebná, ministrom dopravy bol Ján Počiatek, jeho štátnym tajomníkom Viktor Stromček, ktorý tam pôsobí dodnes. Šlo o plán, ktorý nám nakázal pripraviť Brusel a doteraz visí na stránke ministerstva dopravy. Kto v posledných rokoch hľadal nejaký súborný plán výstavby diaľnic na Slovensku, skôr či neskôr na tento zoznam narazil.

Ide o 25 podľa Ficovej jednofarebnej vlády najpotrebnejších, najpripravenejších a najuskutočniteľnejších, takzvaných zelených diaľničných stavieb. Dokopy ide o predbežné plány na stavbu alebo prestavbu takmer 300 kilometrov ciest.

Pri každom úseku je v dokumente napísané, kedy by sa mal začať stavať a kedy by mal byť odovzdaný. Tri roky po prijatí tohto dokumentu sa ukazuje, že len jediný zo všetkých týchto úsekov určite nemešká – malý 4-kilometrový obchvat Žiliny. Šancu dodržať plány má Národná diaľničná ešte pri obchvate Košíc, bude to však tesné.

Drobné zmeny oproti strategickému plánu by boli prirodzené. Samotný materiál nepíše, čo všetko sa má bezpodmienečne začať stavať. Píše, že by to ešte chcelo doladiť v druhej fáze o detailnejšie dopravné dáta a myslieť pri tom aj na financie.

Oproti „indikatívnym“ termínom štartu a konca projektu však mešká 23 z 25 projektov.

Neboli to peniaze, ktoré z načrtnutého tempa výstavby urobili fikciu. Častá zmena vlád, priorít, manažérov (v NDS sa odvtedy – za tri roky – vymenili štyria generálni riaditelia) a ich slabé kompetencie sú príčinou, prečo sa takmer na všetkých projektoch objavili problémy.

D1 Bratislava – Košice

Kľúčový úsek D1 pri Žiline začal z pohľadu termínov v diaľničnej stratégii načas. Zmluvu na stavbu úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou s najdlhším tunelom na Slovensku (Višňové – 7,5 km)  podpisovali v lete roka 2014 dva týždne pred tým, ako vo vláde schválili „indikatívny“ akčný diaľničný plán.

Dokument sa však mýli už v tom, že diaľnicu dokončia do decembra 2019. V decembri nie je stavebná sezóna, no hlavne sa už mešká aj v tuneli, aj mimo neho. Zhotoviteľ stavby zrejme nezvolil správnu metódu razenia tunela, upozorňuje aj Trend. Stavebná firma sa navyše sporí s NDS aj o kvalite projektov mimo tunela a bude preto skôr prekvapením, ak by stavbu zhotoviteľ odovzdal aspoň v roku 2020.

Stavebná firma Dúha Miroslava Remetu, ktorá stavbu v konzorciu zastrešuje, sa voči týmto tvrdeniam ohradila.

Ani ružomberský úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou nebude hotový tento rok, ako očakávali v roku 2014.

Hotový nebude ani na budúci rok a zrejme ani na  ten ďalší. Zosuvy spôsobili, že diaľnici treba zmeniť trasu. Za všetkým je stavebný zhon, podhodnotenie geologických rizík a neschopnosť neustále sa meniacich štátnych manažérov Národnej diaľničnej rozhodnúť o riešení situácie.

Najväčšiu nervozitu na severnej časti D1 však vyvoláva úsek Turany – Hubová. Ján Počiatek ako minister dopravy Smeru očakával, že ho začnú stavať v roku 2016. V skutočnosti sa len pred týždňom rozhodlo, že autostráda nepretne chránenú prírodu po povrchu, ale skryjú ju do tunela. Optimisticko-realistický variant pre dokončenie celej D1 do Košíc je tak rok 2026.

 

Aj tu sú na vine diaľniční manažéri a politický tlak. Dlho trvali na nevhodnom trasovaní, ktoré by škodilo napríklad rysom či medveďom z Fatry. Európska komisia preto nesúhlasila s podporou projektu úvermi a aj preto sa nikdy neuskutočnil prvý balík PPP projektov prvej vlády Roberta Fica. To je ten, ktorý rátal s diaľnicou do Košíc v roku 2010.

Súčasťou trasy do Košíc má byť aj juhozápadný obchvat Prešova. Podľa vládneho plánu mal byť rozostavaný už pred dvoma rokmi, no stavať sa naozaj začne najskôr tento rok na jeseň. Ani tu nechýbali peniaze, NDS už síce uzavrela kontrakt so stavebnými firmami, ale nemá ešte dotiahnuté všetky povolenia.

Úsek Budimír – Bidovce pri Košiciach už stavajú. Práce sa síce rozbehli o rok neskôr, ako rátali plány Smeru, ale pri troche šťastia to môžu v roku 2018 stihnúť.

Termín pre diaľnicu medzi Hričovským Podhradím a Lietavskou Lúčkou sa medzičasom posunul z roka 2017 na rok 2018. Aj vtedy, keď bude hotový, budú sa naň môcť šoféri iba z diaľky pozerať. Zatiaľ k nemu totiž neobjednali prípojku. Zrejme preto sa aj posúva termín jeho dostavby, oficiálne bude dôvodom zrejme geológia. Je to jedna z mála stavieb, na ktorej zvonku nevidno zásadné problémy, ktoré by oddialili jej dokončenie.

D3 od Žiliny na Poľsko

Na kľúčovom ťahu od Žiliny k hranici s Poľskom chýba približne 20 kilometrov, ktoré nie sú ani rozostavané a ani sa o ne nesúťaží.

V plánoch Smeru z roku 2014 sa písalo, že v roku 2016 môžu byť všetky kľúčové časti diaľnice prinajmenšom vo výstavbe.

Dobrá správa je, že tento rok odovzdajú šoférom aspoň časť autostrády pri hranici.

Prvé tri kilometre od poľských hraníc po slovenské Skalité začali stavať pred 20 rokmi. Na slovenskej strane sa nemala autostráda na čo pripojiť, a tak roky končí vo voľnej prírode. Medzitým ju za štátne peniaze konzervuje Váhostav.

Tento rok sa dostavajú priľahlé kilometre prihraničnej autostrády, ktoré ju umožnia napojiť po Svrčinovec. Šoféri sa tak dočkajú približne 15-kilometrovej diaľnice s jedným pruhom pre každý smer.

Slávnostné strihanie pásky bude túto sobotu. Podľa plánu to malo byť už minulý rok.

Minulý rok tak pribudla do siete ciest najvyššej kategórie iba rýchlostná cesta s jedným pruhom pre každý smer – 10-kilometrový obchvat Bánoviec nad Bebravou.

Ak sa už nič nepokazí, vláda tento rok odovzdá aj štvorkilometrový západný obchvat Žiliny. Bude tak jedinou diaľnicou, ktorú dostavali podľa predstáv druhej vlády Smeru. Za tento úsek si stavbári vypýtali rekordných 60 miliónov eur za kilometer. Ide o úsek, ktorý sa skladá prakticky len z mostov a tunela.

Na D3 chýba ešte dostavať aj obchvat Čadce, stavbu naplno rozbehli tento rok v januári, teda približne o rok neskôr, ako odhadovali v roku 2014.

Obchvat Bratislavy a rozšírenie D1

Ani stavba bratislavského obchvatu a s ním súvisiaceho rozšírenia D1 od hlavného mesta po Trnavu nejde podľa plánu. Zmluvu na stavbu obchvatu podpísal štát pred rokom, stále však pre ňu nemá všetky pozemky a musel to tak riešiť aj parlament ďalšou zmenou vyvlastňovacieho zákona.

Pozemky chýbajú pod kľúčové časti diaľnice pri Bratislave, bez ktorých pokračovanie autostrády na Dunajskú Stredu nedáva príliš zmysel. Južnejšie časti autostrády už stavajú, no pôvodné odhady ich datovali skôr do roku 2015, zatiaľ čo zmluvu podpisovali v máji 2016.

Projekt rozšírenia D1 od Bratislavy na Trnavu spustili v roku 2015 stavbou križovatky Triblavina. Uprostred stavby sa však kompetentní rozhodli, že projekt prekreslia. Namiesto rozšírenia diaľnice na šesťpruh s privádzacími priľahlými cestami začali načierno plánovať po štyri pruhy v oboch smeroch bez zberných ciest zvaných kolektory. Výsledok je takisto meškanie.

R2 Zvolen – Košice

Na rýchlostnej ceste zo Zvolena do Košíc plánovala druhá vláda Smeru rozostavať niekoľko kilometrov autostrády, napríklad aj ten s tunelom Soroška. Najbližšie k plánom má v realite košický úsek Šaca – Oľšany. V debatách sa spomína ako ten, o ktorého stavbu sa čoskoro vyhlási tender. Teoreticky tak ešte môže odštartovať podľa plánu z roku 2014.

Ministerstvo dopravy medzitým odovzdalo šoférom dva úseky R2 za Zvolenom a niekoľko úsekov východnejšej D1. V strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (I. fáza) sa tieto nespomínajú, väčšinou už boli tendrované pred schválením strategického dokumentu.

Dnes na DennikE.sk

Mičovský chce trh s pôdou rozbíjať ešte viac ako vlády Smeru, hovorí poradca ústavného sudcu  

Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.
Advokát Pavol Vargaeštok. Foto – archív P. V.

Plány ministra pôdohospodárstva na obmedzenie obchodov s pôdou sú protiústavné a nevykonateľné, tvrdí advokát Pavol Vargaeštok. „Obávam sa, či niekto domyslel, akú obrovskú administratívu si tieto zámery vyžiadajú,“ hovorí advokát, ktorý je poradcom ústavného sudcu Petra Straku.

Minúta po minúte

Košický samosprávny kraj v tomto roku opravil viac než 80 kilometrov ciest II. a III. triedy. Opravil alebo dokončuje opravu 12 mostov, do ktorých investoval viac ako päť miliónov eur.

„Aj napriek tomu, že sa tento rok nesie v znamení pandémie, som rád, že táto situácia neovplyvnila rekonštrukcie ciest a mostov v kraji,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Vo väčšine prípadov ciest išlo podľa neho o cesty III. triedy, ktoré boli v minulosti na okraji záujmu, keďže v porovnaní s rýchlostnými cestami alebo cestami I. triedy ide o menej vyťažené komunikácie. „V aktuálnom volebnom období sa snažíme rozhýbať aj rekonštrukcie týchto zanedbaných komunikácií, ktoré využívajú obyvatelia nášho kraja na cestu do práce či do školy,“ dodal Trnka.

V okrese Košice-okolie má nový asfaltový koberec napríklad cesta v obciach Boliarov, Bačkovík, vo Veľkej Ide – časť Gomboš, v Čani, cesta vedúca do Zlatej Idky či cesta medzi Rozhanovcami a Čižaticami.

Na Zemplíne sa dočkali opravy cesty medzi Vojanmi a Veľkými Kapušanmi, Svätušou a Veľkým Horešom aj medzi Brezinou a Kazimírom.

Na Gemeri sa vynovila cesta medzi Roštárom a Štítnikom, v Lipovníku, Jablonove nad Turňou či cesta medzi Slavošovcami a Čiernou Lehotou.

Na Spiši je opravená cesta medzi Nálepkovom a Hnilčíkom, taktiež v intraviláne obce Slovinky, ale aj cesta v obci Hrabušice, na ktorú si kraj vzal úver z Európskej investičnej banky.

„Aktuálne sú krajskí cestári na ceste medzi Slancom a Novým Salašom a do konca roka chceme opraviť ešte cestu v intraviláne obce Olšovany,“ konštatoval Trnka.

V tomto roku sa kraj zameral na obnovu oporných múrov či priepustov. Okrem iného ukončil rozsiahlu rekonštrukciu oporného múra v lokalite Gregorov prameň, nový oporný múr pribudol aj v obci Hrabušice na Spiši. Podľa kraja sa zvýšilo tempo rekonštrukcie mostov.

„Finančne najnákladnejšou bola oprava mosta medzi Strážskym a jeho časťou Krivošťany, ktorého časť sa v októbri minulého roka zrútila. Žiaľ, po tom, čo sme v Strážskom postavili nový most, sa zrútil ďalší, a to medzi Kysakom a Veľkou Lodinou. Peniaze, ktoré sme mali vyčlenené na iné projekty, sme tak museli opäť presunúť na riešenie tejto havarijnej situácie,“ informoval Trnka. (tasr)

Slovenská ekonomika podľa OECD v roku 2020 klesne o 6,3 %. Organizácia tak Slovensku prognózuje miernejší prepad než ďalšie domáce a zahraničné inštitúcie. Na budúci rok očakáva OECD rast o 2,7 %, v roku 2022 o 4,3 %.

V júni OECD predpovedala Slovensku pokles o 9,3 až 11,1 % podľa závažnosti dôsledkov pandémie.

Čo očakáva OECD

  • Nezamestnanosť bude po náraste postupne klesať, ale aj na konci roku 2022 sa bude stále držať nad predkrízovou úrovňou. OECD predpovedá Slovensku v tomto roku nezamestnanosť na úrovni 6,8 %, v roku 2021 jej zvýšenie na 7,4 % a v roku 2022 pokles späť na 6,8 %.
  • Rozpočtový deficit Slovenska sa v tomto roku prehĺbi na 8,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) z vlaňajších 1,3 % HDP, v roku 2021 klesne na 7,5 % HDP a v nasledujúcom roku 2022 na 5,5 % HDP.
  • Vládny dlh sa podľa maastrichtskej definície zvýši tento rok na 58,4 % HDP zo 48,53 % HDP v minulom roku. V roku 2021 stúpne na 63,8 % a v nasledujúcom roku na 66 % HDP. (tasr, e)

Nový šéf finančnej správy Jiří Žežulka nastupuje do úradu s cieľom zlepšiť efektivitu výberu daní, a to nielen DPH a spotrebných daní, ale aj dane z príjmov, najmä právnických osôb. „Môj druhý cieľ je zlepšiť povesť finančnej správy, lebo nie je najlepšia.“

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) od Žežulku žiada najmä znížiť daňovú medzeru, zlepšiť riadenia rizík, pokiaľ ide o finančnú disciplínu, a zlepšiť aj kontroly, najmä aby boli vyvážené.

Žežulka avizuje aj personálne zmeny, ktoré zatiaľ nespresnil. „Nie každému z vedenia finančnej správy verím a personálne zmeny určite prídu, niektoré skoro.“

Problém vidí aj v tom, že hoci kontroly odhalia daňové úniky, rozpočet z toho nič nemá a to treba zmeniť. „Vieme nájsť problém, postihnúť ho, ale nevidíme z toho ani euro.“

Podľa OECD svetová ekonomika tento rok klesne v dôsledku pandémie o 4,2 %, na budúci rok v rovnakej miere stúpne. Organizácia upravila septembrovú prognózu, v ktorej počítala s prepadom HDP o 4,5 % a na rok 2021 s rastom o 5 %.

OECD predpokladá, že výkon globálnej ekonomiky sa vráti na úrovne spred koronakrízy do konca budúceho roka, a to najmä vďaka silnému hospodárskemu oživeniu v Číne.

„Nie sme vonku z ťažkostí. Stále sme uprostred pandemickej krízy, čo znamená, že politici ešte majú pred sebou mnoho práce,“ povedala hlavná ekonómka OECD Laurence Booneová.

Z prognóz OECD:

  • Rast čínskej ekonomiky sa na budúci rok zrýchli na 8 % z tohtoročných 1,8 %.
  • Spojené štáty vykážu tento rok pokles HDP o 3,7 %, na budúci rok vzrastie o 3,2 %.
  • HDP eurozóny sa v tomto roku prepadne o 7,5 %, v roku 2021 sa zvýši o 3,6 %. (čtk, reuters)

V septembri schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude účinný až od roka 2022, nie od roka 2021. Zmenu v skrátenom konaní schválili poslanci. Novelu si podľa ministerstva pôdohospodárstva vyžiadala zmena nariadenia EÚ. (tasr)

Nemecká vláda plánuje daňové úľavy pre ľudí pracujúcich počas pandémie z domu do výšky 600 eur za rok. Podľa inštitútu Ifo môže touto formou potenciálne dočasne pracovať približne 56 % nemeckých zamestnancov.

Návrh, na ktorom sa dohodla koalícia kancelárky Angely Merkelovej, počíta s tým, že zamestnanec pracujúci z domu si zníži svoju daň v rámci vyúčtovania o 5 eur za každý pracovný deň, najviac však do 600 eur ročne.

Podľa ministra financií Olafa Scholza navrhovaná legislatíva, ktorú by mal v decembri schváliť parlament, nepredstavuje veľkú fiškálnu záťaž pre štát. Už v súčasnosti si totiž môžu znížiť dane ľudia, ktorí mali jednu miestnosť vyhradenú výlučne ako kanceláriu.

Čo zostalo otázne

Zatiaľ nie je jasné, či bude nový návrh daňovej úľavy súčasťou odpočtu vo výške 1000 eur z daňového základu, ktorý si každý zamestnanec uplatňuje v súvislosti s výdavkami spojenými s prácou, ako je doprava či pracovné oblečenie, alebo sa k nemu pripočíta. (tasr)

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností žiada celospoločenskú diskusiu o ústavnom dôchodkovom zákone, ktorý pripravil minister práce Krajniak. „Ak sa prijme bez celospoločenského konsenzu, nepomôže to stabilite dôchodkového systému.“

Asociácia DSS nesúhlasí s tým, aby štát centrálne určoval investičné stratégie alebo založil vlastnú inštitúciu, ktorá bude spravovať úspory. Vidí za tým riziko, že by sa zoštátnili súkromné dôchodkové úspory, aj riziko neférovej súťaže. Obáva sa toho, že by podmienky pre štátnu inštitúciu mohli byť iné ako pre súkromné DSS.

Asociácia upozorňuje aj na to, že minimálna sadzba odvodov do druhého piliera má byť na nižšej úrovni ako 6 %, čo je sadzba, ktorá sa má dosiahnuť podľa aktuálneho zákona v roku 2024.

Vraví tiež, že navrhované pravidlá na čerpanie dôchodkov príliš obmedzia možnosti pre ľudí odchádzajúcich do dôchodku v najbližších rokoch. „V súčasnosti, keď je krátenie dôchodkov z prvého piliera stále pomerne nízke pre dvojpilierových sporiteľov a doživotné dôchodky by vychádzali nízke, je potrebné ponechať
väčšiu variabilitu výberu.“

Podmienky poskytovania štátnych investičných stimulov sa pre koronakrízu zmiernia. Lehoty na ukončenie projektu budú dlhšie a projekt bude možné ľahšie zmeniť. Zmeny v zákone schválil parlament, podporili ich všetci prítomní poslanci.

Čo sa mení

  • Predĺži sa termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa malo predĺžiť aj obdobie na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.
  • Povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere sa predĺži na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov.
  • Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť až na 70 %.
  • Upraví sa aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %.
  • V prípade nižších nákladov alebo pracovných miest sa zníži aj samotný stimul.
  • V nasledujúcich dvoch rokoch sa bude považovať za splnenú podmienka vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere.
  • Účinnosť je od budúceho roka.
  • Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020. (tasr, e)

Moderna, Pfizer a BioNTech v pondelok požiadali o podmienečnú registráciu vakcíny proti covidu-19 v EÚ. Ako dlho bude trvať skúmanie žiadostí, nie je jasné. Firmy tvrdia, že s distribúciou môžu začať okamžite po registrácii.

Ak budú predložené údaje o kvalite, účinnosti a bezpečnosti spĺňať požiadavky na registráciu vakcíny, registračné rozhodnutia môžu byť vydané o niekoľko týždňov, uviedol k správe slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Registrácia vakcín proti covidu-19 prebieha v zrýchlenom konaní. „Obe vakcíny boli zahrnuté v procese priebežného hodnotenia (rolling review), ktoré umožňuje hodnotenie údajov postupne podľa toho, aké sú dostupné. Keď má žiadateľ k dispozícii kompletné údaje, môže požiadať o registráciu,“ uvádza slovenský ústav.

Ak BioNTech a Pfizer predložili o vakcíne dostatočné údaje, Európska lieková agentúra (EMA) vydá stanovisko 29. decembra tohto roku. U Moderny by to mohlo byť 12. januára 2021.

„Tieto termíny na vydanie stanoviska sú určené na základe predchádzajúcich registračných procesov zahrnutých do priebežného hodnotenia a môžu sa zmeniť. Na dátum vydania stanoviska vplýva najmä to, či budú predložené údaje dostatočné alebo bude potrebné výrobcov požiadať o dodanie dodatočných údajov,“ tvrdí ústav.  (bloomberg, šúkl)

Poslanci schválili novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá pravidlá z takzvaného zimného energetického balíčka EÚ. V časti budov sa zavedú povinnosti týkajúce sa kontrol vykurovania a klimatizácie alebo inštalácie systému automatizácie. (tasr)

Parlament v zrýchlenom konaní predĺžil štátnu pomoc s nájmami, za hlasovali všetci prítomní poslanci. Maximálna výška dotácie bude naďalej 50 % z nájomného, ak rovnakú zľavu poskytne aj prenajímateľ.

Medziročná inflácia v eurozóne v novembri zostala tretí mesiac po sebe na mínus 0,3 %, čo je najnižšia hodnota za posledné štyri roky. K poklesu cien prispeli najmä energie, ktoré zlacneli o 8,4 %.

Rýchly odhad inflácie v eurozóne za november zverejnil Eurostat na internetovej stránke. Údaje za celú EÚ zatiaľ neuvoľnil. Vlani v novembri ceny v eurozóne vzrástli medziročne o 1 %.

Podrobnejšie údaje:

  • Medziročne najviac stúpli v novembri ceny potravín, alkoholu a tabakových výrobkov (+ 1,9 %). Ceny služieb sa zvýšili o 0,6 %.
  • Z dostupných údajov za eurozónu rástli najrýchlejšie ceny na Slovensku, medziročne o 1,5 %. Najvýraznejšie klesli v Grécku (– 2 %), v Nemecku sa znížili o 0,7 %.
  • Spotrebiteľské ceny v eurozóne medziročne klesli štvrtý mesiac po sebe.

Inflácia zostáva veľmi vzdialená od cieľa ECB nastaveného tesne pod 2 %. Centrálna banka tento rok podnikla sériu mimoriadnych opatrení na podporu inflácie a ekonomiky, ktorú kvári koronakríza. V októbri podľa očakávaní nemenila nastavenie menovej politiky. (čtk, e)

Nezamestnanosť v Nemecku v novembri klesla na 5,9 % z októbrových šesť percent. Podiel ľudí bez práce sa znížil napriek vyhlásenej karanténe. Podľa spolkového úradu práce vzrástol počet zamestnancov v ochrannom režime kurzarbeitu.

V novembri bolo evidovaných 2,699 milióna nezamestnaných, čo je o 61-tisíc menej než v októbri. V medziročnom porovnaní ich počet stúpol o vyše pol milióna, uvádza úrad práce na internetovej stránke.

O kurzarbeit požiadalo od 1. do 25. novembra 537-tisíc ľudí, čo je výrazne viac ako za rovnaké obdobie v októbri. V režime ochrany pracovných miest so štátnym príspevkom na mzdy zamestnancov na skrátený úväzok bolo v septembri 2,22 milióna ľudí. (čtk)

Bratislavské Nové Mesto spúšťa regulované parkovanie v zóne Tehelné pole. Pilotný projekt má priniesť pravidlá a poriadok v parkovaní do jednej z najvyťaženejších lokalít v blízkosti štadiónov a ich širšom okolí. Rezidentská karta stojí 39 eur.

Zóna je ohraničená Trnavskou cestou, Bajkalskou ulicou a ulicami Krížna, Legionárska, Račianska a Kukučínova, informoval hovorca novomestskej samosprávy Marek Tettinger.

Registrácia rezidentov s trvalým pobytom, ktorých nové pravidlá pri parkovaní zvýhodnia, sa začína v utorok. Registrácia bude počas decembra a v tomto období sa pokuty za porušenie pravidiel regulovaného parkovania udeľovať nebudú.

„Rezidentská parkovacia karta bude spoplatnená sumou 39 eur, po jej získaní však budú obyvatelia zóny parkovať počas roka bez obmedzení a ďalších poplatkov. Rezidenti majú nárok na tri karty na jeden byt – za prvú zaplatia ročne 39 eur, za druhú 150 eur a za tretiu 500 eur,“ spresnil Tettinger.

Zadarmo budú môcť rezidenti navyše získať aj návštevnícku kartu, vďaka ktorej budú môcť ich návštevy parkovať v zóne bez poplatkov 100 hodín ročne. V prípade, že rezidenti nemajú auto, a teda ani rezidentskú kartu, budú mať nárok na 150-hodinovú bezplatnú návštevnícku kartu.

Obyvatelia Nového Mesta, ktorí nemajú v zóne trvalý pobyt, majú nárok na bonusovú kartu za desať eur ročne, s ktorou budú môcť v pilotnej zóne parkovať bez ďalšej úhrady dve hodiny denne.

„Návštevníci nerezidenti, ktorí do Nového Mesta prichádzajú za prácou či na športové alebo kultúrne podujatia, budú môcť v zóne Tehelné pole od decembra parkovať len od 8.00 do 18.00 h. Za hodinu zaplatia 1,50 eura,“ poznamenal hovorca.

Parkovací lístok si môžu ľudia kúpiť prostredníctvom mobilnej aplikácie či SMS správy. Podnikatelia, ktorí majú v pilotnej zóne sídlo firmy, si budú môcť za 1500 eur zakúpiť ročnú abonentskú kartu. (tasr)

Rast aktivity spracovateľského priemyslu eurozóny sa v novembri spomalil, dopyt zasiahli obnovené opatrenia proti covidu-19. Údaje naznačujú, že dosahy pandémie na ekonomiku eurozóny budú vo 4. štvrťroku miernejšie, než boli v 2. kvartáli.

Index aktivity spracovateľského priemyslu podľa výsledkov prieskumu IHS Markit klesol na 53,8 z októbrového 32-mesačného maxima 54,8 bodu. Zostal však nad 50-bodovou hranicou oddeľujúcou rast od poklesu aktivity.

„Pokračujúci rast (spracovateľského sektora) by mal pomôcť zmierniť ekonomické dosahy covidových reštrikcií, ktoré ťažko zasiahli sektor služieb,“ uviedol Chris Williamson zo spoločnosti IHS Markit.

HDP eurozóny sa v 2. štvrťroku prepadol o rekordných 11,8 % a v 3. kvartáli sa zvýšil o 12,6 %. Ďalšie oživenie ekonomiky však podkopáva vzostup počtu prípadov nákazy koronavírusom a súvisiace reštrikcie. (čtk, reuters)

Pandémia vytvorila podľa NKÚ v rozpočte na budúci rok riziká v podobe vysokého schodku (7,44 % HDP) a otázneho financovania rozvojových priorít. Rozhodnutie neprijímať na budúci rok úsporné opatrenia považuje úrad za správne.

O rozpočte budú poslanci diskutovať v stredu, môžu ho už aj odhlasovať.

Čo hovorí NKÚ

  • V kapitole ministerstva financií Všeobecná pokladničná správa sú navrhované prostriedky 1,7 miliardy eur, ktoré súvisia s rozpočtami iných ministerstiev. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách by to tak nemalo byť a môže to spôsobiť problémy pri modernizácii nemocníc či stavbe a modernizácii ciest.
  • Rozpočtové krytie chýba napríklad na výstavbu nemocnice Rázsochy a modernizáciu fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, okrem toho hrozí pokračujúce zadlžovanie fakultných a univerzitných nemocníc.
  • Upozorňuje aj na zvýšenie transferov určených na vykrývanie deficitu v dôchodkovom systéme.
  • Kritizuje navrhované škrtanie pracovných miest na regionálnych úradoch práce.
  • Úradu sa nepozdáva navrhované 7-percentné medziročné zníženie výdavkov na zabezpečenie prevádzky vysokých škôl.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať