Glváč kúpil slovenským vojakom horšie pušky, než sú dnes na trhu

Presne pred tromi rokmi poskytol vtedajší minister obrany Martin Glváč rozhovor denníku SME, v ktorom popisoval svoje vyzbrojovacie plány. Okrem iného poprel, že armáda nakúpi automatické pušky Bren, ktoré vyrába Česká zbrojovka Uherský Brod.

„Nie je pravda, že ideme nakupovať breny, ako som si prečítal,“ povedal vtedy Glváč.

Uplynuli štyri mesiace a Glváč nechal nakúpiť 688 českých pušiek Bren – za 1,5 milióna eur bez súťaže a v úplnej tichosti. Nákup priznal až vtedy, keď sa o ňom dozvedeli novinári.

Strih do súčasnosti. V Brne minulý týždeň prebiehal zbrojný veľtrh, kde puška Bren patrila medzi hlavné atrakcie. Zbrojovka z Uherského Brodu tu okrem iného potvrdila, že pušku si objednala elitná protiteroristická jednotka francúzskych žandárov.

„Bren patrí medzi špičkové zbrane. Jej vývoj bol náročný a prešla mnohými vylepšeniami,“ pochválil sa v denníku Právo generálny riaditeľ zbrojovky Ľubomír Kovařík.

Reč však už nie je o puške, ktorú dostali slovenskí vojaci, ale o novej verzii Bren 2. Tá má lepšie tvarovanú pažbu, vhodnejšie riešené ťažisko a je jednoduchšia na údržbu. Jej konštrukcia viac vychádza z reálnych skúseností z bojového nasadenia, než to bolo pri prvej verzii.

„Aj prvá verzia je kvalitná, ale je to dieťa, ovplyvnené požiadavkami Českej armády, ktorá ju zaviedla v roku 2010. Do druhej verzie sa už premietli skúsenosti získané po jej uvedení na trh. Je teda už logicky niekde inde,“ hovorí český expert na ručné zbrane Martin Helebrant.

Predovšetkým je však nová puška o pol kilogramu ľahšia. Práve pomerne vysoká hmotnosť (tri a pol kila) bola jednou z najčastejších výhrad voči prvej verzii – vojaci totiž boli dovtedy zvyknutí na československý samopal vzor 58, ktorý je tiež o pol kilogramu ľahší.

Slovenská armáda teda len nedávno získala pušky, ktoré sú síce moderné, ale už teraz sú čiastočne vývojovo prekonané. „Keby sme si pušky kupovali dnes, prirodzene by sme siahli po novšej verzii,“ poznamenal jeden z vysokých funkcionárov rezortu obrany.

Mohli to tušiť

Glváč, ktorý je dnes podpredseda parlamentu, argumentuje, že v čase jeho nákupu nová verzia ešte nebola k dispozícii. „V tom čase podľa dostupných informácií neexistoval model útočnej pušky, na ktorý sa informujete,“ napísal Glváč v stanovisku, ktoré poslal jeho hovorca Martin Čambalík.

Faktom je, že pušku Bren 2 prvýkrát oficiálne predstavili v októbri 2015, teda rok po Glváčovom nákupe. Už v čase Glváčovho nákupu však bolo v zbrojných kruhoch známe, že Česi pracujú na novej verzii.

Zbrojovka z Uherského Brodu sa vtedy hlásila do niekoľkých tendrov vo svete, predovšetkým do tendra pre indickú armádu. Pušku priebežne inovovala podľa pokynov potenciálnych zákazníkov aj podľa toho, akú spätnú väzbu dostávala od českých vojakov, ktorí ju nasadili v Afganistane.

„S každým jedným tendrom a skúškami sa tá zbraň menila, kúsok po kúsku ju vylepšovali. Zbrojovka pracovala so skúsenosťami, ktoré získala z českej armády aj od ďalších užívateľov,“ vysvetľuje Helebrant.

Na druhej strane, nejde úplne jednoznačne povedať ani to, že Glváč poškodil armádu, keď nepočkal na novú verziu. V roku 2014 ešte nebolo isté, kedy bude Bren 2 hotový.

„Pokiaľ váš rezort obrany objednal pušky v roku 2014, tak asi vedel, že Česká zbrojovka pracuje na novej puške. Nemohol však už vedieť, kedy vývoj skončí a či bude úspešný,“ dodáva Helebrant.

V prospech Glváčovho rozhodnutia by hovorilo aj to, že v čase nákupu naplno prebiehal konflikt na východnej Ukrajine a vojna bola k Slovensku bližšie než dnes, keď sú s menšími či väčšími prerušeniami dodržiavané Minské dohody.

Faktom však zostáva, že armáda viac než pušky potrebuje moderné obrnené vozidlá. V súčasnosti je odkázaná na zastaralé pásové transportéry BVP, v ktorých by bol veľký hazard posielať vojakov do boja. „Útočné pušky momentálne nie sú vec, ktorá by nás pálila najviac. Akútne potrebujeme predovšetkým moderné obrnené vozidlá a na tie čakáme stále,“ poznamenal zdroj z rezortu obrany.

Dominujú naďalej samopaly

Pušky kúpili primárne pre novo budovaný prieskumný prápor s označením ISTAR. Glváčovo ministerstvo pôvodne tvrdilo, že tento prápor – určený pre medzinárodné jednotky – treba vyzbrojiť čo najskôr. To sa však doteraz nestalo a prieskumnej jednotke naďalej chýba veľká časť výzbroje.

Aké sú s puškami skúsenosti, nie je známe, podľa všetkého zatiaľ neboli nasadené v zahraničnej operácii. Denník N sa spýtal hovorkyne súčasného ministra Petra Gajdoša, ako hodnotí rozhodnutie kúpiť prvú verziu pušiek. Hovorkyňa Danka Capáková odmietla odpovedať.

Isté je, že skôr či neskôr bude musieť ministerstvo prikúpiť ďalšie pušky. Väčšina armády totiž naďalej využíva klasické samopaly vzor 58, ktoré sú menej presné pri streľbe dávkami a nedá sa na ne namontovať toľko príslušenstva.

Generáli prikyvujú

Exminister Glváč tvrdí, že nové pušky žiadali v prvom rade vojaci. „Spomínané rozhodnutie z roku 2014 bolo realizované na základe požiadavky ozbrojených síl, s ktorou som súhlasil. Pevne dúfam, že ak ozbrojené sily tak nástojili, aby sme nakúpili tieto pušky, že už majú nakúpené aj strelivo, ale najmä, že sa tieto zbrane dostali k vojakom a neostali na sklade,“ píše Glváč.

Na Glváčovu stranu sa v tom čase postavilo aj vedenie armády, ktoré si pochvaľovalo, že vďaka puškám z Uherského Brodu budú môcť lepšie spolupracovať s českou armádou. „Z hľadiska spoločného nasadenia našich vojakov nám táto modernizácia výrazne uľahčí situáciu,“ hovoril napríklad veliteľ pozemných síl Ondřej Novosad.

Postoj slovenských generálov však nemusí nič znamenať. Vedenie slovenskej armády sa doteraz vyznačovalo tým, že politikom pomáhalo obhájiť takmer akýkoľvek nákup.

Keď napríklad Glváčovo ministerstvo v roku 2012 v tichosti kúpilo dve turbovrtuľové lietadlá L-410, ktoré boli pre armádu prioritou číslo tridsať, vystúpil pred novinármi veliteľ letectva Milan Korba a celý nákup pochválil.

Záujem mali aj Belgičania

Za každú z českých pušiek bez príslušenstva  zaplatilo ministerstvo 2324 eur. Koľko by stála nová verzia pušky, nie je jasné. Česká zbrojovka na otázku, či je Bren 2 drahší, priamo neodpovedala.

Cena pri takýchto nákupoch je však vždy vecou dohody. Keby Glváč v roku 2014 vyhlásil otvorenú súťaž, mohol si vyberať z viacerých ponúk a tým tlačiť cenu dole.

O zákazku mala záujem aj belgická zbrojovka Fabrique Nationale d’Herstal, ktorá ponúkla automatickú pušku SCAR. „Ak by bola vyhlásená súťaž, zúčastnili by sme sa na nej,“ potvrdila pred tromi rokmi hovorkyňa firmy Anne Devroye.

Glváč zdôrazňoval, že cena pušky pre slovenskú armádu je nižšia o pätnásť percent, oproti cene, ktorú dostala štyri roky predtým česká armáda.

Ďalším z jeho argumentov bolo, že Česká zbrojovka sa zaviazala na Slovensku investovať a zriadiť montážnu halu v priestoroch Vojenského opravárenského podniku v Novákoch. „Dvesto ľudí v tej hladovej doline dostane prácu. Nech sa páči, strieľajte do mňa,“ hovoril Glváč.

Vítaná referencia

Česká zbrojovka dodala svoje pušky okrem českej a slovenskej armády aj mexickej federálnej polícii. Zatiaľ najprestížnejšou záležitosťou je pre ňu zákazka od francúzskej protiteroristickej jednotky, ktorá si objednala necelých sedemdesiat kusov.

V menšej miere zbrojovke pomohol aj tri roky starý nákup exministra Glváča. Slovensko sa vďaka nemu stalo len druhou krajinou NATO, ktorá tieto pušky kúpila – po domácej českej armáde, ktorá bola pre zbrojovku povinnosťou a ktorá v súčasnosti tiež nakupuje druhú verziu.

„Vďaka slovenskému nákupu získala zbrojovka ďalšiu cennú referenciu. Tak ako ostatní užívatelia, aj Slováci poskytli zbrojovke spätnú väzbu, ktorú mohla zapracovať do vývoja novej verzie,“ dodal Helebrant.