Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Sulík štyrmi grafmi presviedča, prečo nemáme byť v prvej lige. Zle to číta, odkazujú ekonómovia

Starý volebný bilbord SaS.
Starý volebný bilbord SaS.

Nie je jasné, čo presne znamená prvá liga, ale predseda SaS sa pokúsil grafmi dokázať, že pre Slovensko by nebola prínosom.

Séf SaS Richard Sulík predstavil štyri grafy, ktorými presviedča, prečo sa Slovensko nemá tlačiť do prvej ligy krajín eurozóny. Neoznačí ju inak ako pochybnú, ako okresný spolok či skupinu krajín, ktorá má v niektorých oblastiach problémy. A svoje tvrdenia opiera aj o grafy.

Sulík v nich porovnáva rast našej ekonomiky, dlhu, riziko terorizmu a zaťaženie daňou z príjmu so šiestimi krajinami eurozóny. Vybral si Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko a Holandsko.

O týchto krajinách hovorí, že sa hrdo hlásia k väčšej integrácii, k federalizmu a chcú dať viac kompetencií Bruselu. Sulík sa grafmi snaží povedať, že keď sa Slovensko integruje medzi krajiny prvej ligy, bude mať vyšší dlh, vyššie priame dane, bude čeliť vyššiemu riziku terorizmu a čaká ho nižší rast HDP.

Ekonómovia, s ktorými sme hovorili, sa však Sulíka pýtajú, čo majú tieto grafy spoločné s témou prosperity Slovenska v jadre Únie, a spochybňujú aj niektoré jeho interpretácie inak presných grafov.

„Myslím si, že tak, ako Sulík grafy interpretoval, je to jednoducho zlá interpretácia. Presný opak môže byť pravdou. A keď sa bavíme o integrácii, bavme sa o konkrétnych opatreniach, ktoré sú na stole,“ hovorí šéf INEKO Peter Goliaš.

Ani Sulík teda podľa odborníkov nevysvetľuje jasne to, čo vyčíta premiérovi Robertovi Ficovi (Smer), o ktorom hovorí, že sa ženie do prvej ligy. Lebo ak nie je jasné, čo presne prvá liga znamená, nevieme, čo konkrétne bude musieť Slovensko urobiť alebo, naopak, čo nebude smieť robiť.

„Nerozumiem tomu, čo chcel tým povedať. Byť v jadre eurozóny je pre mňa niečo úplne iné ako hovoriť o tom, či tie krajiny, ku ktorým sa pripájam, rastú pomalšie alebo rýchlejšie,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Niektoré grafy súvisia so stavom ekonomiky, so stavom riadenia štátu, ale nedávajú odpoveď na žiadnu hrozbu toho, ako bude vyzerať jadro, čo znamená a ako by fungovalo jadro eurozóny.

Sulík v prvom grafe porovnal kumulatívny rast HDP Slovenska a šiestich krajín eurozóny od roku 2000. Ukazuje, že v posledných 16 rokoch mali relatívne nízky kumulatívny rast, kým Slovensko rástlo výrazne rýchlejšie. „My keď chceme jedného dňa dobehnúť západné krajiny, nemôžeme sa k nim dnes pridať napevno, čím by rozdiely zostali navždy zabetónované,“ hovorí Sulík.

Podľa ekonómov je to zavádzajúci argument a odkazujú, že každý rozumne zmýšľajúci človek by bol rád, keby sme tu mali ekonomiku, ako je nemecká. „Práveže by to malo zrýchliť náš rast. Čím podobnejšie je v krajine nastavený inštitucionálny rámec, sú v nej podobne dobre fungujúce súdy, podobné zákony, o to rýchlejšie sa bude približovať ku krajinám v skupine. Keď sú dobré, tak bude rásť – keď sú zlé, tak klesať,“ snaží sa jednoducho vysvetliť Valachy.

Dôležitá je aj základňa, s ktorou sa porovnávame. „Z nižších úrovní rastieme ľahšie na tie vyššie, pretože sme prijali zahraničné investície a technológie, ktoré nás poháňajú dopredu,“ hovorí Goliaš. A je prirodzené, že v bohatších krajinách, ktoré majú za sebou desaťročia rastu, je rast pomalší ako v krajinách, ktoré sa integrujú a prechádzajú nejakou transformáciou.

„My sme dobiehali bohatšie krajiny a všetky bohatšie krajiny rastú z princípu pomalšie. Rast zvykne byť okolo 1,5 percenta, čo je rast produktivity práce. To je dané, niet o tom čo diskutovať,“ hovorí Valachy.

Ekonóm SAV Vladimír Baláž ešte dopĺňa, že sme rástli tak prudko vďaka tomu, že sme v Európskej únii a máme euro. „Nebavil by som sa na tému ekonomická samostatnosť, takou slovenská ekonomika nikdy nebola a ani nebude. My sme naozaj len periférna časť nemeckej ekonomiky,“ hovorí Baláž. Naráža na to, že Nemecko je náš najväčší obchodný partner, hneď za ním je Francúzsko.

Ďalším grafom sa Sulík snaží ilustrovať to, že západným krajinám sa aj preto darilo v minulosti zvyšovať životnú úroveň ľudí, lebo žili na dlh. „Dnešné dlhy krajín prvej ligy sú výrazne vyššie ako na Slovensku. Ale naším cieľom nie je zadlžovať budúce generácie,“ hovorí šéf SaS.

My ako malá otvorená ekonomika však ani nemôžeme mať dlh na úrovni Nemecka. „A diskusia sa ani nevedie tak, že keď budeme v jadre eurozóny, tak by sme mohli mať dlh na úrovni 90 % HDP,“ hovorí Valachy.

Najviac dlh zvyšuje to, keď vlády hospodária s deficitmi. Pokiaľ ide o finančnú disciplínu, máme ju horšiu ako viaceré krajiny EÚ, napríklad aj ako Nemecko, ktoré hospodári s prebytkom. „Bol by som rád, keby sa prijali pevné pravidlá a tie by sa aj dodržiavali. Ak by Sulík kritizoval, že toho nie sme schopní, mal by pravdu. Ale kvalita verejných financií dnes naozaj závisí najmä od samotnej krajiny,“ hovorí Valachy.

Sulík ďalej hovorí, že v krajinách prvej ligy majú výrazne vyššie dane z príjmu. Presviedča, že ak budeme v prvej lige, budeme určite musieť harmonizovať dane.

„Pokiaľ viem, nie sú v tom odvody – a to je problém. Keď tam zahrnieme aj odvody, rozdiel nebude taký veľký,“ hovorí Goliaš.

„Ja neviem, či je na stole téma, že krajiny prvej ligy by mali zvyšovať dane. Keby taká téma na stole bola, tak by som súhlasil, že vyššie priame dane môžu uškodiť Slovensku, a bol by som proti zvyšovaniu priamych daní. Ale neviem o tom, že by to od nás Európska únia vyžadovala,“ dodáva šéf INEKO.

Dnes sú na stole témy ako banková únia, Pakt stability a rastu, otváranie trhu služieb, riešenie vonkajších hraníc Európskej únie. O harmonizácii sadzieb priamych daní sa nehovorí. „Čo je na stole, je jednotný daňový základ pre nadnárodné korporácie, ktorý má zamedziť agresívnemu transfer pricingu a daňovým únikom takého typu, aký predviedol Apple v Írsku,“ upozornil na Facebooku ekonomický expert Mosta-Híd Tomáš Meravý.

„A čo sa týka vyššieho priameho zdanenia v západnej Európe: dane a odvody, ktoré u nás platia bežní zamestnanci, či už z príjmu, alebo zo spotreby, sú podobné ako v západnej Európe. Dane, ktoré platia bohatí podnikatelia, sú polovičné. Ale aspoň vidíme, za koho Sulík kope,“ dodáva Meravý.

Baláž si zase myslí, že Slovensko sa nemôže donekonečna spoliehať na to, že má nízke dane, čo je konkurenčný model z 90. rokov. „My potrebujeme konkurovať inováciami, výskumom, tam sme zatiaľ na chvoste. Nemôžeme byť chudobinec Európy,“ hovorí Baláž.

„Spájať terorizmus s integráciou do jadra a vyrobiť si graf, aby to tam akože sedelo? Toto si podla vás zaslúži komentár?“ pýta sa Meravý.

Sulík totiž v ďalšom grafe ukazuje, že kým na Slovensku je riziko terorizmu nulové, v krajinách prvej ligy je výrazne vyššie. „Ak sa pridáme do pochybnej prvej ligy, bude to znamenať kvóty na utečencov, prijímanie imigrantov a s tým bude rásť hrozba terorizmu,“ hovorí Sulík.

„To je také zábavné. V momente, keď teroristi dokážu rozlíšiť Slovensko od Slovinska, tak sa toho dočkáme. Slovensko je také bezvýznamné. Vy ste počuli o terorizme v Estónsku alebo Litve?“ krúti hlavou nad Sulíkovým argumentom Baláž.

„Mohol povedať, koľko cudzincov tam pracuje, a ja by som povedal, že toľko bude o 10, 15 rokov aj u nás. Firmy to budú potrebovať,“ odkázal Sulíkovi zase Valachy.

Ekonómovia hovoria, že vláda by mala urgentne riešiť imigrantskú politiku. „K týmto témam treba zaujímať postoje a nie vymyslieť si štyri ukazovatele a na základe nich odmietnuť integráciu,“ dodal Goliaš.

Dnes na DennikE.sk

Šéf štátnej akciovky Slovensko IT: Nie som veľký fanúšik toho, keď štát niečo vlastní, ale nášmu projektu verím

Foto - Creative Industry
Foto – Creative Industry

Základný problém štátu je, že je veľmi zlý zákazník, hovorí Pavol Miroššay, riaditeľ štátnej akciovky Slovensko IT. „Svoje požiadavky definuje veľmi vágne a potom je celá moc v rukách dodávateľa,“ dodáva v rozhovore.

Na obnovu starých budov pôjde viac – vláda očakáva vyše miliardy eur ročne

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Výdavky na obnovu budov sa zvýšia z doterajších 0,9 na 1,1 – 1,2 miliardy ročne, očakáva vládna stratégia. V zatepľovaní bytových domov Slovensko aj predtým patrilo medzi lídrov EÚ, no pri verejných budovách štátna politika nefungovala.

Minúta po minúte

Týždeň v európskej ekonomike: Renesanciu partnerstva s Joeom Bidenom skomplikuje Čína a Nord Stream

Foto - TASR / AP
Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • S Bidenom dúfa EÚ v obnovu vzťahov, musí však riešiť problém s Čínou.
  • Vzťahy s USA komplikuje aj plynovod Nord Stream 2.
  • Nastupuje doba digitálnych nomádov?

Nemecká ekonomika bude v 1. štvrťroku pravdepodobne stagnovať, predpokladá inštitút Ifo. Dôvodom je predĺženie karanténnych opatrení. V minulom roku klesla ekonomika krajiny o 5 %.

Bol to najvýraznejší pokles od svetovej finančnej krízy, na druhej strane bol o niečo miernejší, než sa čakalo. V 2. štvrťroku Ifo očakáva medzikvartálny rast o 3 %. Dôležité však bude ukončenie karanténnych opatrení najneskôr v marci. (tasr)

Sen Arcy o menej prísnom oddlžení v Česku sa rozpadá. Pražský súd zamietol aj jej druhý insolvenčný návrh

Šéf skupiny Arca Rastislav Velič. Foto N - Tomáš Benedikovič
Šéf skupiny Arca Rastislav Velič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zadlžená skupina Arca sa vzďaľuje od menej prísneho oddlženia v Česku. Pražský mestský súd dnes zamietol už druhý insolvenčný návrh na oddlženie podľa českých zákonov. Súd píše, že firma by sa mala pokúsiť o oddlženie na Slovensku, kde bude musieť vrátiť veriteľom minimálne polovicu dlhov.

Miera nezamestnanosti sa zvýšila druhý mesiac v rade, v decembri podľa štatistík ústredia práce stúpla na 8,30 % z novembrových 8,14 %.

Nezamestnanosť je tak o viac než dva percentné body vyššia než vo februári minulého roka na začiatku pandémie, keď predstavovala 6,13 %.

Údaj je vypočítaný z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. Stúpla aj evidovaná nezamestnanosť, ktorá sa počíta z aktívne hľadajúcich prácu. V decembri predstavovala 7,57 %, v novembri 7,38 %.

Nemecká ekonomika bude v prvom štvrťroku podľa inštitútu Ifo pravdepodobne stagnovať, je to dôsledok predĺžených opatrení proti koronavírusu. V druhom kvartáli dosiahne rast zhruba 3 %, predpovedal nemecký inštitút.

Čo sa deje

  • Kancelárka Angela Merkelová sa utorkovom rokovaní s premiérmi spolkových krajín zhodla na predĺžení karantény v Nemecku najmenej do 14. februára.
  • „Každý týždeň, o ktorý sa uzávera predĺži, bezprostredne vedie k stratám v odbyte, výrobe a tvorbe hodnôt,“ uviedol ekonóm Ifo Timo Wollmershäuser.

Čo hovoria iní

  • Pesimistickejší než Ifo je vo výhľade pre prvý štvrťrok ekonóm Jörg Krämer z Commerzbank. Podľa agentúry Reuters predpovedal pokles HDP o 2 %. Bez reštriktívnych opatrení by podľa neho ekonomika naopak vykázala dvojpercenntný rast.

Spolkový štatistický úrad minulý týždeň v predbežnej správe uviedol, že nemecký HDP sa v celom minulom roku pre pandémiu covidu-19 znížil o 5 %. Podrobnejšiu správu zahŕňajúcu údaje za štvrtý kvartál zverejní 29. januára.

Nemecká vláda v októbri predpovedala, že v tomto roku sa HDP zvýši o 4,4 %. Minister hospodárstva Peter Altmaier však minulý týždeň varoval, že rast bude zrejme slabší.

Nemecko je najväčšou ekonomikou Európy a najväčším obchodným partnerom Slovenska. (čtk, e)

Nedostatok kyslíka v nemocniciach je reálnym rizikom, ministerstvo problém rieši

Ilustračné foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Ilustračné foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Ministerstvo zdravotníctva sa zaoberá rizikom nedostatku kyslíka v nemocniciach. O potrebe posilniť kyslíkovú infraštruktúru nemocníc rezort rokoval s najväčším tuzemským dodávateľom medicinálneho kyslíka, so spoločnosťou Messer Tatragas.

Poslanci bratislavskej časti Nové Mesto schválili rozpočet, samospráva sa tak dostane z rozpočtového provizória. Hospodáriť bude so sumou 30 miliónov eur. (tasr)

Výberom riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa bude podľa portálu Poľnoinfo zaoberať polícia. Podnet jej odstúpila špeciálna prokuratúra. Podľa portálu súvisí s tvrdeniami organizácie Vidiecka platforma, že za podporu nominácií údajne ponúkali štátne pozície.

Výberové konanie ministerstvo pôdohospodárstva nakoniec zrušilo, hovorí, že ani jeden z piatich záujemcov nesplnil kritériá. Agentúru vedie dočasne Jaroslav Jánoš, ktorý vo voľbách kandidoval za farmársku stranu Máme toho dosť.

„Zaznamenali sme aktivity, ktoré výmenou za podporu nominácií na post generálneho riaditeľa PPA ponúkajú vysoké štátne pozície tým, ktorí nominácie podporia,“ tvrdila Vidiecka platforma podľa Polnoinfo.sk.

Platforma podľa svojho webu združuje 27 organizácií a 900 členov, jej hovorkyňou je podnikateľka a bývalá neúspešná prezidentská kandidátka Bohumila Tauchmannová.

Ministra Mičovského sa, naopak, zastala Iniciatíva poľnohospodárov, v ktorej pôsobí jednotka kandidátky Máme toho dosť František Oravec. Verejne sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní a tvrdí, že má zvukové nahrávky, na ktorých sa o funkciu generálneho riaditeľa PPA uchádza člen výkonného výboru Vidieckej platformy Milan Kyseľ.

„Máme za to, že Vidiecka platforma bola zneužitá na diskreditáciu Jána Mičovského a Jaroslava Jánoša z dôvodu strachu z ďalších potenciálnych zistení podvodov na PPA,“ napísala organizácia.

Bývalého šéfa PPA Juraja Kožucha obvinila polícia v kauze Dobytkár.

Prímestské autobusy Arrivy v okresoch Nitra a Zlaté Moravce budú jazdiť od pondelka 25. januára v prázdninovom režime, tento týždeň premávajú vo víkendovom. Arriva obmedzenie zdôvodňovala dramatickým znížením počtu vodičov autobusov počas pandémie.

Oba okresy patria v januári k najviac zasiahnutým koronavírusom. Dopravca tvrdí, že epidemická situácia v jeho firme sa teraz už zlepšila.

Prímestskú autobusovú dopravu objednávajú a financujú samosprávne kraje, v tomto prípade Nitriansky kraj. (tasr, e)

Akcie Netflixu reagovali na výsledky za 4. kvartál nárastom o 13 %, za posledný rok stúpli o približne dve tretiny. Najväčšia streamovacia služba na trhu prekonala očakávania a rozšírila počet predplatiteľov o ďalších 8,5 milióna.

Analytici očakávali, že počet predplatiteľov Netflixu za tri mesiace do decembra stúpne o 6,1 milióna. Platforma zvýšila tržby o vyše pätinu na 6,6 miliardy dolárov, zisk jej klesol o takmer 8 % na 542 miliónov dolárov.

Netflix sa koncom minulého roka prehupol cez hranicu 200 miliónov divákov, polovičnú hranicu prekonal v roku 2017. Firma uviedla, že po prvý raz zvažuje odkup vlastných akcií.

Čo ťahá Netflix

Podobne ako ďalšie streamovacie služby aj Netflix ťaží z pandemických reštrikcií, v dôsledku ktorých je obmedzený pohyb. Ľuďom sa zúžili možnosti zábavy, keďže sú zatvorené kiná a neorganizujú sa koncerty.

Nových abonentov Netflix koncom vlaňajška prilákal napríklad na pôvodné seriály ako Bridgertonovci či Dámsky gambit. V prvých šiestich mesiacoch mu pribudlo 26 miliónov predplatiteľov, v 2. polroku rekordných 36,6 milióna.

Ďalšie podrobnosti:

  • Netflix sa pri ďalšej expanzii spolieha najmä na zahraničné trhy mimo domácich Spojených štátov, najviac na Európu a Južnú Ameriku.
  • Na 1. štvrťrok má Netflix vzhľadom na silné čísla spred roka konzervatívny odhad prírastku 6 miliónov nových zákazníkov. Analytici počítajú s rozšírením základne predplatiteľov o 7,5 milióna divákov.
  • Netflix sa musí vyrovnať s čoraz silnejšou konkurenciou. Napríklad streaming Disney+ nabral od štartu koncom roka 2019 celosvetovo zhruba 87 miliónov predplatiteľov. (e, čtk, reuters, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať