Denník N

Sulík štyrmi grafmi presviedča, prečo nemáme byť v prvej lige. Zle to číta, odkazujú ekonómovia

Starý volebný bilbord SaS.
Starý volebný bilbord SaS.

Nie je jasné, čo presne znamená prvá liga, ale predseda SaS sa pokúsil grafmi dokázať, že pre Slovensko by nebola prínosom.

Séf SaS Richard Sulík predstavil štyri grafy, ktorými presviedča, prečo sa Slovensko nemá tlačiť do prvej ligy krajín eurozóny. Neoznačí ju inak ako pochybnú, ako okresný spolok či skupinu krajín, ktorá má v niektorých oblastiach problémy. A svoje tvrdenia opiera aj o grafy.

Sulík v nich porovnáva rast našej ekonomiky, dlhu, riziko terorizmu a zaťaženie daňou z príjmu so šiestimi krajinami eurozóny. Vybral si Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko a Holandsko.

O týchto krajinách hovorí, že sa hrdo hlásia k väčšej integrácii, k federalizmu a chcú dať viac kompetencií Bruselu. Sulík sa grafmi snaží povedať, že keď sa Slovensko integruje medzi krajiny prvej ligy, bude mať vyšší dlh, vyššie priame dane, bude čeliť vyššiemu riziku terorizmu a čaká ho nižší rast HDP.

Ekonómovia, s ktorými sme hovorili, sa však Sulíka pýtajú, čo majú tieto grafy spoločné s témou prosperity Slovenska v jadre Únie, a spochybňujú aj niektoré jeho interpretácie inak presných grafov.

„Myslím si, že tak, ako Sulík grafy interpretoval, je to jednoducho zlá interpretácia. Presný opak môže byť pravdou. A keď sa bavíme o integrácii, bavme sa o konkrétnych opatreniach, ktoré sú na stole,“ hovorí šéf INEKO Peter Goliaš.

Ani Sulík teda podľa odborníkov nevysvetľuje jasne to, čo vyčíta premiérovi Robertovi Ficovi (Smer), o ktorom hovorí, že sa ženie do prvej ligy. Lebo ak nie je jasné, čo presne prvá liga znamená, nevieme, čo konkrétne bude musieť Slovensko urobiť alebo, naopak, čo nebude smieť robiť.

„Nerozumiem tomu, čo chcel tým povedať. Byť v jadre eurozóny je pre mňa niečo úplne iné ako hovoriť o tom, či tie krajiny, ku ktorým sa pripájam, rastú pomalšie alebo rýchlejšie,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Niektoré grafy súvisia so stavom ekonomiky, so stavom riadenia štátu, ale nedávajú odpoveď na žiadnu hrozbu toho, ako bude vyzerať jadro, čo znamená a ako by fungovalo jadro eurozóny.

Sulík v prvom grafe porovnal kumulatívny rast HDP Slovenska a šiestich krajín eurozóny od roku 2000. Ukazuje, že v posledných 16 rokoch mali relatívne nízky kumulatívny rast, kým Slovensko rástlo výrazne rýchlejšie. „My keď chceme jedného dňa dobehnúť západné krajiny, nemôžeme sa k nim dnes pridať napevno, čím by rozdiely zostali navždy zabetónované,“ hovorí Sulík.

Podľa ekonómov je to zavádzajúci argument a odkazujú, že každý rozumne zmýšľajúci človek by bol rád, keby sme tu mali ekonomiku, ako je nemecká. „Práveže by to malo zrýchliť náš rast. Čím podobnejšie je v krajine nastavený inštitucionálny rámec, sú v nej podobne dobre fungujúce súdy, podobné zákony, o to rýchlejšie sa bude približovať ku krajinám v skupine. Keď sú dobré, tak bude rásť – keď sú zlé, tak klesať,“ snaží sa jednoducho vysvetliť Valachy.

Dôležitá je aj základňa, s ktorou sa porovnávame. „Z nižších úrovní rastieme ľahšie na tie vyššie, pretože sme prijali zahraničné investície a technológie, ktoré nás poháňajú dopredu,“ hovorí Goliaš. A je prirodzené, že v bohatších krajinách, ktoré majú za sebou desaťročia rastu, je rast pomalší ako v krajinách, ktoré sa integrujú a prechádzajú nejakou transformáciou.

„My sme dobiehali bohatšie krajiny a všetky bohatšie krajiny rastú z princípu pomalšie. Rast zvykne byť okolo 1,5 percenta, čo je rast produktivity práce. To je dané, niet o tom čo diskutovať,“ hovorí Valachy.

Ekonóm SAV Vladimír Baláž ešte dopĺňa, že sme rástli tak prudko vďaka tomu, že sme v Európskej únii a máme euro. „Nebavil by som sa na tému ekonomická samostatnosť, takou slovenská ekonomika nikdy nebola a ani nebude. My sme naozaj len periférna časť nemeckej ekonomiky,“ hovorí Baláž. Naráža na to, že Nemecko je náš najväčší obchodný partner, hneď za ním je Francúzsko.

Ďalším grafom sa Sulík snaží ilustrovať to, že západným krajinám sa aj preto darilo v minulosti zvyšovať životnú úroveň ľudí, lebo žili na dlh. „Dnešné dlhy krajín prvej ligy sú výrazne vyššie ako na Slovensku. Ale naším cieľom nie je zadlžovať budúce generácie,“ hovorí šéf SaS.

My ako malá otvorená ekonomika však ani nemôžeme mať dlh na úrovni Nemecka. „A diskusia sa ani nevedie tak, že keď budeme v jadre eurozóny, tak by sme mohli mať dlh na úrovni 90 % HDP,“ hovorí Valachy.

Najviac dlh zvyšuje to, keď vlády hospodária s deficitmi. Pokiaľ ide o finančnú disciplínu, máme ju horšiu ako viaceré krajiny EÚ, napríklad aj ako Nemecko, ktoré hospodári s prebytkom. „Bol by som rád, keby sa prijali pevné pravidlá a tie by sa aj dodržiavali. Ak by Sulík kritizoval, že toho nie sme schopní, mal by pravdu. Ale kvalita verejných financií dnes naozaj závisí najmä od samotnej krajiny,“ hovorí Valachy.

Sulík ďalej hovorí, že v krajinách prvej ligy majú výrazne vyššie dane z príjmu. Presviedča, že ak budeme v prvej lige, budeme určite musieť harmonizovať dane.

„Pokiaľ viem, nie sú v tom odvody – a to je problém. Keď tam zahrnieme aj odvody, rozdiel nebude taký veľký,“ hovorí Goliaš.

„Ja neviem, či je na stole téma, že krajiny prvej ligy by mali zvyšovať dane. Keby taká téma na stole bola, tak by som súhlasil, že vyššie priame dane môžu uškodiť Slovensku, a bol by som proti zvyšovaniu priamych daní. Ale neviem o tom, že by to od nás Európska únia vyžadovala,“ dodáva šéf INEKO.

Dnes sú na stole témy ako banková únia, Pakt stability a rastu, otváranie trhu služieb, riešenie vonkajších hraníc Európskej únie. O harmonizácii sadzieb priamych daní sa nehovorí. „Čo je na stole, je jednotný daňový základ pre nadnárodné korporácie, ktorý má zamedziť agresívnemu transfer pricingu a daňovým únikom takého typu, aký predviedol Apple v Írsku,“ upozornil na Facebooku ekonomický expert Mosta-Híd Tomáš Meravý.

„A čo sa týka vyššieho priameho zdanenia v západnej Európe: dane a odvody, ktoré u nás platia bežní zamestnanci, či už z príjmu, alebo zo spotreby, sú podobné ako v západnej Európe. Dane, ktoré platia bohatí podnikatelia, sú polovičné. Ale aspoň vidíme, za koho Sulík kope,“ dodáva Meravý.

Baláž si zase myslí, že Slovensko sa nemôže donekonečna spoliehať na to, že má nízke dane, čo je konkurenčný model z 90. rokov. „My potrebujeme konkurovať inováciami, výskumom, tam sme zatiaľ na chvoste. Nemôžeme byť chudobinec Európy,“ hovorí Baláž.

„Spájať terorizmus s integráciou do jadra a vyrobiť si graf, aby to tam akože sedelo? Toto si podla vás zaslúži komentár?“ pýta sa Meravý.

Sulík totiž v ďalšom grafe ukazuje, že kým na Slovensku je riziko terorizmu nulové, v krajinách prvej ligy je výrazne vyššie. „Ak sa pridáme do pochybnej prvej ligy, bude to znamenať kvóty na utečencov, prijímanie imigrantov a s tým bude rásť hrozba terorizmu,“ hovorí Sulík.

„To je také zábavné. V momente, keď teroristi dokážu rozlíšiť Slovensko od Slovinska, tak sa toho dočkáme. Slovensko je také bezvýznamné. Vy ste počuli o terorizme v Estónsku alebo Litve?“ krúti hlavou nad Sulíkovým argumentom Baláž.

„Mohol povedať, koľko cudzincov tam pracuje, a ja by som povedal, že toľko bude o 10, 15 rokov aj u nás. Firmy to budú potrebovať,“ odkázal Sulíkovi zase Valachy.

Ekonómovia hovoria, že vláda by mala urgentne riešiť imigrantskú politiku. „K týmto témam treba zaujímať postoje a nie vymyslieť si štyri ukazovatele a na základe nich odmietnuť integráciu,“ dodal Goliaš.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie