Denník N

Zo dňa na deň ostala na vozíku. Dlhy rieši osobným bankrotom

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nové pravidlá osobného bankrotu zaujali tisíce ľudí. Aj Alenu, ktorá zo dňa na deň ostala na invalidnom vozíku, a dlh, ktorý vyrobil jej exmanžel, už nemá z čoho vyplatiť.

Krátko pred plánovaným stretnutím poslala 46-ročná Alena zo Žiliny esemesku. Prosím, keď prídete, nezvoňte. Zatelefonujte mi. Zvonček je vypnutý kvôli exekútorom.

Aký je to život, ak sa denne bojíte, kto to stojí pred vašou bránou? Alebo máte obavu zdvihnúť telefónne číslo, ktoré nepoznáte. A čo ak človek ani nemôže za to, že sa trasie pred exekútorom? Čo ak tí ľudia žili skromne a len si poriadne neprepočítali, na čo naozaj majú?

Príbeh Aleny nie je o tom. Je menej predvídateľný. Sama ho chcela vyrozprávať a vysvetliť, prečo sa chce očistiť cez osobný bankrot, novú možnosť, ktorú teraz štát dáva ľuďom v dlhoch. Alena nie je skutočné meno hlavnej postavy tejto reportáže. Kvôli deťom nechce vystupovať pod pravým menom.

Z bojovníčky bola troska

Dvere neotvára ona. Je na vozíku. Zostala na ňom po zbabranej operácii driekovej chrbtice. Jednu nohu má čiastočne ochrnutú a k tomu veľké bolesti.

Dnes už sa dokáže stretnúť s ľuďmi, no nie s tými, ktorí ju zažili ako úspešnú ženu. Hovorievali o nej, že je človek, ktorý sa nikdy nezloží. „Vždy som si postupne razila cestu vpred, no zrazu sa z bojovníka stala troska,“ priznáva žena v najlepších rokoch. Pre jej ochorenie ju stále trápi pocit menejcennosti.

Alena nedlhuje desaťtisíce eur. Na prvý pohľad sú jej dlžoby smiešne, dovedna to nie je ani päťtisíc eur. Pár splátok, trochu sa na nejaké obdobie uskromníte a je to, povie si zarábajúci človek.

Ako však má splácať, keď má príjem 385 eur z invalidného dôchodku, a pracovať, ani len čiastočne, ešte nemôže? Bolesti nepustia. Aj jej súčasný manžel je na invalidnom. Pripočítajte 285 eur. Tie idú na podnájom. Potom mínus sto eur na lieky, výdavky na mladšieho syna, ktorý ešte študuje na strednej škole. Na život pre dvoch dospelých ľudí a 19-ročného syna zostáva 200 eur mesačne. V takejto situácii na nejakú splátku nemáte ani pomyslenie. Nevychádza to.

Ona peniaze posielala, exmanžel míňal

Splácať pritom musí niečo, na čo už dávno splátky posielala. Absurdné? V Aleninom živote sa objavilo mimoriadne veľa negatívnych okolností v tesnom slede, človek si také niečo vie ťažko predstaviť.

„Z jedného som sa nestihla ešte spamätať a už prišlo niečo druhé.“ Začalo sa to v roku 2009, keď sa rozviedla s manželom. Ich vzťah však bol dobrý a spísali spoločne dohodu, ako budú splácať staré podlžnosti. Z pôžičiek, ktoré využili pri prestavbe domu, im ostávalo ešte splatiť asi 2000 eur z jednej a zhruba 380 eur z druhej. To, že nebol problém v splácaní, dokazuje, že banka bez problémov poskytla Alene americkú hypotéku na kúpu nového bývania.

Eva Kováčechová šéfuje centru právnej pomoci od februára. Osobné bankroty začali fungovať po novom od marca. Foto N – Tomáš Benedikovič

Od rozvodu potrebovala necelú päťstovku mesačne na splácanie podlžností. Okrem riaditeľovania v centre voľného času začala preto ešte doučovať a večer precvičovať pilates. No tri zamestnania sa začali prejavovať na zdraví. V roku 2012 sa ohlásili prvé zdravotné problémy s chrbticou.

Najskôr to boli tri krčné stavce, jednoducho vypovedali službu. Pridala sa lumbálna chrbtica a zvyšok prípadu je opísaný vyššie – neúspešná operácia chrbtice a ona skončila na vozíku. Alena bola často práceneschopná, prestávala splácať dlhy. Prvé riešenie bolo jasné. Predať byt, splatiť americkú hypotéku a odísť do podnájmu.

Už sa zdalo, že napriek neprajnosti osudu sa jej podarí splatiť aspoň jeden zo starých úverov. No keď si prišla do banky po potvrdenie, nevedela, či sa má smiať, alebo plakať. „Áno, vy ste trinásteho peniaze poslali, ale štrnásteho ich váš exmanžel vybral a pätnásteho neboli teda na účte a splátka neodišla,“ ukazovala jej z výpisov úradníčka. Takto platila asi rok do vzduchu. Nelogické, že mal exmanžel stále prístup k účtu? Alena odpovedá: Prečo zrazu prestať veriť človeku, ktorý viac ako rok plnil všetky spoločné dohody?

Osobný bankrot zaujal tisíce

Exmanžela zažalovala, no súd trvá už päť rokov. Aj na výživnom jej už dlhuje 6-tisíc eur. Ak by ich zaplatil, Alena nemá problém splatiť všetky podlžnosti. O osobnom bankrote by nemusela vôbec uvažovať.

Túto možnosť zvažovala už dlhšie. Kým sa rozhodla, zmenila sa legislatíva, ktorá celý proces zjednodušuje a dáva možnosť väčšiemu množstvu ľudí využiť ho. Záujem o novú možnosť oddlženia je naozaj veľký. Potvrdzuje to Centrum právnej pomoci (CPP), ktoré musí zo zákona klientov zastupovať na súde, ale aj ministerstvo spravodlivosti. Za tri mesiace poskytli konzultáciu takmer 22-tisíc klientom.

ŠTATISTIKY ZA PRVÉ TRI MESIACE

  • Osobnú konzultáciu poskytlo CPP vyše 8500 klientom;
  • telefonicky informovali pracovníci CPP viac ako 12-tisíc klientov;
  • elektronicky odpovedali vyše 1400 klientom;
  • žiadosť o konkurz si podalo viac ako 2200 klientov (o splátkový kalendár asi 80);
  • CPP podalo vyše 320 návrhov na súd (podávali ich od apríla, keďže mesiac zhruba sumarizovali žiadosti);
  • koľko konkurzov súdy vyhlásili a koľko bolo odmietnutých, zatiaľ CPP neeviduje.

„Počty ľudí, ktorí kontaktovali centrum, boli vysoké a prekvapili. Ale potešilo nás, že presadenie tej zmeny malo evidentne zmysel, že možnosť dostupného osobného bankrotu tu chýbala,“ hodnotí po pár mesiacoch hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.

Problémy riešili za pochodu

Keď nový proces predstavovala ministerka aj šéfka centra na papieri, nezdalo sa, že niečo bude brániť rýchlemu postupu. Klient príde do centra na osobný pohovor, aby pracovníci zistili, či môže o osobný bankrot požiadať. Podmienkou napríklad je, že je voči nemu vedená aspoň jedna exekúcia. Nestačia len vysoké dlhy.

Ak podmienky spĺňa, vyplní žiadosť, ktorej súčasťou sú aj podrobné prílohy. Práve táto fáza podľa šéfky centra trvá najdlhšie, pretože mnohí ľudia ani netušia, komu všetkému dlhujú a aký je vlastne zoznam ich aktuálneho majetku. Ak bude jasné, že ide o človeka, ktorý má nárok na osobný bankrot, centrum má 30 dní na posúdenie žiadosti. Ak je to v poriadku, prizná potvrdenie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. A potom podá návrh na súd. Ten má 15 dní na rozhodnutie.

Alena hovorí, že napriek veľkému návalu boli v centre pracovníci milí a ochotní pomôcť. No pri viacerých otázkach narážala na odpovede „nevieme, musíme si ešte počkať, uvidíme, ako sa to ďalej vyvinie“. Šéfka CPP Eva Kováčechová priznáva, že nová úprava osobného bankrotu je naozaj špecifická a komplexná, takže niektoré otázky riešili za pochodu. A čo je tiež dôležité, „klienti prichádzajú s takými špecifickými osobnými životnými situáciami, že na ne zákon nedáva jednoznačnú odpoveď, alebo ich vôbec nerieši“. Niektoré odpovede teda v centre poznali, niektoré hľadali.

„Stretli sa žiadna prax a žiadna judikatúra, nový elektronický systém zasadený do prostredia, kde už fungujú iné informačné systémy, a veľký záujem ľudí. V tom všetkom sa snažíme zorientovať,“ hovorí riaditeľka centra.

Alena nebola ten prípad, ktorý by tápal pri vypĺňaní tlačiva. Vyplnila ho vopred. Až na to, že po príchode do centra zistila, že sa tlačivo už zmenilo a prešlo úpravami, tak ho musela narýchlo vyplniť nanovo. Všetko s pomocou pracovníčok centra. No na malé problémy narazila. Ako odhadnúť cenu svojho majetku? A čo s autom, na ktoré dostala ako invalidná dôchodkyňa príspevok? Je síce písaná ako jeho majiteľka, no ešte stále jej vlastne nepatrí. Aj toto sú nejasnosti, pre ktoré tŕpne, či jej osobný bankrot schvália, alebo nie.

Zo začiatku nefungoval systém

No ešte horšie to bolo s odoslaním vyplnenej žiadosti na súd. Alena prišla do centra v polovici apríla a povedali jej, že nefunguje elektronický systém. Každú žiadosť totiž treba elektronicky poslať na súd. Nie všetky súdne manažmenty dokázali žiadosti posielané cez Register úpadcov čítať.

„Aplikácia bola vytvorená už pred 1. marcom, teda pred účinnosťou zákona, bola aj testovaná, ale skutočné overenie jej funkčnosti bolo možné len v reálnom prostredí, teda až po 1. marci,“ vysvetľuje Kováčechová a priznáva, že sa vyskytli technické problémy, ktoré museli riešiť za pochodu. Ona hovorí, že veľké časové sklzy to nespôsobilo. „Funkčnosť systému bola narušovaná výpadkami v trvaní pár dní. V súčasnosti však už problémy nie sú a myslím, že systémy sú funkčné a vzájomne zladené,“ dodala Kováčechová.

OPLATÍ SA VEDIEŤ

  • Fyzickú osobu, vrátane fyzickej osoby podnikateľa, môže zastupovať v konaní len Centrum právnej pomoci.
  • Každý sa teda najskôr musí prihlásiť na úvodnú konzultáciu.
  • Nestačí mať dlhy, ktoré prevyšujú hodnotu príjmu a majetku, je nutné, aby bola voči dotyčnému vedená aspoň jedna exekúcia.
  • CPP vyžaduje predloženie všetkých vedených súdnych konaní a zároveň potvrdenie o exekúcii – sú to dve rôzne potvrdenia, súdy zvyknú dávať len jedno alebo druhé, ale treba si pýtať oboje.
  • Jediné zákonom stanovené lehoty sú: 30 dní, ktoré má CPP na rozhodnutie o žiadosti od klienta, ak je žiadosť v poriadku, posiela ju na súd, ktorý má 15 dní na vydanie uznesenia o oddlžení (konkurz oddlžením) alebo uznesenia o vyhlásení ochrany pred veriteľmi (splátkový kalendár).
  • Veriteľov informuje správca, ktorého ustanoví súd v uznesení, správcovia sú vyberaní náhodným výberom.

Ak sa hovorí o sklze pár dní, tak Alena má iný názor. Jej žiadosť napríklad nemohli vybavovať, lebo mali v pobočke centra nahromadené všetky žiadosti spred šiestich týždňov. Všetko mala potvrdené už začiatkom mája, na súd jej žiadosť poslali až v polovici júna. Súd bude mať teraz pätnásť dní na to, aby rozhodol. Alena chápe, že toho majú v centre veľa, a snažila sa byť trpezlivá, o čo ju aj v centre žiadali. No zároveň musela riešiť pravidelné telefonáty od exekútora, ktorý na ňu v poslednom čase „zatlačil“ a začal ju bombardovať.

Tlak exekútorov a veriteľov

Alena totiž urobila chybu. Pred spustením novej legislatívy k osobnému bankrotu sa jej začali exekútori ozývať častejšie. Dokázala ich však odmietať. Keď sa však ozval jeden z nich krátko potom, ako si podala žiadosť v centre, nedokázala klamať a stretnutie s ním sa snažila oddialiť aj s vysvetlením, že predsa požiadala o osobný bankrot. Exekútor na ňu začal o to viac tlačiť. Ona hovorí, že od začiatku bola ochotná sa dohodnúť na splátkach. On však pripúšťal maximálne tri. Znamenalo by to šetriť na liekoch. A to sa nedá pri ochorení, keď ste odkázaní na morfium a náplasti proti bolestiam, ako aj lieky na nervy.

Kováčechová a ani ministerstvo spravodlivosti o takomto správaní exekútorov nemajú informácie. Iní klienti sa nesťažovali. Fakt je, že ak to klient neprezradí, exekútor sa nemá odkiaľ dozvedieť, že požiadal o osobný bankrot. „Na čo si však treba dať pozor, a na čo sme aj upozorňovali, sú rôzni špekulanti, firmy alebo jedinci, ktorí sa vydávajú za akéhosi sprostredkovateľa osobného bankrotu a tvrdia, že za poplatok dokážu sprocesovať alebo vybaviť žiadosť o osobný bankrot rýchlejšie,“ upozorňuje hovorca ministerstva Peter Bubla. Zdôrazňuje, že túto kompetenciu má výlučne CPP a jeho zamestnanci. Ak niekto tvrdí, že to dokáže urobiť rýchlejšie, zavádza.

Šéfka centra eviduje „viac zaujímavých postupov“ skôr od veriteľov, najmä nebankoviek, ktoré dávajú podpisovať dlžníkom nové splátkové kalendáre, a to s tým, že im odpustia úroky a splatia len istinu. Prípadne im dávajú iné podobne lákavé ponuky.

Zišli by sa ľudia navyše

Dalo sa týmto problémom a sklzom predísť? Nie je problém aj v tom, že centrum má málo ľudí, ktorí túto agendu nestíhajú riešiť? Pred spustením osobných bankrotov prijalo centrum 35 nových ľudí k doterajším 88 zamestnancom. Kováčechová priznáva, že „pri súčasnom nápore klientov by určite vedeli využiť ešte nejakých ďalších, a to hlavne menšie kancelárie“. No zároveň predpokladá, že o nejaký čas už prvotný záujem opadne a počet klientov centra klesne na udržateľnú úroveň.

Okrem CPP sa posilnili aj konkurzné súdy, a to vždy o jedného človeka navyše. Či to bude stačiť a budú stíhať vybavovať žiadosti v zákonom stanovenej lehote, sa čoskoro ukáže naplno. Kováčechová hovorí, že s lehotami zatiaľ veľký problém nie je. Pripomína, že aj pre súdy je to nová agenda. Myslí si, že „dôležitejšie ako časový aspekt je to, ako súdy naložia s našimi podaniami, a teda či ich považujú za dostatočné, alebo nie“.

Každý deň navyše je bolestný

Žiadatelia o osobný bankrot by s tým asi nesúhlasili. Aj sľubovaných 15 dní, keď čakajú na rozhodnutie súdu, je pre nich nekonečných. Každý deň je stresujúci, hovorí aj Alena. Na jednej strane človek pociťuje veľkú nádej, že si vyrieši dlhy a bude môcť začať nanovo, no zároveň je to aj pocit beznádeje.

Čo ak to súd neschváli? Alena to prirovnáva k situácii, keby pred vás postavili čerstvo upečený koláč. Krásne rozvoniava a vám už tečú sliny, no gazdiná vám povie: „Počkajte, dáme si ho večer.“ Keď sa zvečerieva, tak posunie termín na zajtra ráno a potom na víkend. Vám tečú slinky, no z koláča si nemôžete odhryznúť.

Alena hovorí, že by sme sa čudovali, kto všetko sa medzi žiadateľmi o osobný bankrot nájde. Sú to často vysokoškolsky vzdelaní ľudia ako ona. Úradníci, zamestnanci daňových úradov, ekonómovia, ale aj inžinieri. Ona má skončené dve vysoké školy, a hoci právo medzi nimi nie je, dokáže už teraz mnohým ľuďom, ktorí jej píšu cez sociálne siete, poradiť. Vyhľadali si ju vďaka jej informovaným komentárom k rôznym statusom. Väčšinu dňa preleží a veľa číta, a tak si stihla veľa z novej legislatívy už naštudovať a je ochotná pomôcť. Veľa vie, no stále nevie, ako sa to s jej nešťastným dlhom skončí.

Eva Kováčechová je členkou Redakčnej rady Denníka N 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie