Denník N

Pozemky s kontaminovanou pôdou zo skládky nevykúpia, ľudí neodškodnia. Peniaze od štátu dostanú najmä firmy

Aktualizované 20.6. o 11:12. Skládku vo Vrakuni zneužívajú podľa ministra politici na svoju prezentáciu. Uzavretie odpadu do kapsuly považuje za jediné realizovateľné riešenie. S toxickým odpadom pomôže aj SAV. Župní poslanci hovoria o možnej hromadnej žalobe.

Uzavretie skládky v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa by sa dalo stihnúť za dva až dva a pol roka. Ministerstvo životného prostredia zvolilo možnosť uzavrieť skládku do kapsuly, ktorá bude dva kilometre dlhá, 22 metrov hlboká a 80 centimetrov široká podzemná tesniaca stena.

Zhora bude krytá nepriepustnou fóliou a ílovitými vrstvami, ktoré nedovolia dažďovej vode do tohto uzavretého prostredia prúdiť. Ministerstvo hovorí, že bude čerpať aj kontaminovanú podzemnú vodu v predpolí skládky.

„Skládka sa bude monitorovať dlhé roky,“ hovorí generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov ministerstva Vlasta Jánová.

Kedy sa začne s uzavretím skládky, o ktorej sa vie minimálne 20 rokov, nevie ministerstvo ovplyvniť; práve robí verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Tento projekt by mal stáť zhruba 30 miliónov eur.

Na iné riešenie nemáme peniaze

Ešte v roku 2015 ministerstvo pripúšťalo aj možnosť, že sa odpad vykope a vyvezie, čo by vraj trvalo päť rokov a stálo 113 miliónov eur.

Uzavretie do kapsule kritizovala napríklad šéfka dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Alena Trančíková.

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) však hovorí, že inú reálnu možnosť dnes nevidí. „Iná technológia, ktorú by sme finančne vedeli pokryť, neexistuje. Zvolili sme možnosti, na ktoré máme finančne aj technologicky,“ vraví.

Je to podľa neho realizovateľná možnosť, ktorá by mala byť na sto rokov. Vyše 30 miliónov eur však považuje za veľkú sumu – na všetky environmentálne záťaže, ktoré sú na Slovensku, má štát 140 miliónov eur z eurofondov.

Ak by štát zvolil vyvezenie odpadu, problém by podľa ministra bol, kam by odpad zo skládky preniesli. Starostovia to podľa ministerstva odmietajú, ale reálny prieskum si nerobilo. „Je to náš predpoklad,“ povedala Jánová.

Odškodnia len firmy

Hoci skládku vlastní štát a štát o jej toxicite vie už desiatky rokov, ale doteraz okrem zákazu používania studní nekonal, nebude občanov na tomto území odškodňovať. Neplánuje ani vykupovať pozemky, kde je pôda už kontaminovaná.

Ide najmä o oblasť, kde sú polia či záhrady. Kontaminačný mrak je však aj v podzemí pod obytnými zónami.

Znečistenie sa pritom šíri a čím dlhšie sa problém rieši, tým viac sa rozšíri. Už dnes prichádzajú na ministerstvo desiatky otázok ľudí, či je ich parcela dotknutá.

Ministerstvo hovorí, že bude odškodňovať firmy subjekty, ktoré sú priamo na pozemkoch, kde je skládka. Budú im platiť za ujmu, že tento pozemok nebudú môcť využívať, kým budú skládku uzatvárať, čo môže trvať aj viac ako dva roky. Z 26 subjektov sú do desať fyzické osoby. (Doplnené 20.6.2017 o 11:16)

Upresnilo, že posledné dva týždne rokujú s 26 subjektami, či ich vôbec na pozemok pustia a koľko budú chcieť ako odškodnenie. Koľko peňazí budú na odškodnenie potrebovať, zatiaľ nevedia, výšku má totiž navrhnúť poškodený.

„Jedna firma povedala, že nebudú chcieť náhrady,“ hovorí Jánová z ministerstva.

Šéfka sekcie: Aj ja platím vodu na záhradke

Problémom sú dnes najmä záhrady, ktoré obyvatelia aj napriek zákazu polievali zo studní, je to totiž lacnejšie ako sa napojiť na vodovod. Ľudia, ktorí používali vodovody, nie sú v ohrození, tvrdí Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

Studne nebudú môcť využívať ľudia nasledujúce desiatky rokov, kým sa voda nevyčistí. „Záhradkárstvo je hobby, bez ktorého sa dá žiť,“ hovorí hygienička.

Ministerstvo neplánuje odškodňovať alebo dávať príspevky ľuďom, ktorí sa budú musieť na vodovod napojiť, lebo majú kontaminované studne. „Ja mám tiež záhradu, keď sme chceli polievať, ako záhradkárska kolónia sme sa zložili, dali sme si priviesť vodovod a platíme to,“ hovorí Jánová.

Jednorazové kúpanie nie je problém

Obyvateľom Vrakune už v roku 2002 zakázali používať studne na polievanie záhrady, kúpanie sa či sprchovanie. „Nepite vodu zo studní, nekúpte sa v nej a nejedzte listovú a koreňovú zeleninu z tejto oblasti“ – takéto upozornenia v týchto dňoch uverejňujú bratislavské mestské časti Vrakuňa, Ružinov a Podunajské Biskupice pre obyvateľov.

Ministerstvo životného prostredia poslalo list, v ktorom informuje o rizikách. Okrem listovej a koreňovej zeleniny alebo pitia podzemnej vody zo studne je rizikový aj kontakt s kontaminovanou zeminou a jej prípadné prehltnutie, najmä u detí. „Zvýšené sú aj potenciálne riziká zo sprchovania pri využívaní kontaminovanej vody a z kúpania v bazénoch napúšťaných zo studní,“ píše ministerstvo.

Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave hovorí, že dostali viac panických otázok, ľudia sa podľa nej chcú sťahovať a boja sa o život. Kontaminovaná voda a potraviny, ktoré ňou zalievali, podľa nej nie sú rizikové, ak sa prijímajú jednorazovo.

„Problém je, ak by sme dlhú dobu takéto potraviny jedli a nestriedali ich s ničím iným,“ povedala. Rovnako, ak sa v kontaminovanej vode ľudia dlhodobo kúpu, ale jednorazové vykúpanie by zdravie ohrozovať nemalo.

Ministerstvo o probléme nemalo mlčať

Realitný maklér Ján Palenčár tvrdí, že ak ministerstvo o probléme s toxicitou vedelo desiatky rokov a napriek tomu nezabránilo, aby boli tieto pozemky medzičasom zastavané alebo na nich bolo umožnené stavať, tak je to zo strany ministerstva veľmi nezodpovedné.

Pri zmene územného plánu sa k nemu totiž vyjadrujú všetky dotknuté orgány a jedným z nich malo byť aj ministerstvo životného prostredia. „A ak vedelo, že takýto pozemok tu je, nemalo umožniť na tomto pozemku stavať.“

V roku 2002 už obyvatelia zamoreného územia vedeli, že sa čosi deje. Mestská časť im totiž zakázala používať vodu zo studní. Stále ju však mohli používať napríklad na splachovanie toalety.

Poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja Zuzana Schwartzová, ktorá vo Vrakuni býva, hovorí, že v roku 2002 obyvatelia síce boli upozornení, ale nebolo im oznámené, prečo by vodu zo studne nemali používať a aké riziká to prináša. Toxický odpad si ako príčinu mohli len domyslieť.

„Sama sa priznám, že som sama v pohode ďalej používala tú vodu. Myslím, že mnohí to dodnes neberú veľmi vážne,“ hovorí Schwartzová.

Podľa poslankyne Anny Zemanovej (SaS) sa problémy so skládkou začali v deväťdesiatych rokoch, keď bolo dobudované Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré zodvihlo hladinu podzemnej vody. Podľa jej slov to bola „na vtedajšie pomery riadne vybudovaná skládka ďaleko za Bratislavou v relatívne geologicky vhodnom prostredí“.

Súčasný stav, keď ministerstvo roky problém s toxicitou ignoruje, podľa nej speje k hromadnej žalobe majiteľov pozemkov na zamorenom území. Či už v súvislosti so zdravotnými dôsledkami, alebo s klesajúcou cenou pozemkov.

Cena pozemkov bude klesať

„Pokiaľ nebude tento problém vyriešený, môže to mať z pohľadu realitného trhu vplyv aj na cenový vývoj dotknutých nehnuteľností. Môže nastať níženie dopytu a záujmu o nehnuteľnosti, ktoré sú priamo v kontakte s týmto zamoreným územím,“ hovorí realitný maklér Ján Palenčár.

Majitelia pozemkov s tým však zrejme nič neurobia. Palenčár tvrdí, že súčasný majiteľ by mal právo na odškodnenie od štátu len vtedy, ak by bol od ministerstva životného prostredia žiadal informáciu o tom, či je voda a pôda pod pozemkom kontaminovaná, a ten by mu bol informáciu zatajil.

V prípade, že niekto na toxickom území kúpil pozemok a bývalý majiteľ mu o tom nepovedal, môže sa sťažovať u bývalého majiteľa alebo priamo u právnika.

„Pokiaľ predávajúci prehlási, že si nie je vedomý žiadnej takej environmentálnej záťaže alebo ťarchy, v tom momente by to bolo možné riešiť, pokiaľ by bolo dokázateľné, že majiteľ o tom vedel a kupujúceho zavádzal. Vtedy je možné žiadať odškodné alebo odstúpiť od zmluvy, ak je splnený časový limit,“ vysvetľuje Palenčár.

Dekontaminovať okolie by mali vedci

Do riešenia toxickej skládky sa okrem ministerstva zapojí aj samosprávny kraj v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV). Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo prisľúbil podporiť vedecký projekt v priestoroch skládky sumou 350-tisíc eur.

Vedci chcú analyzovať chemikálie, ktoré sú dnes v priestore skládky, a priamo na mieste použiť technológie na čistenie vody, ktoré doteraz mohli testovať len v laboratóriu.

„Ideme využiť technológie elektrochémie, geochémie a ďalších filtrov. Toto je úžasná príležitosť, ako vytvoriť prírodné laboratórium a pomôcť verejnosti,“ hovorí Pavol Siman, podpredseda Slovenskej akadémie vied.

„Sme relatívne skúsení s istými typmi polutantov na podobných skládkach, podobné veci riešili v Japonsku a aj v iných zahraničných krajinách, kde výsledok dopadol dobre. Dnes však nevieme, čo je vo vnútri,“ vysvetľuje predseda SAV Pavol Šajgalík. Výskum a zvolenie správneho postupu môže podľa neho trvať mesiace až roky. Čistenie vody a pôdy mimo skládky bude podľa jeho slov trvať desiatky rokov.

Dekontaminácia je neho podľa jeho slov dôležitá aj preto, že toxický odpad nemôže byť v nepriepustnej kapsule zavretý navždy. „Musíme hľadať spôsoby, ako dekontaminovať aj ten uzavretý priestor, lebo aj betón, ktorým to bude uzavreté, má svoju životnosť,“ upozornil Šajgalík.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Skládka vo Vrakuni

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie