Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Koalícia stopla debatu o dlhovej brzde, začne zrejme znova rokovať so Sme rodina

Foto – TASR
Foto – TASR

Opozícia investičnú výnimku kritizuje, najbližšie ku kompromisu má Sme rodina.

Poslanci parlamentu v stredu viac ako štyri hodiny debatovali o tom, či treba investičnú výnimku, aby sa stavalo viac diaľníc, no rokovanie nakoniec prerušili a preložili na septembrovú schôdzu.

Návrh uznesenia o uvoľnení dlhovej brzdy je iniciatívou poslancov Smeru Juraja Blanára a Jána Podmanického.  Mal byť predprípravou na míňanie väčších peňazí na stavbu diaľnic bez toho, aby vláda bola trestaná za to, že rastie preto dlh. Na to však nestačí len uznesenie, na to treba zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti (o dlhovej brzde).

Neoficiálnym dôvodom, prečo sa rokovanie v stredu prerušilo, má byť požiadavka opozičnej strany Sme rodina, aby sa vytvoril výbor pre strategické investície, ktorému by šéfoval zástupca opozície. Milan Krajniak zo Sme rodina povedal, že ak by taký výbor vznikol, jeho strana by uznesenie podporila.

Úloha pre ministrov

Z priebehu rozpravy bolo zrejmé, že návrh uznesenia by síce prešiel, ale nebolo by to dokopy toľko hlasov, ktoré by dali prísľub, že by neskôr prešla aj samotná zmena ústavného zákona o dlhovej brzde.

Ústavný zákon o dlhovej brzde platí na Slovensku od marca 2012. Na jeho podobe sa dohodla Radičovej vláda so Smerom, no tretia Ficova vláda ho chce zmierniť. Na zmenu dlhovej brzdy treba aspoň 90 hlasov, koalícia potrebuje aj hlasy opozície.

Prerušenie rokovania sa dá čítať aj tak, že koaliční poslanci si zobrali čas na to, aby hľadali kompromis a presvedčili Borisa Kollára a jeho ľudí, aby uvoľnenie dlhovej brzdy podporili. Koalícia spolu s poslancami Kollárovej strany a tromi poslancami, ktorí z tejto strany odišli a zvyknú hlasovať s koalíciou, by mali spolu 90 hlasov.

Minister financií Peter Kažimír (Smer) s presviedčaním opozície v prvom kole neuspel. Teraz sa tejto iniciatívy chytili jeho stranícki kolegovia v parlamente a pod návrh sa podpísali aj ďalší koaliční poslanci.

Nimi navrhované uznesenie hovorí o tom, že Kažimír a minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) majú do 15. októbra pripraviť podklady, ktoré sú potrebné na uvoľnenie dlhovej brzdy. Finančný parlamentný výbor má následne pripraviť konkrétny text novely zákona o dlhovej brzde.

„Majú sa pripraviť pravidlá. Tu nikto nejde vystaviť bianko zmenku,“ obhajoval počas rozpravy investičnú výnimku Blanár. Zdôrazňoval, že dôležitá je hodnota za peniaze a treba sa snažiť aj o vyrovnaný rozpočet.

Súčasťou uznesenia je aj príloha so zoznamom diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sa majú postaviť. Poslanec SaS Miroslav Ivan zrátal, že dokopy ide o 1037 kilometrov diaľnic, no vo fáze, že by sa mohlo začať verejné obstarávanie, je len niečo viac ako 20 kilometrov. A keby sa mali postaviť všetky diaľnice a cesty, stálo by to odhadom 47 miliárd eur.

Blanár povedal, že uvažujú o sume 18 miliárd, ktorá by sa minula na diaľnice v priebehu niekoľkých rokov. Stavba diaľnic v skutočnosti stále mešká a nestíha sa na ich stavbu minúť ani to, čo je na to každý rok vyčlenené.

Príprava na župné voľby

„Prečo nie investičná výnimka pre školstvo? To je legitímny názor. Ale ak sa zhodneme na tom, že vybudovaná infraštruktúra má multiplikačný efekt a znižuje regionálne rozdiely, je to strategická vec. Nemôžeme ich nadefinovať niekoľko, lebo potom sa nám nepodarí žiadna,“ vysvetľoval Blanár.

Časť opozície Blanárovi a jeho kolegom vyčítala, že začali prípravu na jesenné župné voľby. Pod návrh sa podpísalo aj niekoľko županov, sám Blanár je županom Žilinského kraja.

Blanár v rozprave hovoril o tom, že treba urýchliť výstavbu diaľnic, čomu by investičná výnimka podľa neho pomohla, treba mať aj vyrovnaný rozpočet, aj hodnotu za peniaze.

Poslanec SaS Eugen Jurzyca však pripomenul, že Slovensko má už teraz vysoký dlh, lebo stále neopustilo sankčné pásma podľa dlhovej brzdy, a predpokladá, že po diaľniciach by prišli ďalšie požiadavky. Jedna už aj prišla – na financovanie infraštruktúry na železniciach.„Nenavykajme všetky odvetvia žiť na dlh dlhodobo,“ povedal Jurzyca.

Počas rozpravy zaznela viackrát otázka, prečo neprišiel na rokovanie k takej dôležitej veci minister dopravy Érsek.

Minister sa k iniciatíve poslancov vyjadril v utorok takto: „Potrebujeme to zastrešiť projektmi, o ktoré by malo ísť a sú prioritou štátu a zastrešiť kontrolu projektov. Ale viete, každý poslanec sa hľadá v tom návrhu, samozrejme, každému neviete vyjsť v ústrety,“ poznamenal Érsek.

Ministerstvo financií sa k iniciatíve koaličných poslancov nevyjadrilo.

Dnes na DennikE.sk

Mesačne míňame milión žltých lístkov, musí sa to zmeniť, hovorí nový šéf pošty

Martin Ľupták - Foto Slovenská pošta
Martin Ľupták – Foto Slovenská pošta

Nemôžeme už byť v každej obci, pozeráme sa, ako to robia inde, hovorí v rozhovore nový generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Rakúska pošta má 240 vlastných pôšt, nórska 24. My ich zatiaľ máme presne 1569.

Minúta po minúte

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Zmluvu s Brhelovou firmou podpíšeme, kartel dodávateľov však nestrpíme, hovorí šéf SEPS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátna firma SEPS chce podpísať ďalšiu zmluvu s firmou Alter Energo Jozefa Brhela. Nie sú s ňou problémy, zo štyroch firiem bola najlacnejšia, hovorí v rozhovore nový šéf SEPS Peter Dovhun. Zákazky SEPS však chce otvoriť viacerým firmám.

Štát by mal odpúšťať sociálne odvody, zvýšiť príspevky a pomôcť s energiami, myslia si podnikatelia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Malým a stredným podnikateľom medzi opatreniami vlády chýba odpustenie odvodov, vyššie príspevky na náhradu straty príjmov či dotácia, ktorá by pokryla napríklad energie. Vyplýva to z ankety, ktorú robila Slovak Business Agency a združenia podnikateľov a živnostníkov.

Do prevádzky sa od opätovného povolenia vrátilo viac ako sto lietadiel Boeing 737 Max. Najviac letov s nimi absolvovali American Airlines, takmer tretinu z celkových 1300. Lietadlá mali takmer dva roky nútenú prestávku po dvoch nehodách.

Prevádzku Boeingu 737 Max povolili koncom minulého roka Spojené štáty. Po nich novú certifikáciu strojom udelili aj regulátori v EÚ, Británii, Brazílii, Kanade, Austrálii či SAE.

Ako prvé vrátili 737 Max do prevádzky brazílske aerolínie Gol. Ich osem lietadiel bolo minulý týždeň najvyťaženejších, strávili vo vzduchu v priemere 11 hodín denne.

Lietadlá 737 Max na začiatku roka 2019 najprv vyradila z prevádzky Čína. Tieto stroje tam novú akreditáciu zatiaľ nedostali.

Viac o Boeingu 737 Max:

  • Je najnovšou verziou lietadla na krátke a stredné trate, ktoré v pôvodnej verzii prvý raz vzlietlo v roku 1967.
  • Do komerčnej prevádzky bol uvedený v máji 2017 a stal sa najpredávanejším modelom výrobcu.
  • Podľa spoločnosti Cirium bolo na jar 2019 vo flotile aeroliniek po celom svete okolo 360 kusov.
  • Analytik Richard Aboulafia z firmy Teal Group vlani uviedol, že na návrat do vzduchu čaká 387 lietadiel, ďalších 450 Boeing od jari 2019 vyrobil. (čtk, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať